Predpoklady pre vydanie platobného rozkazu

V súlade s § 172 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., môže súd aj bez výslovnej žiadosti žalobcu a bez vypočutia žalovaného vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených žalobcom. V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Platobný rozkaz je rozhodnutie vo veci samej, ktoré je vydané v skrátenom konaní, ktorého skutkovým základom sú len skutočnosti tvrdené žalobcom. Uvedené ustanovenie z tohto dôvodu vyžaduje, aby skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje žalobou uplatnené právo, boli dostatočne osvedčené; požadované plnenie musí byť objektívnym právom dovolené. Záver, že uplatnené právo vyplýva zo žalobcom uvedených skutočností, predpokladá také opísanie rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré ich umožňujú posúdiť po právnej stránke (relevantné hmotné právo).

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. 8. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 8/2010)

Z odôvodnenia:

Okresný súd Michalovce platobným rozkazom z 25. augusta 2009 č.k. 11 Ro 65/2009-11, uložil žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi 9 596,-- Eur s 10 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 1 000,-- Eur od 18. decembra 2007 do zaplatenia, zo sumy 896,41 Eur od 16. januára 2008 do zaplatenia, zo sumy 298,72 Eur od 29. januára 2008 do zaplatenia, zo sumy 908,71 Eur od 19. februára 2008 do zaplatenia, zo sumy 1 573,32 Eur od 14. mája 2008 do zaplatenia, zo sumy 4 918,84 Eur od 14. novembra 2008 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 575,50 Eur, alebo v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením na tomto súde. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 26. septembra 2009.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného napadol uvedený platobný rozkaz mimoriadnym dovolaním, ktorým žiadal toto rozhodnutie zrušiť vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vec v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu Michalovce na ďalšie konanie. Generálny prokurátor Slovenskej republiky uviedol, že napadnutým platobným rozkazom bol porušený zákon, lebo v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie v zmysle § 172 ods. 1 O.s.p. argumentujúc tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalobcovi nesvedčilo právo na úroky z omeškania v priznanej výške (10 % za každý mesiac omeškania) pre rozpor s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd pri vydaní platobného rozkazu neprihliadal na relevantnú zákonnú úpravu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.). Zákonné ustanovenia upravujúce výšku úrokov z omeškania majú kogentnú povahu a preto sa ňou musia riadiť aj účastníci záväzkových vzťahov (účastníci zmluvy). Horná hranica úrokov z omeškania je zo zákona stanovená kogentne a jej prekročenie nie je prípustné (napr. R 5/2000). Žalobcovi boli priznané ročné úroky z omeškania vo výške 120 % i keď výška základnej úrokovej sadzby (ECB-pozn. dovolacieho súdu) k 1. januáru 2009 zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavovala 10,5 % ročne. Úrok z omeškania priznaný súdom je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Súd naviac pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania nerozlišoval medzi zmluvne dohodnutými úrokmi a úrokmi z omeškania. Podľa zmlúv o pôžičke si účastníci úroky z omeškania nedohodli. Súd napriek tomu úrok z omeškania priznal pri jednotlivých požičaných sumách už od prevzatia týchto súm, hoci ich splatnosť nastala až 31. decembra 2008 a žalovaný sa dostal do omeškania až 1. januára 2009. Úrok z omeškania tak priznal jednak za obdobie, za ktoré neprináležal a jednak ho priznal vo výške, ktorá je v rozpore so zákonom.