Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dôvodová správa k zákonu č. 420/2022 Z. z.

najpravo.sk • 30.3. 2023, 17:49

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.

Dôvodom vypracovania návrhu zákona je skutočnosť, že aplikačná prax postupne poukazuje na potrebu viac spružniť personálne činnosti s profesionálnymi vojakmi, zefektívniť vstup, priebeh a skončenie štátnej služby profesionálnych vojakov.

Potreba zákonnej úpravy vyplýva aj z požiadaviek realizácie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021 – 2024, aby sa položil dôraz na stabilizáciu vojenského personálu rezortu obrany a zvyšovanie jeho kvality, rozšírenie možností a zvýšenie kvality jeho vzdelávania, vytvorenie predpokladov na rozvoj celoživotného vzdelávania profesionálnych vojakov, zabezpečenie objektivizácie kariérneho postupu a hodnotenia profesionálnych vojakov, zavedenie nefinančných benefitov vrátane vytvárania podmienok pre zvyšovanie starostlivosti o profesionálneho vojaka a jeho rodinu, skvalitnenie doplňovania vojenského personálu zmodernizovaním regrutačného systému ozbrojených síl.

Cieľom návrhu zákona je úprava pôsobnosti služobných úradov, resp. procesných úkonov súvisiacich so štátnou službou profesionálneho vojaka a precizovanie znenia ustanovení zákona spôsobujúcich nejednoznačnosť v aplikačnej praxi.

Z hodnotenia súčasného stavu vyplýva, že v praxi sa služobné úrady stretávajú na jednej strane s dynamicky sa meniacim prostredím a na druhej strane s nepružným systémom prijímania občanov do štátnej služby profesionálnych vojakov. Profesionálny vojak pri uplatňovaní svojich práv nemá dostatok možností na to, aby sa domohol spravodlivosti, prípadne nápravy. Jeho snaha o nápravu po vyčerpaní opravných prostriedkov zvyčajne  končí súdnym sporom. Pružnosť personálnych činností nie vždy poskytuje dostatok priestoru pre plnenie úloh ozbrojených síl. Motivácia personálu zvyšovať si svoje vedomosti a úspešne napredovať v štátnej službe nie je vyhovujúco zabezpečená. Systém štátnej služby neponúka pre neúspešných študentov vojenskej vysokej školy možnosť reštartu v inom hodnostnom zbore. Vstupné podmienky a proces prijímania nepokrývajú potreby meniaceho sa trhu práce. Z týchto dôvodov je potrebná zmena platnej právnej úpravy, ktorá bude viac reflektovať potreby praxe. S rozmachom sociálnych sietí a internetu sú štáty stále pozadu v boji proti šíreniu propagandy a dezinformácií, podpory extrémistických zoskupení a kybernetickým útokom. Je preto nutné, aby sa tieto javy v štátnej službe profesionálnych vojakov dôsledne upravili a zamedzili zlučiteľnosť takýchto aktivít so štátnou službou profesionálnych vojakov. Návrh zákona má ambíciu efektívnejšie bojovať proti zmieneným hrozbám.

Návrhom zákona dochádza k zriadeniu funkcie vojenského ombudsmana, ktorá bude mať vplyv na služobné úrady najmä pri zabezpečovaní lepšej ochrany ľudských práv a právom chránených záujmov profesionálneho vojaka. Zefektívňuje sa proces súvisiaci s prijímaním občana do štátnej služby. Precizuje sa úprava súvisiaca s priebehom a skončením štátnej služby profesionálneho vojaka. Posilňujú sa kompetencie služobných úradov o možnosť navrhnúť profesionálneho vojaka na mimoriadne povýšenie a možnosť navrhnúť skončenie vyčlenenia profesionálneho vojaka. Sprísňujú sa podmienky pre posudzovanie morálnych atribútov občana na prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka ako aj morálnych atribútov a služobnej disciplíny profesionálneho vojaka počas jeho služby.

V rámci úprav priebehu štátnej služby profesionálneho vojaka ide napríklad o zrušenie záväzku profesionálneho vojaka na službu z dôvodu poskytnutia základného vojenského výcviku. Umožňuje sa profesionálnym vojakom odpracovať si záväzky za prípravu pri opätovnom prijatí do štátnej služby. So súčasným zavedením dohôd medzi služobným úradom a profesionálnym vojakom sa rozširujú možnosti vzdelávania profesionálnych vojakov o ich vysielanie na externé stredoškolské nadstavbové štúdium a pomaturitné štúdium, vysokoškolské štúdium, ako aj v prípadoch vyslania do kurzu, ktorý trvá najmenej 40 dní. Zavádza sa vstup do hodnostného zboru poddôstojníkov formou vymenovania do vojenskej hodnosti čatár. Súčasne sa umožňuje vstup do tohto hodnostného zboru formou výberu profesionálnych vojakov z hodnostného zboru mužstva. Návrhom zákona sa precizujú niektoré ustanovenia týkajúce sa konania vo veciach služobného pomeru a služobnej disciplíny. Upravuje a rozširuje sa okruh obligatórnych a fakultatívnych dôvodov na prepustenie profesionálneho vojaka zo štátnej služby. Precizuje sa systém kompenzácií poskytovaných profesionálnemu vojakovi za dosiahnuté vzdelanie, ktoré získal mimo pôsobnosť služobného úradu. Precizujú sa väzby medzi zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov a Zákonníkom práce a správnym poriadkom.

Návrhom zákona sa upravujú aj ustanovenia, ktoré predstavujú precizovanie už transponovaných ustanovení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)  (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006), Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4;), Smernice Rady 2000/43/ES  z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L  180, 19. 7. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1;) a Smernice Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16  ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2) v platnom znení.  Podrobnosti obsahujú jednotlivé tabuľky zhody. Transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 186, 11. 7. 2019)  a transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12. 7. 2019) sa vykonáva vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (LP/2021/416), v ktorom sa v čl. VI navrhuje novelizovať aj zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podrobnosti o transpozícii sú uvedené v tabuľkách zhody, ktoré sú súčasťou materiálu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý je predložený do Národnej rady Slovenskej republiky (parlamentná tlač 1039) .

Návrh zákona obsahuje osem článkov. Prvý článok novelizuje doterajšiu právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov vrátane podmienok výkonu štátnej služby a služobného pomeru.

V druhom článku sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti s naviazaním obligatórnych dôvodov na prepustenie profesionálneho vojaka, právoplatne odsúdeného za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin, pričom sa nebude prihliadať na skutočnosť, či odsúdenie za takýto trestný čin bolo zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo bola na neho podaná obžaloba podľa § 234 Trestného poriadku, na zníženie výsluhového príspevku o jednu polovicu, stratu nároku na odchodné a vznik nároku na výsluhový dôchodok až po dovŕšení veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Vzhľadom na doplnenie vymedzenia pojmu špecifická zdravotná starostlivosť o prepravu a neodkladnú prepravu, sa v treťom až šiestom článku navrhujú novelizovať príslušné súvisiace zákony upravujúce zdravotnú starostlivosť, a to zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenie a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V siedmom článku sa  dopĺňa zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy súvislý časový úsek v trvaní 11 týždňov. Z dôvodu zefektívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje ustanoviť, že doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy  bude súvislý časový úsek v trvaní najviac 11 týždňov.

Ôsmy článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona, ktorá sa vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a zabezpečenie primeranej legisvakancie navrhuje od 1. januára 2023.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny sociálny vplyv a vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ktorý sa prejaví pozitívnym vplyvom na kvalitu života profesionálnych vojakov vrátane ich rodín a hospodárenie domácností. Pozitívny vplyv sa prejaví progresívnejším priebehom štátnej služby. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Sledované vybrané vplyvy návrhu zákona podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov sú zhodnotené v priloženej doložke vybraných vplyvov, ako aj v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, v analýze sociálnych vplyvov a v analýze vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1 (§ 2 ods. 3)

Navrhuje sa vymedziť pojem minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti tak, aby sa táto doba vzťahovala len na povýšenie v rámci jedného hodnostného zboru a v rámci prechodu z hodnostného zboru mužstva do hodnostného zboru poddôstojníkov. V prípade prechodu do hodnostného zboru poddôstojníkov alebo hodnostného zboru dôstojníkov sa minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti nebude uplatňovať. Zmena sa navrhuje z dôvodu pružnejšieho prechodu z nižších hodnostných zborov do vyšších hodnostných zborov.

Súčasne sa navrhuje profesionálnemu vojakovi opätovne prijatému do služobného pomeru započítať do minimálnej doby štátnej služby aj dobu, počas ktorej vykonával predchádzajúcu štátnu službu vo vojenskej hodnosti, ktorá mu bola pri opätovnom prijatí priznaná.

K bodu 2 (§ 3 písm. e)

Precizovaním pojmu sa špecifikujú prípady, ktoré sa nepovažujú za zrušenie funkcie, s cieľom jednoznačného „výkladu“ pojmu a zabezpečenia jednotného postupu personálnej práce v jednotlivých služobných úradoch.

Navrhuje sa, aby organizačnou zmenou nebola zmena vojenskej hodnosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný. Týmito funkciami je funkcia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, riaditeľa Vojenského spravodajstva, riaditeľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy, ktorí sú do týchto funkcií vymenúvaní podľa osobitných predpisov. Ak dôjde na uvedených funkciách k zmene plánovanej vojenskej hodnosti pričom činnosť, ktorú bude profesionálny vojak vykonávať, sa nemení, nebude musieť byť takýto profesionálny vojak odvolaný a nanovo vymenovaný do tej istej funkcie.

K bodu  3 (§ 4 ods. 4)

Vypustenie druhej vety sa navrhuje v súvislosti s doplnením nového odseku 3 v § 217. Na podávanie, prijímanie, evidovanie, prešetrovanie, vybavovanie, písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažností a kontrolu vybavovania sťažností súvisiacich s výkonom štátnej služby vrátane sťažností v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa primerane použijú ustanovenia zákona o sťažnostiach.

K bodu 4 (§ 4a až 4g)

V § 4a sa ustanovuje, že hlavnou úlohou vojenského ombudsmana je poskytovanie ochrany základných ľudských práv a slobôd profesionálnych vojakov pred ich porušovaním protiprávnym konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou subjektov, ktoré v mene štátu konajú a rozhodujú vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v právnych vzťahoch súvisiacich so štátnou službou profesionálneho vojaka, zahŕňajúc sem najmä prípady zásahov do základných práv a slobôd profesionálnych vojakov v súvislosti s plnením úloh Vojenskej polície podľa zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a rozhodovaním o dávkach úrazového zabezpečenia a o poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia počas trvania štátnej

43

služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Právna ochrana poskytovaná vojenským ombudsmanom bude mať formu osobitnej kontrolnej činnosti vykonávanej prostredníctvom prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, zahájeného na základe podnetu oprávnenej osoby alebo z vlastnej iniciatívy vojenského ombudsmana a ukončeného prijatím niektoré zo zákonom ustanovených opatrení na nápravu zistených pochybení alebo nedostatkov. Vzhľadom na integráciu vojenského ombudsmana do organizačnej štruktúry Ministerstva obrany Slovenskej republiky a plnenie úloh tohto ústredného orgánu štátnej správy na úseku výkonu vnútornej kontroly, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov (napríklad § 12 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je možné výkon funkcie vojenského ombudsmana chápať ako činnosť, ktorá zahŕňa kontrolu a dozor nad dodržiavaním zákonnosti pri konaní a rozhodovaní subjektov, ktoré patria do pôsobnosti vojenského ombudsmana.

S ohľadom na takto definovanú úlohu vojenského ombudsmana sa následne taxatívne vymedzuje jeho pôsobnosť vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v rámci rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré disponujú právomocou konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch súvisiacich so štátnou službou profesionálneho vojaka. Vzhľadom na skutočnosť, že úlohou vojenského ombudsmana je poskytovať ochranu základných práv a slobôd profesionálnych vojakov počas trvania ich služobného pomeru, ako aj s ohľadom na špecifickú povahu činnosti niektorých subjektov, sa pôsobnosť vojenského ombudsmana voči týmto subjektom vymedzuje reštriktívnym spôsobom.

Vo vzťahu k Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia vykonáva vojenský ombudsman svoju pôsobnosť iba vo veciach týkajúcich sa rozhodovania o dávkach úrazového zabezpečenia a o poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia počas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka.

Vo vzťahu k Vojenskej polícii vykonáva vojenský ombudsman svoju pôsobnosť iba vo veciach týkajúcich sa plnenia úloh Vojenskej polície na úseku zabezpečovania disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie a na verejnosti, ako aj na úseku odhaľovania priestupkov, zisťovania páchateľov priestupkov, objasňovania priestupkov a ich prejednávania v blokovom konaní. V záujme prehľadnosti vzťahov medzi vojenským ombudsmanom a Vojenskou políciou sa pôsobnosť vojenského ombudsmana vo vzťahu k Vojenskej polícii vymedzuje aj negatívne, a to tak, že na rozhodovacie právomoci poverených príslušníkov Vojenskej polície v konaní o trestných činoch profesionálnych vojakov sa pôsobnosť vojenského ombudsmana nevzťahuje.

V prípadoch, kedy má Vojenské spravodajstvo postavenie služobného úradu konajúceho vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch súvisiacich so štátnou službou profesionálneho vojaka, sa ustanovuje výnimka z pôsobnosti vojenského ombudsmana, a to vzhľadom na špecifickú povahu úloh, ktoré Vojenské spravodajstvo plní podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, ako aj s ohľadom na potrebu utajenia evidencií vedených Vojenským spravodajstvom v súlade s ustanoveniami zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

44

V § 4b sa ustanovuje vzhľadom na zameranie pôsobnosti vojenského ombudsmana smerom do vnútra rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky začlenenie vojenského ombudsmana do organizačnej štruktúry Ministerstva obrany Slovenskej republiky, čoho praktickým vyjadrením bude jednak výkon funkcie vojenského ombudsmana v rámci štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 7 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj zakotvenie vzťahu zodpovednosti vojenského ombudsmana voči ministrovi obrany Slovenskej republiky za výkon jeho funkcie a plnenie jeho zákonom ustanovených úloh.

Za účelom zabezpečenia kvalifikovaného výkonu funkcie vojenského ombudsmana v rámci špecifického prostredia rezortu Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa ako podmienky na výkon funkcie vojenského ombudsmana ustanovujú občianstvo Slovenskej republiky, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a odborná prax v dĺžke najmenej desať rokov, ktorú s ohľadom na druh vykonávaných činností podrobnejšie určí služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta.

V záujme zabezpečenia nezávislého a objektívneho výkonu funkcie vojenského ombudsmana sa ustanovujú základné zásady prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ktorým sa vojenský ombudsman podieľa na ochrane základných práv a slobôd profesionálnych vojakov.

Nežiadúcim ingerenciám ministra obrany Slovenskej republiky do činnosti vojenského ombudsmana, ktoré by mohol vykonávať z titulu postavenia nadriadeného štátneho zamestnanca, sa pri uskutočňovaní prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov zamedzuje

➢zakotvením viazanosti vojenského ombudsmana iba ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi;

➢zakotvením povinnosti zohľadňovať pri jeho činnosti medzinárodne uznávané štandardy pre profesionálnu prax vojenských ombudsmanov;

➢vylúčením možnosti poverovať vojenského ombudsmana činnosťami, ktoré nesúvisia s ochranou základných práv a slobôd profesionálnych vojakov alebo ktoré sú v rozpore s nezávislosťou plnenia jeho úloh.

Vzniku konfliktu záujmov z dôvodu existencie vzťahu vojenského ombudsmana k prešetrovanej veci, dotknutému profesionálnemu vojakovi alebo osobám zúčastneným na prešetrovaní podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov sa zamedzuje zakotvením možnosti vylúčenia vojenského ombudsmana z prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov kvôli existencii odôvodnených pochybností o jeho nepredpojatosti. Opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrenia podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálneho vojaka po vylúčení vojenského ombudsmana pre jeho predpojatosť následne prijme minister obrany Slovenskej republiky.

Vzťah zodpovednosti vojenského ombudsmana voči ministrovi obrany Slovenskej republiky za výkon jeho funkcie a plnenie jeho zákonom ustanovených úloh je následne pretavený do povinnosti vojenského ombudsmana predkladať každoročne správu o činnosti za predchádzajúci rok, v ktorej vojenský ombudsman uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd profesionálnych vojakov subjektmi, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, a tiež návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. Právny inštitút správy o činnosti vojenského ombudsmana súčasne plní úlohu kontrolného mechanizmu zo strany širšej verejnosti a samotnej záujmovej skupiny profesionálnych vojakov, ktorých základné práva a slobody vojenský ombudsman ochraňuje. Ak vojenský ombudsman zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že porušenie základného práva alebo slobody profesionálneho vojaka je závažné alebo sa týka väčšieho počtu profesionálnych vojakov predloží ministrovi obrany Slovenskej republiky mimoriadnu správu kedykoľvek.

45

V § 4c sa navrhuje vymedziť právomoc vojenského ombudsmana pozitívne, a to tak, že vojenský ombudsman bude môcť vo veciach ochrany základných práv a slobôd profesionálnych vojakov konať na základe podnetu alebo z vlastnej iniciatívy.

V tejto súvislosti sa navrhuje, aby sa so svojím podnetom mohol na vojenského ombudsmana obrátiť každý profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou niektorého zo subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, došlo k protiprávnemu porušeniu jeho základných práv a slobôd. S cieľom poskytnúť profesionálnym vojakom primeranú právnu ochranu pred nezákonným prepustením zo služobného pomeru sa tiež navrhuje, aby sa na vojenského ombudsmana so svojím podnetom mohol obrátiť aj občan, ktorého služobný pomer skončil na základe prepustenia z niektorého dôvodu uvedeného v § 94 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to najneskôr v lehote do  šiestich mesiacov odo dňa doručenia personálneho rozkazu.

Vojenský ombudsman nemá zasahovať do prebiehajúcich prvostupňových správnych konaní alebo konaní pred súdom,  a taktiež nemá plniť úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní alebo v konaní pred súdom, orgánu zabezpečujúceho ochranu ústavnosti, kontrolného orgánu alebo orgánu vybavujúceho sťažnosti, petície alebo iné podnety, ktorými sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy alebo iných orgánov verejnej moci alebo na iné formy protiprávnej činnosti. V duchu princípu subsidiarity má teda vojenský ombudsman poskytovať doplnkovú ochranu základných práv a slobôd profesionálnych vojakov až vtedy, keď sa profesionálny vojak neúspešne domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd niektorým z právom upravených spôsobov. Návrh zákona preto obsahuje tak systém podmienok, ktoré zohľadňujú doplnkový charakter právnej ochrany poskytovanej vojenským ombudsmanom a ktoré musia byť splnené na to, aby sa profesionálny vojak mohol so svojím podnetom na vojenského ombudsmana obrátiť, ako aj negatívne vymedzenie právomoci vojenského ombudsmana.

Keďže vojenský ombudsman nemá zasahovať do prebiehajúcich prvostupňových správnych konaní alebo konaní pred súdom, ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého ak existujú podozrenia, že niektorý zo subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, porušil základné práva a slobody profesionálnych vojakov vydaním rozhodnutia v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu, profesionálny vojak sa so svojím podnetom môže na vojenského ombudsmana obrátiť až potom, čo takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Keďže k porušeniu základných práv a slobôd profesionálnych vojakov môže dôjsť aj iným spôsobom než len v dôsledku vydania nezákonného individuálneho správneho aktu, najmä v súvislosti s výkonom veliteľských právomocí, ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého ak existujú podozrenia, že veliteľ porušil základné práva a slobody profesionálnych vojakov vydaním vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom alebo nečinnosťou v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu, profesionálny vojak sa so svojím podnetom môže na vojenského ombudsmana obrátiť až potom, čo sa nápravy protiprávneho stavu neúspešne domáhal u veliteľa v rámci služobného postupu alebo podaním sťažnosti služobnému úradu vo veciach výkonu štátnej služby alebo v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

V záujme predídenia vzniku kompetenčných konfliktov medzi vojenským ombudsmanom na jednej strane a odvolacími orgánmi v správnom konaní alebo v konaní pred súdom, orgánmi zabezpečujúcimi ochranu ústavnosti, kontrolnými orgánmi a orgánmi vybavujúcimi sťažnosti, petície alebo iné podnety, ktorými sa poukazuje na nedostatky v činnosti orgánov verejnej správy alebo iných orgánov verejnej moci alebo na iné formy protiprávnej činnosti na druhej strane sa tiež ustanovuje, že vojenský ombudsman nebude disponovať právomocou

46

preskúmavať podnety profesionálnych vojakov, ktorými sa domáhajú právnej ochrany poskytovanej na základe osobitných predpisov orgánmi verejnej správy, inými orgánmi verejnej moci, súdmi alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Ďalej sa ustanovuje, že vojenský ombudsman bude disponovať právomocou prešetriť z vlastnej iniciatívy každé podozrenie z protiprávneho porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, o ktorom sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak na jeho základe dospeje k záveru, že k porušeniu základných práv a slobôd profesionálnych vojakov došlo v dôsledku konania, rozhodovania alebo nečinnosti niektorého zo subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana. Na prešetrovanie podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov začaté z vlastnej iniciatívy vojenského ombudsmana sa primerane použijú ustanovenia, ktoré upravujú prešetrovanie podnetu.

Tak v prípade prešetrovania podnetu, ako aj v prípade prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálneho vojaka začatého z vlastnej iniciatívy vojenského ombudsmana, sa navrhuje, aby vojenský ombudsman prešetroval nasledovné skutočnosti:

➢v prípade podozrenia z protiprávneho „konania“ bude vojenský ombudsman oprávnený prešetrovať najmä porušenie základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku

▪šikanózneho výkonu veliteľských právomocí (tzv. bossing), ktorého hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou bol úmysel veliteľa poškodiť alebo znevýhodniť profesionálneho vojaka, alebo

▪zanedbania alebo opomenutia plnenia povinnosti veliteľa riešiť prípady šikanózneho správania zo strany kolegov (tzv. mobbing) alebo podriadených (tzv. staffing) profesionálneho vojaka, ktoré boli veliteľovi riadne ohlásené alebo o ktorých veliteľ vzhľadom na svoje zákonom ustanovené úlohy mohol mať vedomosť;

➢v prípade podozrenia z protiprávneho „rozhodovania“ bude vojenský ombudsman oprávnený prešetrovať najmä zákonnosť postupu subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana v rámci správneho konania ukončeného vydaním rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť;

➢v prípade podozrenia z protiprávnej „nečinnosti“ bude vojenský ombudsman oprávnený prešetrovať najmä situácie, kedy niektorý z vecne a miestne príslušných subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, bez toho, aby existovala zákonná prekážka, buď konanie podľa osobitného predpisu vôbec nezačal alebo nevydal meritórne rozhodnutie v zákonom alebo iným spôsobom ustanovenej lehote.

V § 4d sa navrhuje, aby prešetreniu podnetu predchádzala prípravná etapa preskúmania podnetu, ktorej účelom bude zistenie, či sú splnené predpoklady na začatie vlastného prešetrovania.

Vojenský ombudsman bude môcť začať prešetrovanie podnetu až potom, čo v podnete uvedené podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov v rámci lehoty 15 pracovných dní vyhodnotí ako dôvodné. V prípade, že vojenský ombudsman prešetrovanie podnetu začne, upovedomí o tom podávateľa podnetu doručením písomného oznámenia. Ak vojenský ombudsman po preskúmaní podnetu v ňom uvedené podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov nevyhodnotí ako dôvodné, podnet odloží.

V záujme zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti výkonu funkcie vojenského ombudsmana sa súčasne ustanovuje, že okrem vyššie spomenutého dôvodu bude môcť vojenský ombudsman podnet odložiť aj z ďalších taxatívne vymedzených dôvodov. O odložení podnetu a dôvodoch jeho odloženia bude vojenský ombudsman povinný upovedomiť podávateľa podnetu doručením písomného oznámenia. V prípade odloženia podnetu pre

47

nedostatok pôsobnosti alebo právomoci sa ustanovuje povinnosť vojenského ombudsmana zahrnúť do písomného oznámenia o odložení podnetu aj poučenie o správnom postupe.

V záujme zabezpečenia ochrany podávateľa podnetu pred neprimeranou reakciou subjektov, ktoré boli dotknuté prešetrovaním podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, motivovanou tým, že podávateľ podnetu využil možnosť obrátiť sa na vojenského ombudsmana, sa ustanovuje povinnosť vojenského ombudsmana utajiť totožnosť podávateľa podnetu ak o to podávateľ podnetu požiadal alebo ak je utajenie jeho identity v záujme prešetrenia podozrení z porušenia jeho základných práv a slobôd. Ak vojenský ombudsman identitu podávateľa podnetu utají, pri vykonávaní ďalších procesných úkonov bude postupovať len na základe odpisu podnetu, v ktorom nebudú uvedené osobné údaje podávateľa podnetu a každý zúčastnený na prešetrovaní podozrení z porušenia základných práv a slobôd podávateľa podnetu, ktorému je totožnosť podávateľa podnetu známa, bude povinný o nej zachovať mlčanlivosť. Súčasne sa ustanovuje výnimka, podľa ktorej ak podávateľ podnetu požiada o utajenie svojej totožnosti, ale vojenský ombudsman ho upovedomí o tom, že charakter prešetrovaných podozrení z porušenia jeho základných práv a slobôd neumožňuje vybavenie podnetu bez uvedenia niektorého z jeho osobných údajov, vojenský ombudsman bude môcť v prešetrovaní podnetu pokračovať až po udelení písomného súhlasu podávateľa podnetu s uvedením potrebného údaja o jeho osobe.

V § 4e sa za účelom vytvorenia podmienok pre včasné, hospodárne a efektívne prešetrenie podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov a zabezpečenia potrebnej súčinnosti medzi vojenským ombudsmanom a subjektmi, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana ustanovuje katalóg procesných oprávnení vojenského ombudsmana a procesných povinností subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana. Aby v dôsledku uplatnenia procesných oprávnení a plnenia procesných povinností v zákonom ustanovenej lehote nedošlo k nežiaducemu skráteniu lehoty, v rámci ktorej má vojenský ombudsman prešetriť podozrenia z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov, ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého lehota na prešetrenie podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov počas plnenia povinností podľa odseku 2 písm. c) až e) v zákonom ustanovenej alebo vojenským ombudsmanom predĺženej lehote neplynie.

Pre prípad, že si niektorý zo subjektov, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana nesplní svoju procesnú povinnosť, sa ustanovuje osobitný postup na zabezpečenie poskytnutia patričnej súčinnosti vojenskému ombudsmanovi zo strany tohto subjektu. Ak nastane takáto skutočnosť, vojenský ombudsman to oznámi ministrovi obrany Slovenskej republiky ako svojmu nadriadenému štátnemu zamestnancovi, ktorý v primeranej lehote rozhodne o ďalšom postupe a vojenskému ombudsmanovi oznámi opatrenia, ktoré v danej veci prijal.

Pre prípad, že vojenský ombudsman bude môcť procesný úkon vykonať len s ťažkosťami, alebo ak to bude účelné z iných dôvodov (napríklad časový faktor, dočasný výrazný nárast agendy, prekážka v práci na strane vojenského ombudsmana) upravuje sa oprávnenie vojenského ombudsmana poveriť niektorého z jemu podriadených štátnych zamestnancov vykonávaním ním určených úloh v rámci prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálneho vojaka. Za účelom plnenia týchto úloh bude vojenským ombudsmanom poverený štátny zamestnanec disponovať oprávneniami a povinnosťami v rozsahu ustanovenom v § 4e ods. 1,3 a 4. Subjekty podľa § 4a ods. 2 budú povinné tomuto poverenému štátnemu zamestnancovi poskytnúť súčinnosť v rozsahu podľa § 4e ods. 2 a 3.

S cieľom predísť nežiaducim dopadom činnosti vojenského ombudsmana na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ustanovených zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, sa obmedzuje

48

povinnosť Vojenského spravodajstva poskytnúť vojenskému ombudsmanovi súčinnosť iba na prípady, kedy poskytnutím takejto súčinnosti nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy Vojenského spravodajstva alebo k odhaleniu jeho zdrojov, prostriedkov, totožnosti jeho príslušníkov alebo osôb konajúcich v jeho prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce. Súčasne sa ustanovuje, že ak sa príslušník Vojenského spravodajstva obráti so svojim podnetom na vojenského ombudsmana, bude v súvislosti s jeho prešetrovaním povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s činnosťou Vojenského spravodajstva a ktoré v záujme fyzických osôb a právnických osôb majú zostať utajené.

V § 4f sa ustanovuje na prešetrenie podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov vojenským ombudsmanom základná lehota 30 pracovných dní, ktorú vojenský ombudsman vo zvlášť zložitých prípadoch bude môcť predĺžiť o ďalších 30 pracovných dní. O predĺžení lehoty na prešetrenie podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov bude vojenský ombudsman povinný bezodkladne upovedomiť podávateľa podnetu.

Za účelom zabezpečenia transparentnosti procesného postupu vojenského ombudsmana pri prešetrovaní podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov sa v § 4f ustanovuje povinnosť vojenského ombudsmana poskytnúť podávateľovi podnetu na jeho žiadosť informácie o stave prešetrovania vedeného v jeho veci.

Ďalej sa v § 4f tiež ustanovuje, že ak vojenský ombudsman pri prešetrovaní podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov dospeje k záveru, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti niektorého zo subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, boli porušené základné práva a slobody konkrétneho profesionálneho vojaka v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu, vojenský ombudsman bude s ohľadom na okolnosti prešetrovanej veci povinný prijať niektoré z nasledovných opatrení, ktoré bude môcť v prípade potreby aj vzájomne kombinovať:

➢vojenský ombudsman postúpi vec na vybavenie príslušnému prokurátorovi alebo urobí iné vhodné opatrenie na nápravu zisteného protiprávneho stavu, a to najmä v podobe podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo podania návrhu na obnovu konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak k porušeniu základných práv a slobôd profesionálneho vojaka došlo v dôsledku nezákonného postupu niektorého zo subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, ktorého nápravu môže zabezpečiť iba príslušný prokurátor, orgán verejnej správy, iný orgán verejnej moci alebo súd v rámci konania podľa osobitného predpisu;

➢vojenský ombudsman podá ministrovi obrany Slovenskej republiky návrh na prijatie iných primeraných opatrení na odstránenie zisteného protiprávneho stavu alebo iných nedostatkov, pričom podstatou navrhovaných opatrení môže byť najmä

▪ vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti alebo pracovnoprávnej zodpovednosti voči osobe, ktorá svojím zavineným konaním, spočívajúcim v porušení služobnej disciplíny alebo pracovnej disciplíny spôsobila porušenie základných práv a slobôd konkrétneho profesionálneho vojaka, pričom prijatie takéhoto opatrenia sa bude s ohľadom na okolnosti prešetrovanej veci javiť ako účelný spôsob nápravy zisteného protiprávneho stavu;

▪odstránenie príčin vzniku nedostatočného zabezpečenia materiálnych, technických, finančných alebo iných podmienok na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka;

49

▪vydanie metodického usmernenia za účelom zamedzenia nesprávnej interpretácie všeobecne záväzných právnych predpisov alebo interných predpisov pri rozhodovaní subjektov, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana.

O spôsobe ukončenia prešetrovania podozrení z porušenia základných práv a slobôd profesionálnych vojakov bude vojenský ombudsman povinný upovedomiť doručením písomného oznámenia podávateľa podnetu, dotknutý subjekt, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť vojenského ombudsmana, a v záujme zabezpečenia informovanosti svojho nadriadeného štátneho zamestnanca aj ministra obrany Slovenskej republiky, keďže postúpenie veci na vybavenie príslušnému prokurátorovi alebo podanie mimoriadneho opravného prostriedku môže mať vplyv na rezort Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo všeobecnosti je účelom zákona upraviť v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy, sa v § 4g ustanovuje, že podrobnosti o prešetrovaní podnetov, prijímaní opatrení na odstránenie prešetrovaním zisteného protiprávneho stavu alebo iných nedostatkov a podrobnosti o predkladaní a zverejňovaní správy o činnosti vojenského ombudsmana ustanoví minister obrany Slovenskej republiky interným predpisom.

K bodu 5  (§ 5 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zavedenie legislatívnych skratiek v  § 4b.

K bodu 6 (§ 5 ods. 3 písm. c))

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie § 5 ods. 3 písmenom e).

K bodu 7  (§ 5 ods. 3)

Odsek 3 sa dopĺňa z dôvodu potreby zavedenia inštitútu služobného úradu pre rozhodovanie vo veciach skončenia štátnej služby prepustením profesionálneho vojaka z dôvodu nastúpenia na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo vedenia motorového vozidla mimo času výkonu štátnej služby. Rozhodovať o prepustení vyčlenených profesionálnych vojakov na plnenie úloh ministerstva bude minister, okrem náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

K bodu 8  (§ 6 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu súvisiaca s úpravou fakultatívnych dôvodov na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením.

K bodom 9 a 10 (§ 7 ods. 2 písm. a) a § 96 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, zosúladenie pojmu so zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 11 (§ 8 ods. 3 písm. b)

Ustanovuje sa, že veliteľom na účely zákona je aj štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý bude poverený zastupovaním neprítomného veliteľa. Súčasne sa znenie zosúlaďuje so  zákonom č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak vedúci štátny zamestnanec vo funkcii veliteľa poverí svojím zastupovaním iného štátneho zamestnanca alebo generálny tajomník poverí iného štátneho zamestnanca dlhodobým zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca vo funkcii veliteľa, považuje sa takýto štátny zamestnanec podľa navrhovaného ustanovenia § 8 ods. 3 písm. b) za veliteľa profesionálneho vojaka. Veliteľom je aj generálny tajomník služobného úradu, vedúci štátny zamestnanec, vedúci zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme a v čase neprítomnosti veliteľa aj

50

štátny zamestnanec poverený zastupovaním neprítomného veliteľa a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poverený zastupovaním neprítomného veliteľa.

V čase neprítomnosti veliteľa (nie v čase, keď je funkcia neobsadená) je štátny zamestnanec poverený zastupovaním neprítomného veliteľa a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poverený zastupovaním neprítomného veliteľa, oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu. Keďže štátny zamestnanec poverený zastupovaním neprítomného veliteľa a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poverený zastupovaním neprítomného veliteľa nedisponuje „originálnymi“ kompetenciami veliteľa priamo zo zákona, ale má ich „odvodené“ od veliteľa s priznaným stupňom riadenia, pretože len na fyzickú osobu sa viažu práva a povinnosti vyplývajúce z funkcie s priznaným stupňom riadenia, nemôže štátny zamestnanec poverený zastupovaním neprítomného veliteľa a zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme poverený zastupovaním neprítomného veliteľa ďalej poveriť iného štátneho zamestnanca alebo zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme plnením úloh a povinností, ktoré mu vyplývajú z poverenia zastupovaním neprítomného veliteľa.

V prípade, že funkcia veliteľa nie je obsadená, nie je možné, a ani zákonom dovolené, využiť inštitút poverenia zastupovaním neprítomného veliteľa a je potrebné realizovať poverenie výkonom voľnej funkcie veliteľa, ak ide o profesionálneho vojaka; preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak ide o veliteľa, ktorý je štátnym zamestnancom a ak ide o veliteľa, ktorý je zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme, realizovať napr. dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorou je možné dohodnúť aj dočasnú úpravu pracovných podmienok zamestnanca, a to dojednaním tejto úpravy na dobu určitú, pričom po uplynutí tejto doby zamestnanec bude opäť vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy (na svojom pôvodnom pracovnom zaradení).

K bodu 12 (§ 11)

Cieľom navrhovanej zmeny je zefektívnenie procesu systemizácie. Navrhovaná úprava umožní flexibilnejšie určenie počtov miest profesionálnych vojakov v rezorte obrany v rámci vládou Slovenskej republiky schválených celkových početných stavov profesionálnych vojakov. 

Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do príslušného roku definuje počty profesionálnych vojakov, ktoré sú potrebné na plnenie stanovených úloh a tiež percentuálne určené personálne výdavky, ktoré neprekročia stanovený záväzok z výdavkov kapitoly MO SR.

Navrhuje sa ustanoviť osobitný postup pri určení systemizácie vo Vojenskom spravodajstve. V súlade s ustanoveniami § 220 sú podklady do systemizácie Vojenského spravodajstva a postup predkladania návrhu systemizácie na schválenie realizované s využitím osobitných spôsobov vykazovania údajov z dôvodu zabezpečenia ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Aj naďalej bude platiť, že procesy príprav podkladov do systemizácie budú riadiť príslušní vedúci služobných úradov uvedení v § 7 ods. 2, pričom schvaľovať systemizáciu bude naďalej minister a prezident v rozsahu ich pôsobnosti.

K bodu 13 (§ 13 ods. 2 písm. e)

Navrhuje sa rozšíriť obmedzenie vykonávania inej zárobkovej činnosti tak, aby činnosti profesionálneho vojaka, ktoré zakladajú nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu, a ktoré sú zamerané na manipuláciu so zbraňou, bolo možné vykonávať len, ak veliteľ

51

profesionálneho vojaka bude s takouto činnosťou profesionálneho vojaka súhlasiť. Cieľom doplnenia právnej úpravy je obmedzenie možnosti profesionálneho vojaka vykonávať inú zárobkovú činnosť formou inštruktorstva v súkromnom sektore v oblasti manipulácie so zbraňou, nakoľko zo súčasnej právnej úpravy jednoznačne nevyplýva, že nejde o formu dovolenej lektorskej alebo trénerskej činnosti.

K bodu 14 (§ 15 ods. 3 písm. a)

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v súvislosti s doplnením možnosti vymenovania do dočasnej štátnej služby kadeta, ktorý neskončil vysokoškolské štúdium a jeho služobný pomer naďalej trvá.

K bodu 15 (§ 16 ods. 1 písm. p)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové znenie § 18 až 20 upravujúce prijímanie občana do štátnej služby.

K bodu 16 (§ 16 ods. 3)

Navrhuje sa spresniť doterajšie ustanovenie. O prijatie do štátnej služby môže občan požiadať písomne, t. j. v listinnej podobe alebo elektronicky. Žiadosť o prijatie do štátnej služby podaná elektronicky musí byť podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom. Ak žiadosť nie je podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom, občan je povinný žiadosť o prijatie do štátnej služby doručiť služobnému úradu aj v listinnej podobe, a to do piatich dní odo dňa podania žiadosti elektronicky. Ustanovenie sa spresňuje aj z dôvodu, že pojem zaručený elektronický podpis sa nahrádza pojmom kvalifikovaný elektronický podpis. Pojem zaručený elektronický podpis vychádza zo zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov.

K bodu 17 (§ 16 ods. 5 písm. d)

Navrhuje sa rozšíriť a spresniť doterajšie ustanovenie, podľa ktorého sa nepovažuje občan za spoľahlivého na účely zákona. Cieľom úpravy je zamedzenie výkonu štátnej služby profesionálnemu vojakovi, ktorý sa stotožňuje s vymedzenými formami nenávistného prejavu alebo so skupinami, hnutiami a ideológiami, ktoré popierajú alebo v minulosti popierali princípy spočívajúce v základných právach a slobodách. Rovnako je z hľadiska povahy úloh profesionálneho vojaka nevyhnutné predchádzať hrozbe radikalizácie a šírenia extrémizmu medzi profesionálnymi vojakmi, ako aj výkonu služby profesionálnym vojakom, ktorý nedáva záruku nediskriminačného plnenia služobných povinností.

K bodu 18 (odkaz 27)

Legislatívno-technická úprava, aktualizácia citácie všeobecne záväzného právneho predpisu.

K bodu 19 (§ 16 sa odsek 5 písm. h) a i)

Navrhuje sa, aby sa za spoľahlivého nepovažoval ani občan, ktorý bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky vykonával vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorý nie je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom a v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je občan štátnym občanom, ak má viac štátnych občianstiev, a ktorý nie je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve. Za spoľahlivého sa tiež navrhuje nepovažovať občana, ktorý sa na území iného štátu aktívne podieľal na bojovej činnosti organizovanej ozbrojenej

52

skupiny, alebo túto činnosť podnecoval, finančne alebo inými prostriedkami a službami podporoval a pritom nejde o vykonávanie vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu, na ktoré je potrebné povolenie prezidenta Slovenskej republiky podľa zákona o brannej povinnosti. Organizovanou ozbrojenou skupinou sa pritom rozumie ozbrojená (paramilitantná) skupina, ktorá je organizovaná obdobne ako vojenská jednotka, ktorá však súčasne ale nie je začlenená do regulárnych ozbrojených síl príslušného štátu alebo do iného ozbrojeného zboru legitimizovaného v štáte pôsobenia príslušným ústavným alebo zákonným spôsobom.

K bodu 20 (§16 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na nové znenie § 18 až 20 upravujúce prijímanie občana do štátnej služby. Súčasne  sa ustanovuje povinnosť pre občana v prijímacom konaní poskytnúť služobnému úradu údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.

K bodu 21 (§ 16 ods. 8 písm. a) body 14 a 15)

Na účely komplexného zistenia spoľahlivosti občana na výkon štátnej služby sa dopĺňajú údaje,  ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať, a to výkon podnikateľských aktivít a iných aktivít, ktoré zakladajú nárok na príjem, ktorý je zdaňovaný podľa zákona o dani z príjmov, členstvo v spolkoch, spoločnostiach, zväzoch, hnutiach, kluboch a iných občianskych združeniach a účasť na ich činnosti. Služobný úrad nebude oprávnený spracúvať údaje o členstve a účasti na činnosti v odborových organizáciách, ani údaje o náboženskej príslušnosti.

K bodu 22 (§ 16 ods. 9 písm. a) bod 5)

Dopĺňa sa zákonný dôvod spracovávania údajov o očkovaní profesionálneho vojaka. Podľa zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné bez súhlasu dotknutej osoby spracovávať len údaje, na ktoré má spracovateľ zákonný nárok. Inak je možné údaje spracovávať výlučne na základe súhlasu dotknutej osoby.

Spracovávanie a vedenie údajov o očkovaní profesionálneho vojaka sú pre potreby služobného úradu zásadné, rovnako ako údaje o jeho zdravotnej klasifikácii , krvnej skupine a zdravotnom poistení, nakoľko priamo súvisia s výkonom  štátnej služby profesionálneho vojaka a možnosťou jeho nasadenia do operácii. Pri vyslaní profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky je očkovanie profesionálneho vojaka stanovenými druhmi očkovania jednou z podmienok vyslania.   

Rovnako je potrebné, aby služobný úrad mal prehľad o očkovaní, resp. preočkovaní profesionálneho vojaka druhmi očkovacích látok, ktoré sú stanovené opatrením vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka v  záujme účinnej ochrany pred zvýšeným nebezpečenstvom prenosných  ochorení, podľa stanovenej očkovacej schémy, ktorá určuje druhy očkovania vzhľadom na  epidemiologickú situáciu v mieste plnenia služobných povinností.

    

K bodu 23 (§ 16 ods. 9 písm. b) bod 3)

Spresňuje sa ustanovenie, podľa ktorého sa spracúvajú údaje o ošetrujúcom lekárovi po prijatí občana do štátnej služby služobným úradom na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu, posudzovania dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a posudzovania podľa zákona  č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a nielen o ošetrujúcom lekárovi, ktorý uznal dočasnú neschopnosť profesionálneho vojaka pre chorobu alebo úraz.

53

K bodu 24 (nadpisy)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým znením § 18 až 20.

K bodom 25 a 26 (§ 18 až 21)

Cieľom navrhovanej zmeny je upraviť prijímanie občanov do štátnej služby. Spôsob prijímania občanov do štátnej služby sa mení tak, aby podávanie žiadostí občanov a prijímací proces prebiehali kontinuálne, a súčasne aby služobný úrad nebol obmedzovaný termínmi vyhlásených výberových konaní. V § 18 sa upravujú spoločné ustanovenia k prijímaciemu konaniu, podľa ktorých sa bude postupovať vo všetkých služobných úradoch a v § 19 a 20 sa upravujú odlišnosti medzi služobným úradom, ktorým je Vojenské spravodajstvo a ostatnými služobnými úradmi.

Ustanovujú sa prípady, kedy služobný úrad nezasiela zákonom určené oznámenie o prijatí alebo neprijatí do štátnej služby.

Služobný úrad, okrem služobného úradu, ktorým je  Vojenské spravodajstvo, bude mať povinnosť za účelom získania potrebného počtu záujemcov o štátnu službu profesionálneho vojaka zverejňovať v masovokomunikačných prostriedkoch výzvy obsahujúce najmä funkcie, druh štátnej služby, podmienky prijatia do štátnej služby, požadované doklady, termín a miesto na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby. Ustanovuje sa aj minimálne sedemdňová lehota na podanie žiadosti o prijatie do štátnej služby. Navrhuje sa, aby občan uchádzajúci sa o štátnu službu profesionálneho vojaka bol taktiež vopred informovaný o tom, či sa na funkciu vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

Navrhuje sa pri preukazovaní vzdelania upraviť spôsob preukazovania dosiahnutého vzdelania v prípadoch, ak vzdelanie bolo získané v cudzine, pričom postačovať bude kópia uvedených dokladov a nie samotný doklad v origináli.

Prijímacie konanie začne podaním žiadosti občana o prijatie do štátnej služby, ktorej súčasťou sú predpísané doklady. Ak občan nepredloží požadované doklady, prijímacie konanie sa nezačne.

Súčasťou úpravy je rozšírenie rozsahu predkladaných dokladov o potvrdenie o dobe zamestnania, ktoré je možné započítať do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere a s tým súvisiacim priznaním vojenskej hodnosti podľa § 50. Vyžadovať sa bude aj čestné vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu aj napriek tomu, že je vyžadovaný občiansky preukaz.

V § 20  sa precizuje proces prijímacieho konania občanov do služobného pomeru na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Ide o podmienky, ktoré sú potrebné na zachovanie prijatých bezpečnostných opatrení súvisiacich s príslušnosťou k Vojenskému spravodajstvu.

 Ustanovenie § 21 sa vypúšťa z dôvodu, že úpravy v ňom uvedené sú zapracované v novom znení § 18 až 20.

K bodu 27 (pozn. pod čiarou 34)

Spresňuje sa citácia v poznámke pod čiarou tak, aby bola jednoznačne stanovená maximálna dĺžka štúdia podľa študijného programu, ktorá nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako dva roky.

K bodu 28 (§ 25 a 26)

Navrhovaná úprava § 25 v porovnaní s platnou právnou úpravou upúšťa od povinnosti uzatvárať s profesionálnym vojakom dohodu o úhrade nákladov vynaložených na základný vojenský výcvik. Absolvovanie aj časti základného vojenského výcviku možno považovať za jeho prípravu na obranu štátu podľa § 4 ods. 13 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zároveň sa právna úprava zosúlaďuje so zákonom č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave v znení neskorších predpisov,

54

podľa ktorej vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy nie je povinný pri predčasnom ukončení uhradiť náklady za naturálne a finančné zabezpečenie výcviku počas výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Zjednodušuje sa aj právna úprava úhrady nákladov vzniknutých pri nesplnení záväzku profesionálneho vojaka. Dôvody, na základe ktorých bude možné znížiť výšku nákladov, ktoré by bol profesionálny vojak povinný uhradiť, sa navrhujú vo všeobecnej rovine a neviažu sa len na zhoršenie sociálnej situácie profesionálneho vojaka. Vzhľadom na aplikačnú prax sa navrhuje neuvádzať výšku nákladov v personálnom rozkaze o prepustení z dôvodu, aby profesionálny vojak mohol o zníženie výšky nákladov požiadať aj po vydaní personálneho rozkazu.

Navrhuje sa tiež ustanoviť, že profesionálnemu vojakovi, ktorý sa vráti do štátnej služby profesionálneho vojaka, sa vrátia finančné prostriedky, ktoré uhradil ako povinnú úhradu nákladov na jeho prípravu, ktorú predtým už vykonal, ale nesplnil si povinnosť zotrvania v štátnej službe. Týmto ustanovením sa vytvoria podmienky pre motiváciu občanov vrátiť sa do štátnej služby profesionálneho vojaka a zotrvať v tejto službe až do naplnenia záväzku na zotrvanie v štátnej službe, čím sa náklady vynaložené na prípravu občana na výkon štátnej služby zhodnotia.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť služobného úradu uzatvoriť s profesionálnym vojakom v prípravnej štátnej službe podľa § 23 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku dohodu o umožnení získania vysokoškolského vzdelania.

V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť aj benefit pre profesionálnych vojakov, ktorí sa opätovne vrátili do služobného pomeru, spočívajúci vo vrátení sumy nákladov vynaložených na ich vzdelanie, ktorú profesionálni vojaci uhradili pri skončení služobného pomeru. Taktiež sa upravuje situácia, kedy profesionálny vojak bezprostredne po skončení prípravnej štátnej služby je vymenovaný do dočasnej štátnej služby a svoj záväzok na službu si tzv. „odslúži“, v tomto prípade mu nevznikne povinnosť uhradiť tieto náklady. 

Navrhuje sa vypustiť povinnosť uvádzať v personálnom rozkaze o skončení štátnej služby prepustením zo služobného pomeru sumu, ktorú je profesionálny vojak povinný uhradiť, spolu s lehotou na jej úhradu. Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl je súčasťou dohody o úhrade nákladov. V prípade vymáhania takýchto nákladov, ak ich profesionálny vojak neuhradí v lehote ustanovenej služobným úradom, sa bude postupovať podľa zákona o pohľadávkach štátu.

V § 28 sa navrhuje možnosť vymenovania do dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý zanechal vysokoškolské štúdium na vlastnú žiadosť alebo nebol po zrušení akreditovaného študijného programu prijatý do iného akreditovaného študijného programu [§ 83 ods. 2 písm. e) a f)]. V kontexte s tým sa navrhuje, aby profesionálny vojak, ktorý zotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu troch rokov, nemal povinnosť uhradiť náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu. Profesionálny vojak, ktorý nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu troch rokov z dôvodu, že jeho služobný pomer sa skončil z taxatívne uvedených dôvodov, bude povinný uhradiť pomernú časť nákladov.

K bodu 29 (§ 27 ods. 2 písm. b)

V súvislosti so zavedením možnosti určovania  doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje zrušiť možnosť priameho prijatia do dočasnej štátnej služby bez prípravnej štátnej služby po absolvovaní dobrovoľnej vojenskej prípravy.

Podľa súčasnej právnej úpravy je vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy po jej absolvovaní (po absolvovaní základného vojenského výcviku a odborného výcviku) povýšený do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a môže byť prijatý do dočasnej štátnej služby bez

55

vykonania prípravnej štátnej služby. Vzhľadom na skrátenie času výkonu dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje vypustiť možnosť „priameho“ prijatia do dočasnej štátnej služby. V prípade záujmu vojaka dobrovoľnej vojenskej prípravy o štátnu službu profesionálneho vojaka bude potrebné absolvovať prípravnú štátnu službu ako každý iný občan.

K bodu 30 (§ 27 ods. 3)

Rozširuje sa možnosť pre všetky služobné úrady prijať profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva krátkodobú štátnu službu, do dočasnej štátnej služby. Tým sa umožní prostredníctvom krátkodobej štátnej služby zabezpečiť prípravu odborníkov za účelom ich dlhšieho zotrvania v služobnom pomere v dočasnej štátnej služby a následne v stálej štátnej službe. 

K bodu 31 (§ 28)

Ustanovuje sa možnosť vymenovať do dočasnej štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý si podal žiadosť o vymenovanie do dočasnej štátnej služby z dôvodu, že bol v prípravnej štátnej službe ako kadet vylúčený z vysokoškolského štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy, neskončil vysokoškolské štúdium v určenom termíne, zanechal vysokoškolské štúdium na vlastnú žiadosť, alebo ktorý nebol po zrušení akreditovaného študijného programu prijatý do iného akreditovaného študijného programu a umožniť tak profesionálnemu vojakovi pokračovať v kariére profesionálneho vojaka v ozbrojených silách.

K bodu 32 (§ 29 ods. 3)

Ustanovuje sa možnosť odpustenia zmeškania lehoty na podanie žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, ak ide o závažný dôvod a je záujem služobného úradu umožniť dodatočne podať žiadosť o vymenovanie do stálej štátnej služby.

K bodu 33 (§ 29 ods. 6)

Navrhuje sa, aby do stálej štátnej služby mohol byť vymenovaný aj profesionálny vojak, ktorý v rámci výberu na dôstojnícku funkciu (§ 66) uspel a bol vymenovaný do vojenskej hodnosti poručík a ustanovený do funkcie, ale vzhľadom na minimálnu dobu služby vo vojenskej hodnosti poručík ešte nemohol byť povýšený do vojenskej hodnosti nadporučík a ustanovený najmenej do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou nadporučík, pričom služobný úrad aj na základe úspešného výberu na dôstojnícku funkciu má záujem o jeho zotrvanie v štátnej službe profesionálneho vojaka.

K bodu 34 (§ 31 ods. 1 a 2)

Návrhom sa spresňuje, ktoré doby sa započítavajú a ktoré nezapočítavajú do času trvania štátnej služby.

K bodu 35 (§ 32 ods. 1)

Podľa platnej právnej úpravy veková hranica sa nevzťahuje na náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy. Cieľom návrhu je ustanoviť, že veková hranica sa nevzťahuje ani na riaditeľa Vojenského spravodajstva a riaditeľa Vojenskej polície, ktorí sú rovnako ako náčelník generálneho štábu a rektor vojenskej vysokej školy, vymenovaní do funkcie podľa osobitných predpisov. Odstraňuje sa tým podmienenosť vymenovania do funkcie, jej výkonu a jej skončenia povolením výnimky z veku.

Súčasne sa navrhuje, aby takáto výnimka platila aj po skončení výkonu funkcie náčelníka generálneho štábu, riaditeľa Vojenského spravodajstva,  riaditeľa Vojenskej polície

56

a rektora vojenskej vysokej školy, pričom je obmedzená doba jej trvania len do času povolenia výnimky štandardným spôsobom, najdlhšie však do troch mesiacov od skončenia výkonu funkcie. Profesionálny vojak, ktorý skončil výkon niektorej z uvedených funkcií, je povinný si za účelom získania výnimky podať žiadosť. 

K bodu 36 (§ 32 ods. 4)

Ustanovuje sa, aby profesionálny vojak, ktorý je vyčlenený na plnenie úloh Vojenského spravodajstva a ktorému bola povolená výnimka na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice súčasne s prijatím do štátnej služby, nepodával žiadosť o udelenie výnimky na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice. Výnimka na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice súčasne s prijatím do štátnej služby sa môže povoliť najviac na päť rokov.

K bodu 37 (§ 36 až 38)

V § 36 sa ustanovuje  možnosť vyslať profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov na základe jeho žiadosti na nadstavbové štúdium alebo pomaturitné štúdium na strednej škole alebo vysokoškolské štúdium v externej forme. Umožní sa tým kariérny rast predovšetkým profesionálnych vojakov v nedostatkových vojenských odbornostiach. Súčasne sa podporí záujem profesionálnych vojakov o celoživotné vzdelávanie využiteľné v prospech služobného úradu.

      Požiadavky na výkon štátnej služby - požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie profesionálni vojaci získavajú aj počas prípravnej štátnej služby predovšetkým počas základného vojenského výcviku, v dôstojníckom kurze pre absolventov vysokých škôl, v odbornom výcviku jednotlivca a poddôstojníckeho kurzu. Môže však nastať situácia, že na výkon funkcie bude potrebné absolvovať aj iný kurz už počas prípravnej štátnej služby. Z uvedeného dôvodu sa v § 37 ustanovuje, že aj profesionálny vojak prípravnej štátnej služby získava požiadavky na výkon štátnej služby v špecializačnom štúdiu, certifikačnej príprave, v kurzoch na výkon funkcie.

V prípade prechodu do hodnostného zboru dôstojníkov je ustanovené, že profesionálny vojak absolvuje pred vymenovaním dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl, ale v prípade prechodu z hodnostného zboru mužstva do hodnostného zboru poddôstojníkov ustanovenie o absolvovaní poddôstojníckeho kurzu chýba. Z tohto dôvodu sa navrhuje ustanoviť, že profesionálny vojak, ktorý má byť vymenovaný do vojenskej hodnosti čatár, absolvuje pred vymenovaním poddôstojnícky kurz. Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že profesionálny vojak, ktorý bol v služobnom pomere podľa osobitných predpisov, absolvuje po prijatí do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva základný spravodajský výcvik.

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na nadstavbové, pomaturitné, vysokoškolské alebo špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo na kurz podľa § 37 ods. 1 až 5 a ktorého služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby zotrvania v služobnom pomere, uhradiť služobnému úradu náklady spojené so štúdiom, prípravou alebo kurzom alebo ich pomernú časť. Taktiež sa ustanovujú prípady, kedy profesionálnemu vojakovi povinnosť uhradiť náklady spojené s nadstavbovým štúdiom, pomaturitným štúdiom, vysokoškolským štúdiom, špecializačným štúdiom, certifikačnou prípravou alebo kurzom nevznikne.

Písomná dohoda o dobe zotrvania v služobnom pomere v závislosti od dĺžky trvania štúdia, certifikačnej prípravy  alebo kurzu je prejavom vôle oboch zmluvných strán. Je potrebné uviesť, že ak by profesionálny vojak s dohodou o dobe zotrvania v služobnom pomere nesúhlasil, nemôže absolvovať predmetné štúdium, certifikačnú prípravu alebo kurz.

57

 Z hľadiska potrieb aplikačnej praxe sa navrhuje určiť náklady spojené so štúdiom, prípravou alebo kurzom paušálnou sumou. K tomuto spôsobu sa pristupuje z dôvodu, že časť kurzov je organizovaných v rámci medzinárodných zmlúv ako výmenné programy alebo grantové programy, a z pohľadu rezortu obrany sú bez priamych nákladov. Niektoré kurzy resp. školenia sú súčasťou projektu, napríklad súčasťou kontraktu na dodávku nového druhu techniky je aj príprava personálu a jeho preškolenie na túto techniku, pričom suma za prípravu a preškolenie nie je osobitne vyčíslená.

Veľké množstvo kariérnych a odborných kurzov je organizovaných vo vzdelávacích a výcvikových zariadeniach rezortu obrany, do týchto kurzov sú profesionálni vojaci vysielaní podľa potrieb služobného úradu, kurzy sú pre služobné útvary bezplatné a nie je preto potrebné ich oceňovať.

Záujmom rezortu obrany je, aby profesionálni vojaci získali vzdelanie, resp. aby absolvovali odborný alebo kariérny kurz, ktoré sa na výkon funkcie vyžaduje a primeranou sumou zaviazať na zotrvanie v rezorte aj po ich absolvovaní. 

K bodu 38 (§ 38a)

Navrhuje sa pre služobný úrad ustanoviť možnosť kompenzovať občanovi pri vzniku služobného pomeru čiastočne alebo úplne náklady na záväzok za získané vzdelávanie, ktorý má občan k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi. Pri poskytnutí tejto kompenzácie je profesionálny vojak povinný uzatvoriť so služobným úradom dohodu a prevziať na seba záväzok zotrvať v služobnom pomere určitú dobu.  Kompenzácia má plniť motivačnú funkciu pre občana pri jeho rozhodovaní o vstupe do služobného pomeru profesionálneho vojaka. Úpravou § 189 a doplnením odseku 12 sa zároveň spresňuje, že profesionálnemu vojakovi, ktorému bola poskytnutá kompenzácia  podľa § 38a, nemôže byť poskytnutý aktivačný príspevok podľa § 189.

K bodu 39 (§ 40 ods. 2)

Navrhuje sa podmieniť vznik služobného pomeru pre občana, ktorý má byť prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva ďalšími skutočnosťami, a to predložením potvrdenia o dobe trvania zamestnania, ktoré je možné započítať do času trvania štátnej služby a dosiahnutej hodnosti, ak občan takéto zamestnanie vykonával (§ 19 ods. 2 písm. e),  predložením čestného vyhlásenia, v ktorom občan uviedol pravdivé údaje (§ 19 ods. 2 písm. f).

K bodu 40 (§ 41)

Ustanovuje sa, že služobná kariéra profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore mužstva, a teda aj jej štruktúra, sa začína až od vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, pretože vojak 1. stupňa sa ešte len počas prípravnej štátnej služby pripravuje na výkon štátnej služby. Ďalej sa spresňuje, že zmena v služobnom pomere profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcií s plánovanou vojenskou hodnosťou vojak 2. stupňa a slobodník, s prihliadnutím na priebeh ich štátnej služby a potrebu zníženia administratívnej záťaže, nebude podliehať súhlasu príslušného garanta vojenskej odbornosti.

Návrhom sa vymedzujú presné kompetencie medzi garantom vojenskej odbornosti            a veliteľom pri vytváraní personálneho zámeru v rámci plánovania služobnej kariéry profesionálneho vojaka. Za vytvorenie personálneho zámeru profesionálneho vojaka bude zodpovedať veliteľ, pričom ho ale bude vytvárať v súčinnosti s príslušným garantom vojenskej odbornosti.

Návrhom sa ustanovuje, že v prípade vyjadrenia nesúhlasu garanta vojenskej odbornosti  o zmene vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie môže  rozhodnúť minister obrany alebo náčelník generálneho štábu.

58

K bodu 41 (§ 42 ods. 4)

V súvislosti s tým, že sa v zákone uplatňuje pravidlo, podľa ktorého sa do prvej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore vymenúva, sa navrhuje vytvorenie hodnostného zboru generálov.

K bodu 42 (§ 43 ods. 2)

Navrhuje sa ustanoviť, že dňom vymenovania do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby služobný úrad povýši alebo vymenuje profesionálneho vojaka do príslušnej vojenskej hodnosti v závislosti od toho, pre ktorý hodnostný zbor bol pripravovaný. Profesionálneho vojaka, ktorého služobný úrad po vymenovaní do dočasnej štátnej služby ustanoví do funkcie v hodnostnom zbore poddôstojníkov, povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.

K bodu 43 (§ 44 ods. 1)

Do prvej vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa hodnostného zboru mužstva, do prvej vojenskej hodnosti poručík hodnostného zboru dôstojníkov a prvej generálskej hodnosti brigádny generál hodnostného zboru generálov sa profesionálny vojak vymenúva. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby aj do prvej vojenskej hodnosti čatár hodnostného zboru poddôstojníkov sa profesionálny vojak vymenúval.

K bodu 44 (§ 45 až 48)

Upravujú sa podmienky vymenovania do vojenskej hodnosti čatár alebo poručík a podmienky povyšovania. Pre profesionálnych vojakov, ktorí v prípravnej štátnej službe budú pripravovaní pre hodnostný zbor poddôstojníkov a absolvujú odborný výcvik jednotlivca, sa ustanovuje minimálna doba štátnej služby, po absolvovaní ktorej, bude môcť služobný úrad takéhoto profesionálneho vojaka po splnení podmienky poddôstojníckeho kurzu vymenovať do vojenskej hodnosti čatár.

V § 46 sa dopĺňa vojenská odbornosť spravodajstvo a elektronický boj, kybernetické operácie a špecializácia odborník na horizontálne a vertikálne stavby vojenskej odbornosti ženijná podpora a EOD. Rozšírenie tzv. výnimkových odborností a špecializácií je potrebné realizovať z dôvodu ich nedostatku na trhu práce a súčasne zvýšenej potreby týchto odborností a špecializácií v ozbrojených silách. Zároveň sa dopĺňa možnosť povýšiť aj profesionálneho vojaka, ktorý je vysokoškolským učiteľom, alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo na plnenie úloh medzinárodného vojenského veliteľstva [§ 77 ods. 1 písm. b)]. Podľa platného právneho stavu nie je možné takého profesionálneho vojaka, ak je ustanovený do funkcie s plánovanou vyššou vojenskou hodnosťou, povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti. Navrhovaným doplnením ustanovenia by takýto profesionálny vojak mohol byť povýšený do vyššej vojenskej hodnosti po splnení zákonných podmienok. Za účelom nevyhnutného zabezpečenia flexibilného ustanovenia do funkcií všetkých príslušníkov Síl pre špeciálne operácie sa dopĺňajú funkcie príslušníkov síl bez ohľadu na vojenskú odbornosť profesionálneho vojaka. Súčasná právna úprava, podľa ktorej je možné ustanoviť na funkciu s vyššou plánovanou vojenskou hodnosťou profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti špeciálne operácie, je nepostačujúca. Štruktúra Síl pre špeciálne operácie zahŕňa spôsobilosti vysoko presných kinetických operácií, rýchleho nasadenia do politicky citlivého a geograficky obťažného prostredia a nekinetických operácií na eliminovanie hybridných hrozieb v informačnom a kybernetickom priestore. Pre potreby vojenských útvarov Síl pre špeciálne operácie je nevyhnutné vyberať špecifický personál vo všetkých vojenských odbornostiach tak, aby spĺňal podmienky na funkcie po vysoko odbornej, morálnej, psychickej a fyzickej stránke.   

59

V § 48 sa navrhuje doplniť možnosť predložiť návrh na mimoriadne povýšenie profesionálneho vojaka  aj pre vedúceho služobného úradu, ktorým je generálny tajomník služobného úradu ministerstva,   náčelník vojenskej kancelárie prezidenta, riaditeľ Vojenského spravodajstva, riaditeľ Vojenskej polície a rektor vojenskej vysokej školy a spresňujú sa podmienky, ktoré je potrebné splniť na mimoriadne povýšenie. Súčasne sa rozširuje možnosť mimoriadne povyšovať aj náčelníkom generálneho štábu, ktorý bude môcť profesionálneho vojaka ozbrojených síl mimoriadne povýšiť v priebehu služobnej kariéry  jedenkrát, pričom v prípade jeho záujmu o opakované mimoriadne povýšenie profesionálneho vojaka bude postupovať rovnako ako ostatní vedúci služobných úradov, t. j. predloží návrh na mimoriadne povýšenie profesionálneho vojaka ministrovi obrany.

K bodu 45 (§ 49 ods. 3)

Ustanovuje sa, že profesionálni vojaci, ktorí sú ustanovení do funkcie náčelníka generálneho štábu, riaditeľa Vojenského spravodajstva, riaditeľa Vojenskej polície, náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta, rektora vojenskej vysokej školy, generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky a ordinára ozbrojených síl Slovenskej republiky a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a na ktorých sa podľa § 54 ods. 11 nespracúva služobné hodnotenie, spĺňajú podmienku na vymenovanie do generálskej hodnosti alebo povýšenie v generálskej hodnosti aj napriek tomu, že služobné hodnotenia na nich v zastávanej funkcii už nie sú spracovávané a súčasne spracované služobné hodnotenia pred ich ustanovením do uvedených funkcií sa neberú do úvahy.

K bodu 46 (§ 50 ods. 1)

Cieľom právnej úpravy je pri prijatí občana do štátnej služby profesionálneho vojaka, ktorý vykonával štátnu službu v služobnom pomere priznať o jeden stupeň vyššiu vojenskú hodnosť, než akú dosiahol, ak spĺňa zákonné podmienky a tým umožniť jeho ustanovenie do funkcie s vyššou vojenskou hodnosťou, než akú mal priznanú v zálohe.

K bodu 47 (§ 51 ods. 6 písm. a)

Dopĺňa sa spôsob zániku zapožičania vojenskej hodnosti vymenovaním do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako je zapožičaná vojenská hodnosť. Ide o vojenské hodnosti vojak 2. stupňa, čatár a poručík, ktoré je možné zapožičať, ale nie je vyriešený zánik zapožičania takejto vojenskej hodnosti, ak profesionálny vojak túto vojenskú hodnosť dosiahne vymenovaním.

K bodu 48 (§ 54 ods. 2)

Rozširuje sa okruh hodnotených oblastí v služobnom hodnotení profesionálneho vojaka o kritérium týkajúce sa plnenia služobných povinností za účelom zvýšenia objektívnosti hodnotenia. 

K bodu 49 (§ 54 ods. 5 až 7)

Dopĺňa sa ustanovenie o služobnom hodnotení profesionálnych vojakov vyslaných na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) (napr. účasť v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, účasť na vojenskom cvičení), ak výkon štátnej služby neumožňuje spracovanie služobného hodnotenia v termíne do 31. januára, služobné hodnotenie za predchádzajúci kalendárny rok sa spracuje čo najskôr po pominutí dôvodov, najneskôr však do 10 dní od skončenia vyslania na plnenie úloh mimo územia

60

Slovenskej republiky a profesionálny vojak s ním musí byť oboznámený následne do 15 dní od jeho spracovania.

Súčasne sa dopĺňa postup v prípade, že nemožno profesionálneho vojaka preukázateľne oboznámiť so služobným hodnotením v stanovených lehotách.

Profesionálni vojaci vyčlenení na plnenie úloh Vojenského spravodajstva plnia úlohy podľa zákona o Vojenskom spravodajstve na území Slovenskej republiky a v zahraničí. V mnohých prípadoch nejde o „klasické“ vykonávanie štátnej služby „na pracovisku“, ale plnenie týchto úloh sa vykonáva „v určitej oblasti“, „v osobitnom režime“ a/alebo „v rámci prijatých bezpečnostných opatrení“, t. j. ide o situácie, kedy je v zákonom určenej lehote na spracovanie hodnotenia a na oboznámenie profesionálneho vojaka s ním, akýkoľvek kontakt hodnotiteľa s profesionálnym vojakom z objektívnych dôvodov vylúčený. Zároveň sa ustanovením prihliada aj na prekážky na strane ako profesionálneho vojaka, tak aj hodnotiteľa. Ustanovením sa navrhuje postup, ktorý zaručí riadne spracovanie služobného hodnotenia a oboznámenie profesionálneho vojaka s ním, s prihliadnutím na špecifické podmienky výkonu štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve.

K bodu 50 (§ 54 ods. 12)

Ustanovuje sa, že služobné hodnotenie profesionálnych vojakov, ktorí sú do funkcie vymenúvaní a odvolávanípodľa osobitných predpisov a ktorí sú priamo podriadení ministrovi obrany alebo prezidentovi Slovenskej republiky sa nespracúva. Funkcie generálneho duchovného Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky a  ozbrojených  zboroch Slovenskej republiky a ordinára ozbrojených síl Slovenskej republiky a ozbrojených zborov Slovenskej republiky sú doplnené z dôvodu, že sú obsadzované menovaním príslušnou cirkevnou autoritou.

K bodu 51 (§ 55 ods. 1)

Ustanovuje sa, že priebežné hodnotenie bude hodnotiteľ spracúvať aj v prípade zmeny hodnotiteľa. Z pôvodného znenia sa vypúšťa minimálna doba na spracovanie priebežného hodnotenia z dôvodu, že je potrebné pri spracovaní služobného hodnotenia  spracovať podklady za celé hodnotiace obdobie. Podrobnosti o priebežnom hodnotení budú upravené v služobnom predpise.

K bodu 52 (§ 55 ods. 2)

Ustanovuje sa postup, ako konať pri spracovaní priebežného hodnotenia v prípadoch, kedy počas hodnoteného obdobia dôjde k niekoľkým zmenám, ktoré zakladajú podľa ustanovenia § 55 ods. 1 podmienku spracovať priebežné hodnotenie.

Oproti doterajšej právnej úprave, keď sa priebežné hodnotenie spracovávalo až po uplynutí šiestich mesiacov po spracovaní služobného hodnotenia, sa navrhuje, aby sa priebežné hodnotenie spracovalo ihneď, ak na to vznikne dôvod. Súčasne sa navrhuje, aby si toto priebežné hodnotenie mohol osvojiť aj hodnotiteľ pri ďalšej zmene, ktorá zakladá povinnosť spracovať priebežné hodnotenie. Týmto spôsobom je možné znížiť počet spracovaných priebežných hodnotení a súčasne sa zabezpečí hodnotenie profesionálneho vojaka počas celého hodnotiaceho obdobia. Podrobnosti upraví služobný predpis.

 

K bodu 53 (§ 55 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v súvislosti s vložením nových odsekov 5 až 7 do § 54.

61

K bodu 54 (§ 58)

Spresňuje sa splnomocňovacie ustanovenie z dôvodu precizovania postupu v prípade spracovania priebežného hodnotenia profesionálneho vojaka.

K bodu 55 (§ 63 ods. 2)

Ustanovenie sa spresňuje vzhľadom na úpravu § 65a, ako aj vzhľadom na to, že služobný úrad podľa osobitných predpisov (zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) nevymenúva profesionálneho vojaka do funkcie. Táto pôsobnosť je podľa osobitných predpisov zverená napríklad prezidentovi Slovenskej republiky, ministrovi obrany.

K bodu 56 (§ 63 ods. 3)

Vzhľadom na úpravu § 63 ods. 2 sa ustanovenie § 63 dopĺňa odsekom 3, podľa ktorého sa bude považovať vymenovanie do funkcie podľa osobitných predpisov (zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) za ustanovenie do funkcie podľa tohto zákona. Odstraňuje sa tým nadbytočná administratíva pri realizácii tohto personálneho opatrenia.

K bodu 57 (§ 64 ods. 2)

V nadväznosti na úpravu § 41 sa spresňujú podmienky ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii .

K bodu 58 (§ 65, § 65a a  66)

Navrhuje sa v súvislosti so zaradením vojenskej odbornosti spravodajstvo a elektronický boj, kybernetické operácie, špecializácie odborník na horizontálne a vertikálne stavby a funkcie v silách pre špeciálne operácie do § 46 aj ich zaradenie do ustanovenia § 65, aby bolo možné využiť všetky personálne možnosti v ich zaradení medzi tzv. „výnimkové odbornosti“.

Navrhuje sa, aby profesionálny vojak plniaci úlohy vo Vojenskom spravodajstve mohol byť ustanovený len do funkcií, kde je plánovaná rovnaká, vyššia alebo o dva stupne nižšia vojenská hodnosť. Súčasne sa navrhuje, aby profesionálny vojak vyslaný mimo územia Slovenskej republiky na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodného vojenského veliteľstvaa profesionálny vojak vyčlenený na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii na území Slovenskej republiky spĺňal aj odborné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. V odseku 6 sa v nadväznosti na úpravu § 41 spresňuje ustanovenie do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii.

V § 65a odseku 1 sa ustanovuje  možnosť pre služobný úrad profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa súčasne s jeho vymenovaním do dočasnej štátnej služby ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná vojenská hodnosť o dva stupne vyššia, než akú profesionálny vojak dosiahol, t. j.  vojaka 2. stupňa za podmienok ustanovených zákonom môže služobný úrad ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou slobodník alebo desiatnik.

62

V  § 65a odseku 2 sa ustanovuje možnosť pre služobný úrad profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, desiatnik, čatár, rotný, rotmajster, poručík, nadporučík, kapitán, major a podplukovník výnimočne ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná vojenská hodnosť o jeden stupeň vyššia, než akú profesionálny vojak dosiahol za splnenia podmienok ustanovených zákonom.

Týmto sa umožní služobnému úradu, najmä pre špeciálne vojenské odbornosti, výnimočne riešiť ustanovovanie odborníkov do funkcie bez potreby následnej zmeny funkcie z dôvodu dosiahnutia vyššej vojenskej hodnosti.  

V § 65a odseku 3 sa v nadväznosti na úpravu § 41 spresňuje ustanovenie do funkcie v inej vojenskej odbornosti alebo jej špecializácii.

V § 66 sa navrhuje možnosť vyhlasovať a realizovať výber aj na poddôstojnícku funkciu, pričom v súvislosti so zmenami v § 2 na vymenovanie do vojenskej hodnosti, pri ustanovení do funkcie po vykonaní výberu na poddôstojnícku funkciu alebo dôstojnícku funkciu, nebude potrebné splniť minimálnu dobu výsluhy vo vojenskej hodnosti. Súčasne sa ustanovuje možnosť, podľa ktorej veliteľ bude môcť predložiť návrh na zaradenie profesionálneho vojaka s jeho predchádzajúcim súhlasom aj do výberu na poddôstojnícku funkciu alebo dôstojnícku funkciu vo Vojenskom spravodajstve. Na profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa nevzťahuje § 66 ods. 5, podľa ktorého si žiadosť na zaradenie do výberu na poddôstojnícku funkciu alebo dôstojnícku funkciu podáva profesionálny vojak.

Rozširuje sa možnosť podať návrh na zaradenie do výberu na funkciu a výberu na poddôstojnícku funkciu alebo dôstojnícku funkciu v služobnom úrade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. b). Podľa uvedeného ustanovenia bude možné do výberu zaradiť profesionálneho vojaka aj z iného služobného úradu.

K bodu 59 (§ 67 ods. 2)

Navrhuje sa umožniť, v záujme služobného úradu, zmeniť profesionálnemu vojakovi, vykonávajúcemu štátnu službu vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo alebo vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo, miesto výkonu štátnej služby bez potreby ustanovovania na tú istú funkciu. Ustanovenie je potrebné najmä pre zabezpečenie plnenia úloh zdravotníckych pracovníkov, ktorí z dôvodu získavania potrebných vysokoodborných skúseností síce zostávajú ustanovení vo funkcii, ale zároveň musia meniť miesto výkonu štátnej služby podľa toho, na ktorom špecializovanom pracovisku práve získavajú potrebné skúsenosti.

K bodu 60 (§ 68 ods. 1)

Navrhuje sa ustanovenie zmeniť tak, aby výkonom voľnej veliteľskej funkcie mohol byť poverený len taký profesionálny vojak, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady (vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie) na riadny výkon funkcie, ktorej výkonom bude poverený.

K bodu 61 (§ 68 ods. 3)

Spresňuje sa, že vo Vojenskom spravodajstve sa poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie bude posudzovať nie podľa vojenskej hodnosti, ktorú profesionálny vojak dosiahol, ale podľa vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený.

K bodu 62 (§ 69 ods. 3)

V rezorte ministerstva obrany sa v niektorých prípadoch nedá zabezpečiť, aby profesionálneho vojaka vo veliteľskej funkcii zastupoval iný profesionálny vojak. Preto je potrebné ustanoviť, aby veliteľ mohol poveriť zastupovaním profesionálneho vojaka vo

63

veliteľskej funkcii aj podriadeného štátneho zamestnanca alebo aj podriadeného zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý so zastupovaním súhlasil. Ustanovuje sa pre veliteľa možnosť poveriť svojim zastupovaním v čase neprítomnosti aj podriadeného štátneho zamestnanca alebo podriadeného zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v určenom rozsahu, a to najviac na 14 dní, pričom 14 dňami sa rozumie 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Pokiaľ neprítomnosť veliteľa presahuje 14 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, veliteľ nie je oprávnený využiť inštitút poverenia podľa tohto odseku.

K bodu 63 (§ 69 ods. 4)

Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva sa ustanovujú rovnaké podmienky zastupovania ako pri poverení výkonom voľnej veliteľskej funkcie.

K bodu 64 (§ 69 ods. 6)

Ustanovuje sa rozsah oprávnení štátnemu zamestnancovi alebo zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme poverenému zastupovaním profesionálneho vojaka vo veliteľskej funkcii.

K bodu 65 (§ 71 ods. 5 písm. b)

Navrhuje sa spresniť text ustanovenia tak, že vyčlenenie profesionálneho vojaka možno skončiť, ak má byť profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na  účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie, plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo na účely ďalšej spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom alebo na účely plnenia úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodného vojenského veliteľstva.

K bodom 66 a 67 (§ 71 ods. 7 a 9)

Súčasná právna úprava neumožňuje skončiť vyčlenenie profesionálneho vojaka na návrh náčelníka generálneho štábu alebo na návrh vedúceho služobného úradu, v pôsobnosti ktorého je profesionálny vojak vyčlenený, vyjmúc riaditeľa Vojenského spravodajstva, čo do značnej miery týmto vedúcim služobného úradu znemožňuje z vlastnej iniciatívy dosiahnuť aplikáciu daného právneho inštitútu najmä v prípadoch, ak vyčlenený profesionálny vojak z hľadiska plnenia služobných povinností nenapĺňa potreby služobného úradu. Navrhované znenie umožní príslušným vedúcim služobného úradu navrhnúť skončenie vyčlenenia im podriadeného profesionálneho vojaka, pričom sa predpokladá, že takýto návrh bude riadne odôvodnený.

Súčasne sa ustanovuje, že pre skončenie vyčlenenia z iniciatívy profesionálneho vojaka alebo vedúceho služobného úradu profesionálneho vojaka, v pôsobnosti ktorého je profesionálny vojak vyčlenený, je  rozhodujúce získať záujem iného vedúceho služobného úradu o zaradení profesionálneho vojaka do jeho podriadenosti. Ak dôjde k získaniu záujmu iného vedúceho služobného úradu o zaradení profesionálneho vojaka do jeho podriadenosti, rozhodným dňom pre skončenie vyčlenenia je deň predchádzajúci personálnemu opatreniu v služobnom úrade, do ktorého pôsobnosti patrí po skončení vyčlenenia. 

K bodu 68 (§ 71 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu súvisiaca s vypustením § 21.

64

K bodu 69 (§ 72 ods. 1)

Navrhuje sa do personálnej zálohy zaradiť aj profesionálneho vojaka, ktorý bude dočasne pozbavený výkonu štátnej služby z dôvodu, že bolo voči nemu vznesené obvinenie, podľa ktorého sa stal dôvodne podozrivým, že spáchal trestný čin.

K bodu 70 (§ 72 ods. 3 nové písm. d) a e)

Navrhuje sa, vzhľadom na novodefinovanú možnosť zaradiť profesionálneho vojaka dočasne pozbaveného výkonu štátnej služby do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, spôsob skončenia zaradenia do personálnej zálohy na základe presne vymedzených dôvodov. Dôvodmi na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie bude právoplatne zastavené trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi, právoplatné oslobodenie  profesionálneho vojaka spod obžaloby, prekvalifikovanie trestného stíhania, nepotvrdenie dôvodov,  pre ktoré bol profesionálny vojak pôvodne dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia profesionálneho vojaka. Podmienečne zastavené trestné stíhanie voči profesionálnemu vojakovi alebo schválený zmier bude dôvodom na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie. Všeobecne nemusí ísť o funkciu, z ktorej bol profesionálny vojak zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, ale o akúkoľvek inú funkciu, do ktorej ho je možné ustanoviť.

K bodu 71 (§ 73 nový ods. 5)

Vzhľadom na nemožnosť predvídať dĺžku procesných úkonov počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka sa zavádza inštitút fakultatívneho zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Služobnému úradu sa takto umožní funkciu, ktorú profesionálny vojak nemôže vykonávať, uvoľniť a obsadiť iným profesionálnym vojakom, a tým zabezpečiť výkon tejto funkcie.

V navrhovanom § 73 ods. 5 je uvedené, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka trvá aj počas jeho zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Z uvedeného vyplýva, že na profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby a súčasne je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, sa v plnej miere vzťahujú ustanovenia § 76, t. j. aj odseky 4 a 5. Súčasne rozsah plnenia služobných povinností, ktoré je takýto profesionálny vojak povinný plniť, môže byť veliteľom podľa § 73 ods. 6  vyžadovaný len v rozsahu § 76 ods. 4 a 5.

K bodu 72  (poznámka pod čiarou k odkazu 55)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 73 (§ 76 ods. 6)

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku prokuratúra vydáva uznesenia, ktorými zrušuje uznesenia vyšetrovateľov Policajného zboru o vznesení obvinenia profesionálneho vojaka. Ak dôjde k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia profesionálneho vojaka, podľa § 33 Trestného poriadku neexistuje stotožnený páchateľ trestného činu, a preto nie je zákonný dôvod, aby naďalej trvalo aj dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka. Navrhovanou úpravou služobný úrad, ktorý rozhodol o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka bude mať legitímny inštitút ďalšieho procesného postupu voči profesionálnemu vojakovi, na základe ktorého dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka zruší.

65

K bodu 74 (§ 76 ods. 7)

Ustanovuje sa, že dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí aj dňom skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka jeho prepustením, ak bola voči profesionálnemu vojakovi podaná len obžaloba z dôvodu spáchania trestného činu vojenského, prečinu, ktorý je úmyselným trestným činom alebo zločinu.

K bodu 75 (§ 76 ods. 12)

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi, ktorému bol právoplatne zrušený personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru a ktorý bol v čase prepustenia zo služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby v takomto prípade trvalo  naďalej za predpokladu, že pretrvávajú dôvody, pre ktoré bol profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 76 (§ 83 ods. 1 písm. b)

Cieľom návrhu je neprepustiť profesionálneho vojaka, ktorému vo výnimočných prípadoch udelí výnimku minister obrany Slovenskej republiky a ponechať ho v služobnom pomere, ak je to v záujme služobného úradu, napriek jeho zdravotnému stavu.

K bodu 77 (§ 83 ods. 1 písm. c)

Cieľom úpravy je zmeniť v ustanovených prípadoch obligatórny dôvod skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru na fakultatívny dôvod, aby nedochádzalo k prípadom, kedy prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.  Úlohou profesionálneho vojaka je pripravovať sa na plnenie špecifických úloh, pričom v niektorých prípadoch je príprava podmienená značným časovým a finančným úsilím. V týchto prípadoch môže byť okamžité prepustenie profesionálneho vojaka nehospodárne a proti záujmu služobného úradu.

Podľa súčasného znenia 83 ods. 1 písm. c) zákona, podľa ktorého sa štátna služba skončí (teda obligatórny dôvod) prepustením profesionálneho vojaka zo služobného pomeru aj v prípade, ak porušil základnú povinnosť podľa § 134 ods. 2 zákona v súvislosti s požitím alkoholu.

Navrhuje sa ustanoviť, že profesionálny vojak, ktorý porušil ustanovenie § 134 ods. 2 písm. b) alebo písm. d) druhého bodu zákona, že nastúpil v služobnom čase na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu a viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu mimo výkonu štátnej služby, sa neprepustí zo služobného pomeru obligatórne, ale v zmysle nového ustanovenia v § 83 ods. 5 zákona bude o jeho fakultatívnom prepustení rozhodovať minister alebo náčelník generálneho štábu a v prípade náčelníka vojenskej kancelárie prezidenta prezident Slovenskej republiky.

Obligatórne prepustenie profesionálneho vojaka bude zachované v prípadoch, ak profesionálny vojak užije iné omamné alebo psychotropné látky alebo poruší povinnosti pri podávaní majetkového priznania alebo sa opakovane dopustí porušenia základnej povinnosti alebo bude viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v čase výkonu štátnej služby.

K bodu 78 (§ 83 ods. 1 písm. e)

 Podľa doterajšej aplikačnej praxe nebolo možné skončiť služobný pomer profesionálneho vojaka prepustením zo štátnej služby v prípade, ak tento bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin za predpokladu, ak jemu uložený trest vykonal ešte pred tým, ako bolo o skončení služobného pomeru meritórne rozhodnuté, nakoľko po vykonaní trestu sa na takéhoto profesionálneho vojaka hľadelo, ako keby nebol odsúdený. V kontexte s podmienkou prijatia do štátnej služby v zmysle § 16 ods. 1 písm. f) v spojitosti s § 16 ods. 4, ktorá sa týka

66

posudzovania bezúhonnosti občana pri prijatí do štátnej služby profesionálneho vojaka, sa javí ako nesystematické, ak by mal štát vo svojich radoch držať profesionálnych vojakov právoplatne odsúdených za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin v prípade, ak by títo stihli trest vykonať do vydania rozhodnutia o skončení služobného pomeru prepustením, čím by sa na nich hľadelo, ako keby neboli odsúdení. Je v záujme štátu, aby status profesionálneho vojaka nepožívali tak občania, ktorí majú záujem byť profesionálnymi vojakmi, ako aj aktívni profesionálni vojaci, ktorí boli právoplatne odsúdení za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, i keď sa na obe tieto skupiny osôb hľadí, ako keby neboli za takéto trestné činy odsúdení.

Dopĺňa sa povinnosť pre služobný úrad rozhodnúť o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením aj  v prípade, že voči profesionálnemu vojakovi bola za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin podaná obžaloba.

K bodu 79 (§ 83 ods. 1 písm. g) prvý bod)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nový odsek 5 v § 73.

K bodu 80 (§ 83 ods. 1 písm. g) tretí bod)

Legislatívno-technická úprava, slová sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 81 (§ 83 ods. 1 písm. i) a j)

Lehota na podanie žiadosti na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice je tri mesiace. V prípade nepodania žiadosti na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice sa zavádza nový dôvod na skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru dotknutých profesionálnych vojakov. Lehota v trvaní deväť mesiacov je súčet troch mesiacov, počas ktorých si môže profesionálny vojak uvedený v § 32 ods. 1 podať žiadosť na zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice a lehôt potrebných na rozhodnutie o prepustení.

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu v písmene j) v súvislosti s novým znením § 28.

K bodu 82 (§ 83 ods. 1 písm. p) a q)

Precizuje sa ustanovenie písmena p) tak, aby sa štátna služba skončila prepustením profesionálneho vojaka zo služobného pomeru v prípade, ak bude odvolaný z funkcie podľa zákona o Vojenskej polícii, zákona o Vojenskom spravodajstve, zákona o vysokých školách alebo zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky a nebude ustanovený do inej funkcie alebo nebude zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 73 ods. 2.

Primerane sa upravuje ustanovenie, pretože personálne opatrenie týkajúce sa profesionálneho vojaka vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba je realizované prostredníctvom súhlasu príslušnej cirkevnej autority.

Vzhľadom na rozšírenie možnosti skončenia vyčlenenia na návrh vedúceho služobného úradu pre všetky služobné úrady podľa § 71 ods. 7 sa v písmene q) navrhuje ustanoviť povinnosť skončiť služobný pomer profesionálneho vojaka prepustením v prípade, ak o jeho zotrvanie v štátnej službe neprejaví záujem žiaden iný služobný úrad.

K bodu 83 (§ 83 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením § 28 o nový odsek 2.

67

Precizovanie znenia v súlade s § 66 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

K bodu 84 (§ 83 ods. 5 písm. d) a e)

Za účelom zvýšenia úrovne disciplíny profesionálnych vojakov a prevencie pred páchaním disciplinárnych previnení, ktoré majú za následok uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 139 ods. 1 písm. b) sa v písmene d) navrhuje rozšírenie možnosti skončiť štátnu službu profesionálneho vojaka prepustením z dôvodu uloženia disciplinárneho opatrenia zníženia služobného platu vo výške 10% alebo viac na obdobie dlhšie ako štyri mesiace.

V písmene e) sa navrhuje  možnosť prepustiť profesionálneho vojaka, ktorý  nesúhlasí so službou v mieste alebo vo funkcii podľa záujmu služobného úradu. Môže ísť napríklad o vyslanie mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie a pod., zároveň môže ísť o vyslanie na nadstavbové štúdium, pomaturitné štúdium alebo vysokoškolské štúdium podľa § 36, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy a do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 5. Toto opatrenie rozšíri služobnému úradu možnosti pružnejšie realizovať personálne opatrenia s profesionálnymi vojakmi, ktorí odmietajú výkon štátnej služby podľa potrieb služobného úradu alebo zvyšovať si kvalifikáciu v rámci udržania spôsobilostí vo funkcii alebo v rámci kariérneho rastu tým, že ich premiestni do inej funkcie alebo prepustí a vytvorí podmienky na personálne opatrenie s iným profesionálnym vojakom.

K bodom 85 a 86 (§ 83 ods. 5 nové písm. f) až i) a § 83 ods. 6)

V písmene f) sa navrhuje v kontexte s aplikačnou praxou, najmä v období protipandemických opatrení, rozšíriť možnosti sankcionovať profesionálneho vojaka, ktorý svojím prístupom voči úkonom súvisiacim s ochranou jeho zdravia, spôsobuje služobnému úradu ťažkosti pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákonov a medzinárodných dohôd.

Úprava v písmenách g) a h) súvisí so zmenou obligatórneho dôvodu na fakultatívny dôvod prepustenia profesionálneho vojaka, ktorý nastúpil na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu mimo času výkonu štátnej služby.

V písmene i) sa navrhuje umožniť služobnému úradu rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka, ktorý porušil ustanovenie § 134 ods. 3 písm. f) tým, že šíril v masovokomunikačných prostriedkoch, príp. v sociálnych sieťach informácie, ktorými poškodzuje alebo by poškodil povesť služobného úradu alebo iného profesionálneho vojaka.

V odseku 6 sa navrhuje úprava vnútorného odkazu.

K bodu 87 (§ 83 ods. 7)

Navrhovanou úpravou sa vytvára priestor na to, aby minister obrany mohol na návrh služobného úradu a so súhlasom profesionálneho vojaka ponechať v služobnom pomere profesionálneho vojaka, ktorý napríklad utrpel zranenie v boji, v dôsledku ktorého stratil zdravotnú spôsobilosť podľa predpisov o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti, avšak jeho fyzické aj duševné zdravie mu umožňuje vykonávať napr. štábne funkcie v jeho špecializácii a ďalšie využívanie jeho skúseností je na prospech služobného úradu ako aj celkového sociálneho postavenia profesionálneho vojaka.

K bodu 88 (§ 88 ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na doplnenie ustanovenia o zaradení do personálnej zálohy počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby. 

68

K bodu 89 (§ 91 ods. 1)

Vzhľadom na viaceré úpravy ustanovení, ktoré súvisia s prijatím občana do štátnej služby profesionálneho vojaka, so zmenami v štátnej službe profesionálneho vojaka a so skončením štátnej služby profesionálneho vojaka sa precizujú prípady, v ktorých je potrebné vydať personálny rozkaz.

K bodu 90 (§ 91 ods. 2)

Dopĺňa sa dôvod, kedy minister vydáva personálny rozkaz. Minister bude vydávať personálny rozkaz vo veciach skončenia štátnej služby prepustením profesionálneho vojaka z dôvodu nastúpenia na výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo vedenia motorového vozidla mimo času výkonu štátnej služby.

K bodu 91 (§ 91 ods. 4 a 7)

Zjednodušuje sa personálny proces zrušením povinnosti vydávať personálny rozkaz vo veci priznania osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom. Personálny rozkaz v predmetnej veci bude nahradený relevantným tlačivom, ktoré bude obsahovať všetky náležitosti udelenia osobitného stabilizačného príspevku podľa § 193 a 194 vrátane základnej finančnej kontroly.

K bodu 92 (§ 91 ods. 10)

Precizuje sa ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že personálny rozkaz vydaný v intencii § 91 ods. 1 písm. c) je preskúmateľný súdom až po využití riadneho opravného prostriedku z dôvodu, že sa voči nemu pripúšťa podať odvolanie. Súčasné znenie pôsobí v tomto smere zjavne zmätočne, nakoľko sa javí, že takýto personálny rozkaz je preskúmateľný súdom sám o sebe bez toho, aby profesionálny vojak proti nemu využil podanie riadneho opravného prostriedku, pričom Správny súdny poriadok v ustanovení § 7 písm. a) preskúmanie takéhoto rozhodnutia súdom explicitne vylučuje. 

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením písmena d) v odseku 1.

K bodom 93 a 106  (§ 91 ods. 13, § 95 ods. 1 písm. d)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s umožnením odpustenia zmeškania lehoty na podanie žiadosti o vymenovanie do stálej štátnej služby, pričom sa upravuje postup po vydaní personálneho rozkazu o prepustení zo štátnej služby profesionálneho vojaka.

K bodu 94 (§ 91 ods. 14)

Dopĺňa sa povinnosť služobnému úradu upovedomiť profesionálneho vojaka o oprave chýb v písaní, počítaní a iných opravách v personálnom rozkaze.

K bodu 95 (§ 92 ods. 4)

Precizovanie ustanovenia upravujúce začatie konania o prepustení na iný dôvod, než podľa ktorého začalo pôvodné konanie o prepustení. Vypúšťa sa podmienka nadobudnutia právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení.

K bodom 96 až 98 a 101 (§ 93 ods. 1 písm. b), § 94 ods. 1 písm. f) a g) a § 94 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové písmená f) až i) v § 83 ods. 5.

K bodu 99 (§ 94 ods. 2)

Ustanovujú sa lehoty na vydanie nového personálneho rozkazu v prípade zrušenia personálneho rozkazu o prepustení a vrátenia veci na ďalšie konanie.

69

K bodu 100 (§ 94 ods. 5)

Spresňuje sa plynutie lehoty, ak ide o skončenie služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. h) až j) a m) tak, aby bol profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru vždy až potom, kedy dôjde k splnenie dôvodu na prepustenie.

Spresnením termínu skončenia služobného pomeru sa rieši napríklad situácia profesionálneho vojaka, ktorý dosiahne vekovú hranicu na zotrvanie v služobnom pomere 20. júna, personálny rozkaz sa  má podľa § 94 ods. 1 písm. d) a ods. 2 vydať a doručiť profesionálnemu vojakovi od 20. februára do 20. marca. Ak sa profesionálnemu vojakovi doručí personálny rozkaz od 20. februára do 28. februára, tak lehota na prepustenie podľa § 94 ods. 5 uplynie 31. mája, t. j. skôr ako samotný dôvod na prepustenie nastane. Ak sa profesionálnemu vojakovi doručí personálny rozkaz od 1. marca do 19. marca, lehota na prepustenie skončí 30. júna, t. j. po splnení dôvodu na prepustenie.

K bodu 102 (§ 94 ods. 11)

Dopĺňa sa úprava, ktorá umožní služobnému úradu, ktorý vydal personálny rozkaz o prepustení, tento personálny rozkaz zrušiť v prípade, že sa služobný úrad rozhodol začať nové konanie o prepustení podľa § 92 ods. 4, ak nastali dôvody na jeho začatie.

K bodu 103 (§ 94 ods. 13)

Ustanovuje sa služobný úrad, ktorý rozhodne o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, ak sa po začatí konania o prepustení zmení služobný úrad (napríklad pred skončením vyčlenenia profesionálny vojak podá žiadosť o prepustenie a o žiadosti ešte nebolo rozhodnuté). V takýchto prípadoch vo veci rozhodne služobný úrad, do ktorého pôsobnosti bude profesionálny vojak ustanovený do funkcie alebo zaradený do personálnej zálohy.

K bodu 104 (§ 95 ods. 1 písm. a)

Ustanovuje sa, že služobný úrad preruší konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo zákonom ustanovených dôvodov, ak je to v čase keď bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia, iba vtedy ak prepustenie profesionálneho vojaka nie je v záujme služobného úradu.

K bodu 105 (§ 95 ods. 1 písm. c)

Konanie o prepustení sa navrhuje neprerušovať z dôvodu, ak doplnenie informácií je možné zabezpečiť v služobnom úrade v lehote piatich služobných dní. V týchto prípadoch je zbytočné, aby dochádzalo k administratívnym úkonom, ktoré vzhľadom na krátkosť času konanie skôr komplikujú ako ho urýchľujú.

K bodu 107 (§ 95 ods. 4 písm. b)

Spresňuje sa, kedy služobný úrad pokračuje v konaní o prepustení, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti  vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný na odstránenie nedostatkov žiadosti o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení.

K bodu 108 (§ 96 ods. 5)

Navrhuje sa precizovať procesný postup odvolacieho konania pri prepustení aj s využitím § 94 ods. 11 až 13, § 95 a § 98.

70

K bodu 109 (§ 98)

Navrhuje sa precizovať zastavenie konania o prepustení z dôvodu smrti profesionálneho vojaka alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho v súvislosti s oboznámením profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná. V tomto prípade služobný úrad profesionálneho vojaka neoboznámi so zastavením konania o prepustení, ale zastavenie konania o prepustení vyznačí v spise.

K bodu 110 (§ 100 ods. 2 nové písm. c)

Ustanovuje sa povinnosť vykonať prieskumné konanie s profesionálnym vojakom, ktorý bol do štátnej služby výnimočne prijatý so súhlasom ministra aj napriek tomu, že nespĺňal podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti a to najneskôr do uplynutia troch rokov od jeho prijatia alebo troch rokov od posledného vykonaného prieskumného konania alebo v prípade, že sa jeho zdravotný stav zhoršil natoľko, že je potrebné rozhodnúť prostredníctvom prieskumného konania o jeho zotrvaní v štátnej službe.

K bodom 111 až 114 (§ 103 ods. 1 až 7)

Ustanovujú sa podmienky pre nerovnomerné rozvrhnutie služobného času. V porovnaní so súčasným znením naďalej platí, že služobný čas môže rozvrhnúť veliteľ nerovnomerne len vtedy, ak to povaha štátnej služby vyžaduje. Maximálny rozsah rozvrhového obdobia sa predlžuje na šesť mesiacov a začína sa počítať od momentu, keď je ustanovený začiatok zavedenia nerovnomerne rozvrhnutého služobného času.

Navrhuje sa tiež ustanoviť možnosť rozvrhnutia služobného času aj v čase kratšom ako tri dni pred výkonom štátnej služby, ale len vo výnimočných prípadoch, s povinnosťou oboznámiť profesionálneho vojaka so zmenou rozvrhnutia služobného času. Zámerom navrhovaných ustanovení je flexibilnejšie a pružnejšie rozvrhovanie služobného času profesionálnych vojakov a zároveň možnosť vzniknuté „nadčasy“ operatívne rozvrhnúť v dlhšom časovom horizonte maximálne však do šiestich mesiacov.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením nového odseku v § 103.

K bodu 115 (§ 105 ods. 1 úvodná veta)

Úpravou sa umožní veliteľovi flexibilnejšie určovanie služobnej pohotovosti, a zároveň sa môže odbúrať dvojitá administratívna záťaž pri vydávaní písomného nariadenia služobnej pohotovosti a evidencie služobného času.

K bodu 116 (§ 105 ods. 1 písm. a)

Súčasné znenie zákona za miesto výkonu štátnej služby považuje najmä „pracovisko“, pričom v odôvodnených prípadoch je možné určiť v personálnom rozkaze viaceré miesta výkonu štátnej služby.

Avšak pre profesionálnych vojakov, ktorí majú miesto výkonu štátnej služby určené obcou a bývajú v nej, nie je inštitút „na inom dohodnutom mieste“ využiteľný. Aj keď budú doma a nie na pracovisku nemôže sa tento inštitút aplikovať. Z tohto dôvodu sa navrhuje precizovať služobnú pohotovosť vo vzťahu k miestu, v ktorom sa profesionálny vojak počas služobnej pohotovosti zdržiava.

K bodu 117 (§106 ods. 7)

Náročnosť plnenia každej úlohy pri vykonávaní záchranných prác pri mimoriadnej udalosti, alebo keď bezprostredne hrozí, že vznikne alebo už vznikla krízová situácia alebo počas poskytovania odbornej, zdravotnej, technickej a ďalšej potrebnej pomoci v tiesni, plnenia úloh pri ochrane štátnej hranice a stráženého objektu, pri ochrane verejného poriadku alebo         v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu podľa rozhodnutia vlády alebo pri

71

odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti vzniknutej v pôsobnosti ministerstva, ktoré nariadil minister obrany, alebo v ozbrojených silách, ktoré nariadil náčelník generálneho štábu,  má svoju intenzitu a náročnosť. Vo vzťahu k tomu sa navrhuje, aby veliteľ určil začiatok a koniec plnenia úloh podľa § 106   ods. 1. Uvedeným ustanovením sa nevylučuje, aby veliteľ, v závislosti od povahy plnenia úloh, určil začiatok a koniec plnenia úloh individuálne pre každého profesionálneho vojaka.

K bodu 118 (§ 109 ods. 6)

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť čerpať dovolenku aj po skončení dočasnej neschopnosti  pre chorobu alebo úraz, ak ju profesionálny vojak nemohol vyčerpať do konca kalendárneho roka, za ktorý mu dovolenka patrila, a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu dlhodobej dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz.

K bodu 119 (§ 111 ods. 5)

Korekcia pomerného krátenia dovolenky z dôvodu absolvovanej preventívnej rehabilitácie je v súčasnosti ustanovená len zo závažných osobných, rodinných a zdravotných dôvodov. Navrhuje sa upraviť krátenie dovolenky profesionálnym vojakom, ktorým bola poskytnutá preventívna rehabilitácia v trvaní troch týždňov, a ktorým bola táto preventívna rehabilitácia prerušená alebo predčasne skončená rozhodnutím veliteľa, aj z dôvodov že profesionálny vojak sa musí osobne zúčastniť na odstraňovaní vzniknutej mimoriadnej udalosti alebo, že si to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.

K bodu 120 (§ 111 ods. 7 písm. a)

Návrhom sa spresňuje, že ak medzi časom neospravedlnenej neprítomnosti v štátnej službe profesionálneho vojaka je sobota, nedeľa alebo sviatok, počítajú sa aj tieto dni do neospravedlnenej neprítomnosti.

K bodu 121 (§ 112 ods. 3 a 4)

Súčasná právna úprava dodatkovej dovolenky spôsobuje v praxi aplikačné problémy ako na strane služobného úradu, tak aj na strane profesionálneho vojaka. Z tohto dôvodu sa navrhuje zjednodušiť spôsob čerpania dodatkovej dovolenky, ako aj odstrániť povinnosť jej čerpania vcelku.

Znenie ustanovenia § 112 ods. 3 umožňuje čerpať dodatkovú dovolenku profesionálnemu vojakovi aj po častiach, pretože neupravuje spôsob čerpania dodatkovej dovolenky. Právna úprava stanovuje len prednosť čerpania dodatkovej dovolenky pred dovolenkou.

K bodu 122 (§ 113 ods. 5)

Z dôvodu jednoznačnosti a v súvislosti, že za služobnú cestu sa považuje aj vyslanie profesionálneho vojaka podľa § 113 ods. 4, sa navrhuje vypustiť odsek 5 tak, aby bolo zrejmé, že aj pri služobnej ceste podľa § 113 ods. 4 patrí profesionálnemu vojakovi náhrada podľa zákona o cestovných náhradách.

K bodu 123 (§ 114 ods. 3)

Navrhuje sa doplniť a precizovať ustanovenie upravujúce prerušenie služobnej cesty, a to aj v období pred začatím výkonu služobných povinností na služobnej ceste a zahraničnej

72

služobnej ceste alebo v období po skončení výkonu služobných povinností na služobnej ceste a zahraničnej služobnej ceste.

K bodu 124 (§ 114 ods. 4)

Precizovanie ustanovenia vo vzťahu k jeho prepojeniu na § 128, ktoré ustanovuje skupiny profesionálnych vojakov, ktorých sa osobitné podmienky výkonu štátnej služby týkajú a patria medzi nich výlučne tehotná profesionálna vojačka, profesionálna vojačka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok a osamelý profesionálny vojak trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako osem rokov.

K bodu 125 (§ 119)

Cieľom úpravy je poskytnutie študijného voľna profesionálnym vojakom, ktorí budú na základe novej právnej úpravy § 36 vyslaní na nadstavbové štúdium alebo pomaturitné štúdium v externej forme na náklady služobného úradu.

K bodu 126 (§ 120 ods. 1 písm. j)

Ustanovuje sa povinnosť veliteľa vytvárať podmienky pre zvyšovanie starostlivosti o profesionálnych vojakov a ich rodiny. V rámci starostlivosti o profesionálnych vojakov sa budú realizovať programy zamerané najmä na podporu harmonizácie rodinného a pracovného života (čiastočne sa realizuje, zatiaľ prostredníctvom denných detských táborov) a na podporu komunitného spôsobu života profesionálnych vojakov a ich rodín.

K bodu 127 (§ 120 ods. 7 a 8)

V odseku 7 sa navrhuje rozšíriť možnosti spolupráce ministerstva s občianskymi združeniami s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám aj o iné mimovládne neziskové organizácie, ktorých údaje sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií. Za týmto účelom bude môcť ministerstvo s takýmito organizáciami uzatvoriť písomné zmluvy.  

V odseku 8 v kontexte s novozadefinovanou povinnosťou veliteľa v odseku 1 písm. j) vytvárať podmienky pre zvyšovanie starostlivosti o profesionálnych vojakov a ich rodiny, sa navrhuje umožniť veliteľovi, ktorý bude v súlade s § 8 ods. 5 ustanovený služobným predpisom, uzatvárať dohody so štatutárnymi orgánmi mimovládnych neziskových organizácií (nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy, občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom), ktoré majú s ministerstvom na tento účel uzatvorenú písomnú zmluvu.  Dohoda uzatvorená veliteľom bude spresňovať a prispôsobovať ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi ministerstvom a organizáciou na miestne podmienky vojenského útvaru.

K bodu 128 (§ 123 ods. 1 písm. f a g))

Povinnou súčasťou zabezpečenia spôsobilostí pri plnení úloh bojovej pohotovosti, vrátane jej prípravy a nácviku, pri vojenskom cvičení, pri vyvedení vojsk do vojenského priestoru, pri vykonávaní záchranných prác po vyhlásení mimoriadnej udalosti alebo jej bezprostrednej hrozbe, pri plnení mimoriadnych úloh na štátnej hranici, pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti, pri plnení úloh prípravnej štátnej služby a humanitárnej pomoci je aj zdravotnícke zabezpečenie. Nakoľko pri uvedených činnostiach je zvýšené riziko úrazu a poškodenia zdravia profesionálneho vojaka, teda jeho vznik sa predpokladá, je pri týchto činnostiach vždy prítomná zdravotnícka služba vrátane potrebného materiálno – technického vybavenia, pripravená poskytnúť neodkladnú prednemocničnú starostlivosť a realizovať neodkladnú prepravu osoby do zdravotníckeho zariadenia.

73

      Vzhľadom na uvedené, sa navrhuje ustanoviť, že neodkladnú prepravu profesionálnych vojakov pri zabezpečovaní  uvedených činností ako súčasti neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva aj vojenské zdravotníctvo. Profesionálnemu vojakovi sa tak poskytne nielen  okamžitá neodkladná zdravotná starostlivosť „ na bojisku“ ale  v prípade potreby aj jeho neodkladný prevoz do zdravotníckeho zariadenia. Tieto zdravotnícke spôsobilosti sú deklarované aj v medzinárodných zmluvách a aliančných záväzkoch Slovenskej republiky. Technické prostriedky – vojenské zdravotnícke vozidlá, ktoré budú neodkladnú prepravu realizovať budú spĺňať personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie v súlade s výnosom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 11. marca 2009 č. 10548/2009-OL, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe v znení neskorších predpisov. Neodkladná preprava sa bude vykonávať v súčinnosti s operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby a podľa jej pokynov.

Navrhuje sa tiež, vzhľadom na  aplikačnú prax zahrnúť aj poskytovanie prepravy osoby, ktorá vykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, prepravy biologického materiálu určeného na diagnostické vyšetrenie takejto osoby a prepravy krvi a transfúznych liekov pre potreby ozbrojených síl v súlade s § 14 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do špecifickej zdravotnej starostlivosti poskytovanej vojenskými zdravotníkmi.

K bodu 129 (§ 123 ods. 3 )

Cieľom úpravy je spresnenie, kto poskytuje špecifickú zdravotnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi.

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením písmen f) a g) v odseku 1.

K bodom 130 a 131 (§ 132 ods. 6 a 7)

Cieľom úpravy je doplniť poradné orgány služobného úradu o tzv. Etickú komisiu, ktorá môže, v prípadoch, keď vedúci služobného úradu bude mať pochybnosť o porušení etického kódexu, posúdiť konanie profesionálneho vojaka a odporučiť vedúcemu služobného úradu spôsob opatrenia s profesionálnym vojakom. Podrobnosti o zložení etickej komisie a jej pôsobnosť budú predmetom úpravy služobného predpisu. 

K bodu 132 (§ 134 ods. 1 písm. d)

Medzi základné povinnosti profesionálneho vojaka patrí povinnosť vykonávať štátnu službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb služobného úradu. Z platného znenia vyplýva, že obe podmienky musia byť splnené súčasne. Miesto výkonu štátnej služby nemusí byť v špecifických prípadoch (záloha pre dočasne nezaradených profesionálnych vojakov, záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby) viazané na výkon funkcie. Z uvedeného dôvodu sa upravuje ustanovenie tak, aby povinnosť výkonu štátnej služby mohla byť chápaná samostatne k miestu alebo k funkcii profesionálneho vojaka.

K bodu 133 (§ 134 ods. 1 písm. l)

Rozširujú sa povinnosti profesionálneho vojaka o povinnosť bezodkladne oznámiť služobnému úradu, že je na neho podaná obžaloba a  začatie výkonu funkcie podľa § 84 zákona.

K bodu 134 (134 ods. 1 písm. m)

Ustanovuje sa, aby profesionálny vojak, ktorý bol prijatý do štátnej služby výnimočne a pri prijatí nespĺňal podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti, nebol povinný zúčastňovať sa  preskúšania z pohybovej výkonnosti a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii. 

K bodu 135 (§ 134 ods. 1 písm. v)

V súvislosti s navrhovanou úpravou, že profesionálny vojak ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenská duchovná služba bude nosiť hodnostné označenie na základe rozhodnutia príslušnej cirkevnej autority, dopĺňa sa výnimka, kedy profesionálny vojak nie je povinný nosiť vojenskú rovnošatu s príslušným hodnostným označením.

K bodu 136 (§ 134 ods. 2 písm. d)

V súvislosti so zavedením fakultatívneho dôvodu na prepustenie v niektorých prípadoch požitia alkoholu sa bude rozlišovať vedenie motorového vozidla v čase výkonu štátnej služby a mimo času výkonu štátnej služby.

K bodu 137 (§ 134 ods. 2 písm. e)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 135.

K bodu 138 (§ 134 ods. 3 písm. f)

Úpravou ustanovenia sa precizuje právna úprava tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, že profesionálny vojak nesmie šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré priamo poškodzujú alebo v budúcnosti by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo ostatných profesionálnych vojakov. Odstraňuje sa pochybnosť, či takéto konanie profesionálneho vojaka bolo vedomé alebo nevedomé. Podstata bude tkvieť v jednoznačnom preukázaní takejto činnosti.

 K bodu 139 (§ 134 ods. 3 písm. h)

Dopĺňa sa nové obmedzenie pre profesionálneho vojaka. Profesionálny vojak sa  nebude môcť zúčastňovať a podieľať na činnostiach súvisiacich s prípravou obyvateľstva na obranu štátu alebo s výchovou obyvateľstva k vlastenectvu, ktoré nie sú organizované ministerstvom, príp. s mimovládnymi neziskovými organizáciami s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám, ktoré majú s ministerstvom zmluvu podľa § 120 ods. 7, alebo na ktorých sa ministerstvo  nepodieľa.

K bodom 140 a 141 (§ 135 ods. 3 a 5)

Zjednodušuje sa administratívny úkon podávania majetkových priznaní v prípade, že v majetku profesionálneho vojaka nedošlo k zmene. Povinnosť podať majetkové priznanie má profesionálny vojak najmenej raz za päť rokov.

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v § 135 ods. 5 súvisiaca s doplnením ustanovenia o majetkovom priznaní.

K bodu 142 (§ 139 ods. 2)

Navrhuje sa upraviť predmetné ustanovenie z dôvodu, aby bolo zrejmé, že aj v prípade, ak za menej závažné konanie bude postačovať prejednanie disciplinárneho previnenia s profesionálnym vojakom, a disciplinárne konanie bolo ukončené vydaním disciplinárneho rozkazu, v ktorom sa vysloví vina tohto subjektu disciplinárneho konania bez uloženia disciplinárneho opatrenia. Uvedené bude korešpondovať s procesnoprávnym princípom vyplývajúcim z Odporúčania Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách (na ktorý vo svojej judikatúre odkazuje aj Ústavný súd SR), v zmysle ktorého by malo byť rešpektované právo sankcionovanej osoby na ukončenie konania o správnom delikte rozhodnutím.

Predmetné ustanovenie je potrebné odlišovať od novo zavádzaného ustanovenia § 139a, nakoľko k zisteniu, že došlo k menej závažnému konaniu, môže veliteľ dospieť aj až v priebehu disciplinárneho konania, a v takomto prípade bude môcť upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia vôbec.

V danom prípade sa rozlišuje medzi na strane jednej „prejednaním disciplinárneho previnenia“ v rámci neskráteného disciplinárneho konania a na strane druhej „prerokovaním disciplinárneho previnenia“ podľa § 139a.

Uvedené bude reflektovať aj situáciu, ak napríklad pri snahe veliteľa o prerokovanie disciplinárneho previnenia podľa § 139a profesionálny vojak nebude súhlasiť so spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pričom veliteľ z tohto titulu začne neskrátené disciplinárne konanie, v rámci ktorého bude môcť sledovať svoj pôvodný úmysel, a to neuložiť profesionálnemu vojakovi disciplinárne opatrenie.

V nadväznosti na danú zmenu je realizované aj vypustenie ustanovenia § 147 ods. 1 písm. d).

K bodu 143 (§ 139a)

Novo kreované ustanovenie precizuje procesný postup veliteľa v prípade, ak sa profesionálny vojak dopustil menej závažného konania, ktoré vykazuje znaky disciplinárneho previnenia, pričom ide o konanie, ktorého intenzita porušenia služobných povinností a protispoločenská nebezpečnosť je značne nízka. V danom prípade ide o určitú formu skráteného disciplinárneho konania, ktorého podstata spočíva v tom, že profesionálny vojak sa napríklad nepredvoláva na osobitné (disciplinárne) konanie, nevyužívajú sa svedkovia, nevydávajú sa písomné rozhodnutia v konaní. Podpísaním záznamu o prerokovaní disciplinárneho previnenia sa profesionálny vojak vzdáva práva na opravný prostriedok, resp. súdny prieskum.

Odsek 1 ustanovuje tri ďalšie zákonné podmienky, za splnenia ktorých bude môcť veliteľ tento procesný postup realizovať. Prvou z týchto podmienok je skutočnosť, že disciplinárne previnenie veliteľ spoľahlivo zistil, druhou podmienkou skutočnosť, že profesionálny vojak sa k spáchaniu protiprávneho skutku priznal a treťou podmienkou skutočnosť, že daný procesný postup veliteľa bude postačujúci na dosiahnutie nápravy profesionálneho vojaka a na obnovenie služobnej disciplíny.

Ak nebude splnená čo len jedna zo zákonom predpokladaných podmienok pre tento procesný postup, napríklad profesionálny vojak nebude súhlasiť zo spáchaním skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, disciplinárne previnenie sa prejedná v neskrátenom disciplinárnom konaní, v ktorom bude môcť veliteľ v konečnom dôsledku taktiež upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia. V takomto prípade sa záznam o prerokovaní disciplinárneho previnenia nevydáva a veliteľ postupuje podľa § 141 a nasl.

K bodu 144 (§ 140)

Navrhuje sa precizovať ustanovenie upravujúce rozkazné konanie ako typ skráteného disciplinárneho konania. Jeho zmyslom je postihovať niektoré druhy disciplinárnych previnení profesionálneho vojaka bez nariadenia ústneho prerokovania disciplinárneho previnenia (t. j. bez možnosti vyjadrenia sa profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu) a bez vykonania dôkazov.

Rozkazné konanie môže byť aplikované len v tom prípade, ak budú splnené zákonom ustanovené taxatívne podmienky. Základnou podmienkou je, aby skutočnosti, z ktorých sa pri posudzovaní protiprávneho konania vychádza, naplnili skutkové znaky disciplinárneho previnenia, čím sa stanú objektívnym podkladom pre vyslovenie názoru, že posudzované konanie napĺňa znaky disciplinárneho previnenia a obvinený profesionálny vojak sa ho dopustil. Na použitie rozkazného konania sa nevyžaduje súhlas dotknutého profesionálneho vojaka.

V rozkaznom konaní možno uložiť výlučne disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. a), t. j. písomné pokarhanie.

Výsledkom daného procesu je vydanie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní, ktorý má všetky náležitosti disciplinárneho rozkazu, a ktorý musí byť vyhotovený výlučne v písomnej podobe.

Podanie opravného prostriedku (odporu) proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní má za následok začatie neskráteného disciplinárneho konania. Veliteľ je v disciplinárnom konaní viazaný obsahom disciplinárneho rozkazu vydaného v rozkaznom konaní. Zákonná lehota na podanie odporu je sedem dní. V konaní o odpore, resp. v disciplinárnom konaní platí zásada zákazu reformatio in peius, čo v praxi znamená, že veliteľ je viazaný rozkazným konaním a obsahom disciplinárneho rozkazu vydaného v tomto skrátenom procese. Obvinenému profesionálnemu vojakovi nemôže veliteľ v disciplinárnom konaní uložiť intenzívnejšie sankčné opatrenie s výnimkou, ak by v neskrátenom disciplinárnom konaní vyšli najavo nové okolnosti, ktoré by zvyšovali závažnosť disciplinárneho previnenia alebo mieru jeho zavinenia. Nepodaním odporu sa rozkazné konanie končí a disciplinárny rozkaz v ňom vydaný sa stáva právoplatným.

K bodu 145 (§ 143 ods. 2)

Umožňuje sa veliteľovi v rámci autoremedúry vyhovieť odvolaniu a zmeniť svoje rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia.

K bodu 146 (§ 145 ods. 1)

Navrhuje sa precizovať ustanovenie z dôvodu úpravy lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, nakoľko súčasná sedemdňová lehota sa javí byť značne krátka najmä, ak by komisia vo svojom stanovisku navrhla odvolaciemu orgánu doterajšie konanie doplniť. K tejto úvahe môže dospieť i sám odvolací orgán bez toho, aby mu to komisia navrhla, pričom realizáciu procesných úkonov, ktoré s takouto potrebou doplnenia konania môžu súvisieť (napr. vypočutie ďalších svedkov, zabezpečenie ďalších listinných dôkazov, nariadenie znaleckého dokazovania a pod.), v sedemdňovej lehote na rozhodnutie o odvolaní odvolací orgán nemôže zjavne stihnúť.   

K bodu 147 (§ 145 ods. 3)

Ustanovenie § 145 ods. 2 zákona vymedzuje spôsoby rozhodnutia odvolacieho orgánu proti disciplinárnemu rozkazu zjavne neúplným výpočtom. Napriek tomu, že ustanovenie § 141 ods. 5 zákona, týkajúce sa začiatku plynutia lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia, predpokladá spôsob rozhodnutia odvolacieho orgánu formou zrušenia disciplinárneho rozkazu a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, daný spôsob rozhodnutia v ustanovení § 145 zákona absentuje, ktorá skutočnosť spôsobuje v aplikačnej praxi určité problémové situácie. Predmetný spôsob rozhodnutia odvolacieho orgánu bude subsumovať najmä prípady, keď je vo veci potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, pretože skutkový stav bol zistený nedostatočne a vrátenie veci veliteľovi, ktorý rozhodoval v prvom stupni, je účelnejšie z hľadiska úspory času a nákladov. Odvolací správny orgán zároveň vysloví svoj právny názor, ktorým je veliteľ pri opätovnom rozhodovaní vo veci viazaný. Disciplinárny rozkaz vydaný veliteľom (po vrátení veci a novom rozhodnutí) je opäť napadnuteľný riadnym opravným prostriedkom.

K bodu 148 (§ 145 ods. 6)

Navrhuje sa precizovať procesný postup odvolacieho orgánu aj s využitím § 146 a 147 zákona.

K bodom 149 a 150 (§ 146 ods. 2 a 3)

V súvislosti so zavedením fakultatívneho dôvodu na prepustenie profesionálneho vojaka v niektorých prípadoch požitia alkoholu sa dopĺňa dôvod, kedy veliteľ začne disciplinárne konanie s profesionálnym vojakom, ak sa konanie o prepustení profesionálneho vojaka zastaví. 

Spresňuje sa ustanovenie z dôvodu, že podľa súčasnej právnej úpravy začína lehota podľa § 141 ods. 4 plynúť po zastavení konania o prepustení alebo po zrušení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, a teda je viazaná na právoplatnosť príslušných rozhodnutí. O tejto skutočnosti sa však môže veliteľ, ktorý rozhoduje v rámci disciplinárneho konania, dozvedieť so značným časovým odstupom a  časť lehoty na rozhodnutie mu môže márne uplynúť. 

K bodu 151 (§ 147)

Navrhuje sa ustanovenia upraviť z dôvodu ich zmätočnosti a nadbytočnosti. Významom inštitútu zastavenia administratívneho (disciplinárneho) konania je skutočnosť, že by malo dochádzať k jeho aplikácii v zásade v tých prípadoch, ktoré bránia pokračovať v konaní samotnom, a teda v konečnom dôsledku bránia dospieť k meritórnemu rozhodnutiu v disciplinárnej veci samej.

Podľa doterajšej právnej úpravy v prípade, ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie postačovalo prerokovanie disciplinárneho previnenia, bolo potrebné disciplinárne konanie podľa § 147 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zastaviť formou vyznačenia v spise. Uvedené sa javí ako nekoncepčné riešenie, ktoré, ako bolo uvedené, je naviac v rozpore s významom inštitútu zastavenia administratívneho konania. Daný dôvod sa taktiež zjavne prieči filozofii predmetného procesného inštitútu, nakoľko je nelogické, aby disciplinárne konanie bolo zo strany veliteľa zastavené, ak profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal. Týmto postupom by v podstate samej bola orgánom disponujúcim disciplinárnou právomocou popretá vina profesionálneho vojaka za spáchané disciplinárne previnenie.

V intencii § 147 ods. 1 písm. d) by mal veliteľ zastaviť disciplinárne konanie, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, pričom v danom prípade by pri uplatnení tohto procesného inštitútu (späťvzatia odvolania zo strany profesionálneho vojaka) v podstate samej existovali dve rozhodnutia, dokonca vydané tým istým orgánom s disciplinárnou právomocou, a to na strane jednej meritórny disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia a na strane druhej procesné rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania. Logickým vyústením späťvzatia odvolania proti disciplinárnemu rozkazu je nadobudnutie právoplatnosti takéhoto prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné naviac veliteľom, ako prvostupňovým orgánom, vydávať ďalšie procesné rozhodnutie, resp. učiniť ďalší procesný úkon vo forme zastavenia disciplinárneho konania.       

K bodu 152 (§ 148 ods. 5)

Navrhuje sa udeľovať všetky disciplinárne odmeny profesionálnemu vojakovi v rozkaznom konaní.

K bodu 153 (§ 150 ods. 1)

Legislatívnotechnická úprava, ktorou sa spresňuje, že náležitosti uvedené v § 150        ods. 1 má obsahovať disciplinárny rozkaz o uložení disciplinárneho opatrenia.

K bodu 154 (§ 150 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou náležitostí disciplinárneho rozkazu.

K bodu 155 (§ 151 ods. 2)

Spresňuje sa ustanovenie o prejednávaní priestupku profesionálneho vojaka na úseku utajovaných skutočností. Podľa § 78 ods. 4 v spojitosti s § 82 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov priestupky na úseku ochrany utajovaných skutočností v rezorte ministerstva obrany prejednáva Vojenské spravodajstvo.

K bodu 156 (§ 151 ods. 3)

Navrhuje sa precizovať ustanovenie § 151 ods. 3 v kontexte s výslovným vymedzením disciplinárneho konania vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní, nakoľko doposiaľ nebolo jednoznačné, či možno na priestupkové konanie vo veciach profesionálnych vojakov aplikovať niektoré procesné inštitúty, ktoré sú charakteristické pre toto konanie, a ktoré je potrebné na takýto druh správneho trestania v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uplatňovať. Uvedené znamená, že samotný rozhodovací proces o priestupku príslušný veliteľ realizuje primerane podľa pravidiel platných pre rozkazné konanie podľa § 140 a disciplinárne konanie podľa § 141 a nasl. s použitím vybraných ustanovení správneho poriadku.

K bodu 157 (§ 151 ods. 4)

Ustanovuje sa postup v prípade, keď veliteľ potrebuje došetriť ďalšie skutočnosti  nevyhnutné na prejednanie priestupku, nakoľko zákon v ustanoveniach § 140 až 145 a § 147, ktoré sa primerane vzťahujú na prejednávanie priestupku s takouto situáciou nepočíta.

K bodu 158 (§ 154 ods. 7)

Cieľom návrhu je zjednodušenie procesu udelenia vojenskej medaily „Za statočnosť“, a to bez kontrasignácie príslušného rozkazu o jej udelení ministrom obrany SR (čl. 102 ods. 2 Ústavy SR), čo je nedôvodné vzhľadom na celkovú závažnosť daného aktu.

K bodu 159 (§ 163 ods. 1)

Navrhuje sa poskytovať príplatok aj profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo vo funkcii v špecializácii určenej pre veterinárnu starostlivosť. Dôvodom je, že aj profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú funkciu v špecializácii určenej pre veterinárnu starostlivosť plnia úlohy porovnateľné s úlohami zdravotníckych pracovníkov, a to najmä pri prevencii ochorení, laboratórnej diagnostike a vyšetrovacích metódach, pri vyhodnocovaní humánnych antigénových testov na COVID-19, ako aj skutočnosť, že pôsobia aj v tímoch preventívnej medicíny a nasaditeľných tímoch na vyšetrovanie nákaz v rámci operácií medzinárodného krízového manažmentu, v ktorých plnia úlohy, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci – laboratórni diagnostici.

K bodu 160 a 161 (§ 166 ods. 1 písm. d) a e)

Upravujú sa formy odmien, ktoré môžu byť udelené profesionálnemu vojakovi, pričom  sa zachováva základná podmienka na udelenie odmeny, ktorou je kvalitné plnenie služobných úloh. Namiesto udelenia odmeny pri dosiahnutí 50 rokov fyzického veku profesionálneho vojaka sa navrhuje z dôvodu, že štátna služba profesionálnych vojakov nie je celoživotným povolaním, možnosť udelenia odmeny pri dosiahnutí 30 rokov trvania štátnej služby.

K bodu 162 (§ 171)

Právnou úpravou sa navrhuje zaviesť možnosť udeliť odmenu aj profesionálnemu vojakovi v prípravnej štátnej službe  za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti.

K bodu 163 (§ 173 ods. 2)

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorý bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov z dôvodu, že bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, patrí počas celej doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov rovnaký plat, ako keby bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 164 (§ 188)

Ustanovenia o poskytovaní jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci sa upravujú tak, aby o ňu mohli požiadať aj pozostalá manželka a deti po zomrelom profesionálnom vojakovi alebo manželka a deti profesionálneho vojaka, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

Upravuje sa výška poskytovanej jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci, náležitosti žiadosti a ďalšie podmienky priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci.

K bodom 165 a 166 (§ 189 ods. 1 a 6)

Aktivačný príspevok je jedným z  už osvedčených nástrojov regrutačnej politiky rezortu obrany. Jeho využívanie umožňuje udržiavať záujem civilnej verejnosti o službu profesionálneho vojaka v ozbrojených silách Slovenskej republiky aj pri tých profesiách a povolaniach, ktoré sú mimoriadne dobre finančne ohodnotené aj na civilnom trhu práce. Z tohto dôvodu sa navrhuje zmena využívania tohto nástroja regrutačnej politiky.

Navrhuje sa poskytovať aktivačný príspevok profesionálnemu vojakovi pri prvom prijatí do dočasnej štátnej služby, a to do výšky desaťnásobku hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez zvýšenia funkčnej tarify podľa § 157 ods. 2 a bez zvýšenia hodnostného platu podľa § 157a.

Predkladaný návrh predpokladá okruh funkcií určovať v služobnom predpise, pričom tento okruh bude striktnejšie vymedzený s cieľom osloviť najmä tie profesie a povolania, ktoré sú mimoriadne dobre finančne ohodnotené aj na civilnom trhu práce.  Navrhované zmeny nerozšíria doterajší okruh funkcií, pre ktoré by sa mal aktivačný príspevok pri regrutácii využiť, preto sa nepredpokladá dosah na rozpočtovú kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby časť aktivačného príspevku bola vyplatená v prípade, že profesionálny vojak je na vlastnú žiadosť ustanovený do inej funkcie, pre ktorú aktivačný príspevok nepatrí, ale v priebehu roka časť štátnej služby vykonával vo funkcii, pre ktorú aktivačný príspevok patril.  

K bodu 167 (§ 189 ods. 12)

Návrhom sa vylučuje súčasné poskytovanie kompenzácie podľa § 38a a aktivačného príspevku podľa § 189.

K bodu 168 (§ 192 ods. 2 písm. g) a h)

Dopĺňajú sa nové dôvody, na základe ktorých zaniká profesionálnemu vojakovi nárok na výplatu stabilizačného príspevku.

Podľa § 31 ods. 2 sa doba služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvalo nepretržite viac ako jeden mesiac, nezapočítava do času trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby nárok na výplatu stabilizačného príspevku zanikol aj v prípade poskytnutia služobného voľna bez nároku na služobný plat bez jeho obmedzenia tak, ako je to v prípade  zaradenia do neplatenej zálohy.

K bodu 169 (§ 192 ods. 3  písm. f) a g)

Ustanovuje sa, že nárok na výplatu stabilizačného príspevku opätovne vznikne dňom nasledujúcim po dni prepustenia z väzby a aj odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru.

K bodu 170 (§ 194 ods. 1)

Navrhuje sa upraviť výšku osobitného stabilizačného príspevku s cieľom zvýšiť naplnenosť v nedostatkových vojenských odbornostiach a ich špecializáciách a stabilizovať súčasný odborný personál.

K bodu 171 (§ 194 ods. 3 písm. d)

Navrhuje sa dobu služobného voľna bez nároku na služobný plat nezapočítavať do doby trvania výkonu štátnej služby na účely poskytovania osobitného stabilizačného príspevku podľa § 194 ods. 1.

K bodu 172 (§ 199 ods. 1)

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby profesionálny vojak počas vysokoškolského štúdia, v prípadoch, kedy je v rámci vysokoškolského štúdia vyslaný na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na plnenie úloh vyplývajúcich zo študijného programu alebo vojenského programu, mal nárok na náhrady podľa zákona  o cestovných náhradách.

K bodom 173 a 174 (§ 199 ods. 4 a § 200)

V súvislosti s úpravou § 36, ktorým sa umožnilo vysielanie profesionálnych vojakov v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe na vysokoškolské štúdium v externej forme, sa upravujú nároky na náhradu výdavkov pri cestách s tým spojených. Ustanovenie sa uplatní rovnako pri štúdiu na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí.

Súčasne doplnením § 36 o možnosť vyslať profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe na nadstavbové štúdium alebo pomaturitné štúdium v externej forme na náklady služobného úradu, sa upravujú nároky na náhradu výdavkov pri cestách s tým spojených.

K bodom 175 a 176  (§ 206 ods. 5 a 7)

Z dôvodov priblíženia sa predstaviteľov cirkví profesionálnym vojakom je vhodné zaviesť hodnostné označenie a s tým súvisiace rozlišovacie znaky pre vojenských duchovných.

Neopomenuteľným dôvodom je aj zachovanie historickej kontinuity, nakoľko vojenskí duchovní vždy používali hodnostné označenie a rozlišovacie znaky duchovnej služby. Hodnostné označenie duchovných používajú aj duchovní ostatných ozbrojených zborov.

O nosení hodnostného označenia vojenských duchovných rozhodne príslušná cirkevná autorita.

V odseku 7 sa zjednodušuje a spresňuje právna úprava povolenia nosenia vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru ustanovením dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy nosenie uniformy možno povoliť. O povolenie nosenia vojenskej rovnošaty nebude musieť profesionálny vojak písomne žiadať, toto povolenie bude vydávať služobný úrad na základe rozhodnutia o skončení služobného pomeru.

K bodu 177 (§ 207 ods. 2)

Precizuje sa časové obmedzenie využitia možnosti bezplatného poskytnutia prepravy profesionálnemu vojakovi v súvislosti s jeho ustanovením do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby.

K bodu 178 (§ 207 ods. 6)

Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňa výnimka na použitie súkromného cestného motorového vozidla bez povinnosti predložiť doklad o zaplatení havarijného poistenia tohto vozidla.

K bodu 179 (§ 207 ods. 9)

Na základe aplikačnej praxe sa rozširujú kompetencie veliteľa o možnosť povoliť použitie vojenského dopravného prostriedku tzv. mimo plán v presne určených prípadoch, ak takéto povolenie je v záujme plnenia služobných úloh. V súlade s týmto ustanovením bude veliteľ oprávnený pružne reagovať na vzniknutú situáciu a povoliť použitie vojenského dopravného prostriedku aj mimo rozvrhnutý služobný čas a mimo dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, napr. pri skončení plnenia služobných úloh v neskorých večerných hodinách môže povoliť profesionálnemu vojakovi ukončiť služobnú cestu v mieste jeho pobytu a po odpočinku dopraviť vojenský dopravný prostriedok naspäť do vojenského útvaru.

K bodu 180 (§ 209 ods. 1)

Navrhuje sa ustanoviť, že na ochranu majetku štátu veliteľ môže poveriť profesionálneho vojaka vykonávaním kontroly vecí, ktoré profesionálny vojak vnáša na pracovisko, do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia, alebo ktoré z nich odnáša, a za týmto účelom môže poverený profesionálny vojak vykonať prehliadku profesionálneho vojaka.

Navrhovaná právna úprava tak jednoznačne odlíši vykonávanie prehliadky profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/2015 Z. z., od vykonávania osobnej prehliadky podľa  zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

K bodu 181 (§ 210 ods. 1)

Zo súčasného znenia ustanovenia § 210 ods. 1 rezultuje, že za správcu majetku štátu vo veciach náhrady škody by mal príslušný veliteľ nielen konať, ale aj rozhodovať. Daná formulácia predmetného ustanovenia vo vzťahu k povinnosti veliteľa rozhodovať vo veciach náhrady škody spôsobuje v aplikačnej praxi súdov zásadný problém, nakoľko niektoré súdne inštancie formuláciu „a rozhoduje“ vnímajú a vykladajú v tom zmysle, že príslušný veliteľ má vo veciach náhrady škody právomoc rozhodovať, teda vydávať rozhodnutia preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

K bodu 182 (§ 213 ods. 1 písm. b)

Rozširujú sa prípady, kedy veliteľ môže upustiť od vymáhania náhrady škody celkom alebo čiastočne, ak došlo ku škode spôsobenej profesionálnym vojakom pri plnení úloh vyplývajúcich z osobitných predpisov.

K bodu 183 (§ 213 ods. 3)

Navrhuje sa v súvislosti s doplnením nového odseku 12 v § 54, aby aj profesionálnym vojakom, na ktorých sa nespracúva služobné hodnotenie, bola daná možnosť požiadať a za zákonom ustanovených podmienok aj upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody, inak na uvedených profesionálnych vojakov nebude možné tento inštitút aplikovať.

K bodu 184 (§ 217 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením ustanovení upravujúcich možnosť poskytnutia služobného voľna s povinnosťou nahradenia služobného času. Navrhuje sa doplniť ustanovenie o primerané použitie § 97 ods. 4 Zákonníka práce, aby sa odpracovanie služobného voľna nepovažovalo za prácu nadčas a § 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce, ktoré umožní veliteľovi fakultatívne poskytnúť profesionálnemu vojakovi služobné voľno, ktorého čas poskytnutia si profesionálny vojak odpracuje mimo riadne rozvrhnutého služobného času. Súčasne sa precizujú ustanovenia dôvodov na udelenie služobného voľna v zmysle prekážok všeobecného záujmu.

K bodu 185 (§ 217 ods. 2)

Navrhuje sa ustanoviť, že pružný služobný čas sa neuplatní, ak veliteľ vyšle profesionálneho vojaka na služobnú cestu, a to doplnením primeraného použitia § 89 Zákonníka práce do tohto ustanovenia.

K bodu 186 (§ 217 ods. 3)

Ustanovuje sa, že pri vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností profesionálnych vojakov vo veciach výkonu štátnej služby sa primerane použijú ustanovenia zákona o sťažnostiach. Ustanovenia zákona o sťažnostiach sa primerane použijú aj pri vybavovaní a kontrole vybavovania sťažností súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

K bodu 187 (§ 218 a 219)

Ustanovením sa vymedzuje okruh písomností, ktoré je služobný úrad povinný doručovať do vlastných rúk profesionálneho vojaka. Okrem písomností, ktorými sú rozhodnutie, personálny rozkaz, disciplinárny rozkaz sa zároveň vymedzili aj ďalšie dôležité písomnosti, ktoré môžu byť špecifické pre služobný pomer profesionálneho vojaka a ich doručenie profesionálnemu vojakovi do vlastných rúk služobný úrad považuje za nevyhnutné a účelné. Ponecháva sa tak možnosť služobnému úradu, veliteľovi a subjektom odosielajúcim písomnosť,  zvážiť a rozhodnúť, ktoré písomnosti okrem taxatívne vymedzených v zákone je potrebné preukázateľne doručiť do vlastných rúk.

Doručovanie do vlastných rúk je primárne postavené na osobnom doručovaní v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby, v mieste pobytu alebo kdekoľvek bude profesionálny vojak zastihnutý. Len v prípade, ak toto nie je možné, možno doručovať písomnosti prostredníctvom poštového podniku na poslednú adresu, ktorá je služobnému úradu známa, ako doporučené zásielky s doručenkou a s vyznačenou poznámkou o skrátenej 10 dňovej odbernej lehote. Ak profesionálny vojak služobnému úradu neoznámi zmenu adresy na doručovanie a písomnosť sa vráti odosielateľovi ako nedoručená, písomnosť sa v tomto prípade považuje za riadne doručenú dňom jej vrátenia služobnému úradu.

Údaje na doručenke sa považujú za pravdivé pokiaľ sa nepreukáže opak a doručenka je zároveň relevantným dokladom preukazujúcim riadne doručenie písomnosti do vlastných rúk profesionálneho vojaka.

Profesionálny vojak doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby a to buď osobne prostredníctvom podateľne a až vtedy ak to nie možné, doručuje prostredníctvom poštového podniku ako doporučené zásielky. Doručovanie písomností, ktorých odosielateľom je profesionálny vojak, do vlastných rúk tento zákon nevyžaduje, a preto nemôže profesionálny vojak uplatniť ani skrátenú 10 dňovú lehotu na doručenie.

Ustanovenie zároveň upravuje aj to, kedy sa písomnosť považuje za riadne doručenú a tiež aj to, kedy nastanú účinky doručenia, napr. v prípade neprevzatia, odmietnutia prevziať a pod.

Ustanovenie tiež upravuje doručovanie do vlastných rúk profesionálnemu vojakovi v prípade, že si zvolil zástupcu pre doručovanie písomní (napr. zastúpenie advokátom, zastúpenie v prípade, že profesionálny vojak nemá adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky a pod.). Zástupca pre doručovanie písomností sa vyžaduje aj v prípade, že profesionálny vojak nemá adresu na doručovanie na území Slovenskej republiky, nakoľko doručovanie do vlastných rúk s doručenkou do zahraničia nie je možné upraviť v tomto zákone (územná pôsobnosť). Pri doručení písomnosti do vlastných rúk určenému zástupcovi sa písomnosť považuje za riadne doručenú profesionálnemu vojakovi dňom jej doručenia zástupcovi. Primerane sa na doručovanie zástupcovi uplatnia aj ustanovenia o účinkoch doručenia napr. v prípade neprevzatia, odmietnutia prevziať a pod. Ak z doručovanej písomnosti vyplynie pre profesionálneho vojaka povinnosť osobne niečo vykonať, písomnosť sa doručí nielen určenému zástupcovi, ale aj profesionálnemu vojakovi; v takomto prípade sa považuje písomnosť za riadne doručenú dňom jej doručenia určenému zástupcovi.

Úpravou § 219 sa jednoznačnejšie precizuje vzťah všeobecného predpisu o správnom konaní ku všetkým administratívnym konaniam vyplývajúcim zo zákona. Uvedené znamená, že na administratívne konania vyplývajúce zo zákona sa všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní bude vzťahovať okrem výnimiek v tomto ustanovení vymedzených.

K bodu 188 (§ 222 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu z dôvodu úpravy § 29.

K bodu 189 (§ 235j až 235m)

V § 235j sa ustanovuje sa, že výberové konanie pri prijatí občana do štátnej služby profesionálneho vojaka, ktoré bolo začaté pred 1. januárom 2023 sa dokončí podľa ustanovení účinných do 31. decembra 2022 vrátane jeho prijatia do štátnej služby. Pri prijatí sa nebudú posudzovať nové podmienky prijatia ustanovené týmto zákonom a u takýchto občanov sa nebude uzatvárať dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby.

V nadväznosti na novú úpravu § 38 sa navrhuje, aby na profesionálneho vojaka vyslaného na  vysokoškolské štúdium, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu, sa vzťahovala právna úprava platná v čase jeho vyslania.

V nadväznosti na úpravu § 25, v ktorej sa v porovnaní s platnou právnou úpravou upúšťa od povinnosti uzatvárať s profesionálnym vojakom dohodu o úhrade nákladov vynaložených na základný vojenský výcvik, sa ustanovuje, že dohody o úhrade nákladov vynaložených na základný vojenský výcvik uzatvorené medzi služobným úradom a profesionálnym vojakom, ktorý bol v služobnom pomere pred účinnosťou tohto zákona, sa dňom účinnosti tohto zákona ruší, ak takýto profesionálny vojak je naďalej v služobnom pomere.

Profesionálni vojaci, ktorí v čase účinnosti tohto zákona sú vyslaní na vysokoškolské štúdium prvého alebo druhého stupňa v externej forme podľa § 36, na špecializačné štúdium, do certifikačnej prípravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3, budú po skončení takéhoto vyslania plniť záväzok na zotrvanie v služobnom pomere podľa predchádzajúcej právnej úpravy, účinnej do 31. decembra 2022.

V nadväznosti na úpravu § 37 ods. 4, v ktorom je ustanovené, že profesionálny vojak prijatý do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva musí do jedného roka po prijatí absolvovať základný spravodajský kurz, sa táto povinnosť pre profesionálnych vojakov, ktorí boli v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch a boli prijatí do štátnej služby pred 1. januárom 2023, vylučuje.

 V súvislosti so zavedením inštitútu vymenovania do vojenskej hodnosti čatár sa ustanovuje, že profesionálny vojak, ktorý bol podľa predchádzajúcej právnej úpravy povýšený do tejto vojenskej hodnosti, sa považuje za vymenovaného do tejto vojenskej hodnosti.

V súvislosti s úpravami § 68 a 69 sa ustanovuje, že profesionálny vojak, ktorý v čase účinnosti zákona je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie a profesionálny vojak, ktorý bol poverený zastupovaním, spĺňa podmienky pre toto poverenie až do jeho skončenia.

V súvislosti s precizovaním dôvodov, kedy sa občan nepovažuje za spoľahlivého v zmysle § 16 ods. 5 písm. d), sa ustanovuje spôsob posudzovania podmienky spoľahlivosti pre profesionálnych vojakov prijatých pred účinnosťou zákona.

Profesionálny vojak výnimočne prijatý do štátnej služby profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh vo Vojenskom spravodajstve nebude mať povinnosť zúčastniť sa prieskumného konania, aj napriek tomu, že nespĺňal podmienky zdravotnej spôsobilosti a fyzickej zdatnosti a uplynula lehota troch rokov od jeho prijatia alebo troch rokov od posledného vykonaného prieskumného konania.

Ustanovuje sa povinnosť profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník alebo poručík vo fyzickom veku vyššom ako 55 rokov požiadať o udelenie výnimky z veku. Ustanovenie súvisí so zavedením vekovej hranice pre uvedené vojenské hodnosti.

Návrhom odseku 1 v § 235k sa pre vylúčenie pochybností deklaruje, že novo ustanovená definícia minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti sa bude vzťahovať aj na tých profesionálnych vojakov, ktorí skončili predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona a boli opätovne prijatí do služobného pomeru pred účinnosťou navrhovanej zmeny.

Vo vzťahu aplikácie novo ustanovenej definície minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti na profesionálnych vojakov podľa § 235k odseku 1 zákona je potrebné upraviť situáciu, kedy ku dňu účinnosti navrhovanej zmeny a do dvoch mesiacov po nej, niektorí profesionálni vojaci budú spĺňať podmienku minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti a ďalšie podmienky podľa § 46 alebo 47 potrebné pre povýšenie. Súčasne sa upravuje aj situácia profesionálnych vojakov, ktorí sú výnimočne ustanovení do funkcie podľa § 65a, a taktiež splnia podmienku minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti a ďalšie podmienky podľa § 45. Ustanovuje sa, že títo profesionálni vojaci budú povýšení k 1. marcu 2023 vzhľadom na potrebu preverenia splnenia podmienok na povýšenie.

Z dôvodu skrátenia minimálnej doby štátnej služby vo vojenskej hodnosti u vybraných vojenských hodností je potrebné v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania pri ustanovovaní podmienok výkonu štátnej služby ustanoviť služobnému úradu povinnosť k 1. marcu 2023 povýšiť alebo vymenovať do vojenskej hodnosti takého profesionálneho vojaka, ktorý ku dňu účinnosti zákona splnil podmienky na vymenovanie alebo povýšenie. Zavedením tohto ustanovenia sa zrýchli priebeh vojenskej kariéry profesionálneho vojaka a zefektívni proces regrutácie uvoľňovaním základných funkcií v jednotlivých hodnostných zboroch.

V § 235l sa vzhľadom na úpravu § 166 upravujú podmienky pri udeľovaní odmien v prípade, že profesionálny vojak dosiahol 30 rokov trvania štátnej služby pred 1. januárom 2023.  

Za účelom zachovania kontinuity spolupráce ministerstva s občianskymi združeniami s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám a inými mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktorých údaje sa zapisujú do registra mimovládnych neziskových organizácií, sa v § 235m navrhuje ponechať v platnosti zmluvy uzatvorené pred účinnosťou zákona.

K bodu 190 (príloha č. 1)

Z dôvodu zdynamizovania štátnej služby profesionálnych vojakov sa navrhuje skrátiť minimálne doby štátnej služby vo vojenských hodnostiach desiatnik, čatár, rotný, poručík, nadporučík a kapitán. Upravené minimálne doby prispejú k pružnejšiemu výkonu personálnych opatrení s profesionálnymi vojakmi a zabezpečia rýchlejší postup vo vojenských hodnostiach.  Zároveň dôjde k uvoľneniu väčšieho počtu funkcií určených pre regrutáciu.

Navrhuje sa zjednotiť vekovú hranicu pre všetkých profesionálnych vojakov okrem vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a generál.

Čl. II (zákon č. 328/2002 Z. z.)

K bodu 1

V súvislosti so zavedením fakultatívneho dôvodu na prepustenie profesionálneho vojaka v niektorých prípadoch požitia alkoholu sa dopĺňajú dôvody, kedy nevznikne profesionálnemu vojakovi nárok na odchodné, kedy mu vznikne nárok na znížený výsluhový príspevok a kedy mu vznikne nárok na výsluhový dôchodok.  

K bodom 2, 4 a 5

Navrhuje sa, aby v prípadoch, kedy bol profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom alebo za zločin, pričom sa nebude prihliadať na skutočnosť, či odsúdenie za takýto trestný čin bolo zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo bola na neho podaná obžaloba podľa § 234 Trestného poriadku,

-bol jeho výsluhový príspevok znížený o jednu polovicu,

-aby mu nevznikol nárok na odchodné,

-aby mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok až po dovŕšení veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

Čl. III (zákon č. 576/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na doplnenie špecifickej zdravotnej starostlivosti aj o poskytovanie neodkladnej prepravy, ktorú bude vykonávať vojenské zdravotníctvo, ustanovuje sa, že neodkladnou prepravou je aj preprava zabezpečovaná vojenským zdravotníctvom, ak sú pri nej splnené požiadavky na materiálno-technické vybavenie a personálne zabezpečenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby ustanovené osobitným predpisom. Profesionálnemu vojakovi sa tak poskytne nielen  okamžitá neodkladná zdravotná starostlivosť „na bojisku“, ale  v prípade potreby aj jeho neodkladný prevoz do zdravotníckeho zariadenia. Neodkladná preprava sa bude vykonávať v koordinácii s operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby. Súčasne sa ustanovuje, kedy je zdravotná starostlivosť poskytnutá vojenským zdravotníctvom pri neodkladnej preprave správne.

Čl. IV (zákon č. 577/2004 Z. z.)

V čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby špecifickou zdravotnou starostlivosťou, ktorá  sa poskytuje profesionálnemu vojakovi, bolo aj poskytovanie prepravy a neodkladnej prepravy vojenským zdravotníctvom. Podľa § 123 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov náklady na  špecifickú zdravotnú starostlivosť hradí Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Navrhuje sa preto vylúčiť uhrádzanie prepravy a neodkladnej prepravy poskytovanej profesionálnemu vojakovi vojenským zdravotníctvom v rámci špecifickej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia.

Čl. V (zákon č. 579/2004 Z. z.)

Medzi povinnosti operačného strediska záchrannej zdravotnej služby sa dopĺňa, vzhľadom na oprávnenie pre vojenské zdravotníctvo zabezpečovať v rámci poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti neodkladnú prepravu pre profesionálnych vojakov, koordinovať smerovanie ambulancie vojenského zdravotníctva, ktoré vykonáva neodkladnú prepravu.

Čl. VI (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1

Vzhľadom na umožnenie zabezpečovať neodkladnú prepravu profesionálnych vojakov vojenským zdravotníctvom, v rámci ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, rozširuje sa pôsobnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonávanie dohľadu nad poskytovaním takejto zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa rozširuje pôsobnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj o ukladanie sankcií, ukladanie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ukladanie povinností prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas neodkladnej prepravy zabezpečovanej vojenským zdravotníctvom sa primerane použijú ustanovenia § 43 až 47 zákona č. 581/2004 Z. z. upravujúce výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, podnet na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, vylúčenie z výkonu dohľadu, práva a povinnosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu, právnu ochranu osoby oprávnenej na výkon dohľadu, práva a povinnosti dohliadaného subjektu, súčinnosť tretích osôb a predbežný protokol a záverečný protokol.

K bodom 3 a 4

Ustanovuje sa oprávnenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky pokutu, ak pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas neodkladnej prepravy zabezpečovanej vojenským zdravotníctvom zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak boli porušené povinnosti vojenským zdravotníctvom. Pokutu možno uložiť až do výšky 9 958 eur v závislosti od závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov.

Čl. VII (zákon č. 378/2015 Z. z.)

Za účelom zefektívnenia dobrovoľnej vojenskej prípravy sa navrhuje zaviesť väčšiu flexibilitu pri určovaní doby trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy. Doba trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy bude môcť byť najviac 11 týždňov.

Čl. VIII

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a zabezpečenie primeranej legisvakancie od 1. januára 2023.

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 108
PoUtStŠtPiSoNe
: