Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2017, sp. zn. 8Cdo/83/2017)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo 4. novembra 2016 sp.zn. 18 C 103/2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby sa v areáli D., nachádzajúcej sa na C. (ďalej len „Výcvikový priestor“), zdržal vykonávania streleckej prípravy všetkých zložiek Policajného zboru Slovenskej republiky, najmä N. Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci a predložených dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie dospel k záveru, že prevádzkovaním Výcvikového priestoru pre účely streleckej prípravy zložiek Policajného zboru Slovenskej republiky je možné reálne predpokladať, že dochádza alebo môže dôjsť k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zásadu nadradenosti ľudskej bytosti nad záujmami spoločnosti vyplývajúcu z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého štát môže vstupovať do osobnostných práv iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných. V prejednávanej veci súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by výkon štátnej moci a správy bolo možné subsumovať pod niektorú z uvedených výnimiek, a preto považoval nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnené.
2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného uznesením z 21. decembra 2016 sp.zn. 14 Co 458/2016-56 uznesenie súdu prvej inštancie zo 4. novembra 2016 sp.zn. 18 C 103/2016 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal dôsledne zvažovať otázku, či existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia neposkytol na túto otázku odpoveď, keďže ju dôsledne nevyhodnotil a neuviedol k nej jasné, logické a presvedčivé zdôvodnenie. Odvolací súd zároveň uviedol, že v prípade akceptovania právneho názoru súdu prvej inštancie, že „vždy platí zásada nadradenosti ľudskej bytosti nad záujmami spoločnosti“, by došlo k popretiu práva ostatných občanov Slovenskej republiky na poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany ich osobnostných práv zo strany štátu v prípade ich vážneho porušovania tretími subjektmi (napr. útoky na život a zdravie). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezobral do úvahy skutočnosť, že žalovaný počas obdobia využívania Výcvikového priestoru prijal množstvo opatrení na zmiernenie dopadov vykonávaných streleckých výcvikov príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky na obyvateľov W.. Na doplnenie odvolací súd taktiež zdôraznil, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie iba o dôkazy, ktoré zjavne nepreukazovali skutočnú situáciu vo Výcvikovom priestore a ani možné dopady prebiehajúcich výcvikov na obyvateľov W.. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci nebol splnený zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium