I. Samotný aktuálny výpočet potenciálnych miest evidovaných príslušným úradom práce, sám o sebe ešte nezaručuje, že uchádzač o prácu by bol niektorým zo zamestnávateľov skutočne zamestnaný a bol by mu poskytnutý vyšší zárobok.
II. Rozviazanie pracovného pomeru dohodou so zamestnávateľom poskytujúcim vyšší zárobok bez ďalšieho neznamená, že sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania.
III. Pri splatnosti dlžného výživného nemožno zamieňať povinnosť na úhradu dlhu s „potrestaním" (zvlášť ak je povinný ochotný dlh doplatiť), ale musia byť rešpektované určité kritériá primeranosti, ktoré aj v záujme oprávnených zabránia tomu, aby sa povinná osoba dostala do situácie, kedy svoje povinnosti nebude môcť plniť ani v budúcnosti, prípadne sa sama stane príjemcom dávok sociálnej podpory.
(nález Ústavního soudu ČR zo dňa 30. júla 2013, sp. zn. II.ÚS 979/13)
Odôvodnenie:
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Súvisiace články
- Zníženie výživného
- Rozhodnutie súdu o znížení výživného nad navrhovateľom požadovaný rozsah
- Osobný výkon starostlivosti ako hľadisko pri určovaní výšky výživného
- Sumy minimálneho výživného
- Test: Výživné k dieťaťu – mýty a fakty
- Zavedú úroky z omeškania výživného disciplínu povinných?
- Rozhodovanie o striedavej osobnej starostlivosti s pobytom dieťaťa na inom kontinente
- Nemožnosť požadovať úroky z omeškania dlžného výživného
- Zastupovanie maloletých detí rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti
- Judikatúra vo veciach rodinnoprávnych vzťahov