A.Všeobecná časť:
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Ján MIČOVSKÝ a Martin FECKO.
Pojem „pozemkové úpravy“ zahŕňa tak geodetické práce s cieľom komasácie (sceľovania) pozemkov, ako aj projektovanie a realizáciu spoločných zariadení. Pod spoločnými zariadeniami zákon uvádza protierózne opatrenia proti vodnej a verejnej erózii ako vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky, aleje, ďalej opatrenia na ochranu životného prostredia - biokoridory, biocentrá, sprievodnú zeleň, vodohospodárske opatrenia, ktoré chránia krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroje vody na vykrytie vlahového deficitu – nádrže a poldre. Patria sem aj poľné a lesné cesty umožňujúce prístup k pozemkom.
Faktom je, že na Slovensku sa spomedzi 3557 katastrálnych území nenachádza ani jedno, kde by boli spoločné zariadenia komplexne vybudované. Dôvodom je skutočnosť, že akékoľvek prostriedky štátu v minulosti vyčleňované na pozemkové úpravy, vždy spotrebovali geodetické práce spojené so sceľovaním pozemkov. Takáto nevyváženosť bola nesprávna, pretože ak je sceľovanie pozemkov dôležité z hľadiska odstránenia veľkej rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, ešte dôležitejšie je odstránenie veľkého ekologického dlhu voči krajine, ktorú sme v období kolektivizácie plošne zbavili prirodzených ochranných prvkov, rozorali a zjednotvárnili, čím sme znížili pod kritickú hranicu jej schopnosť vytvárať bezpečné, zdravé, multifunčné životné prostredie pre celú biocenózu – človeka, zvieratá a rastliny, produkciu potravín nevynímajúc.
Určením povinnosti minimálne 40% prostriedkov, ktoré štát vyčlení na pozemkové úpravy, použiť na projektovanie, realizáciu a údržbu spoločných zariadení sa síce neodstráni, ale aspoň zmierni doterajšia absolútna nerovnováha medzi vykonávaním komasácií a budovaním spoločných zariadení. Je to životne dôležité, pretože komasáciami, čo ako potrebnými, sa odolnostný potenciál krajiny, jej ochrana, pestrosť i krása nezvýši, no spoločnými zariadeniami áno.
Povinnosť vyčleniť minimálne 40 % na spoločné zariadenia nijako nezvyšuje finančnú záťaž štátu, avšak zabezpečuje racionálnejšie prerozdelenie prostriedkov, ktoré sa štát rozhodne použiť na pozemkové úpravy, a to bez ohľadu na veľkosť vyčleneného finančného objemu.
Potrebné je zodpovedať aj otázku z akého podkladu vychádza 40 percentný podiel prostriedkov štátu, ktoré majú byť v rámci komplexných pozemkových úprav každoročne vynaložené na spoločné zariadenia. Tento podiel je totiž zjavne nedostatočný, nakoľko priemerné náklady na spoločné zariadenia predstavujú približne 77 % z nákladov na komplexné pozemkové úpravy. K stanoveniu len 40 percentného podielu pristúpili predkladatelia ako ku kompromisu medzi doterajšou praxou, keď na spoločné zariadenia sa vynakladal 0 percentný podiel a poznaním skutočnosti, že tieto náklady predstavujú reálne v priemere 77 %. Z toho vyplýva, že vzhľadom na potrebu zvyšovať odolnostný potenciál krajiny sa bude musieť v budúcnosti zvyšovať aj 40 percentný podiel určený na spoločné zariadenia až na úroveň 77 %.
Dôležitá je aj skutočnosť, že Slovensko má dostatok krajinných ekológov, ktorí vedia naplánovať spoločné zariadenia na základe moderných vedeckých poznatkov o údržbe a ochrane krajiny. Títo však svoje schopnosti a vedomosti doteraz realizujú viac na pôde vedeckých konferencií ako na reálnej pôde krajiny. Tento odborný potenciál je potrebné začať efektívne využívať.
2
Dosiahnutie 40 percentného podielu sa určuje za celé územie Slovenska, čím sa sleduje možnosť flexibilného rozhodovacieho procesu, pričom ak by v niektorom katastri nebolo možné takýto podiel dosiahnuť (čo je však len málo pravdepodobné, nakoľko priemerné náklady na spoločné zariadenia sú trikrát vyššie ako priemerné náklady na komasácie).
Povinnosťou dosiahnuť 40 percentný podiel v každom roku sa dosahuje vzájomná časová vyváženosť v realizácii tak komasácií, ako aj spoločných zariadení. Ak by takéto časové vymedzenie nebolo určené, mohol by sa ekologický dlh voči krajine zvyšovať.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na služby pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani na informatizáciu spoločnosti a žiadne sociálne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa zaviesť povinný minimálny podiel štátu na financovanie projektovania, realizovania a údržby spoločných zariadení z celkových nákladov štátu určených v danom roku na pozemkové úpravy.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona od 1. januára 2023. Nadobudnutie účinnosti zákona v tomto dátume zohľadňuje legisvakačnú lehotu v súlade s § 19 ods. 5 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 129