Všeobecná časť
Návrh zákona sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 30. marca 2022, ktorým bol schválený Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 – 2024 (ďalej len „akčný plán“). Z akčného plánu vyplýva úloha Z.1 novelou zákona č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení neskorších predpisov zriadiť stály pracovný výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby.
Bezpečnostná rada Slovenskej republiky v súčasnosti nedisponuje stálym pracovným orgánom, ktorý by sa špecializoval výhradne na problematiku hybridných hrozieb a ktorý by dokázal pružne reagovať na dynamický vývoj medzinárodného bezpečnostného prostredia v oblasti hybridných hrozieb. Cudzie mocnosti voči Slovenskej republike v súčasnosti využívajú široké spektrum nástrojov hybridného pôsobenia, ktorých cieľom je manipulovať verejnou mienkou, oslabovať dôveru v demokratické inštitúcie a právny štát, vplývať na predstaviteľov štátu a jeho inštitúcie, oslabiť alebo inak poškodiť záujmy Slovenskej republiky, či narušiť vnútornú kohéziu Európskej únie a Severoatlantickej aliancie.
Cieľom návrhu zákona je posilnenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám a zabezpečenie medzirezortnej spolupráce a koordinácie opatrení na boj proti hybridným hrozbám. Návrhom zákona sa navrhuje zriadiť nový pracovný orgán Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby. Hlavným poslaním nového výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky bude podieľať sa na koordinácii činností zameraných na vyhodnocovanie bezpečnostnej situácie doma i v zahraničí, prijímanie opatrení na riešenie hybridného pôsobenia proti záujmom Slovenskej republiky a tvorbu relevantných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám.
Návrh zákona reaguje aj na ďalšie aplikačné problémy, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní zákona č. 110/2004 Z. z. Navrhovaná právna úprava vychádza zo schválených koncepčných dokumentov, najmä z Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky 28. januára 2021, Obrannej stratégie Slovenskej republiky, schválenej Národnou radou Slovenskej republiky 27. januára 2021, zo Spoločného rámca pre boj proti hybridným hrozbám, ktorý Európska komisia vydala 6. apríla 2016, a z Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 345 z 11. júla 2018. Podľa predmetnej koncepcie majú hybridné hrozby „prierezový, medziinštitucionálny charakter a spadajú do kompetencie viacerých štátnych orgánov“. Medzi základné indikátory hybridných hrozieb predmetná koncepcia zaraďuje „externý alebo interný politický nátlak na najvyšších štátnych predstaviteľov a štátne inštitúcie, ekonomický alebo energetický nátlak ako rozšírenie politického nátlaku, rozsiahle sabotáže proti kľúčovej infraštruktúre, kybernetické útoky s potenciálom spôsobiť škody veľkého rozsahu, informačné a propagandistické operácie s cieľom podkopať dôveru v štátne inštitúcie, vyvolať spoločenské nepokoje a vážne destabilizovať politickú a bezpečnostnú situáciu, ovplyvňovanie etnických, náboženských a kultúrnych menšín a ich manipulácia na politické účely, hrozba použitia vojenskej sily“. „Podstatnou črtou hybridného spôsobu boja je súčinnosť a prepojenie rôznych prvkov hybridnej hrozby a ich paralelné nasadenie tak, aby vytvorili kvalitatívne vyššiu a zložitejšiu viacdimenzionálnu hrozbu.“ V Bezpečnostnej stratégii Slovenskej republiky sa vláda zároveň zaviazala, že „na zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám Slovenská republika posilní kapacity a expertízu vo verejnej správe, ako aj celoštátnu koordináciu predovšetkým v oblasti plánovania, riadenia a tvorby politík na vládnej a rezortnej úrovni“. Zároveň štát v zmysle Obrannej stratégie Slovenskej republiky na zabezpečenie včasnej identifikácie a analýzy hrozieb a ich rizík, vrátane hybridného pôsobenia „systémovo usporiada vzájomné zdieľanie informácií, proces koordinovanej medzirezortnej analýzy a postup predkladania informácií príslušným ústavným orgánom a štátnym orgánom na včasné prijatie rozhodnutí.“
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyv na služby pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a zabezpečenie primeranej legisvakancie od 1. mája 2023.
Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Doplnenie zástupcu Úradu vlády Slovenskej republiky medzi členov výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre obranné plánovanie sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky podľa § 6 písm. b) zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov riadi proces plánovania obrany štátu a schvaľuje smernicu o plánovaní obrany štátu, pričom po odbornej, organizačnej a technickej stránke činnosť vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti zabezpečuje Úrad vlády Slovenskej republiky.
K bodu 2
Zmena periodicity zasielania správy o výsledkoch vyhodnotenia bezpečnostnej situácie podľa § 10b ods. 1 písm. a) Kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje z podnetu Národného bezpečnostného úradu a reflektuje na poznatky z doterajšieho fungovania výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre kybernetickú bezpečnosť. Cieľom navrhovanej zmeny je racionalizovať a zefektívniť fungovanie výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre kybernetickú bezpečnosť s poukazom na skutočnosť, že z hľadiska doteraz identifikovaných rizík ohrozenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti a z toho vyplývajúcej potreby informovať Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky o týchto skutočnostiach je zasielanie predmetných správ jedenkrát ročne postačujúce, pričom takáto zmena nebude mať vplyv na bezpečnosť Slovenskej republiky v kybernetickom priestore.
K bodu 3
V zákone č. 110/2004 Z. z. o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru v znení neskorších predpisov sa navrhuje doplniť úpravu pôsobnosti a spôsobu kreovania nového výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre hybridné hrozby.
Navrhovaná právna úprava definuje rozsah pôsobnosti stáleho výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v oblasti hybridných hrozieb s tým, že vykonávaním činností v oblasti koordinácie medzirezortnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti hybridných hrozieb nový výbor Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky nebude zasahovať do vymedzenia úloh a pôsobnosti Situačného centra Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného analytického centra a výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre koordináciu spravodajských služieb. Navrhuje sa upraviť spôsob vymenovania a odvolávania členov Výboru Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky pre hybridné hrozby s tým, že zastúpenie vo výbore majú mať príslušné ústredné štátne orgány a spravodajské služby. Vymenovanie a odvolanie nominovaného člena výboru predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje podmieniť predchádzajúcim schválením Bezpečnostnou radou Slovenskej republiky a navrhuje sa ustanoviť spôsob kreovania predsedu a podpredsedu výboru.
Čl. II
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a zabezpečenie primeranej legisvakancie od 1. mája 2023