Aby bolo možné považovať zmluvu za dostatočne určitú, postačuje len odkaz na právny predpis, ktorý sám osebe nie je vnútorne rozporný a neurčitý, a nie je nevyhnutné, aby bol súčasťou tejto zmluvy.
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. mája 2020, sp. zn. I. ÚS 254/2019)
Z odôvodnenia:
I. Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 254/2019- 12 z 11. júna 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľa , , (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. 21 Cob 194/2016 z 30. novembra 2017 (ďalej aj ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium