Nedeľa, 21. júl 2024 | meniny má Daniel , zajtra Magdaléna
Predplatné
Nedeľa, 21. júl 2024 | meniny má Daniel , zajtra Magdaléna
TlačPoštaZväčšiZmenši
Číslo:

Justičná revue 8-9/2012

najpravo.sk • 3.5. 2014, 13:31

Obsah Justičnej revue č.8-9/12
Štúdia
WALKER, L. – BEAUMONT, P.:
Zmena rovnováhy dosiahnutej Dohovorom o únosoch: protikladné prístupy Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora; (preklad: HAŤAPKA, M.)
(Shifting the Balance Achieved by the Abduction Convention: The Contrasting Approaches of the European Court of Human Rights and the European Court of Justice (translation: HAŤAPKA, M.))
[strana 937]
Články
ŠIKUTA, J.:
Doktrína „miery voľnej úvahy" (The Margin of Appreciation Doctrine) a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
(The Margin of Appreciation Doctrine and the case law of the European Court of Human Right in Strasbourg)
Diverzita a rozdielnosť historických, kultúrnych, náboženských a právnych tradícií v členských štátoch Rady Európy v praxi ukázala, že je ťažké nájsť jednotný Európsky štandard ľudských práv. Doktrína miery voľnej úvahy bola vyvinutá v snahe vytvoriť rovnováhu medzi na jednej strane národnými pohľadmi na ľudské práva a na strane druhej zabezpečovaním jednotnej aplikácie hodnôt Dohovoru. Základnou ideou pôvodného zámeru je, že Dohovor má slúžiť ako doplnkový systém k systémom národným. Termín „miera voľnej úvahy" sa postupom času stal súčasťou štandardného slovníka sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Tento termín sa používa na označenie miery rozpätia manévrovacieho priestoru dovoleného členskému štátu Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách spôsobom, ktorým aplikuje štandardy dané Dohovorom, zohľadňujúc jeho domáce konkrétne národné podmienky a okolnosti. Tento termín odkazuje na úroveň a rozsah, ktorý členský štát môže využiť pri vyhodnocovaní a posudzovaní faktických situácií a pri aplikovaní ustanovení, zakotvených v medzinárodných dohodách, týkajúcich sa ľudských práv.
[strana 952]
ŠRAMEL, B.:
Netrestná pôsobnosť prokuratúry SR – nutnosť alebo prežitok?;
(Non – punitive jurisdiction of the Prosecution of the Slovak Republic – necessity or anachronism?)
Autor sa vo svojom článku zaoberá pôsobnosťou prokuratúry SR na netrestnom úseku. Analyzuje úlohy slovenského orgánu verejnej žaloby v občianskoprávnej oblasti a v oblasti verejnej správy, pričom poukazuje na niektoré nedostatky právnej úpravy. Súčasne uvádza názory právnej teórie, hovoriace v prospech i v neprospech pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a snaží sa sformulovať dôvody opodstatňujúce existenciu pôsobnosti prokuratúry SR aj vo sfére ležiacej mimo trestného práva.
[strana 959]
BERTHOTYOVÁ, E.:
O niektorých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach zaistenia podľa zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
(On some decisions of the Supreme Court of the Slovak Republic in seizure cases pursuant to the Act no. 48/2002 Coll. on Residence of Aliens and on changes and amendments of some laws)
Ambíciou tohto príspevku je zhrnúť v niekoľkých tematických blokoch zásadné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) vo veciach zaistenia podľa č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného do 31. 12. 2011), s cieľom poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými NS SR zákon o pobyte cudzincov vykladá.
[strana 976]
WÁCLAVOVÁ, L.:
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody – v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z.;
(Preliminary negociation of claim for damages – in accordance with provisions of the Act no. 514/2003 Coll.)
Článok v úvode oboznamuje čitateľov so všeobecným právnym rámcom zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, a to tak z medzinárodného ako aj národného hľadiska. Následne sa článok v jednotlivosti zaoberá otázkou predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, tak ako je upravená v zákone č. 514/2003 Z. z. Článok sa zaoberá obsahovými náležitosťami žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V ďalšom článok poukazuje na postup orgánov verejnej moci v prípade, ak súd postúpi na orgán verejnej moci žalobu, ktorou sa poškodený domáha nároku na náhradu škody v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z., avšak svoj nárok predbežne neprerokoval. Záverom poukazuje článok na aplikačné problémy v praxi, ktoré súvisia s podávaním žiadostí o náhradu škody v zmysle citovanej právnej úpravy, prípadne, ktoré súvisia so súdnym konaním s prihliadnutím na zodpovedanie si otázky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.
[strana 987]
VALACHOVÁ, I.:
Medzinárodné únosy detí (2. časť);
(International abductions of children (Part 2))
Autorka v druhej časti článku pokračuje v téme medzinárodných únosov detí, pričom sa venuje aspektom pojmu obvyklý pobyt a konaniu o návrat dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z r. 1980 a nariadenia Brusel IIa.
[strana 996]
DURKOŠOVÁ, M.:
Súčasné trendy vývoja trestnoprávnej úpravy organizovaného zločinu v korelácii so systémom ochrany ľudských práv a slobôd;
(Currant trends of the development of the criminal law regulation of organized crime in correlation with the system of protection of human rights and freedoms)
Organizovaný zločin, ako najvyšší a najnebezpečnejší stupeň trestnej činnosti, je tak výrazným fenoménom dnešnej doby, že reálne ohrozuje základné piliere celej ľudskej spoločnosti. Často pertraktovaná symbióza tejto najobávanejšej formy zločinu so svetom, v ktorom by malo vládnuť panstvo práva, má reálny potenciál priniesť ľudstvu ešte nemalé útrapy. Bezpochyby nevyhnutne potrebná spolupráca v oblasti účinného boja proti tomuto negatívnemu javu však predpokladá adekvátny právny základ. Autorka sa v príspevku zamýšľa nad hľadaním rovnováhy medzi nevyhnutnosťou účinného postupu proti organizovanému zločinu, ktorá zvádza k presvedčeniu, že je žiadúce presadiť opatrenia akéhokoľvek kvalitatívneho charakteru aj systémom ochrany ľudských práv a slobôd.
[strana 1013]
KAJABA, R.:
Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona;
(Criminal offence of Illicit Manufacturing of Narcotic and Psychotropic Substances, Poisons or Precursors, their possession and trafficking in them pursuant to Section 173 par. 1 of the Criminal Code)
Autor článku podáva hmotnoprávny výklad obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 173 ods. 1 Trestného zákona.
[strana 1029]
ŠAMKO, P.:
Výsluch obvineného bez výsluchu obvineného;
(Examination of the accused without the examination of the accused)
Autor príspevku reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s nejednotným výkladom ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por. v prípadoch, ak obvinený, pri rozhodovaní o väzbe po podaní obžaloby či návrhu na predĺženie lehoty väzby, požiada, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.
[strana 1039]
CHRAPKOVÁ, L.:
Nad zmenami civilného procesu v Českej republike a možné východiská pre Slovensko (1. časť – Koncentrácia konania);
(On changes of the civil procedure in the Czech Republic and possible ways out for Slovakia (Part 1 – Concentration of acting))
Autorka v dvoch častiach článku – Koncentrácia konania a Poučovacia povinnosť súdu – zameriava svoju pozornosť na prelomové zmeny v českom občianskom súdnom konaní, prijaté v ostatnom období, v snahe urýchliť civilný proces. Český zákonodarca sa v procese zefektívnenia občianskeho súdneho konania vybral cestou skoncentrovania konania, ktoré však náležite vyvážil adekvátnou poučovacou povinnosťou súdu. V prvej časti článku autorka zameriava pozornosť na legislatívne zmeny vzťahujúce sa na prehĺbenie zásady koncentrácie konania, ich analýzu, s následným vyhodnotením ich prínosu a možných východísk pre slovenský civilný proces de lege ferenda.
[strana 1044]
Diskusia
HAMRAN, L. – SZABOVÁ, E.:
Úrad európskeho prokurátora – cui bono?;
(European Prosecutor Office - cui bono?)
Autori sa v článku venujú problematike vytvárania Úradu európskeho prokurátora, ktorý by sa mal, vďaka svojmu zakotveniu v Lisabonskej zmluve, stať v krátkej budúcnosti novým inštitútom ochrany financií EÚ. Pozornosť zameriavajú predovšetkým na tie oblasti jeho zriadenia, s ktorými sa spája mnoho nezodpovedaných otázok a ktoré sa preto často stávajú predmetom diskusií vedených na úrovni EÚ. Problematické oblasti autori identifikujú, uskutočňujú ich podrobnú analýzu a v nadväznosti na to vyslovujú názor, akým smerom by sa riešenie týchto problémov mohlo v budúcnosti uberať.
[strana 1056]
DANČIŠIN, V.:
Terminologické a matematické problémy s republikovým volebným číslom;
(Terminological and mathematical problems with national electoral number)
Článok analyzuje výpočet republikového volebného čísla v Slovenskej republike, ktorý sa používa pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. V Slovenskej republike sa používa matematicky nedokonalý vzorec na výpočet volebného čísla, navyše je prijatý v podobe, ktorú nenavrhol Eduard Hagenbach-Bischoff a ani Henry Richmond Droop. Z uvedeného dôvodu nie je korektné označovať výpočet republikového volebného čísla v Slovenskej republike za Hagenbach-Bischoffovu, resp. Droopovu kvótu. Článok ďalej dokazuje, že Hagenbach-Bischoffom navrhnutá metóda sa v Československu a ani na Slovensku nikdy nepoužívala.
[strana 1069]
Zo zahraničia
HORZINKOVÁ, E.:
Veřejnoprávní smlouvy a jejich obecná právní úprava;
(Public Law Contracts and their general legal regulation)
Předkládaný příspěvek se zabývá procesní problematikou uzavírání a přezkoumávání veřejnoprávních smluv. Veřejnoprávní smlouvy jsou zejména v současné době jednou z významných forem činností orgánů veřejné správy. Byly uzavírány již v minulosti podle zvláštních zákonů, ale obecná právní úprava chyběla. Nyní je obecná procesní úprava uzavírání veřejnoprávních smluv obsažena v zákoně č. 500/2004 Sb., správní řád, ve znění pozdějších předpisů. Zvláštní zákony mohou upravit další typy veřejnoprávních smluv. Odchylky ve zvláštních zákonech pak mají přednost před obecnou právní úpravou.
[strana 1075]
GRÚŇ, L.:
Bankovní činnosti jako významná součást finančních služeb;
(Banking activities as an important part of financial services )
Rád bych uchopil problematiku v její celosti a snad se mi to někdy podaří. Tento příspěvek má být prvním vkladem, odrazovým můstkem, zkušebním kamenem. Bankovní činnosti jsou nesporně jednou z nejdůležitějších parciálních oblastí mnou vytýčeného předmětu zájmu, staly se tedy pro tuto chvíli oním prvním vstupem. Půjde o náčrt jejich elementární struktury v podmínkách České republiky, řada podobností však umožňuje, aby příspěvek bylo možno využít i v podmínkách např. Slovenské republiky, její justice a školství.
[strana 1083]
Adspirantes legum
ČOLLÁK, J.:
(Ne)Vyhráva právo nad skutočnosťou?;
V článku sa autor snaží vyriešiť právno-filozofickú otázku, či existencia právneho poriadku ako najdôležitejšieho normativistického systému súčasnosti ovplyvňuje to, čo sa v skutočnosti deje medzi adresátmi, subjektmi práva v rámci interpersonálnych, právnych či iných, mimoprávnych vzťahov. Vzťah právo verzus fakticita rozoberá jednoduchými príkladmi, ktorými sa snaží podčiarknuť tento obojstranne (ne)podmieňujúci sa vzťah. Taktiež rozoberá funkcie právneho systému a uvažuje nad ich skutočnou silou ovplyvňovať konanie subjektov práva. Koncepciou celého príspevku sa snaží v čiastočnej miere fakticky a argumentačne podkopať základy absolutizovaných tvrdení o právnom systéme ako normatívnom celku so silou ovplyvňovať každý spoločenský vzťah.
[strana 1105]
Informácie
ŠANTA, J.:
História prokuratúry: obdobie rokov 1940 – 1949;
V predkladanom článku autor pokračuje v skúmaní niektorých aspektov histórie prokuratúry v období rokov 1940 – 1949, t. j. vo vojnovom období a v období začiatkov budovania socializmu v Československu. Z množstva právnych noriem tohto obdobia za najdôležitejšie autor považuje, okrem tzv. retribučných dekrétov, Ústavu z 9. mája 1948 a zákon č. 319 zo dňa 22. decembra 1949 o zľudovení súdnictva, ktorý prvýkrát pre úrady verejnej obžaloby používa pojem prokuratúra. Viaceré právne normy autor analyzuje v kontexte začínajúcej socialistickej ekonomiky a ideológie, výrazne sa prejavujúcej aj v oblasti práva.
[strana 1094]
Recenzie - anotácie
SVÁK, J.:
Škop, M.: Právo a vášeň. Jazyk, příběh, interpretace. Masarykova univerzita, Brno 2011, strán 205
[strana 1113]
DOBRÍK, Ľ.:
Macejková, I. a kol.: Výber právnych viet z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky 2001 – 2010. Bratislava, Vydavateľstvo EUROUNION, strán 448
[strana 1117]
FEKETE, I.:
Dobiáš, P.: Mezinárodní pojistné právo se zřetelem k řešení pojistných sporů v rozhodčím řízení (Vybrané kapitoly). Nakladatelství Leges, Praha 2011, strán 272
[strana 1120]
PAULIČKOVÁ, A.:
Bělohlávek, A. J.: Ochrana spotřebitelů v rozhodčím řízení. 1. vydanie, C. H. Beck, Praha 2012, strán 625
[strana 1122]
Príloha
Judikatúra súdov Slovenskej republiky – Trestné právo
Vychádza na CD 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 977
PoUtStŠtPiSoNe
: