A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Predkladaný návrh zákona reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy predkladaného návrhu zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy predkladaného návrhu zákona sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Navrhované znenie zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Návrh zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní návrhu zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom zakladá negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana, ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K čl. I:
K bodu 1:
Zavádza sa nový pojem „integrované bezpečnostné centrum“, ktoré bude vytvárať predpoklad na vytvorenie spoločnej platformy pre dislokáciu pracovísk základných zložiek integrovaného záchranného systému a útvarov krízového riadenia na území kraja. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Súčasne sa z ekonomického hľadiska dosiahne tzv. „úspora z rozsahu“, čo znamená, že na spoločnom integrovanom stredisku veľkého rozsahu môžu príslušné záchranné zložky vďaka tejto skutočnosti množstvo funkcionalít a služieb zdieľať a využívať lacnejšie. Integrované bezpečnostné centrum bude spĺňať priestorové a bezpečnostné štandardy, ktoré sú nevyhnutné pre prevádzku pracoviska tohto typu.
Zároveň sa zavádza pojem „plán spoločných postupov“, ktorý bude slúžiť na zvýšenie interoperability záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Cieľom týchto spoločných postupov bude určenie úloh a opatrení jednotlivých zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni, ako aj efektívnejšie rozmiestňovanie ich síl a prostriedkov. Plány spoločných postupov budú jasne definovať úlohy operátorov resp. operačných dôstojníkov na koordinačných strediskách a operačných strediskách tiesňového volania. Zároveň v rámci týchto postupov dôjde k určeniu úloh a kompetencii pre záchranné zložky integrovaného záchranného systému na mieste zásahu.
K bodu 2:
Nový odsek jasne pomenúva a definuje koordináciu záchranných zložiek na rôznych stupňoch riadenia. Taktická úroveň ustanovuje riadenie záchranných zložiek na mieste zásahu, operačná úroveň na úrovni koordinačného strediska a strategická úroveň na úrovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 3:
V nadväznosti na zmenu v § 3 ods. 2 sa dopĺňa úvodná veta v § 4.
K bodu 4:
Posilňujú sa pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorých cieľom je výrazne zefektívnenie riadenia a koordinácie integrovaného záchranného systému, pretože sa záchranným zložkám jasne určia úlohy a zabezpečí ich koordinácia pri poskytovaní pomoci v tiesni. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude určovať technické podmienky a prevádzkové podmienky pre integrované bezpečnostné centrá, vrátane ich usporiadania na území Slovenskej republiky. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Zároveň sa zabezpečí odbornosť zástupcov záchranných zložiek, čím sa zvýši pripravenosť týchto zložiek na riešenie pomoci v tiesni. Ustanovenie odbornej spôsobilosti pre zástupcov koordinačných stredísk vytvára predpoklad zvýšenia kvality personálu na koordinačných strediskách. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa bude vo zvýšenej miere venovať aj preventívno-výchovnej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému pre odbornú a laickú verejnosť. Aj keď znalosti obyvateľstva Slovenskej republiky o záchranných zložkách a tiesňových číslach sú podľa prieskumu Eurobarometra veľmi dobré, zvyšovanie ich povedomia o pomoci v tiesni, rozpoznávaní ohrození a mimoriadnych udalostí, pripravenosti na krízové situácie, o znižovaní neoprávnených volaní na tiesňové čísla a podobne, považujeme do budúcnosti za veľmi dôležité. Edukáciu obyvateľstva v podobe využitia už zavedených inštitútov na úseku vzdelávania, prezentácie a organizovania akcií na zvyšovanie povedomia (napríklad Európsky deň čísla tiesňového volania 112) doplníme zavedením systémovej stratégie s ďalšími nástrojmi edukácie, čo považujeme za veľmi nápomocné pri splnení cieľa dosahovania vysokého povedomia obyvateľstva o záchranných zložkách, sebaochrane, a znalosti správania sa v čase stavov tiesne, ohrození, mimoriadnych udalostí a krízových situácií, pri ktorých zasahujú zložky integrovaného záchranného systému.
K bodu 5:
Dopĺňa sa pôsobnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky pri vypracúvaní plánov spoločných postupov na úseku integrovaného záchranného systému.
K bodu 6:
V nadväznosti na nový odsek 2 v § 3 sa dopĺňa ustanovenie § 5 ods. 2.
K bodu 7:
Ustanovenie nahrádza pojem „linka tiesňového volania 112“ novým pojmom „jednotné európske číslo 112“. Uvedený pojem vychádza z nového zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
K bodu 8:
Navrhovaná zmena vo zvýšenej miere vytvára predpoklad pre efektívnejšiu komunikáciu medzi jednotlivými aktérmi v rámci koordinácie záchranných zložiek a efektívnejšie rozmiestňovanie ich síl a prostriedkov.
K bodu 9:
Dopĺňa sa previazanie súčasnej dokumentácie koordinačného strediska s plánmi spoločných postupov, ktoré boli touto novelou zavedené. Táto zmena umožní vytvorenie jasných metodických postupov pri jednotlivých typoch tiesne.
K bodu 10:
Koordinácia záchranných zložiek na úseku integrovaného záchranného systému je vykonávaná na operačnej úrovni riadenia koordinačným strediskom. Koordinačné strediská sú nevyhnutným integrujúcim prvkom na zabezpečenie funkčnosti integrovaného záchranného systému v rámci územnej pôsobnosti kraja. Princíp operatívnosti je zakotvený v úlohách a oprávneniach koordinačného strediska, ktorý umožňuje bez meškania, s využitím všetkých dostupných síl a prostriedkov riešiť akúkoľvek situáciu súvisiacu s poskytovaním pomoci v tiesni. Vzhľadom na to že, koordinačné stredisko disponuje so zoznamom síl a prostriedkov dotknutých subjektov (§ 5 ods. 2 písm. f)), navrhuje sa tesnejšie previazať koordináciu záchranných zložiek na operačnej úrovni riadenia a na taktickej úrovni riadenia.
K bodu 11:
Vzhľadom na to, že Policajný zbor sa stáva základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, toto ustanovenie sa navrhuje s ohľadom na § 10, v ktorom je ustanovené, že operačné stredisko zriaďuje základná záchranná zložka.
K bodu 12:
Toto ustanovenie dopĺňa činnosti operátorov koordinačného strediska integrovaného záchranného systému, ktoré si vyžiadali požiadavky aplikačnej praxe.
K bodu 13:
S ohľadom na snahu unifikovať príjem a spracovanie tiesňových informácií sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky usiluje o to, aby činnosť koordinačného strediska postupne prešla pod jeden organizačný útvar. Z tohto dôvodu sa mení toto ustanovenie a kapacitne sa posilňujú okresné úrady v sídle kraja, ktoré činnosť koordinačných stredísk primárne vykonávajú. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky bude túto činnosť vykonávať len na vyžiadanie okresného úradu.
K bodu 14:
V tomto ustanovení sa navrhuje zmena znenia odseku 6, ktorý umožňoval okresnému úradu v sídle kraja vytvoriť koordinačné stredisko aj na operačnom stredisku základnej záchrannej zložky. Súčasné znenie je aplikačnou praxou prekonané a nepredpokladá sa, že by sa niekedy aplikovalo. Ponecháva sa možnosť koordinačnému stredisku zabezpečovať aj umiestnenie operačných stredísk tiesňového volania. Súčasťou integrovaného bezpečnostného centra je vždy koordinačné stredisko a operačné strediská tiesňového volania. V podobe integrovaných bezpečnostných centier sa vytvoria moderné krízové manažérske a technologické priestory s benefitom okamžitej bezprostrednej operatívnej a preventívnej spolupráce všetkých najdôležitejších záchranných zložiek v Slovenskej republike. Súčasne sa z ekonomického hľadiska dosiahne tzv. „úspora z rozsahu“, čo znamená že na spoločnom integrovanom stredisku veľkého rozsahu môžu príslušné záchranné zložky vďaka tejto skutočnosti množstvo funkcionalít a služieb zdieľať a využívať lacnejšie.
K bodu 15:
Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanou záchrannom systéme upravuje organizáciu integrovaného záchranného systému, pôsobnosť a úlohy orgánov štátnej správy a záchranných zložiek v rámci integrovaného záchranného systému, práva a povinnosti obcí a iných právnických osôb, fyzických osôb -podnikateľov a ostatných fyzických osôb pri koordinácii činností súvisiacich s poskytovaním pomoci, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona tiesňou je stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozené aj životné prostredie. Z tohto dôvodu sa navrhuje aj úprava § 5 a § 13.
K bodu 16:
Ustanovenie nahrádza pojem „linka tiesňového volania 112“ novým pojmom „jednotné európske číslo 112“. Uvedený pojem vychádza z nového zákona
o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018). Zároveň definuje zabezpečenie prevádzky tohto čísla podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
K bodu 17:
Ustanovenie ruší osobitné postavenie útvarov Policajného zboru a plne ich začleňuje medzi základné záchranné zložky. Ustanovenie zvyšuje kohéziu integrovaného záchranného systému a zlepšuje prehľadnosť a zrozumiteľnosť zákona.
K bodu 18:
Súčasné znenie tohto písmena neobsiahlo celú činnosť záchrannej zdravotnej služby podľa zákona č.
o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa v § 2 ods. 1 uvádza, že záchrannú zdravotnú službu tvoria nielen poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale aj operačné strediská záchrannej zdravotnej služby.
K bodu 19:
Toto ustanovenie začleňuje Policajný zbor medzi základné záchranné zložky. Zaradenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky kompletizuje súbor základných záchranných zložiek s celoštátnou pôsobnosťou a vytvára predpoklad rozvíjania vzájomných vzťahov na základe rovnakého postavenia základných záchranných zložiek.
K bodu 20:
V tomto ustanovení sa pomenovanie Armáda Slovenskej republiky nahrádza pojmom ozbrojené sily Slovenskej republiky.
K bodu 21:
Toto ustanovenie špecifikuje postavenie ostatných záchranných zložiek v systéme, ktorými môžu byť iba právnické osoby alebo fyzické osoby – podnikatelia a ktoré musia mať akreditáciu. Cieľom je rozšíriť kapacity síl a prostriedkov, ktoré budú schopné v spolupráci so základnými záchrannými zložkami zabezpečiť pomoc pri ochrane životov, zdravia, majetku a životného prostredia. Dôležitým prvkom na dosiahnutie tohto cieľa je akcieschopnosť a adekvátna odborná pripravenosť týchto zložiek, ktorá sa dosiahne ich akreditáciou.
K bodu 22:
Ustanovenie vytvára predpoklad pre aktívnejšiu participáciu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorá zabezpečuje plnenie neodkladných úloh v integrovanom záchrannom systéme počas udalostí, pri ktorých je ohrozené životné prostredie podľa § 1 zákona. Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonáva nepretržitú pohotovostnú službu pre prípady mimoriadnych zhoršení kvality vôd, pri riešení ktorých spolupracuje so základnými zložkami integrovaného záchranného systému. Slovenská inšpekcia životného prostredia podľa § 41 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení, vrátane prác vykonávaných základnými zložkami integrovaného záchranného systému.
K bodu 23:
Koordinačné stredisko musí disponovať čo najaktuálnejším zoznamom síl a prostriedkov dotknutých subjektov, pretože zásah v rámci integrovaného záchranného systému súvisí s neodkladným poskytnutím pomoci v tiesni pri bezprostrednom ohrození života, zdravia, majetku alebo životného prostredia.
K bodu 24:
Vzhľadom na to, že Policajný zbor sa stáva základnou záchrannou zložkou integrovaného záchranného systému, toto ustanovenie s ohľadom na § 10, v ktorom je ustanovené, že operačné stredisko zriaďuje základná záchranná zložka, ruší operačné stredisko Policajného zboru a toto pracovisko sa tak stáva operačným strediskom tiesňového volania.
K bodu 25:
Doterajšia prax ukázala, že navrhovaná úprava je potrebná najmä v naliehavých prípadoch, keď sily a prostriedky základnej záchrannej zložky v prihraničných oblastiach nie sú dostatočné na poskytnutie neodkladnej pomoci v tiesni.
K bodu 26:
Legislatívno - technická úprava vzhľadom na nové znenie § 12 a § 13.
K bodu 27:
Legislatívno - technická úprava vzhľadom na nové znenie § 8 ods. 1 písm. b).
K bodu 28:
Toto ustanovenie predpokladá vyriešenie dlhodobo neriešeného problému koordinácie záchranných zložiek na mieste zásahu (taktická úroveň), ktorý bol v súčasnom znení zákona veľmi nerovnomerne zadefinovaný. Nové znenie tohto odseku vychádza zo spoločnej dohody záchranných zložiek integrovaného záchranného systému.
K bodu 29:
Predmetné ustanovenie súvisí s predchádzajúcim novelizačným bodom. Zároveň sa ruší pojem „oprávnená osoba“ a nahrádza sa jediným pomenovaním koordinátora na mieste zásahu.
K bodu 32:
Upresňuje sa, kedy veliteľ zásahu môže požiadať o pomoc (
) aj právnické osoby, fyzické osoby - podnikateľov a ostatné fyzické osoby, ktoré majú technické prostriedky na poskytnutie pomoci bezprostredne súvisiacej so zásahom.
K bodom 30, 31, 33, 34:
Legislatívno - technické úpravy vzhľadom na nové znenie § 12 ods. 1 a 2.
K bodu 35: Navrhované zmeny v § 16 rozširujú odbornú prípravu záchranných zložiek, ktorých nevyhnutnosť vyplynula z aplikačnej praxe. Odborná príprava záchranných zložiek je potrebná na to, aby mohlo dôjsť k poskytovaniu adekvátnej koordinovanej pomoci v tiesni. Cieľom týchto zmien je zabezpečiť erudovaný personál záchranných zložiek, ktorý bude dôsledne poznať svoje úlohy a postavanie v rámci systému. V § 16 ods. 1 písm. a) sa ustanovuje základný rozsah vedomostí, ktoré budú základom odbornej prípravy záchranných zložiek.
K bodu 36:
V § 16 ods. 1 písm. b) sa do odbornej prípravy dopĺňa spôsob poskytovania pomoci v tiesni, ktorý vo svojej podstate dotvorí celkovú reakciu na prijatú tiesňovú informáciu.
K bodu 37:
Prax ukázala, že je nevyhnutné, aby bol personál podieľajúci sa na poskytovaní pomoci v tiesni dostatočné erudovaný v komunikácii a pripravený na zvládanie často náročných situácií, preto sa zavádzajú nové oblasti v rámci odbornej prípravy. Vzhľadom na to, že ide o Európske číslo tiesňového volania 112, ktoré je známe v rámci Európskej únie a je všeobecne známe medzi turistami a občanmi iných krajín žijúcimi alebo nachádzajúcimi sa na Slovensku, je nevyhnutné, aby operátori na koordinačných strediskách boli jazykovo zdatní.
K bodu 38:
Toto ustanovenie zavádza periodicitu odbornej prípravy pre operátorov koordinačných stredísk v rozsahu raz ročne.
K bodu 39:
Ustanovenie vypúšťa slová „útvarov Policajného zboru“ vzhľadom na to, že sa Policajný zbor stáva základnou záchrannou zložkou a upravuje rozsah odbornej prípravy pre základné záchranné zložky podľa odseku 1.
K bodu 40:
Toto ustanovenie zavádza inštitút odbornej spôsobilosti pre zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách. Zámerom odbornej spôsobilosti je výrazne zvýšiť odbornosť zamestnancov koordinačných stredísk v oblasti integrovaného záchranného systému, ktorá umožní lepšiu pripravenosť personálu týchto pracovísk pri riešení stavov tiesne. Odborná spôsobilosť zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách je osobitným kvalifikačným predpokladom podľa § 38 ods. 11 písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou podľa § 16 ods. 1 písm. a) až f) zákona v rozsahu najmenej 60 hodín a úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odbornou skúškou sa posudzujú odborné vedomosti a praktické zručnosti zamestnancov okresných úradov zaradených na koordinačných strediskách. Odborne spôsobilá osoba je povinná každých päť rokov od vykonania odbornej skúšky zúčastniť sa odbornej prípravy podľa § 16 ods. 1 písm. a) až f) zákona a po jej skončení absolvovať odbornú skúšku; ak neuspeje na opakovanej odbornej skúške, stratí odbornú spôsobilosť.
Novým prvkom v rámci systému bude tiež zavedenie systému akreditácie ostatných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému. Toto reformné opatrenie vytvára predpoklad, že okrem profesionálnych základných záchranných zložiek môžu v systéme pôsobiť aj právnické a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré budú spĺňa vysoké profesionálne štandardy. Tieto akreditované subjekty budú plnohodnotným partnerom základných záchranných zložiek pri riešení pomoci v tiesni a tým pádom rozšíria kapacity využiteľných síl a prostriedkov. Ustanovenie obsahuje podmienky udelenia akreditácie, podrobnosti o tom, ako o akreditáciu požiadať, proces získania akreditácie, povinnosti akreditovaných subjektov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky bude môcť poskytnúť aj dotácie na rozvoj akreditovaných subjektov.
§ 16d upravuje náležitosti žiadosti o akreditáciu a jej povinné prílohy. Výsledkom konania o udelení akreditácie je rozhodnutie o jej udelení alebo zamietnutie žiadosti, ak nie sú splnené podmienky pre udelenie akreditácie. Proti rozhodnutiu o udelení akreditácie sa nemôže podať odvolanie. Okrem samotného udelenia akreditácie, zákon umožňuje aj jej zrušenie. Ustanovuje sa doba platnosti akreditácie. Navrhuje sa doba piatich rokov. Vymedzujú sa právomoci akreditačnej komisie, ktorú zriadi na účely rozhodovania o akreditácii Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súčasne sa negatívnym výpočtom ustanovuje, kto nesmie byť členom akreditačnej komisie. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie budú upravené štatútom, ktorý na tento účel vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Návrh zákona upravuje zánik akreditácie. K zániku akreditácie bude dochádzať priamo zo zákona, ak nastanú skutočnosti uvedené v zákone. K zrušeniu akreditácie bude dochádzať na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to z dôvodov uvedených v zákone. Zároveň sa upravuje nemožnosť prevodu alebo prechodu akreditácie na právneho nástupcu.
S cieľom dosiahnuť stav trvalo udržateľného systému kvality činnosti ostatných zložiek integrovaného záchranného systému sa navrhuje upraviť kontrolné mechanizmy zo strany štátu. Súčasne sa navrhuje umožniť podávanie sťažností na postup akreditovaných subjektov. Vybavovanie sťažnosti bude v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 41:
V rámci tohto ustanovenia sa rozširuje možnosť financovania integrovaného záchranného systému o novovzniknuté integrované bezpečnostné centrá.
K bodu 42:
Ustanovenie sa upravuje v súlade s bodom 7.3. prílohy č. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
K bodu 43:
Zneužívanie jednotného európskeho čísla tiesňového volania 112 a tiež národných čísel tiesňového volania 150, 155 a 158 neodôvodnenými volaniami alebo neodôvodneným privolaním pomoci zostáva závažným problémom s potenciálom narušiť dostupnosť pomoci v tiesni pre osoby, ktoré neodkladnú pomoc záchranných zložiek potrebujú. Navrhovaná úprava preto rozširuje možnosť sankcionovať osoby dopúšťajúce sa priestupkov na ktoromkoľvek čísle tiesňového volania.
K bodu 44:
Uvedené ustanovenie sa navrhuje vypustiť, pretože rozpočtové určenie pokút uložených za priestupky je ustanovené priamo v zákone Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
K bodu 45:
V súvislosti s akreditáciou ostatných záchranných zložiek bude Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinne viesť zoznam akreditovaných subjektov, ktorý bude zverejnený na jeho webovom sídle.
K bodu 46:
Návrh zákona obsahuje aj potrebné prechodné ustanovenia k úpravám súvisiacim s akreditáciou a odbornou spôsobilosťou. Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie pomoci pri ochrane života, zdravia a majetku, poskytujú odbornú, zdravotnú, technickú a ďalšiu potrebnú pomoc v tiesni na základe vyzvania koordinačným strediskom alebo operačným strediskom tiesňového volania, alebo na základe pokynu svojho dispečerského pracoviska aj bez akreditácie podľa § 16b najneskôr do 31. marca 2024.
Operátor koordinačného strediska, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. marcu 2023, musí získať odbornú spôsobilosť najneskôr do 30. júna 2024.
K bodu 47:
Navrhuje sa aktualizovať odkaz na transpozičnú prílohu.
K bodu 48:
Legislatívno-technická úprava. Zosúladenie so zaužívanou terminológiou používanou v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.
K bodu 49:
Aktualizuje sa zoznam prebratých právne záväzných aktov Európskej únie. Čl. 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica univerzálnej služby) (Ú. v. ES L 108, 24. 4. 2002) bol nahradený novou smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
K čl. II:
Navrhuje sa účinnosť 1. apríla 2023 z dôvodu plnenia míľnikov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky okrem čl. I bodu 13, ktorý si vyžaduje dlhšiu legisvakanciu a nevyplýva z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.