Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
Predplatné
Utorok, 19. marec 2024 | meniny má Jozef , zajtra Víťazoslav
TlačPoštaZväčšiZmenši

Vrátenie vyplateného výživného

Daniel Češko • 13.10. 2013, 11:16

Základnou podmienkou existencie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je existencia rodinnoprávneho vzťahu a tzv. ďalšieho dôvodu, ktorým je neschopnosť dieťaťa živiť sa samostatne. V prípade, že nastala zmena, teda zánik rodinnoprávneho vzťahu a plnenie za iného alebo nastala skutočnosť, že dieťa je schopné samé sa živiť, môže vzniknúť povinnosť vrátenia už vyplateného výživného. Povinnosť vrátenia výživného nastáva aj vtedy, keď došlo k zníženiu sumy poskytovaného výživného súdom z dôvodu zmeny pomerov za uplynulé obdobie (clausula rebus sic stantibus). Ak takto vzniklo dlžné výživné, pričom jeho poskytovateľ (pri tomto druhu výživného rodič dieťaťa), ktorý má postavenie veriteľa, má nárok na jeho vrátenie za splnenia určitých podmienok.

Takéto dlžné výživné môže vzniknúť:

  • 1) zánikom rodinnoprávneho vzťahu a plnením za iného
  • 2) vznikom schopnosti dieťaťa samé sa živiť
  • 3) zmenou pomerov - clausula rebus sic stantibus

Takto vyplatené výživné, po odpadnutí dôvodu vyplácania výživného, či vyplateného nad rámec súdneho rozhodnutia po zmene pomerov, zakladá bezdôvodné obohatenie. Podľa OZ (Občiansky zákonník - § 453) platí, že ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Ad 1) V zmysle zásady konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší (lex specialis derogat legi generali), nemožno však subsidiárne použiť toto ustanovenie Občianskeho zákonníka v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu a plnenia za iného. V tomto prípade sa použijú ustanovenia zákona o rodine týkajúce sa plnenia výživného za iného. Podľa § 79 ods. 1 zákona o rodine môže ten, kto za iného splnil vyživovaciu povinnosť, žiadať od neho vrátenie výživného a to vrátane úrokov z omeškania. Najčastejšie ide o prípad zapretia otcovstva. Ide tak o osobitný rodinnoprávny inštitút, odlišný od bezdôvodného obohatenia.[1]

Ad 2) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti detí a ani inej vekovej hranice. Zákon o rodine viaže zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov do času vzniku občianskoprávnej skutočnosti na strane dieťaťa, ktorou je schopnosť sa živiť. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť bola predmetom viacerých súdnych rozhodnutí. (napr. R 100/1967, R 76/1968). Súdy judikovali predovšetkým neexistenciu kauzality medzi schopnosťou sa živiť a dosiahnutím určitého veku dieťaťa. Za schopnosť dieťaťa samé sa živiť, sa tiež nepovažuje existencia akéhokoľvek príjmu dieťaťa (napr. brigáda a pod.). Keď nastane skutočnosť, že dieťa je schopné samé sa živiť, nemá nárok na ďalšie výživné. Ak bolo poskytnuté výživné, išlo o bezdôvodné obohatenie a poskytovateľ, rodič dieťaťa má nárok na vrátenie výživného. Rodič tak môže žiadať o vrátenie vyplateného výživného priamo od dieťaťa.

Ad 3) Podľa zákona o rodine (§ 78 ods. 1) je možné zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, ak sa zmenia pomery (clausula rebus sic stantibus). Ak takáto zmena spôsobí vznik dlhu, napr. tým, že bolo súdom znížené výživné z dôvodu zmeny pomerov v neprospech poskytovateľa výživného (rodiča povinného poskytovať výživné) a to spätne odo dňa zmeny pomerov, vznikne nárok na vrátenie výživného. Zmena pomerov môže nastať zo subjektívnych, ako aj objektívnych príčin. Súd musí skúmať, či ide o relevantnú zmenu, ktorá ovplyvňuje majetkové pomery a schopnosti povinného pri plnení vyživovacej povinnosti. Najčastejšou príčinou je strata alebo zníženie príjmu povinného. Zákon o rodine v tomto prípade rozlišuje, či ide o dieťa maloleté alebo dospelé, prípadne či ide o výživné spotrebované alebo nespotrebované. Zákon výslovne ustanovuje, že ak došlo k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (§78 ods. 2). Toto ustanovenie zákona tak výslovne rieši situáciu, keď ide o výživné pre dieťa, ktoré je maloleté a navyše, takéto výživné bolo spotrebované. Súd musí v rámci dokazovania zisťovať, či bolo výživné spotrebované alebo nie. V prípade ak sa zistí, že výživné pre maloletého bolo spotrebované, nevzniká povinnosť takéto výživné vracať. Ak ide o dieťa, ktoré je plnoleté v zmysle Občianskeho zákonníka (dosiahnutím veku 18 rokov, výnimočne uzatvorením manželstva od 16 rokov), súd neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného. Zákon o rodine tak poskytuje väčšiu ochranu práve maloletému dieťaťu, a to prostredníctvom zásady ,"spotrebované výživné sa nevracia".

Bc. Daniel Češko

Bc. Daniel Češko
študent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity

Citácia:

[1] Bližšie: LAZAR, J. a kol. 2010. Občianske právo hmotné. Bratislava: Iura edition, 2010. s.414 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2389

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: