O tom, ako sa stať advokátskym koncipientom v Česku so slovenským právnickým vzdelaním- kľukatá cesta s nejasnými pravidlami a budúcnosťou

V roku 2013 som po absolvovaní Univerzity Komenského v Bratislave, Právnickej fakulty odcestovala do Prahy, presvedčila budúceho zamestnávateľa, aby ma zamestnal ako advokátsku koncipientku a zostávalo už len presvedčiť Českú advokátsku komoru (ČAK), že úsudok môjho nového zamestnávateľa je triezvy a ja som skutočne hodná zápisu do zoznamu jej koncipientov. Nech už budú Vaše cesty po absolvovaní niektorej zo slovenských právnických fakúlt akékoľvek, ak budú viesť do Česka a budete sa tam chcieť stať advokátskym koncipientom, možno sa Vám informácie opísané v tomto článku zídu (súdiac podľa e-mailov, ktoré k tejto téme dostávam). A možno to ani nebude súvisieť s tým, že v Česku trvá prax advokátskeho koncipienta (aspoň zatiaľ) 3 roky a na Slovensku (aspoň zatiaľ) 5 rokov. Odporúčam čítať ale ďalej aj vtedy, ak chcete vedieť, ako to vlastne s tými zahraničnými absolventmi, ktorí sa chcú stať advokátskymi koncipientmi v ČR, vlastne je a ako v tejto veci pred pár týždňami rozhodol český Ústavný súd.

Prvý šok

Počuli ste už o medzinárodnej zmluve medzi Česko ma Slovenskom o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike?[1]Alebo o tzv. Lisabonskom dohovore o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelania v európskom regióne?[2]Poprípade, nemáte náhodou známeho advokáta v Česku, ktorého kedysi pred rokom 2009 so slovenským vzdelaním bezproblémovo zapísali do zoznamu advokátskych koncipientov ČAK? Ak bola odpoveď na predchádzajúce otázky nie, výborne, ušetrili ste si jedno nemilé prekvapenie podrývajúce Vaše domnelé znalosti. Ak ale bola čo i len jedna odpoveď áno, tak sa pripravte na prvý šok, keď zašlete do ČAK žiadosť o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov slepo dôverujúc Vašim znalostiam, resp. skúsenostiam. Dostanete totiž zamietavú odpoveď.

ČAK odmietanie uznania slovenského právnického vzdelania za účelom zápisu do zoznamu koncipientov odôvodňuje konkrétne tým, že „Lisabonský dohovor aj medzištátna dohoda medzi ČR a SR rozlišuje uznávanie vzdelania podľa účelu, ktorý je v podstate trojaký: (i) používanie získaného akademického titulu v prijímajúcom štáte, (ii) možnosť ďalšieho štúdia v prijímajúcom štáte, (iii) možnosť profesijného uplatnenie v prijímajúcom štáte. Zatiaľ čo v prvých dvoch prípadoch dochádza k uznaniu vzdelania takmer automaticky, v prípade možnosti profesijného uplatnenia odkazujú medzinárodné zmluvy vždy na vnútroštátne právne predpisy prijímajúceho štátu.“[3]Je potrebné ale povedať, že toto vysvetlenie sa zdá byť legitímne.[4]Titul Mgr. Si teda pokojne používajte aj v Česku, ak by ste mali napr. titul Bc., môžete tu ďalej študovať, do ČAK Vás ale na základe týchto medzinárodných dohovorov automaticky nezapíšu.

ČAK totiž predovšetkým posudzuje, či vzdelanie získané na zahraničnej vysokej škole zodpovedá obsahom a rozsahom všeobecnému vzdelaniu, ktoré je možné získať štúdiom v magisterskom študijnom programe na vysokých školách v Českej republike. V minulosti ale skutočne zapisovala slovenských (a iných) absolventov bez akéhokoľvek ďalšieho posudzovania. Uvedený obrat v praxi ČAK súvisí s novelou č. 219/2009 Sb. zákona č. 85/1996 Sb., o advokacii, ktorá nadobudla účinnosť 1.9.2009 a zaviedla práve vyššie zmienenú požiadavku na posudzovanie obsahovej a rozsahovej rovnocennosti vzdelania získaného v zahraničí.[5]Otázky, ktoré sa na tomto mieste ponúkajú, sú, či právnické vzdelanie na Slovensku, ktorého právny poriadok a spôsob vzdelávania je Česku zo všetkých krajín najbližší, zodpovedá obsahom a rozsahom právnickému vzdelaniu získanému v Česku automaticky alebo len v určitých prípadoch a aké je prax ČAK pri posudzovaní rovnocennosti slovenského právnického vzdelania.

Cesta k odmietnutiu zahraničných absolventov en bloc

Za účelom posúdenia vzdelania získaného v zahraničí mala ČAK v roku 2009 zriadiť Komisiu porovnávacieho posudzovania zloženú z docentov a profesorov českých právnických fakúlt, ktorá mala posudzovať individuálne prípady a vypracovať odporúčanie pre vybavenie žiadostí o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov uchádzača so zahraničným vzdelaním (získaným v rámci EÚ). Tento zámer ČAK proklamovala na svojich stránkach.[6]Zaujímavým a nádejným bol pre absolventov slovenských právnických fakúlt predovšetkým záver tohto stanoviska, v ktorom bolo uvedené, že „je možné predpokladať, že pre absolventov slovenských vysokých škôl nebude problém preukázať, že ich vzdelanie zodpovedá svojím obsahom a rozsahom vzdelaniu tuzemskému.“ Zdalo sa, že Slováci problém s koncipienturou v Česku mať nebudú. Že by koniec príbehu?

Bohužiaľ nie. V rukách som držala odmietnutie žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov. Prečítala som si preto posledné zmienené stanovisko ešte raz a nechápala. V odmietnutí žiadosti bolo navyše uvedené, že „nie je možné zápis v budúcnosti vylúčiť, ak si žiadateľ doplní vzdelanie.“ Akým spôsobom tak má ale učiniť, povedané nebolo. Zavolala som preto na matriku ČAK. Dozvedela som sa informácie, ktoré sa dali vyčítať z už zmieneného „sdělení“ ČAK, ktoré sa stalo a dodnes zrejme je kľúčovým pre ďalšie posudzovanie splnenia požiadavky na vzdelania advokátskych koncipientov v ČR:[7] je potrebné doplniť si „znalosti českého práva aspoň v základných oboroch, akými sú ústavné právo, trestné právo hmotné a procesné, občianske právo hmotné a procesné, obchodné právo a správne právo,“ a to „napr. formou mimoriadneho štúdia.“[8] ČAK totiž dospela k záveru, že „právne poriadky ostatných štátov Európskej únie sú v súčasnej dobe už natoľko odlišné od právneho poriadku Českej republiky, že ich znalosť bez ďalšieho nepostačuje k riadnemu výkonu koncipientskej praxe v ČR.“[9]

Absolventi zahraničných vysokých škôl tak boli odmietnutí en bloc a od vydania tohto „sdělení“ si musia doplniť vzdelanie napr. formou mimoriadneho štúdia.

Mimoriadne štúdium –jediná šanca stať sa advokátskym koncipientom?

Jedinou šancou stať sa advokátskou koncipientkou v Česku, ktorú som dostala, resp. ktorá mi bola po prvotných peripetiách ozrejmená, bolo teda absolvovanie mimoriadneho štúdia. Aby som bola presná, ide o tzv. štúdium jednotlivých predmetov, ktoré ako jediná organizuje Právnická fakulta Univerzity Karlovej v Prahe. Jeho podstata je taká, že si vyberiete predmety, ktoré chcete absolvovať, zapíšete si ich na študijnom oddelení, a potom ich budete ukončovať za rovnakých podmienok ako študenti magisterského stupňa. Vybrať by ste si podľa odporúčania ČAK mali ústavné právo, občianske právo hmotné, občianske právo procesné, obchodné právo, trestné právo hmotné a procesné a správne právo, a to vždy ten semester, ktorý sa zakončuje ústnou skúškou.[10] Vyfasujete index (iný než majú „bežní“ študenti), dostanete prístup do informačného systému a do knižnice, výhodou je, že nemusíte navštevovať semináre ani prednášky (ale môžete), skúšky si ale zapisujete tak, ako „bežní“ študenti a aj náročnosť skúšania je úplne rovnaká (nečakajte teda žiadne úľavy preto, že nie ste „bežný“ študent). Menšia nepríjemnosť spočíva v tom, že si za každý vybraný predmet zaplatíte 5 000 Kč, spolu teda 30 000 Kč (cca 1120 euro).[11] Ďalšia nepríjemnosť spočíva v tom, že potrebujete absolvovať predmety zo zimného aj z letného semestra, pravdepodobne Vám teda absolvovanie týchto predmetov bude trvať celý rok.[12] Či Vám napokon ČAK tento rok uzná ako tzv. inú právnu prax, je aj pre mňa stále záhadou.[13]

Aktuálny nález Ústavného súdu ČR k otázke zápisu do zoznamu advokátskych koncipientov

Zdá sa Vám postup ČAK nezákonný, protiústavný či nepreskúmateľný? V demokratickom právnom štáte máte predsavždy možnosť obrátiť sa na súd. Najaktuálnejšie a jedno z najzaujímavejších rozhodnutí v tejto otázke je nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 443/16,[14] v ktorom rozhodol, že rozsudkom všeobecných súdov bolo porušené právo absolventa Jagellonskej univerzity v Krakowe na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Všeobecné súdy totiž aprobovali prax ČAK, ktorá odmietla sťažovateľa zapísať práve kvôli tomu, že získal vzdelanie v zahraničí a neabsolvoval odporúčané mimoriadne štúdium. Nepomohla ani námietka, že ČAK v minulosti absolventov tejto prestížnej univerzity do zoznamu advokátskych koncipientov zapísala (šlo vraj o pochybenie jednotlivých zamestnancov), ani niekoľkoročná prax žiadateľa v českej advokátskej kancelárii (s odôvodnením, že nemôže nahradiť dobu vysokoškolského štúdia). Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal predovšetkým to, že ČAK jeho dosiahnuté vzdelanie a ďalšie predpoklady pre výkon práce advokátskeho koncipienta dostatočne individuálne nepreskúmala.

Ústavný súd dôsledne rešeršoval európsku judikatúru a vypracoval komparatívnu analýzu (z ktorej, mimochodom, vyplynulo, že žiadna z krajín EÚ nevyžaduje od záujemcov o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov so zahraničným diplomom doplnkové štúdium ... okrem Českej republiky). Testom proporcionality Ústavný súd skúmal, či je obmedzenie práva na slobodnú voľbu povolania (i) vhodné, t.j. či je schopné dosiahnuť sledovaný legitímny cieľ, ak áno, či je (ii) potrebné, t.j. či neexistuje iné opatrenie, ktoré napĺňa sledovaný cieľ v podobnej miere a je voči ústavne zaručenému právu šetrnejšie; a ak je vhodné aj potrebné, či je (iii) primerané v užšom slova zmysle, t.j. či hodnota, ktorú opatrenie chráni, preváži hodnotu ústavne zaručeného práva.

Testom vhodnosti opatrenie ČAK (odmietnutie zápisu absolventa zahraničnej právnickej fakulty) podľa Ústavného súdu prešlo, pretože je schopné dosiahnuť sledovaný cieľ. Tým je výkon advokácie vysoko kvalifikovanými osobami a zaistenie profesionality poskytovania právnych služieb.

Postup ČAK ale neprešiel druhým stupňom testu proporcionality, pretože Ústavný súd došiel k záveru, že legitímny cieľ výkonu advokácie vysoko kvalifikovanými osobami, ktoré zaistia profesionalitu poskytovania právnych služieb, by bol v obdobnej miere naplnený aj vtedy, ak by bol sťažovateľ do zoznamu koncipientov zapísaný. ČAK podľa Ústavného súdu nemala hodnotiť len znalosť niekoľkých vybraných predmetov, ale aj právnické zručnosti, ktoré žiadateľ má (napr. práca s informáciami, riešenie právnych problémov, úspešné zvládanie konfliktov, komunikácia, vedenie pohovoru s klientom a právne poradenstvo, či vyjednávanie) a jeho praktické skúsenosti. ČAK sa teda na obsah a rozsah právnického vzdelania pozerala podľa názoru Ústavného súdu príliš úzko. Nezohľadnila ani kvalitu vzdelania na Jagellonskej univerzite a celkovo tak požiadavky na vzdelanieposudzovala príliš formálne (resp. formalisticky). Navyše, za koncipienta predsa nesie zodpovednosť predovšetkým advokát, a je preto primárne jeho vecou, koho zamestná. Ústavný súd taktiež vytkol ČAK, že nedocenila, že k dosiahnutiu cieľov kvalitného poskytovania právnych služieb v rámci advokácie existujú aj iné cesty (čo znie v dnešnom rýchlo sa meniacom svete veľmi sympaticky).

Ústavný súd tak považoval za vhodnú alternatívu zapísať sťažovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, nechať ho vykonávať prax na zodpovednosť jeho školiteľa a vytvoriť mu priestor, aby si osvojil znalosti a schopnosti pre výkon advokácie, ktoré by následne ČAK preverila pri advokátskej skúške.

Odmietnutie zahraničných absolventov en bloc formulované v aktuálne aplikovateľnom „sdělení“[15] prirovnal k praxi v Lotyšsku, ktorá bola v roku 2002 označená za protiústavnú. Pochybnosti vyjadril aj vo vzťahu k požiadavke mimoriadneho štúdia, ktorú okrem iného považuje za nemajúcu oporu v zákone.[16] Spiatočku ale, bohužiaľ, zaradil v závere, kde potvrdil diskréciu ČAK pri hodnotení rovnocennosti vzdelania získaného v zahraničí a zdôraznil, že jeho rozhodnutie a závery z neho vyplývajúce nie sú všeobecné, ale týkajú sa konkrétneho prípadu s konkrétnymi skutkovými a právnymi okolnosťami (ako keby to pri akýchkoľvek iných súdnych rozhodnutiach bolo inak).[17]

Zamyslenie na záver v širšom kontexte

Ak budete skutočne chcieť stať sa advokátskym koncipientom v Česku, pri vytrvalom úsilí a dostatočnej informovanosti o podmienkach zápisu, ku ktorej sa snažil tento príspevok prispieť, určite podarí. Nepochybne jednoduchšie by to ale bolo vtedy, ak by boli podmienky zápisu, ale aj akékoľvek ďalšie podmienky, ktoré stanovuje ČAK, predovšetkým transparentné a aby zmeny v týchto podmienkach neboli retroaktívne. V opačnom prípade sa totiž vynárajú otázky, prečo je prax ČAK práve takáto a čo je cieľom ČAK pri posudzovaní splnenia podmienok zahraničných absolventov pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov – je to skutočne ochrana odbornosti poskytovania právnych služieb?