Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Pre názornosť príklad: Ak by navrhovateľ nebol nositeľom subjektívneho práva, napríklad neprináležalo by mu konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od odporcu a napriek tomu takýto návrh (žalobu) podá, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.