A. Všeobecná časť
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „ návrh zákona“), čo vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021.
Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona je najmä implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach. Podľa tohto nariadenia bude možné monitorovať nielen dopravné prostriedky, ale aj iné veci (zbrane, doklady, platobné karty). Vzhľadom na to sa upravuje definícia monitorovania ako jedného z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti a rozširuje sa okruh používateľov Schengenského informačného systému aj o orgány registrujúce lode, lodné motory, lietadlá a letecké motory.
Návrh zákona ďalej upravuje viaceré ustanovenia na základe aplikačnej praxe, ako napríklad zmeny v organizácii Policajného zboru, zrušenie menoviek na rovnošatách policajtov a úprava oprávnení a donucovacích prostriedkov pri ochrane života, zdravia a majetku.
Do zákona sa zavádza základná štruktúra Policajného zboru – Prezídium Policajného zboru, útvary Policajného zboru s pôsobnosťou pre celé územie SR a útvary Policajného zboru s miestnou pôsobnosťou. Okrem toho sa špecificky upravuje postavenie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru. Základné pravidlá o zriaďovaní a zrušovaní útvarov ostávajú nezmenené (minister vnútra na návrh prezidenta Policajného zboru).
Vypúšťa sa povinnosť používať na služobnej rovnošate pri výkone služobnej činnosti aj menovku policajta, ktorá obsahuje meno a priezvisko, prípadne akademický titul. Služobná rovnošata bude naďalej obsahovať identifikačné číslo policajta.
Oprávnenie policajta požadovať vysvetlenie sa dopĺňa aj o vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. Pri zaistení osoby sa upúšťa od potreby vydávať rozhodnutie podľa správneho poriadku, ale spíše sa iba úradný záznam. Z dôvodu zaisťovania bezpečnosti určených osôb a objektov sa zavádza zákaz činnosti bezpilotných lietadiel nad určeným objektom do výšky 120 m. Oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesta sa navrhuje aj pri hromadnom porušení verejného poriadku. Dopĺňa sa oprávnenie vyzvať osobu, aby sa podrobila vyšetreniu na alkohol alebo inú návykovú látku, ak je dôvodný predpoklad, že by vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu vykonávaného úkonu
V nadväznosti na správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) sa precizuje umiestňovanie osôb obmedzených na osobnej slobode do určeného priestoru namiesto ich umiestňovania v celách policajného zaistenia.
Z donucovacích opatrení sa rozširuje použitie hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a použitie služobného psa aj na ich použitie pri ohrození alebo narušení iných druhov dopráv (nielen železničnej), rozširuje sa oprávnenie použiť putá alebo spútavací opasok aj na osobu, ktorá má byť na základe rozhodnutia lekára dodaná do zdravotníckeho zariadenia a kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby, alebo ohrozuje svoj život alebo zdravie alebo poškodzuje majetok a technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku sa navrhuje umožniť použiť aj na vozidle, ktorého vodič mal účasť na dopravnej nehode a nezotrval na jej mieste ani sa nezdržuje v blízkosti vozidla.
V čl. II až IV sa upravujú zákony súvisiace s prevádzkou a registráciou dopravných prostriedkov iných ako sú motorové vozidlá, čo vyplýva z nových požiadaviek Schengenského informačného systému. Podľa novely zákona o civilnom letectve (čl. II) sa nanovo upravuje vedenie registra lietadiel a dopĺňa sa povinnosť pred každým zápisom lietadla alebo pri zmene zápisu preveriť v Schengenskom informačnom systéme, či je po lietadle alebo po motore lietadla vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme. Obdobne sa navrhuje povinnosť preveriť v Schengenskom informačnom systéme aj to, či nie je vyhlásené pátranie po plavidle alebo po lodnom motore (novela zákona o vnútrozemskej plavbe – čl. III) alebo po námornej lodi, rekreačnom plavidle alebo po ich motore (novela zákona o námornej plavbe – čl. IV).
V novele zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (čl. V) sa upravujú odlišnosti pôsobenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ako znaleckého ústavu.
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. júna 2022 okrem zmien súvisiacich so Schengenským informačným systémom, ktoré nadobudnú účinnosť rozhodnutím Komisie.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy (pozitívny) a na podnikateľské prostredie (negatívny); uvedené vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov. Návrh nebude mať vplyv na informatizáciu, na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi ústavného súdu, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodom 1 a 23 (§ 2 ods. 4, § 29a ods. 4)
Ako jedna zo základných úloh Policajného zboru sa explicitne dopĺňa aj to, že Policajný zbor je úradom pre vyhľadávanie majetku, keďže v súčasnosti takéto výslovné určenie Policajného zboru ako úradu absentuje. Úlohou úradu pre vyhľadávanie majetku je zjednodušenie vypátrania a identifikácie príjmov z trestnej činnosti a iného majetku súvisiaceho s trestnou činnosťou, ktorý môže byť predmetom príkazu vydaného príslušným justičným orgánom na jeho zmrazenie, zaistenie alebo konfiškáciu v priebehu trestného, alebo ak je to možné podľa vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, občianskoprávneho konania. Vzhľadom na to sa tiež explicitne dopĺňa aj oprávnenie žiadať banky o informácie o ich klientoch.
K bodu 2 (§ 4)
Ustanovenie o organizácii Policajného zboru reaguje na potrebu zakotvenia rámcového základného organizačného členenia Policajného zboru (prezídium, útvary s celoštátnou pôsobnosťou a útvary s miestnou pôsobnosťou). Zároveň takéto členenie vytvára legislatívny podklad na vytvorenie organizačnej štruktúry Policajného zboru, ktorá bude flexibilne reagovať na vývoj bezpečnostnej situácie s cieľom profesionálne zabezpečiť ochranu verejného poriadku, bezpečnosť a boj proti zločinnosti v komplexe systému bezpečnostných služieb.
Úlohou Prezídia Policajného zboru je riadiaca, metodická a kontrolná činnosť vo vzťahu k službám Policajného zboru a výkonu služobných činností. Jeho súčasťou sú aj útvary Policajného zboru strategického riadenia poskytujúce servis a podporu služieb Policajného zboru.
Útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky predstavujú samostatné osobitné útvary tvoriace súčasť Policajného zboru. V súčasnosti je ním napr. Národná kriminálna agentúra, ktorá je príslušná na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach patriacich do právomoci Špecializovaného trestného súdu.
Útvarmi s miestnou pôsobnosťou sú v súčasnosti krajské riaditeľstvá Policajného zboru, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a základné útvary Policajného zboru.
Podrobnejšie organizačné členenie Policajného zboru zákon ponecháva v kompetencii ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru, aby organizačná štruktúra nebola v zákone stanovená príliš fixne a nebránila pružnému reagovaniu na zmeny bezpečnostnej situácie s cieľom operatívne reagovať na súčasné a vznikajúce hrozby. Takáto voľne nastavená podrobnejšia organizácia súvisí aj s pripravovanými organizačným zmenami v Policajnom zbore, ktorých účelom bude vytvorenie moderného Policajného zboru umožňujúceho výkon kvalitnejšieho a efektívnejšieho plnenia služobných povinností so zámerom zvýšiť kvalitatívny posun pozitívneho vnímania Policajného zboru v očiach verejnosti.
Osobitne sa zakotvuje postavenie a základné úlohy Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru priamo v zákone, pretože táto zložka Policajného zboru plní, najmä v trestnom konaní, nezastupiteľné odborné úlohy. Vzhľadom na to, že kriminalistický a expertízny ústav už v súčasnosti vykonáva znaleckú činnosť v prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie a ide o špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname, navrhuje sa, aby sa na základe zákona zapisoval do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako znalecký ústav.
K bodom 3 až 6 [§ 13 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 3, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c), § 14 ods. 3 a 4]
Povinnosť príslušníka Policajného zboru pri výkone služobnej činnosti používať menovku bola do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená zákonom č. 155/2003 Z. z. V mnohých prípadoch pri výkone služobných zákrokov však dochádza k osočovaniu, vyhrážaniu sa zakročujúcim policajtom a ich rodinným príslušníkom, ako aj k zaznamenávaniu si osobných údajov policajtov. Navrhuje sa preto zrušenie povinnosti policajta pri výkone služobnej činnosti používať menovku. Zrušením tejto povinnosti by sa dosiahlo rešpektovanie súkromného a rodinného života nielen policajtov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Zákonom upravenou povinnosťou policajta nosiť na služobnej rovnošate menovku s menom, priezviskom a akademickým titulom policajta je Slovenská republika ojedinelá v rámci okolitých štátov, ktoré sú členmi Európskej únie.
K bodom 7 a 8 (§ 17 ods. 1, § 17a)
V súčasnosti v oprávnení požadovať vysvetlenie absentuje možnosť požadovať potrebné vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu. V prípade postupu podľa platnej právnej úpravy nie je pri podaní informácie pri odhaľovaní trestného činu podľa § 17a upravená možnosť spísania zápisnice, ani predvedenia osoby na útvar Policajného zboru. Zlúčením oboch ustanovení zjednotíme možnosti postupu v tomto štádiu odhaľovania protispoločenskej činnosti. Analogicky je oprávnenie ustanovené aj v Českej republike.
Po zapracovaní požadovania potrebného vysvetlenia od osoby, ktorá by mohla prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie trestného činu do oprávnenia podľa § 17 je ustanovenie § 17a bezpredmetné.
K bodu 9 (§ 18 ods. 8, § 19 ods. 7, § 29 ods. 6, § 43 ods. 2 a § 64 ods. 2)
Ide o formálnu úpravu, ktorou sa zjednocuje gramatický výraz pri úradných záznamoch.
K bodu 10 [§ 19 ods. 1 písm. b)]
Oprávnenie zaistiť osobu sa rozširuje z osoby pristihnutej pri páchaní priestupku aj na osoby, ktoré sa dopúšťajú iného správneho deliktu, pretože ide tiež o (obdobné) protiprávne konanie, pričom v praxi nie je možné vždy hneď rozlíšiť, či sa osoba dopúšťa priestupku alebo iného správneho deliktu. Aj pri inom správnom delikte bude platiť to isté, čo pri priestupku – teda, že zaistiť osobu možno len vtedy , ak je dôvodná obava, že v ňom bude pokračovať, alebo ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie alebo objasnenie veci. Pri každom zaistení osoby navyše platí základná zásada primeranosti (§ 8 ods. 1), podľa ktorej je vykonávaní služobnej činnosti policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.
K bodom 11 a 12 (§ 19 ods. 2 a 3)
Navrhované spísanie úradného záznamu namiesto vydávania rozhodnutia nastavuje právne logickejší postup pri zaisťovaní osôb podľa zákona o Policajnom zbore, a to bez reálnej ujmy na právach zaistených osôb. Pre príslušníkov Policajného zboru pôjde formálne o zjednodušenie administratívy, pretože pri zaistení osoby už nebudú vydávať rozhodnutie o zaistení osoby, ale spíšu úradný záznam, ktorým zaistenú osobu odovzdajú následne policajtovi na útvare Policajného zboru. Samotná zaistená osoba však tiež bezodkladne dostane potvrdenie o zaistení s uvedením dôvodu a presného času zaistenia.
Napráva sa tým nevhodne zakotvený procesný postup pri zaisťovaní osôb. Zaistenie osoby je oprávnenie policajta, pričom pri žiadnom inom oprávnení sa rozhodnutie nevydáva (napr. zaistenie veci, zákaz vstupu na určené miesta, príp. obmedzenie osobnej slobody použitím donucovacích prostriedkov). Keďže je to oprávnenie policajta, k zaisteniu osoby dôjde jeho samotným uplatnením (obmedzením osobnej slobody), teda následné vydávanie rozhodnutia je už bezpredmetné. Ide teda obdobne ako v prípade iných oprávnení policajta, o bezprostredný zásah do práv osôb, kedy preventívne formálne rozhodovanie nie je možné. Podobný mechanizmus existuje tiež pri vykázaní zo spoločného obydlia (§ 27a), kedy policajt ani v tomto prípade nevydáva rozhodnutie, ale iba potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe.
Správnym konaním je konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb. Zaistenie osoby však nie je oblasť verejnej správy (ale verejnej moci) a po zaistení osoby sa už nerozhoduje o právach či povinnostiach (k obmedzeniu osobnej slobody už došlo). Vydávanie rozhodnutia preto nemá žiadne konštitutívne účinky, nanajvýš tak deklaratórne, čo plne nahradzuje potvrdenie o zaistení. Taktiež aj možnosť podať opravný prostriedok do 15 dní je úplne formálna – zaistenie nemôže trvať dlhšie ako 24 hodín, resp. 48 hodín. Identické postupy sa uplatňujú aj pri zaisťovaní osôb inými bezpečnostnými zložkami v Slovenskej republike – viď napr. § 41 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe alebo § 13ba a § 48 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Taktiež pri zadržaní osoby podľa § 85 Trestného poriadku sa nevydáva rozhodnutie, ale iba spisuje zápisnica.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že samotné nahradenie rozhodnutia o zaistení úradným záznamom a potvrdením o zaistení neznemožňuje následné právne možnosti pre zaistenú osobu. Tieto totiž ani v súčasnosti nie sú naviazané na rozhodnutie, resp. možno ich uplatniť aj bez vydaného formálneho rozhodnutia.
Nezákonný postup pri zaisťovaní bude naďalej dôvodom na uplatňovanie si nárokov z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, pretože podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj akýkoľvek nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, teda nie je potrebné preukazovať existenciu nezákonného rozhodnutia. Ústavnú sťažnosť podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
21
K bodom 13 až 15 (§ 21 ods. 4, 6 a 9)
Postup pri vrátení zaistenej veci sa zosúlaďuje s obdobným postupom podľa Trestného poriadku. Ide najmä o vypustenie povinnosti oprávnenej osoby uhradiť štátu náklady za úschovu zaistenej veci, určenie osoby, ktorej sa má zaistená vec vrátiť a postup pri pochybnostiach o tom, komu sa má zaistená vec vrátiť.
K bodom 16 a 46 (§ 21 ods. 12, § 69o ods. 6, § 81 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa reaguje na aktuálne znenie legislatívnych pravidiel vlády.
K bodu 17 (§ 22 ods. 1, § 28 ods. 2)
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením odsekov 3 a 4 v § 14.
K bodom 18 a 19 (§ 23 ods. 1, § 25 ods. 4 a 5)
Doplnenie oprávnenia na usmerňovanie pohybu (letu) bezpilotného lietadla (dronu) sa navrhuje vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe. Bezpilotné prostriedky sú stále viac využívané na monitorovanie pohybu a činnosti určených (chránených) osôb, čo predstavuje hrozbu pri zaisťovaní bezpečnosti určených osôb a určených objektov. Okrem doplnenia tohto oprávnenia sa tiež explicitne navrhuje priamo zákonom zakázať činnosť bezpilotných lietadiel do výšky 120 m nad vymedzenými objektmi (pracovisko, bydlisko alebo rezidencia prezidenta SR, predsedu Národnej rady SR, predsedu vlády SR a predsedu Ústavného súdu SR a objekt, v ktorom sa konajú pravidelné rokovania Národnej rady SR, vlády SR a Ústavného súdu SR). Tento zákaz bude na daných objektoch vhodným spôsobom vyznačený.
K bodu 20 (§ 27a ods. 1)
Uvedeným návrhom dochádza k spresneniu počítania doby pri vykázaní osoby zo spoločného obydlia (14 dní) tak, aby sa do nej bez pochýb rátal aj samotný deň vykázania.
K bodu 21 (§ 28 ods. 3)
Z praxe sú časté prípady, že na verejne prístupných miestach dochádza k hromadnému porušovaniu verejného poriadku, pričom policajt nemá oprávnenie uzatvoriť verejne prístupné miesto, a zabezpečiť obnovenie verejného poriadku.
K bodom 22 a 52 (§ 29a ods. 1 a 4, § 72a ods. 1, príloha č. 3)
Zjednocuje sa používanie pojmu „legalizácia príjmov z trestnej činnosti a financovanie terorizmu“ v celom zákone.
K bodu 24 (§ 29b)
Ustanovenie reaguje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online, podľa ktorého má každý členský štát určiť orgán príslušný na vydávanie príkazov podľa čl. 3 a na kontrolu príkazov podľa čl. 4. Navrhuje sa preto oprávnenie na vydanie príkazu voči poskytovateľovi hostingových služieb na odstránenie teroristického obsahu online alebo na znemožnenie prístupu k nemu, pričom postup, lehoty, povinnosti, vzory príkazov, komunikačné kanály a ostatné náležitosti sú upravené v tomto priamo vykonateľnom akte EÚ.
K bodu 25 (§ 32a)
Na základe skúseností z aplikačnej praxe je vhodné upraviť samostatným ustanovením oprávnenie policajta vyžadovať vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu orientačnou dychovou skúškou alebo inej návykovej látky, ak je to nevyhnutné v súvislosti s vykonávaným úkonom. Dôvodom je najmä skutočnosť, že schopnosť osoby, s ktorou policajt vykonáva úkony súvisiace s objasňovaním protiprávneho konania, napríklad výsluch, konfrontácia, rekonštrukcia, môže byť požitím alkoholických nápojov alebo iných návykových látok ovplyvnená. Pokiaľ totiž nie je preukázateľne vylúčená možnosť ovplyvnenia osoby alkoholom alebo inou návykovou látkou, môže byť takto vykonaný dôkaz spochybnený.
K bodu 26 (§ 33 ods. 1)
Podľa § 33 ods. 1 zákona môže policajt v obvode železničných dráh na zaistenie bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy využiť taxatívne vymenované oprávnenia. Praktický výkon služby však ukazuje, že uvedené oprávnenia policajta by bolo potrebné realizovať aj pri zaisťovaní ďalších úloh Policajného zboru v obvode železničnej dráhy, napríklad pri obnove verejného poriadku na železničných staniciach či zastávkach. Navrhovaná zmena to umožní vykonať.
K bodu 27 (§ 36)
Doplnenie sa predkladá z dôvodu zefektívnenia boja s hybridnými hrozbami. Nie vždy je možné každé jednotlivé konanie definovať ako trestný čin extrémizmu a subsumovať ho pod už uvedený dôvod na použitie informačno-technických prostriedkov. Viacero zdanlivo nesúvisiacich konaní, ktoré jednotlivo nenapĺňajú znaky trestného činu, môžu byť v spojitosti vážnou hrozbou pre vnútornú bezpečnosť Slovenskej republiky. Túto spojitosť odhaliť použitím iných metód alebo prostriedkov je prakticky nemožné alebo neúčinné. Pokiaľ nedôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, či v prípade jednotlivých konaní alebo v ich spojitosti, nebude založená trestnoprávna zodpovednosť ich aktérov.
K bodom 28 a 49 (§ 38a ods. 1, § 39 ods. 2, § 77e ods. 4 a 5, § 77d ods. 1)
Ide o aktualizáciu pojmu „ochrana štátnej hranice“, ktorý pochádza z neplatného zákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice a už nie je právne relevantným. Pojem „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ je definovaný v čl. 2 ods. 10 Kódexu schengenských hraníc [nariadenie (EÚ) 2016/399].
K bodom 29 a 30 (§ 39 ods. 1 a 3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach pozmenilo inštitút monitoringu, pričom je možné vykonávať monitorovanie aj po ďalších veciach (zbraň, doklady, platobné karty), čím sa rozšíri doterajší okruh objektov, po ktorých je možné vykonávať monitorovanie.
K bodu 31 (§ 49a)
V úsilí o ďalší rozvoj medzinárodného dialógu medzi medzinárodnými orgánmi zriadenými zmluvami Rady Európy vrátane CPT (tzv. treaty bodies) predložila Slovenská republika, plniac si svoje medzinárodné záväzky, odpoveď na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 19. až 28. marca 2018. Správa bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 283/2019.
Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) v bode č. 15 správy odporúčal, aby každé policajné zariadenie, kde sa môžu nachádzať osoby obmedzené na osobnej slobode, bolo vybavené jednou alebo viacerými primerane zabezpečenými miestnosťami na účely zadržiavania osôb. Na uvedené odporúčanie reaguje predkladaný návrh, ktorý precizuje oprávnenie policajta umiestniť osobu obmedzenú na osobnej slobode v určenom priestore vytvorenom na útvare Policajného zboru, a to za splnenia podmienok presne vymedzených v zákone. Uvedené ustanovenie nadväzuje na širšie koncipované oprávnenie policajta prikázať osobe za splnenia zákonných podmienok zotrvať na určenom mieste a zužuje okruh osôb, ktorým môže byť prikázané zotrvať v určenom priestore.
Okruh osôb, ktoré možno umiestniť do určeného priestoru je takmer totožný s okruhom osôb, ktoré možno umiestniť do cely policajného zaistenia. Pôjde teda najmä o osoby zaistené podľa § 19 zákona o Policajnom zbore, zadržané osoby, zatknuté, o svedka, ktorého osobná sloboda bola obmedzená na základe príkazu súdu, o osobu, ktorá je prevzatá policajtom na vykonanie procesných úkonov z väzby, z výkonu trestu odňatia slobody alebo o osobu, ktorá má byť dodaná do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody. Tieto osoby možno umiestniť do určeného priestoru namiesto do cely vtedy, ak je takýto priestor na policajnom útvare vytvorený a nie je účelné túto osobu umiestniť do cely.
Na rozdiel od ciel bude možné do určeného priestoru umiestniť aj predvedenú osobu, avšak len na vykonanie úkonu, ktorý neznesie odklad a len na čas nevyhnutne potrebný, samozrejme za predpokladu splnenia základných podmienok, a to že je to nevyhnutné pre ochranu života, zdravia, majetku, ochranu práv a slobôd alebo ak je dôvodná obava z úteku. Ak je teda osoba predvedená na útvar Policajného zboru za účelom podania vysvetlenia alebo na preukázanie totožnosti, jej predvedenie je vyslovene viazané na účel podania vysvetlenia a preukázania totožnosti a tento účel je potrebné naplniť bezodkladne po predvedení na útvar Policajného zboru a nepredlžovať obmedzenie osobnej slobody predvedenej osoby čakaním v určených priestoroch.
Základné podmienky umiestňovania osôb do určeného priestoru budú rovnaké ako pri umiestňovaní osôb do ciel (oddelené umiestňovanie osôb rôzneho pohlavia alebo osôb mladších ako 18 rokov a dospelých osôb, odobratie potenciálne nebezpečných vecí pred umiestnením a ich vrátenie pri prepustení, atď.). O umiestnení osoby do určeného priestoru sa spíše úradný záznam a osoba bude mať právo na lekárske vyšetrenie za rovnakých podmienok ako osoba umiestnená v cele.
K bodu 32 [§ 51 ods. 1 písm. f), § 53 ods. 1 písm. b)]
Umožňuje sa využiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany, prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku a služobného psa aj v prípade narušenia bezpečnosti a plynulosti iného druhu dopravy ako len železničnej.
K bodu 33 [§ 52 ods. 1 písm. e)]
V súvislosti s prípadmi lekárskych vyšetrení psychicky chorých a liečených osôb, kedy ošetrujúci lekár žiada o pomoc Policajný zbor s poukazom na § 72 zákona o Policajnom zbore z dôvodu zabezpečenia ochrany jeho života a zdravia, sa navrhuje doplniť možnosť použitia pút. V prípadoch, keď lekár rozhodne, že zdravotný stav ošetrovaného si vyžaduje hospitalizáciu, sa psychicky chorá osoba vo veľkej väčšine prípadov začne správať agresívne až nepríčetne. Začne napádať ošetrujúceho lekára, rodinných príslušníkov, členov policajnej hliadky a častým sprievodným javom takéhoto agresívneho správania je aj to, že v stave nepríčetnosti dochádza k seba poškodzovaniu psychicky chorého, čo si vyžaduje okamžité zakročenie príslušníkov Policajného zboru. Takéto agresívne správanie pokračuje aj počas transportu do nemocnice na psychiatrické oddelenie, pričom z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti počas prevozu a taktiež zabezpečenia ochrany života a zdravia všetkých zúčastnených osôb, ako aj samotnej psychicky chorej osoby, môže byť potrebné použiť donucovací prostriedok, akým sú putá. Súčasné znenie § 52 zákona o Policajnom zbore však neumožňuje zákonným spôsobom použiť uvedený donucovací prostriedok v takejto situácii.
Za predpokladu, že psychicky chorý pacient začne napádať lekára, policajtov, prípadne iné osoby alebo poškodzovať majetok, sa teoreticky dopúšťa hneď niekoľkých priestupkov, a teda zákon v takom prípade umožňuje policajtom takúto osobu predviesť na najbližší útvar Policajného zboru. Zaujať takýto postoj k riešeniu vyššie uvedenej situácie však považujeme za nesprávne a určite aj za neetické, pretože primárnym záujmom zákona je ochrana života a zdravia psychicky chorej osoby. Takúto osobu je potrebné čo najrýchlejším spôsobom previesť do príslušného zdravotníckeho zariadenia za účelom poskytnutia adekvátnej zdravotníckej starostlivosti a zahájenia účinnej liečby a nie začínať neúčelné konanie o priestupku.
K bodu 34 [§ 55 písm. e)]
Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie policajta použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku aj v prípade účasti vodiča na dopravnej nehode a jeho nezotrvania na mieste dopravnej nehody. Ide o prípad, kedy si vodič, ktorý mal účasť na dopravnej nehode nesplnil povinnosti vodiča, a to zotrvať na mieste dopravnej nehody. Doplnenie uvedeného dôvodu na použitie tohto technického prostriedku bude mať pozitívny vplyv na rýchlosť objasňovania dopravnej nehody povereným policajtom.
K bodu 35 (poznámka pod čiarou k odkazu 18ad)
Ustanovenia upravujúce prevádzku Schengenského informačného systému boli vyňaté zo Schengenského dohovoru a boli vydané nové právne akty Európskej únie regulujúce prevádzku Schengenského informačného systému a k týmto je potrebné upraviť odkaz pod čiarou.
K bodom 36 a 38 (§ 69 ods. 9 a 11)
Nakoľko poskytovanie údajov zo Schengenského informačného systému a z databázy Interpolu sa líši čo sa týka okruhu oprávnených subjektov, je potrebné, aby bol súčasný odsek 9 rozdelený na dva samostatné odseky a informácie boli poskytované z každej databázy v súlade s medzinárodnými podmienkami používania týchto systémov.
K bodu 37 [§ 69 ods. 9 písm. g) a h)]
Nové právne akty Európskej únie k prevádzke Schengenského informačného systému stanovujú nové subjekty, ktoré majú oprávnenie prístupu k údajom v Schengenskom informačnom systéme na účely registrácie lodí a lietadiel a o tieto je potrebné rozšíriť súčasný okruh oprávnených orgánov.
K bodu 39 [§ 69 ods. 1 písm. a)]
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v doplnení poznámky pod čiarou, ktorou sa reaguje na ostatnú novelu zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorá umožnila orgánu štátneho dozoru vo veciach ochrany exemplárov získavať informácie a osobné údaje od útvarov Policajného zboru s cieľom zistenia identity používateľa elektronických komunikačných služieb, ktorý ponúka na predaj, kúpu alebo výmenu exempláre.
K bodu 40 (§ 69i ods. 1)
Na základe čl. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti vytvorila Európska komisia zoznam krajín s režimom zberu PNR údajov v rámci EÚ. Tento zoznam aj pravidelne aktualizuje. Z tohto dôvodu nie je potrebné duplikovať túto informáciu v leteckej informačnej príručke, ktorá nemá právnu váhu.
K bodu 41 (§ 69i ods. 6)
Pre leteckých dopravcov je to upresňujúce ustanovenie, v ktorom sa uvádza, že tzv. API údaje (API údaje sú údajmi o cestujúcich – podskupinou PNR údajov – ktoré sa spracúvajú na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly) musí letecký dopravca vždy zaslať pri letoch mimo schengenský priestor. Táto povinnosť explicitne vyplýva z čl. 3 smernice Rady 2004/82/ES o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich.
Zároveň sa dopĺňa povinnosť pre leteckého dopravcu vymazať API údaje, ktorá vyplýva z čl. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES v platnom znení.
K bodu 42 (§ 69j ods. 6)
Záznamy o cestujúcich sa porovnávajú s údajmi v iných informačných systémoch aj pri činnosti podľa písmena c) na základe individuálnych posudzovaní tak, aby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv cestujúceho.
K bodu 43 (§ 69m ods. 3)
V nadväznosti na výklad čl. 12 odsek 3 písm. ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/681 členskými štátmi, ako aj samotnou Európskou komisiou, sa vypúšťa podmienka, že osoba, ktorá dáva súhlas o použití pseudonymizovaného súhlasu, musí byť z národnej ústredne.
K bodu 44 (§ 69n ods. 2)
V čl. 6 ods.1 smernice Rady 2004/82/ES sa uvádza, že údaje v rozsahu podľa prílohy č. 4 písm. a) až g) musia byť po prenose do 24 hodín vymazané útvarom Policajného zboru na hraničnom priechode na účely uľahčenia hraničnej kontroly a boja s nelegálnou migráciou, ak nie sú potrebné na plnenie iných úloh. Ide napríklad o spracovanie údajov pre potreby správneho konania vo veci správneho deliktu leteckej spoločnosti, ktorá na územie SR neoprávnene prepravila štátneho príslušníka tretej krajiny alebo na účely administratívneho vyhostenia cudzinca, ktorý bol prepravený letecky na územie SR alebo iné obdobné spracovanie, ktoré si vyžaduje čas dlhší ako 24 hodín.
K bodu 45 (§ 69o ods. 2)
Ustanovuje sa spodná hranica správneho deliktu. Vychádza sa z čl. 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 2004/82/ES, podľa ktorej za nedodanie API údajov sa musí leteckým dopravcom uložiť pokuta najmenej 3 000 eur.
K bodu 47 (§ 70 ods. 1)
Okrem legislatívno-technického nahradenia pojmu „ochrana štátnej hranice“ pojmom „kontrola hraníc Slovenskej republiky“ sa navrhuje, aby najmä v súvislosti s realizáciou opatrení v boji s pandémiou ochorenia Covid-19 bolo možné použiť profesionálnych vojakov počas krízovej situácie na základe rozhodnutia vlády SR aj bez potreby nariaďovať im výkon mimoriadnej služby.
K bodu 48 (§ 77c ods. 5)
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol vytvorený stály zbor európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Stály zbor tvoria štyri kategórie operačných pracovníkov: kategória 1 – stáli zamestnanci Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nasadení ako členovia tímov v operačných oblastiach; kategória 2 – pracovníci dlhodobo vyslaní do agentúry z členských štátov; kategória 3 – pracovníci z členských štátov, ktorí sú pripravení byť poskytnutí agentúre na krátkodobé nasadenie a kategória 4 – rezerva rýchleho zásahu.
Frontex nasadzuje členov stáleho zboru v členských štátoch, pričom takéto nasadenie musí na svojom území povoliť hostiteľský členský štát a musí sa riadiť uplatniteľným právom Únie, vnútroštátnym alebo medzinárodným právom. Keďže nejde o príslušníkov polície iného štátu, na odstránenie možných pochybností a aplikačných problémov sa výslovne dopĺňa aj možnosť pôsobenia členov stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na našom území. Členovia stáleho zboru budú mať v prípade nasadenia oprávnenia a povinnosti policajta, pričom nariadenie (EÚ) 2019/1896 striktne určuje možnosti ich nasadenia, podmienky, rozsah a spôsob výkonu ich právomocí, atď.
K bodu 50 (§ 77d ods. 3)
Dobrovoľného strážcu poriadku prijíma a schvaľuje obligatórne riaditeľ útvaru Policajného zboru po overení jeho spôsobilosti. Keďže ide o dobrovoľného strážcu poriadku, ktorý bude vykonávať službu v prítomnosti policajta v služobnom obvode, je dôležité, aby mal možnosť navrhnúť osobu aj Policajný zbor.
K bodu 51 (§ 82ab)
Kvôli navrhovaným zmenám v § 4 a v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch sa z dôvodu právnej istoty navrhuje jednoznačne v legislatíve upraviť, že útvar kriminalisticko-expertíznych činností podľa doterajších predpisov sa považuje za Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru.
K bodom 53 až 55 (príloha č. 5)
V transpozičnej prílohe sa aktualizuje citácia jednotlivých preberaných právnych aktov Európskej únie.
K čl. II (zákon č. 143/1998 Z. z.)
K bodu 1
Dopravný úrad, ako príslušný orgán štátnej správy v civilnom letectve, je príslušný na vydanie osvedčenia o zápise lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky alebo o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky. Zápisom do registra lietadiel Slovenskej republiky sa lietadlu prideľuje registrová značka (napr. tri písmená), ktorá sa vyznačí za značkou štátnej príslušnosti (pre Slovenskú republiku je to „OM“) a spolu so spojovníkom medzi nimi tvoria poznávaciu (tzv. imatrikulačnú) značku.
Vývojové a výrobné organizácie v procese vývoja a výroby lietadla v rámci technologického postupu vykonávajú skúšobné lety lietadlami, ktoré nie sú v tejto fáze vývoja alebo výroby zapísané do registra lietadiel, avšak je potrebné, aby aj tieto lietadlá boli pri vykonávaní letov vo vzdušnom priestore identifikovateľné. Pridelením špeciálnej registrovej značky vývojovej a výrobnej organizácii a jej vyznačením na lietadle bude možné takéto lietadla jednoznačne identifikovať a zároveň ich odlíšiť od lietadiel, ktoré vykonávajú lety v bežnej prevádzke.
Zohľadňujúc čl. 18 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, na základe ktorého môže byť lietadlo platne zapísané v registri lietadiel len jedného štátu, predbežným pridelením registrovej značky sa umožní prevádzkovateľovi lietadla, ktorého lietadlo je zapísané v registri lietadiel cudzieho štátu, a ktorý zamýšľa lietadlo registrovať v Slovenskej republike, vybavenie dokladov (napríklad individuálne povolenie pre lietadlovú stanicu) potrebných na zápis takéhoto lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky, a tým jeho prevádzkovanie až do okamihu podania úplnej žiadosti o zápis lietadla do registra lietadiel Slovenskej republiky.
V § 26 ods. 5 až 10 sú zohľadnené čl. 46 a 66 nariadenia (EÚ) 2018/1862, a to ustanovením verejnej a neverejnej časti registra lietadiel, kategórie dotknutých osôb, účelu spracúvania osobných údajov a zoznamu spracúvaných osobných údajov, ako aj ustanovením ďalších údajov týkajúcich sa lietadla a jeho súčastí (motor a vrtuľa) nielen na účel vedenia registra lietadiel Slovenskej republiky, ale aj na účel poskytnutia potrebných údajov z tohto registra Policajnému zboru, ak zamestnanec Dopravného úradu v procese registrácie lietadla zistí, že po lietadle alebo jeho motore bolo vyhlásené pátranie v Schengenskom informačnom systéme.
V § 26 ods. 11 sa jednoznačne ustanovuje, že zápisom údajov o záložnom práve a ďalších súvisiacich údajov do registra lietadiel Slovenskej republiky v prípade, ak zálohom je lietadlo alebo jeho súčasť (motor alebo vrtuľa), nevzniká ani k lietadlu ani k jeho súčasti záložné právo. Pre vznik záložného práva k týmto veciam je podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebná jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Z dôvodu zabezpečenia aktuálnosti údajov vedených v registri lietadiel Slovenskej republiky sa v § 26 ods. 12 vlastníkovi lietadla ukladá povinnosť v určenej lehote požiadať Dopravný úrad o zmenu údajov zapísaných v registri lietadiel Slovenskej republiky.
V § 26 ods. 13 sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred zápisom lietadla do registra lietadiel, či je lietadlo alebo motor lietadla v pátraní na základe prístupu do Schengenského informačného systému. Ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí, lietadlo v pátraní alebo motor lietadla v pátraní Dopravný úrad nezapíše do registra lietadiel. Zároveň sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu bezodkladne túto skutočnosť a stanovené údaje oznámiť orgánu Policajného zboru.
K bodu 2 [§ 48 ods. 1 písm. o)]
Pôsobnosť Dopravného úradu sa dopĺňa o úkony súvisiace s navrhovanými zmenami v § 26 a 49.
K bodu 3 (§ 49 ods. 3)
Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na navrhované zmeny v odsekoch v § 26.
K bodu 4 (§ 49 ods. 4)
Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Dopravnému úradu na účely preverenia, či po lietadle alebo motore lietadla je vyhlásené pátranie. Vzhľadom na skutočnosť, že pri registračných úkonoch Dopravný úrad nemá možnosť fyzickej kontroly lietadla, ktoré je predmetom registrácie (či už ide o zápis, zmenu údajov alebo o výmaz), navrhované ustanovenie § 49 ods. 4 oprávňuje osoby poverené výkonom štátneho odborného dozoru v civilnom letectve, pri výkone tohto dozoru preveriť aj skutočnosť, či po lietadle alebo jeho motore, ktoré je predmetom štátneho odborného dozoru, je vyhlásené v Schengenskom informačnom systéme pátranie.
K bodom 5 až 7 [§ 51 ods. 4 písm. c), § 53 ods. 1 písm. o), § 53 ods. 2 písm. j)]
Zavádza sa nová skutková podstata správneho deliktu a priestupku v prípade, ak vlastník lietadla nesplní v určenej lehote povinnosť, ktorú mu ukladá navrhované ustanovenie § 26 ods. 9.
K čl. III (zákon č. 338/2000 Z. z.)
K bodu 1 (§ 24 ods. 8)
Ustanovuje sa povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred zápisom plavidla do registra plavidiel, či je plavidlo alebo lodný motor v pátraní na základe prístupu do Schengenského informačného systému. Ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí, plavidlo v pátraní alebo lodný motor v pátraní Dopravný úrad nezapíše do registra plavidiel. Zároveň sa ustanovuje povinnosť Dopravnému úradu bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.
K bodu 2 [§ 24 ods. 9 písm. c)]
Ustanovuje sa povinnosť Dopravnému úradu preveriť pred vykonaním zmeny v registri plavidiel, či je plavidlo alebo lodný motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v registri plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.
K bodu 3 (§ 39d ods. 5)
Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Ministerstvu dopravy a výstavby SR na účely preverenia, či po plavidle alebo jeho lodnom motore je vyhlásené pátranie. V súvislosti s týmto ustanovením sa ustanovuje postup plavebného inšpektora pri výkone štátneho odborného dozoru na plavidlách pri zistení, že samotné plavidlo alebo lodný motor je v pátraní.
K bodom 4 až 6 (§ 39d ods. 7, 8 a 10, § 40a ods. 3 a 10)
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované zmeny v § 24 a § 39d.
K čl. IV (zákon č. 435/2000 Z. z.)
K bodu 1 (§ 5 ods. 4)
Podľa § 69 ods. 9 zákona o Policajnom zbore sa informácie a osobné údaje zo Schengenského informačného systému budú poskytovať Ministerstvu dopravy a výstavby SR na účely preverenia, či po námornej lodi alebo jej motore alebo rekreačnom plavidle alebo jeho motore je vyhlásené pátranie. V súvislosti s týmto ustanovením sa ustanovuje postup povereného zamestnanca pri výkone štátneho dozoru na námorných rekreačných plavidlách alebo námorných lodiach pri zistení, že samotné rekreačné plavidlo, námorná loď alebo ich motor je v pátraní.
K bodom 2 až 4 a 7 (§ 5 ods. 8 až 10, § 23 ods. 5)
Ide o legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na navrhované zmeny v § 5.
K bodu 5 (§ 12 ods. 4)
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred vykonaním zmeny v námornom registri, či je námorná loď alebo jej motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v námornom registri, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.
K bodu 6 (§ 13 ods. 15)
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred zápisom námornej lode do námorného registra, či je námorná loď alebo jej motor v pátraní a súčasne sa zakazuje zapísanie námornej lode do námorného registra, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí. Zároveň sa ustanovuje povinnosť ministerstvu dopravy bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.
K bodu 8 (§ 53 ods. 6)
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred zápisom rekreačného plavidla do registra námorných rekreačných plavidiel, či je rekreačné plavidlo alebo jeho motor v pátraní a súčasne sa zakazuje zapísanie rekreačného plavidla do registra námorných rekreačných plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí. Zároveň sa ustanovuje povinnosť ministerstvu dopravy bezodkladne túto skutočnosť oznámiť orgánu Policajného zboru.
K bodu 9 (§ 53 ods. 7)
Ustanovuje sa povinnosť ministerstvu dopravy preveriť pred vykonaním zmeny v registri námorných rekreačných plavidiel, či je rekreačné plavidlo alebo jeho motor v pátraní a súčasne sa zakazuje vykonanie zmeny v registri námorných rekreačných plavidiel, ak sa táto skutočnosť jednoznačne a nepochybne potvrdí.
K čl. V (zákon č. 382/2004 Z. z.)
K bodom 1 a 3 (§ 2 ods. 1, § 19 ods. 5)
Navrhuje sa, aby bol Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru na základe zákona znaleckým ústavom v odbore kriminalistika. Keďže však nie je samostatnou právnickou osobou, ale je osobitnou súčasťou organizačnej štruktúry Policajného zboru, navrhuje sa v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch úprava, ktorá zohľadňuje túto skutočnosť, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré vyplývajú zo špecifického postavenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru výpočtom ustanovení zákona, ktoré sa na neho nevzťahujú (poistenie, vedenie denníka).
K bodu 2 [§ 4 ods. 6 písm. c)]
V náležitostiach zoznamu znalcov sa osobitne uvádzajú údaje, ktoré sa v zozname vedú o Kriminalistickom a expertíznom ústave Policajného zboru, ktoré zodpovedajú jeho osobitnému postaveniu.
K čl. VI
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a primeranú legisvakanciu sa navrhuje ako dátum účinnosti 1. jún 2022.
Podľa čl. 79 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1862 Európska komisia mala najneskôr 28. decembra 2021 prijať rozhodnutie, v ktorom stanoví dátum začiatku prevádzky Schengenského informačného systému. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje účinnosť tých ustanovení návrhu, ktoré predstavujú implementáciu uvedeného nariadenia (EÚ) na vnútroštátnej úrovni, riešiť prostredníctvom osobitne upravenej účinnosti.
V Bratislave 23. februára 2022