Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obchodný zákonník teda vymedzuje predpoklady pre priznanie práva na náhradu škody a pokiaľ v konaní nie sú preukázané okolnosti vylučujúce zodpovednosť uvedené v § 374, má povinnosť uhradiť škodu ten, na strane ktorého došlo k porušeniu povinnosti, či už zo zmluvného vzťahu, alebo porušením zákonnej povinnosti za predpokladu, že sú splnené aj ostatné podmienky. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku založená na princípe objektívnej zodpovednosti. To znamená, že strana, ktorá porušila svoju povinnosť, je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu na to, či porušenie povinností, ktoré spôsobilo vznik škody, zavinila alebo nie.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. mája 2008, sp. zn. 1 Obdo V 80/2007)
Z odôvodnia:
Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že žalobu o náhradu škody v napadnutej časti zamietol. Žalobcovi uložil, aby zaplatil žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 1 997 954,50 Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na znenie ustanovenia § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292 ods. 3 a 5 Obchodného zákonníka a uviedol, že v danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 190 243 712 Sk s 19% úrokom z omeškania od 19.1.1999 až do zaplatenia z titulu porušenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretých dňa 2.10.1998. Žalobca svoj návrh odôvodňoval tým, že žalovaný sa zaviazal uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu po tom, čo sa žalobca stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti podniku S., štátny podnik so sídlom B., výstup č. 1 – V. a na predaj časti podniku S., štátny podniku so sídlom B., výstup č. 2 – Š. Listom zo dňa 15.10.1998 žalovaný oznámil žalobcovi, že sa stal víťazom verejnej súťaže. Na výzvy žalobcu nereagoval, neakceptoval jeho návrhy na povinnosť uzatvorenia kúpnych zmlúv. Žalobca listom z 18.1.1999 vyzval žalovaného k zjednaniu nápravy a oznámil žalovanému, že na uzavretí kúpnych zmlúv trvá. Žalovaný na výzvy žalobcu reagoval listom z 10.3.1999, ktorým oznámil, že z dôvodu závažných zmien, za ktorých boli uzatvorené zmluvy o budúcich zmluvách, zaniká podľa § 292 ods. 5 Obch. zák. záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nedošlo k vyňatiu časti majetku podniku, ktorý mal byť predmetom prevodu z pôsobnosti zriaďovateľa a tiež tým, že došlo k zníženiu hodnoty majetku privatizovaného štátneho podniku vyradením a fyzickým zrušením nehnuteľnosti, čím došlo ku zmene údajov uvedených v privatizačnom zámere a informačnom memorande oproti skutočnému stavu. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe zmlúv zo dňa 2.10.1998 sa žalobca podľa článku II. zmluvy zaviazal k tomu, že ak sa stane víťazom obchodnej verejnej súťaže na predaj časti podniku (výstup č. 1, výstup č. 2), uzavrie s vyhlasovateľom zmluvu o predaji podniku. V čl. III. predmetných zmlúv sa žalobca zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 90 dní po obdržaní oznámenia o vybratí jeho návrhu, ako najvhodnejšieho.
Najvyšší súd mal za to, že na základe zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy vznikol záväzok žalobcovi a nie žalovanému na uzavretie kúpnej zmluvy. Uzatvorenia kúpnych zmlúv sa mohol domáhať len žalovaný. Ak žalobcovi vznikla škoda, tak nie konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil zmluvnú povinnosť. Žalobcovi preto nevzniklo právo požadovať náhradu škody podľa § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka a jeho žaloba je nedôvodná. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium