Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Tento opatrovník sa nazýva kolízny opatrovník.

Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Pre širokú verejnosť pripomíname, že to, že súd ustanoví maloletému dieťaťu napríklad v konaní o rozvod manželstva kolízneho opatrovníka (spravidla Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), neznamená to, že by sa dieťa zverovalo do starostlivosti inej osoby, nebodaj ústavnej starostlivosti, kolízny opatrovník musí hájiť záujmy dieťaťa, keďže v konaní by spravidla každý rodič hájil skôr svoje záujmy, preto musí prísť tretia, nezávislá osoba, ktorá bude nezávisle na záujmoch rodičov, prihliadať na záujmy dieťaťa.