Úloha Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu v správnom súdnictve

Napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republiky nateraz uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa včítane odôvodňovania rozhodnutia.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2014, sp. zn. 8Sžf/16/2013)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 3S 89/2011-81 zo dňa 16. októbra 2012 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/222/17980-122977/2010/991031-r z 10. decembra 2010 a prvostupňové rozhodnutie správcu dane- Daňového úradu Bratislava V. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil, ktorým správca dane – Daňový úrad Bratislava V. na základe výsledkov daňovej kontroly nepriznal žalobcom požadovaný nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 2 256 468 Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť žalobcu na sumu 227 790 Sk, t.j. 7561,24 €.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že sa primárne zoberal procesným postupom žalovaného a správcu dane, teda lehotou na vykonanie daňovej kontroly poukazujúc na ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Krajský súd poukázal, že daňová kontrola začala u žalobcu dňa 12. decembra 2008 a skončila 29. júla 2010. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 24/2010 - 57 z 29. júna 2010, IV. ÚS 405/09-28 z 10. decembra 2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2008, 3Sžf/2/2009 a 3Sžf/1/2009. Poukázal na to, že lehota uvedená v § 15 ods. 17 zákona o správe daní nie je lehotou poriadkovou, ale lehotou zákonnou a preto daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie než v lehote uvedenej v zákone. Preto ak daňová kontrola nebola vykonaná v lehote stanovenej zákonom, protokol z takto vykonanej kontroly je nezákonným dôkazom, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Preto musel krajský súd rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, hoci si bol vedomý hmotnoprávnej stránky veci. O trovách konania rozhodol podľa § 250k a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania a právneho zastúpenia v sume 593,32 €.