Možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona

Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.

(nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12)

Z odôvodnenia:

I.

1. Stěžovatelky se domáhají zrušení v záhlaví označených rozhodnutí obecných soudů v jejich věci pro porušení práva na spravedlivý proces dle článku 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod (dále jen „Listina"), článku 6 odst. 1 Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod (dále jen „Úmluva") a článku 90 Ústavy.