V ustanovení § 213 ods. 2 OSP je predpísaný postup odvolacieho súdu, ak sa domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného zákona, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo síce podľa toho istého zákona, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného paragrafu. Súčasne musí byť splnená zákonná podmienka, že je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Ak sú súčasne splnené obidve zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 50/2010 zo dňa 23. 11. 2010)
Z odôvodnenia:
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 5. marca 2008 č.k. 23 C 42/2006-144 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia istiny vo výške 113 384,- Sk s úrokom z omeškania 9% ročne od 3. septembra 2004 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že následkom dopravnej nehody 29. septembra 2003 bolo poškodené motorového vozidlo značky M., ktorého vlastníkom bol žalovaný. Vzhľadom na skutočnosť, že dopravnú nehodu spôsobil vodič vozidla, ktorý nemal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Slovenská kancelária poisťovateľov, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z., poverila vyporiadaním nárokov poškodenú žalobkyňu. Žalobkyňa vyplatila titulom vzniknutej škody na motorovom vozidle žalovanému poistné plnenie 31. mája 2004 vo výške 113 384,- Sk. Taktiež mal za preukázané, že 31. januára 2002 uzatvoril žalovaný ako predávajúci s V. N., v tom čase Radičom, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla značky M., s výrobným číslom podvozku W., číslom motora X., fialovej farby s tým, že účastníci zmluvy sa dohodli na cene, ktorá v zmluve nie je uvedená a bude zaplatená v splátkach do 28. februára 2005. Okrem iného si účastníci zmluvy dohodli, že vozidlo prejde na kupujúceho po zaplatení celej dohodnutej sumy a prevzatím vozidla prešlo na kupujúceho nebezpečenstvo jeho náhodnej skazy, znehodnotenia alebo náhodného zhoršenia kvality predmetu zmluvy. Po predložení predmetnej zmluvy vyplatila žalobkyňa kupujúcemu V. N. 17. augusta 2004 poistné plnenie vo výške 113 384,- Sk a písomne vyzvala žalovaného k vráteniu bezdôvodného obohatenia, na čo žalovaný nereagoval. Zistil, že časť kúpnej ceny vo výške 50 000,- Sk kupujúci údajne uhradil žalovanému prostredníctvom tretej osoby a časť v sume 300 000,- Sk uložil do notárskej úschovy JUDr. M.. Prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. B. bol žalovaný vyzvaný, aby si zostatok kúpnej ceny prevzal, na čo žalovaný opätovne nereagoval. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalovaný s V. N. uzavreli platnú kúpnu zmluvu, obsahujúcu všetky zákonné náležitosti, teda aj kúpnu cenu, aj napriek tomu, že táto časť dohody v písomnej forme chýba, ale z čl. II. zmluvy je podľa súdu zrejmá a jednoznačná. Čo sa týka nároku žalobcu, dospel k záveru, že aj napriek písomnej dohode v súlade s ustanovením § 610 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o prechode nebezpečenstva náhodnej skazy vozidla, jeho znehodnotenia alebo náhodného zhoršenia kvality, na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím poistného plnenia. Pri výhrade vlastníctva, tak ako to má na mysli uvedené ustanovenie, kupujúci síce znáša od prevzatia veci riziko náhodnej skazy a zhoršenia predmetu kúpy, je to ale dohoda len medzi účastníkmi kúpnej zmluvy pre prípad vzniku následkov náhodnej udalosti, ako je napr. živelná pohroma, prípadne iná obdobná udalosť. Náhodnou skazou, znehodnotením nie je poškodenie vozidla slúžiaceho, resp. určeného na bežné užívanie pri dopravnej nehode. Poukázal na to, že dohoda v tomto zmysle nezaväzuje žalobcu ako poisťovňu k plneniu titulom vzniknutej škody na motorovom vozidle kupujúcemu a naopak, nezbavuje povinnosti plniť žalovanému, ktorý ako vlastník veci bol v čase poistnej udalosti poškodený. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium