TlačPoštaZväčšiZmenši

Poslanci napadli na Ústavnom súde niektoré ustanovenia Trestného zákona

6.1. 2017, 09:06 |  najpravo.sk

Pár dní pred vianočnými sviatkami bol doručený na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, pod ktorým sú podpísaní tridsiati poslanci Národnej rady SR, ktorých zastupujú advokáti JUDr. Daniel Lipšic a JUDr. Peter Kubina.

Poslanci za rozporné s Ústavou SR a Dohovorom o ochrane základných práv a slobôd považujú ustanovenia:

  • § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
  • § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“
  • § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ a
  • § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“.

Poslanci zároveň žiadajú pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení Trestného zákona do právoplatného rozhodnutia o návrhu vo veci samej.

Vágny a neurčitý pojem

Navrhovatelia vo svojom návrhu konštatujú, že doplnenie objektívnych stránok skutkových podstát aj o ochranu nijako nedefinovaných „iných skupín osôb" nenapĺňa požiadavku určitosti zákona, ktorá je prvou podmienkou právnej úpravy obmedzujúcej slobodu prejavu. Samotné znenie skutkových podstát v inkriminovanej časti nedáva žiadnu odpoveď na otázku, o aké iné skupiny osôb by mohlo ísť. Principiálny výklad tohto textu evokuje, že môže ísť o akúkoľvek inú skupinu osôb, ktorá je definovaná na základe jedného spoločného kritéria. Mohlo by ísť teda o skupinu fajčiarov, veteránov, recidivistov, prokurátorov, smetiarov, či pedofilov. Tak vágny a neurčitý pojem celkom jednoznačne nenapĺňa ústavné požiadavky na určitosť zákonnej úpravy obmedzenia slobody prejavu.

Navrhovatelia poukazujú na nález Ústavného súdu PL. ÚS 15/98, v ktorom bolo konštatované, že ak zákonodarca prijme právnu normu, ktorej formulácia nie je jednoznačná, nastoľuje stav právnej neistoty.

Bez slobody prejavu nie je diskusia a bez diskusie nie je demokracia

Novelizované ustanovenia trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona v znení novely a trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona v znení novely doplnili do týchto skutkových podstát ochranu skupiny alebo jednotlivca na základe ich/jeho politického presvedčenia. Navrhovatelia zdôrazňujú, že znenie skutkových podstát citovaných trestných činov sa pritom netýka len prejavu, ktorý podnecuje k násilnému alebo inému nezákonnému konaniu. Týka sa najmä verejného hanobenia (§ 423 Trestného zákona), a podnecovania k nenávisti (§ 424 Trestného zákona). Najdôležitejšou politickou slobodou v ústavnom systéme každého demokratického štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu nie je diskusia a bez diskusie nie je demokracia. Aj z uvedeného dôvodu požíva politický prejav zvýšenú mieru ochrany.

Kriminalizácia verbálnych deliktov

Kriminalizácia verbálnych deliktov spočívajúcich v hanobiacich či nenávistných prejavoch voči skupinám a jednotlivcom definovaným na základe politického presvedčenia nie je podľa navrhovateľov kompatibilná s kritériami, ktoré stanovuje test proporcionality, a to predovšetkým na úrovni nevyhnutnosti obmedzenia v demokratickej spoločnosti. V zmysle konštantnej judikatúry ESĽP, ak sa „sloboda prejavu uplatňuje ako politický prejav, obmedzenia sú ospravedlniteľné iba dokiaľ existuje jasná, naliehavá a presná spoločenská potreba". Zákonodarca podľa poslancov však nepreukázal žiadnu jasnú, naliehavú a presnú spoločenskú potrebu na kriminalizáciu politického prejavu.

Aplikácia náchylná na zneužitie

Navrhovatelia poukazujú na skutočnosť, že aplikácia napadnutých ustanovení orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré podliehajú výkonnej moci, je pritom obzvlášť náchylná na zneužitie. Verbálny prejav „špinavý Smer-ák" by mohol byť posudzovaný odlišne ako „zdegenerovaný SaS-kár". Keďže pri daných skutkových podstatách ide o prečiny, aplikácia pomerne flexibilného materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného poriadku, by mohla viesť až k svojvoľnému konaniu orgánov činných v trestnom konaní. Ingerencia všeobecných súdov by samozrejme v merite veci prišla do úvahy až po podaní obžaloby.

Aj neelegantná kritika má byť chránená

„Napriek tomu, že aj politická diskusia by mala rešpektovať hranice slušnosti a etiky, riešením v slobodnej a demokratickej spoločnosti nie je a nemôže byť trestnoprávny postih neslušných či vulgárnych výrokov.“ zastávajú názor navrhovatelia. Je pritom zrejmé, že sloboda prejavu chráni nielen obsahovú (kognitívnu), ale aj formálnu (emotívnu) zložku prejavu. Inými slovami, ak je v slobodnej spoločnosti chránený prejav: „Nesúhlasím s touto vládou, bolo by dobré, keby bola vymenená.", tak má byť podľa navrhovateľov chránený aj prejav, ktorý danú myšlienku formuluje menej elegantne.

Neurčité právne pojmy

Vo vzťahu k čl. 1 ods. 1 ústavy, ústavný súd opakovane rozhodol, že zákonodarca je obmedzený pri používaní neurčitých právnych pojmov so zreteľom na princíp právnej istoty. Podľa ústavného súdu: „Z hľadiska skutkových predpokladov a obsahu príslušnej právnej úpravy musí zákonodarca koncipovať a formulovať zákon a v ňom obsiahnuté právne normy tak, aby zodpovedali požiadavkám jasnosti, prehľadnosti a justiciability." (PL. ÚS 29/05). Stabilizovaná judikatúra ústavného súdu teda vyžaduje: „aby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne a aby umožňovali ich adresátom urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii. Nejasnosť, viacvýznamovosť a vágnosť pojmu ... vytvára stav právnej neistoty, čím sa dostáva do rozporu s čl. 1 ods. 1 ústavy." (PL. ÚS 19/98).

„Článok 49 ústavy zakotvuje princíp nullum crimen sine lege, pričom v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy kladie nároky aj na obsahovú kvalitu trestnej legislatívy. Ak je vágnosť právnej normy v rozpore s princípom právnej istoty, potom to a fortiori musí platiť pri formulácii skutkových podstát trestných činov, keďže trestné sankcie predstavujú najzávažnejší zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov.“ dodávajú navrhovatelia vo svojom návrhu.

Celý návrh si môžete prečítať TU.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1419
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Ochrana osobnosti a diskusia o veciach verejného záujmu

Ak sa žaloba o ochranu osobnosti týka tvrdenia, ktoré sa týka verejného záujmu a je súčasťou demokratickej diskusie, tak je potrebné v ...

Špecifikácia plnomocenstva udeleného advokátovi v dovolacom konaní

Plnomocenstvo udelené advokátovi, hoci nie je špecifikované na dovolacie konanie, ale výslovne sa v ňom uvádza, že splnomocniteľ zmocňuje ...

Základné právo na právnu pomoc, odpustenie zmeškania lehoty, dovolanie

Pokiaľ zákonodarca vyžaduje na podanie dovolania povinné právne zastúpenie a zabezpečuje pre prípad nemajetnosti potenciálneho dovolateľa ...

Ochrana slabšieho v pracovnom práve, zisťovanie „procesnej pravdy“ v konaní

Aj napriek ústavnej zásade voľného hodnotenia dôkazov nemôže všeobecný súd bez náležitého odôvodnenia „uveriť“ a stotožniť sa s ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 12/2021

Bulletin slovenskej advokácie 12/2021

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2021

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2021

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2021

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2021

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2020

Bulletin Najvyššieho súdu SR 2/2020

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

Súkromné právo 6/2021

Súkromné právo 6/2021

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 6/2021

Zo súdnej praxe 6/2021

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: