Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

282/2020 Z. z.

najpravo.sk • 27.10. 2020, 17:37

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako iniciatívny návrh. Ministerstvo vypracovalo návrh zákona v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) na účely vykonania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/848“).                                                             

Základným cieľom navrhovaného zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je implementácia príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/848. Ďalším cieľom je najmä zavedenie vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, ešte pred jeho povinným zaregistrovaním na kontrolnom ústave.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (ďalej len „nariadenie o úradných kontrolách“).

 Návrh zákona súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby uvedeným v prílohe návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko jeho prijatím dôjde jednak k uloženiu nevyhnutných povinností, ale aj k zníženiu administratívnej náročnosti pri predkladaní žiadostí o zaregistrovanie žiadateľa do registra prevádzkovateľov, ktorý vedie kontrolný ústav. Návrh bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Dátum nadobudnutia účinnosti sa navrhuje na 1. januára 2021 v súlade s článkom 61 nariadenia (EÚ) 2018/848.

 

Osobitná časť

K § 1

V § 1 sa ustanovuje predmet úpravy navrhovaného zákona a to z dôvodu potreby upraviť niektoré pravidlá výkonu ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorých úprava nie je obsahom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2018/848“) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/625“), ale je potrebná na účinnú implementáciu týchto nariadení do slovenského právneho poriadku. Zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak ústredného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a jednak príslušného orgánu, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“). Upravujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu (ďalej len „prevádzkovateľ“), ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa aj výkon vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré má slúžiť na preverenie predpokladov dotknutého žiadateľa na to, aby mohol požiadať o zápis do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby (ďalej len „register prevádzkovateľov“). Podrobne sa upravuje vedenie registra prevádzkovateľov, registra inšpekčných organizácií, výkon úradnej kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby (ďalej len „úradná kontrola“) u prevádzkovateľov, práva a povinnosti inšpekčných organizácií, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby tak, ako to umožňuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za ich spáchanie na účely vynútenia pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovených právne záväznými aktmi EÚ a týmto zákonom.

K § 2

V § 2 sa ustanovujú orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorými je ministerstvo a kontrolný ústav ako príslušný orgán podľa právne záväzných aktov Európskej únie.

K § 3

V § 3 sa ustanovujú kompetencie ministerstva v oblastiekologickej poľnohospodárskej výroby ako ústredného orgánu štátnej správy predovšetkým s koordinačnou funkciou a v postavení druhostupňového orgánu. Zároveň sa ministerstvu zverujú niektoré úlohy na účely implementácie nariadenia (EÚ) 2017/625.

K § 4

V § 4 písm. a) sa ustanovuje, že kontrolný ústav je príslušným orgánom pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike. Určenie kontrolného ústavu za príslušný orgán si vyžaduje nariadenie (EÚ) 2018/848, ktoré príslušnému orgánu zveruje rozsiahle úlohy. Ustanovenie umožňuje, aby kontrolný ústav ako štátny orgán plnil zákonom vymedzené úlohy vyplývajúce z právne záväzného aktu Európskej únie bez potreby ich prevzatia do textu zákona. Analogicky sa kontrolný ústav určuje za tzv. styčný orgán na účely implementácie nariadenia (EÚ) 2017/625.

V § 4 písm. b) až n) sa ustanovujú ďalšie kompetencie kontrolného ústavu v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Kontrolný ústav vedie register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií ako dva oddelené registre, to zn. že vytvára, uchováva, chráni a aktualizuje ich obsah a zodpovedá zaň. V registri prevádzkovateľov sa nevedú tí prevádzkovatelia, ktorých z tejto povinnosti vylučuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Kontrolný ústav vykonáva okrem úloh príslušného orgánu v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby aj úradnú kontrolu, a to u tých subjektov, ktoré nie sú prevádzkovateľmi, avšak v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625 používajú informáciu o tom, že poľnohospodársky produkt alebo potravina, ktoré tieto subjekty uvádzajú na trh, sú produktmi ekologickej poľnohospodárskej výroby. Účelom je teda ustanoviť kompetenciu kontrolného ústavu účinne vykonávať kontrolu a následne aj sankčne zasiahnuť voči subjektom, ktoré v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi parazitujú na systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby. Kontrolný ústav vydáva inšpekčnej organizácii oprávnenie na výkon vstupného preverenia, keďže vstupné preverenie budú vykonávať práve inšpekčné organizácie, no autoritatívne osvedčenie o spôsobilosti vykonávať túto činnosť musí na základe preverenia osvedčiť príslušný orgán. Kontrolný ústav ďalej vykonáva ako príslušný orgán aj audit činnosti inšpekčnej organizácie. Jeho kompetenciou bude aj posudzovanie a povoľovanie neekologických vstupov.

Kontrolnému ústavu sa zverujú aj plánovacie a informačné kompetencie.

S cieľom zabezpečiť odborné, kvalitné a objektívne kontroly vzoriek odobratých počas úradnej kontroly kontrolný ústav bude určovať akreditované laboratóriá, viesť zoznam týchto určených laboratórií a zverejňovať ho na svojom webovom sídle a zároveň vykonávať audit ich činnosti.

Kontrolnému ústavu ako príslušnému orgánu sa zveruje aj vedenie vstupov do ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. zoznamu hnojív a pôdnych pomocných látok, krmív, prípravkov na ochranu rastlín, základných látok a pomocných prípravkov v ochrane rastlín a prostriedkov na čistenie a dezinfekciu, ktoré sú povolené v ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

Kontrolný ústav ako štátny orgán má aj sankčnú právomoc voči priestupkom a iným správnym deliktom na účely vynútenia dodržiavania pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ako prvostupňový orgán.

Kontrolnému ústavu sa výslovne zverujú aj úlohy v oblasti spolupráce a informovania vo vzťahu k ostatným členským štátom EÚ i voči tretím krajinám a ďalšia pôsobnosť na účely implementácie nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625.

K § 5

V § 5 ods. 1 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zapisujú do registra prevádzkovateľov. Ich obsah závisí od konkrétneho druhu činnosti, ktorá sa vykonáva. Jeden registrovaný prevádzkovateľ pritom môže vykonávať aj viac činností. Najväčší objem údajov zahŕňa činnosť rastlinná výroba, a to z dôvodu komplexnosti rastlinnej výroby v režime ekologickej poľnohospodárskej výroby, identifikácie pozemkov, procesu konverzie a pod. Identifikácia pozemkov sa uvádza primárne podľa údajov LPIS, sekundárne podľa údajov katastra nehnuteľností, ak nie sú dostupné v LPIS-e. Pokiaľ ide o kontaktné údaje prevádzkovateľa, uvádza sa jednak jeho adresa trvalého pobytu, miesta podnikania, resp. sídla, a jednak jeho doručovacia adresa, ktorá môže byť odlišná, a to na účely účinnej, rýchlej a flexibilnej komunikácie s prevádzkovateľom. Uvádza sa aj názov, sídlo a identifikačné číslo inšpekčnej organizácie, s ktorou má prevádzkovateľ uzavretú zmluvu o výkone vstupného preverenia alebo zmluvu o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie, aby bolo už z registra možné jednoznačne určiť, ktorý prevádzkovateľ podlieha kontrole ktorej inšpekčnej organizácie. V registri prevádzkovateľov sa evidujú v plnom znení aj všetky vydané osvedčenia o registrácii, osvedčenia o zmene registrácie, osvedčenia o výmaze z registra a osvedčenia o výmaze činnosti z registra, takže register umožňuje komplexné a prehľadné spracovanie údajov súvisiacich s aktuálnym stavom výkonu ekopoľnovýroby u prevádzkovateľa.

V § 5 ods. 2 sa ustanovujú údaje, ktoré sa zapisujú do registra inšpekčných organizácií. V záujme jednoduchého zistenia, po akú dobu inšpekčná organizácia bude oprávnená vykonávať práva a povinnosti inšpekčnej organizácie, sa uvádza aj údaj o dobe platnosti jej oprávnenia na výkon činnosti inšpekčnej organizácie, ktorá je závislá od doby platnosti rozhodnutia o udelení akreditácie a osvedčenia o akreditácii inšpekčného orgánu alebo rozhodnutia o udelení akreditácie a osvedčenia o akreditácii orgánu vykonávajúceho certifikáciu výrobkov, procesov a služieb. V § 5 ods. 3 sa ustanovuje, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií sú informačnými systémami verejnej správy, ktorých správcom a prevádzkovateľom podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe je kontrolný ústav

K § 6

V § 6 ods. 1 sa ustanovuje podmienka pre zápis prevádzkovateľa do registra prevádzkovateľov vedeného kontrolným ústavom, a to odporučenie inšpekčnej organizácie na zápis do registra prevádzkovateľov na základe vstupného preverenia vykonaného touto inšpekčnou organizáciou. Účelom zavedenia inštitútu vstupného preverenia je odbremeniť kontrolný ústav v konaní o samotnej registrácii prevádzkovateľa od zisťovania predpokladov pre registráciu vôbec. Vstupné preverenia vykoná inšpekčná organizácia a až v prípade, že zistí, že žiadateľ plní podmienky pre registráciu, vydá odporúčania na registráciu. Do konania o registrácii na kontrolnom ústave tak budú vstupovať len žiadatelia, ktorí plnia podmienky, resp. ktorých plnenie podmienok je pozitívne odborne posúdené inšpekčnou organizáciou. Vstupné preverenie sa bude vykonávať aj vtedy, ak prevádzkovateľ už síce je registrovaný, avšak plánuje registrovať si aj ďalšiu činnosť. I tá však najprv musí prejsť vstupným preverením.

Podľa § 6 ods. 2 musí ten, kto chce vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, t. j. chce sa dať registrovať do registra prevádzkovateľov, najprv uzatvoriť zmluvu s inšpekčnou organizáciou, ktorej predmetom bude výkon vstupného preverenia, a predložiť inšpekčnej organizácii žiadosť o vykonanie vstupného preverenia podľa vzoru, ktorý určí a na svojom webovom sídle zverejní inšpekčná organizácia. V § 6 ods. 3 až 7 sa ustanovujú údaje a prílohy, ktoré musí žiadateľ o registráciu do registra prevádzkovateľov uviesť pri registrácii činnosti „rastlinná výroba“, činnosti „zber voľne rastúcich rastlín a ich častí“, činnosti „akvakultúra“, činnosti „výroba potravín“ a pri činnosti „iný spracovateľ“. V § 6 ods. 8 sa ustanovuje povinnosť inšpekčnej organizácie vykonať vstupné preverenie u žiadateľa do 60 dní od uzavretia tejto zmluvy.

Zmluva o výkone vstupného preverenia môže byť uzavretá v rozličnom rozsahu. Môže sa týkať iba vstupného preverenia, no môže ísť aj o zmluvu, ktorej predmetom je aj výkon úradných kontrol prevádzkovateľa a certifikácie. Je na zmluvných stranách, aký rozsah si v zmluve dohodnú. Zákon nepredpisuje, že žiadateľ už pred vstupným poverením má mať uzavretú s vybranou inšpekčnou organizáciou zmluvu pokrývajúcu okrem vstupného preverenia aj výkon úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Žiadateľ totiž v štádiu vstupného preverenia ešte nevie, či bude pozitívne posúdený a či inšpekčná organizácia odporučí jeho registráciu; v tomto štádiu je teda pre neho zbytočné uzatvárať zmluvu aj o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Navyše, v priebehu vstupného preverenia môže vo vzťahu k svojej zazmluvnenej inšpekčnej organizácii zmeniť svoje preferencie a rozhodnúť sa, že po vstupnom preverení uzavrie na účely výkonu úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie zmluvu s inou inšpekčnou organizáciou. Túto zmluvnú voľnosť prevádzkovateľa nemožno obmedziť.

Až inšpekčná organizácia vstupné preverenie vykoná, podľa § 6 ods. 9 je povinná zaslať písomne alebo elektronicky do 15 dní odo dňa vykonania vstupného preverenia žiadateľovi záznam zo vstupného preverenia, v ktorom uvedie, či odporúča kontrolnému ústavu registráciu žiadateľa v registri prevádzkovateľov. Je na žiadateľovi, či na základe tohto vstupného preverenia podá kontrolnému ústavu žiadosť o registráciu. Ak totiž zo vstupného preverenia vyplynie, že nespĺňa podmienky pre registráciu, alebo ich spĺňa len v malom a nevýhodnom rozsahu, tak žiadateľ k podaniu žiadosti o registráciu nepristúpi.

V § 6 ods. 10 sa ustanovuje osobitná obsahová náležitosť záznamu zo vstupného preverenia v prípade „rastlinnej výroby“ alebo činnosti „zber voľne rastúcich rastlín a ich častí“, a to zoznam pozemkov, ktoré inšpekčná organizácia odporúča zapísať do registra prevádzkovateľov. Môže totiž dôjsť k situácii, že žiadateľ hodlá registrovať viacero pozemkov, z ktorých inšpekčná organizácia na základe vstupného preverenia odporučí registrovať len časť. Žiadateľovi to samozrejme nebráni podať potom žiadosť o registráciu v celom rozsahu ním deklarovaných pozemkov, avšak bude to zbytočné, pretože kontrolný ústav bude registrovať len tie pozemky, ktoré odporučí registrovať inšpekčná organizácia.

K § 7

V § 7 ods. 1 sa ustanovuje, že žiadosť o registráciu do registra prevádzkovateľov podáva tá osoba, ktorá chce byť registrovaná, t. j. žiadateľ ako budúci prevádzkovateľ, a to kontrolnému ústavu. Žiadosť o registráciu sa má podať do 15 dní odo dňa doručenia záznamu zo vstupného preverenia, ktorý musí k tejto žiadosti priložiť. Dôvodom je, aby stav plnenia podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby bol čo najaktuálnejší v čase podania žiadosti o registráciu. Neskoršie podanie žiadosti by znamenalo väčší časový odstup od vstupného preverenia, v ktorom sa zisťoval a konštatoval určitý stav vo vzťahu k plneniu podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ak by žiadateľ lehotu 15 dní nechal márne uplynúť, musel by absolvovať nové vstupné preverenie.

Konanie o registrácii v registri prevádzkovateľov sa vedie v správnom konaní. V § 7 ods. 2 sa ustanovuje osobitosť voči správnemu poriadku spočívajúca v ustanovení pevnej lehoty 30 dní uloženej kontrolným ústavom na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie chýbajúcich náležitostí v prípade, ak žiadosť o registráciu do registra prevádzkovateľov neobsahuje predpísané náležitosti alebo má iné nedostatky.

V § 7 ods. 3 sa ustanovuje oproti správnemu poriadku osobitne určená pevná lehota na rozhodnutie kontrolného ústavu o registrácii žiadateľa do registra prevádzkovateľov, a to 30 dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doplnenia žiadosti alebo odstránenia nedostatkov žiadosti, ak kontrolný ústav na to účastníka konania vyzval.

V § 7 ods. 4 sa v nadväznosti na § 47 ods. 7 správneho poriadku ustanovuje zjednodušený spôsob rozhodnutia v prípade, ak sa žiadosti o registráciu v plnom rozsahu vyhovuje, to zn. kontrolný ústav nevyhotoví písomné rozhodnutie, vykoná registráciu žiadateľa do registra prevádzkovateľov, rozhodnutie vyznačí v spise a prevádzkovateľovi vydá osobitný doklad, t. j. osvedčenie o registrácii, ktoré obsahuje údaje podľa § 5 ods. 1 písm. a) až i). Ak by kontrolný ústav žiadosti nevyhovel alebo by jej vyhovel len sčasti, vydal by písomné rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku.

§ 7 ods. 5 ustanovuje právnu skutočnosť rozhodujúcu pre vznik oprávnenia prevádzkovateľa vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625, ktorou je deň jeho registrácie v registri prevádzkovateľov.

§ 7 ods. 6 v nadväznosti na § 52 ods. 2 správneho poriadku vylučuje odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o registrácii. Dôvodom je potreba zabezpečiť, aby prevádzkovateľ, ktorého žiadosti sa nevyhovelo v plnom rozsahu, mohol vykonávať ekologickú výrobu aspoň v tom rozsahu, v akom bol zaregistrovaný do registra prevádzkovateľov, resp. aby v spojení s § 8 prevádzkovateľ prestal vykonávať činnosť, ktorá mu bola z registra prevádzkovateľom vymazaná.

K § 8

V záujme riadneho vedenia registra prevádzkovateľov a plného rozsahu vedenia aktuálnych údajov o prevádzkovateľoch § 8 ods. 1 ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa podať kontrolnému ústavu žiadosť o zmenu registrácie v prípade, ak u neho dôjde k zmene tých údajov, ktoré sú zapísané v registri prevádzkovateľov. Ustanovuje sa lehota 30 dní, ktorá má zabezpečiť čo najvčasnejšiu zmenu v registri a zároveň poskytnúť prevádzkovateľovi dostatok času na prípravu žiadosti. Keďže môže ísť o komplikované podanie, vzor žiadosti so všetkými potrebnými druhmi informácií zverejní na svojom webovom sídle ten orgán, ktorý dané konanie o zmene registrácie vedie, t. j. kontrolný ústav.

§ 8 ods. 2 reaguje na zmenu údajov o prevádzkovateľovi v takej situácii, kedy ide o prevádzkovateľa, t. j. osobu už zapísanú v registri s nejakou činnosťou, ktorý však podáva žiadosť o registráciu novej, doteraz u neho neregistrovanej činnosti. Na toto konanie sa primerane vzťahuje § 7 (§ 8 ods. 5), pričom sa výslovne ustanovuje, že tento prevádzkovateľ môže vykonávať novú registrovanú činnosť až po jej zápise v registri prevádzkovateľov. Podmienkou registrácie tejto novej činnosti je vykonanie vstupného preverenia podľa § 6.

§ 8 ods. 3 a 4 ustanovuje údaje, ktoré musí obsahovať žiadosť o zmenu registrácie v špecifických prípadoch niektorých činností - „rastlinná výroba“ a „zber voľne rastúcich rastlín a ich častí“.

Na rozhodnutie o zmene údajov v registri prevádzkovateľov sa rovnako vzťahuje postup umožnený v § 47 ods. 7 správneho poriadku, pričom osobitným dokladom vydaným účastníkovi konania je tu osvedčenie o zmene registrácie s údajmi podľa § 5 ods. 1 písm. a) až i).

K § 9

§ 9 upravuje dôvody zániku práva prevádzkovateľa vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu. Toto právo zanikne výmazom prevádzkovateľa z registra prevádzkovateľov alebo smrťou, resp. zánikom prevádzkovateľa.

Výmaz prevádzkovateľa z registra prevádzkovateľov, resp. výmaz len jednej či niektorých jeho činností (odsek 4) z tohto registra z dôvodov podľa odseku 2 písm. a) a b) má konštitutívny účinok. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) právo vykonávať registrovanú činnosť zaniká prevádzkovateľovi jeho výmazom, resp. výmazom dotknutej činnosti z registra prevádzkovateľov. Na základe rovnakej právnej skutočnosti stráca platnosť aj osvedčenie na výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby vydané prevádzkovateľovi.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zanikne právo vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu zánikom samotného subjektu prevádzkovateľa, t. j. smrťou fyzickej osoby (resp. jej vyhlásením za mŕtvu) a zánikom právnickej osoby.

§ 9 ods. 2 ustanovuje dôvody, pre ktoré kontrolný ústav vykoná výmaz prevádzkovateľa z registra prevádzkovateľov. Dva dôvody [uvedené v písmenách a) a b)] zakladajú konštitutívny účinok výmazu a dva dôvody len deklaratórny účinok výmazu. Prvým dôvodom s konštitutívnym účinkom výmazu je situácia, kedy prevádzkovateľ prestane plniť podmienky pre výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovené nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625, ktoré sú priamo uplatniteľné, a teda prevádzkovateľom priamo ukladajú určité povinnosti a ustanovujú pre nich určité podmienky výkonu ekologickej poľnohospodárskej výroby. Druhým dôvodom s konštitutívnym účinkom výmazu je vlastná vôľa prevádzkovateľa skončiť výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby a podanie žiadosti o výmaz z registra prevádzkovateľov.

Kontrolný ústav však z registra prevádzkovateľov vymaže prevádzkovateľa aj v prípadoch [písmená c) a d)], kedy jeho právo vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu zanikne z dôvodu smrti, resp. zániku prevádzkovateľa ako osoby. Takýto výmaz potom už len osvedčuje, že prevádzkovateľ už nemá právo na výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Podľa § 9 ods. 3 kontrolný ústav v prípadoch výmazu s konštitutívnym účinkom [odsek 2 písm. a) a b)] vydá prevádzkovateľovi vymazanému z registra prevádzkovateľov (resp. ak sa len vymazala niektorá z jeho registrovaných činností; odsek 4) osvedčenie o výmaze z registra prevádzkovateľov, ktoré obsahuje údaje podľa § 5 ods. 1 písm. a) a j).

Konanie o výmaze prevádzkovateľa z registra prevádzkovateľov sa vedie v správnom konaní iba v prípade výmazu s konštitutívnym účinkom podľa odseku 2 písm. a), t. j. vtedy, ak prevádzkovateľ prestal plniť podmienky ustanovené právne záväznými aktmi EÚ, pretože len v tomto prípade ide o zásah do práv, povinností a právom chránených záujmov prevádzkovateľa len v tomto prípade má zmysel konať, skúmať porušenie povinností a podmienok a preukazovať ho (viď § 20).

K § 10

§ 10 ustanovuje povinnosti prevádzkovateľa; ide tu o prevádzkovateľa definovaného v nariadení (EÚ) 2018/848, to zn. nie len toho, ktorý je registrovaný v registri prevádzkovateľov, ale v prípade odseku 1 písm. a) aj toho, ktorý podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 túto registračnú povinnosť nemá.

V § 10 ods. 1 písm. a) sa ustanovuje všeobecná povinnosť pre prevádzkovateľa vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu podľa navrhovaného zákona a podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625. Prevádzkovateľ, ktorý sa zapisuje do registra prevádzkovateľov, je podľa písmena b) povinný mať s inšpekčnou organizáciou uzavretú písomnú zmluvu o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie počas celej doby, po ktorú je zapísaný v registri prevádzkovateľov, aby bola zabezpečená kontrola plnenia podmienok ekologickej poľnohospodárskej výroby počas celej doby jeho registrácie. V prípade ukončenia zmluvného vzťahu s inšpekčnou organizáciou je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť zmluvný vzťah s inou inšpekčnou organizáciou. To sa týka aj prípadu, kedy inšpekčná organizácia stratí svoje oprávnenia – prevádzkovateľ má v takom prípade povinnosť do 30 dní uzavrieť zmluvu s inou inšpekčnou organizáciou [písmeno c)]. Zároveň je prevádzkovateľ, ktorý sa zapisuje do registra prevádzkovateľov, podľa písmena d) povinný informovať inšpekčnú organizáciu o dovoze produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby z tretích krajín na účely ochrany ekologickej poľnohospodárskej výroby v Európskej únii.

§ 10 ods. 2 ustanovuje povinnosť prevádzkovateľa uhradiť inšpekčnej organizácii, ktorá vykonala u neho kontrolu produktu ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktu z konverzie a odobrala z neho vzorku, náklady na vykonanie rozboru tejto vzorky vtedy, ak sa rozborom vzorky zistí, že produkt nespĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625, to zn. len v prípade porušenia povinnosti a nesplnenia požiadaviek na produkt. Ak sa však rozborom vzorky zistí, že produkt spĺňa požiadavky podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625, prevádzkovateľ inšpekčnej organizácie neuhrádza náklady na vykonanie rozboru vzorky, ale tieto náklady uhradí inšpekčnej organizácii kontrolný ústav. Ustanovenie má za cieľ zmierniť prílišnú tvrdosť zákona a nezaťažiť zvýšenými nákladmi toho prevádzkovateľa, u ktorého sa nepreukáže porušenie požiadaviek uložených právnymi predpismi.

K § 11

§ 11 upravuje vedenie registra inšpekčných organizácií. Ide o register tých právnických osôb, ktoré sú oprávnené vykonávať vstupné preverenie, úradnú kontrolu prevádzkovateľa a certifikáciu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Podmienkou zápisu do registra inšpekčných organizácií je podľa § 11 ods. 1 predovšetkým plnenie podmienok ustanovených pre inšpekčné organizácie priamo záväznými nariadeniami EÚ.

Ďalšou podmienkou je, aby daná právnická osoba mala akreditáciu podľa technickej normy ustanovenej nariadením (EÚ) 2017/625, t. j. aby bola držiteľom osvedčenia o akreditácii na výkon činností v oblasti inšpekcie ekologickej poľnohospodárskej výroby, a to po celú dobu výkonu činnosti inšpekčnej organizácie.

Treťou podmienkou je, aby daná právnická osoba mala buď sídlo v Slovenskej republike, alebo ak má sídlo v inom členskom štáte, aby mala na území Slovenskej republiky splnomocneného zástupcu. Účelom tejto podmienky je zabezpečiť, aby inšpekčná organizácia so sídlom v inom členskom štáte mala vždy k dispozícii nejakú osobu oprávnenú za ňu konať v Slovenskej republike, t. j. ktorá bude v Slovenskej republike vykonávať jej úlohy. V prípade tejto podmienky nejde o obmedzenie prístupu právnickej osoby z iného členského štátu kogentnou požiadavkou, aby mal na území Slovenskej republiky sídlo, pretože taká podmienka ja zakázaná a predstavovala by obmedzenie voľného pohybu osôb a služieb. Ak ide o právnickú osobu so sídlom v inom členskom štáte, podmienkou jej registrácie v registri inšpekčných organizácií je, aby mala na území Slovenskej republiky svojho splnomocneného zástupcu. Zákon však neustanovuje, aké podmienky má tento zástupca spĺňať, najmä neustanovuje, že má mať občianstvo Slovenskej republiky, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky ani jeho právnu formu. Je slobodnou voľbou danej právnickej osoby, akým spôsobom si tohto svojho zástupcu obstará a aký právny vzťah bude mať k tomuto splnomocnenému zástupcovi. Pôjde o osobu, ktorá má od danej právnickej osoby preukázateľné oprávnenie konať za ňu. Zástupca teda môže byť splnomocnený písomne podľa Občianskeho zákonníka alebo na základe zmluvy, z ktorej vyplýva oprávnenie takto konať, alebo môže ísť o zamestnanca, ktorý má od zamestnávateľa interné pracovnoprávne poverenie alebo pokyn. Pokiaľ ide o právnu formu, môže ním byť právnická osoba i fyzická osoba.

§ 11 ods. 2 ustanovuje postup právnickej osoby pri podaní žiadosti o registráciu v registri inšpekčných organizácií. Obsahové náležitosti žiadosti budú obsahom vzoru, ktorý zverejní na svojom webovom sídle kontrolný ústav. Prílohou žiadosti musí byť a) rozhodnutie o udelení akreditácie a osvedčenie o akreditácii inšpekčného orgánu a b) rozhodnutie o udelení akreditácie a osvedčenie o akreditácii certifikačného orgánu, ktoré sú podmienkou zápisu do registra inšpekčných organizácií, a ktorých platnosť je určujúca pre trvanie inšpekčných oprávnení a povinností inšpekčnej organizácie.

Podľa § 11 ods. 3 kontrolný ústav do 30 dní po tom, čo zistí, že žiadosť má požadované náležitosti (to znamená až po prípadnom doplnení chýbajúcich náležitostí alebo po odstránení nedostatkov žiadosti) a právnická osoba spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, zapíše ju do registra inšpekčných organizácií. Práva a povinnosti inšpekčnej organizácie vznikajú danej právnickej osobe zápisom do registra inšpekčných organizácií (odsek 4). Kontrolný ústav zároveň inšpekčnej organizácii bezodkladne po zápise do registra inšpekčných organizácií vydá osobitný doklad – oprávnenie na výkon vstupného preverenia, úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie – ktorým inšpekčná organizácia preukazuje svoje oprávnenie na výkon jej činnosti. Tento doklad sa vydáva na obmedzenú dobu, a to dobu totožnú s dobou platnosti rozhodnutia o udelení akreditácie a osvedčenia o akreditácii inšpekčného orgánu a rozhodnutia o udelení akreditácie a osvedčenia o akreditácii certifikačného orgánu. Tým sa zabezpečuje, že inšpekčná organizácia bude mať oprávnenie na výkon svojej činnosti len počas doby, po ktorú plní podmienky na zápis do registra inšpekčných organizácií ustanovených v odseku 1.

Na konanie o zápise do registra inšpekčných organizácií sa vzťahuje správny poriadok, keďže sa tu koná o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch účastníka konania, hoci tu ide o výber organizácií, na ktoré štát deleguje určité činnosti v oblasti úradnej kontroly prevádzkovateľov a certifikácie na základe presne vymedzených kritérií (t. j. zveruje im oprávnenie osobitným a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj zmluvou upraveným spôsobom zasahovať do ich práv, povinností a právom chránených záujmov). V súčasnosti pôsobia v Slovenskej republike tri inšpekčné organizácie, z toho jedna má sídlo v Českej republike.

V § 11 ods. 3 sa ustanovuje oproti správnemu poriadku osobitne určená pevná lehota na rozhodnutie kontrolného ústavu o zápise do registra inšpekčných organizácií, a to 30 dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doplnenia žiadosti alebo odstránenia nedostatkov žiadosti, ak kontrolný ústav na to účastníka konania vyzval. Zároveň sa v nadväznosti na § 47 ods. 7 správneho poriadku ustanovuje zjednodušený spôsob rozhodnutia v prípade, ak sa žiadosti o registráciu v plnom rozsahu vyhovuje, to zn. kontrolný ústav nevyhotoví písomné rozhodnutie, vykoná registráciu inšpekčnej organizácie, rozhodnutie vyznačí v spise a inšpekčnej organizácii vydá osobitný doklad, t. j. oprávnenie na výkon vstupného preverenia, úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie, a to len na dobu platnosti rozhodnutia o udelení akreditácie a osvedčenia o akreditácii. Ak by kontrolný ústav žiadosti nevyhovel alebo by jej vyhovel len sčasti, vydal by písomné rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku.

Oprávnenia a povinnosti inšpekčnej organizácie vznikajú jej zápisom do registra.

Rovnako v tomto konaní sa z dôvodu ochrany ekologickej poľnohospodárskej výroby vylučuje v odseku 5 odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o neregistrovaní, alebo o čiastočnom vyhovení žiadosti a to aj v prípade rozhodnutia o zápise zmien v registri inšpekčných organizácií.

 

K § 12

§ 12 ods. 1 ustanovuje právne skutočnosti, na základe ktorých inšpekčnej organizácii zanikajú jej práva a povinnosti ako inšpekčnej organizácie, t. j. na výkon vstupnej kontroly, úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Týmito právnymi skutočnosťami je výmaz z registra inšpekčných organizácií z dôvodov podľa odseku 2 písm. a) až e) a zrušenie inšpekčnej organizácie [v odseku 2 písm. f)]. Voči právam a povinnostiam inšpekčnej organizácie má teda konštitutívny účinok jednak výmaz z registra v uvedených prípadoch a jednak zrušenie inšpekčnej organizácie ako právnickej osoby. V druhom uvedenom prípade má konštitutívny účinok už zrušenie právnickej osoby, nie až jej zánik, pretože zrušená právnická osoba je oprávnená vykonávať len právne úkony smerujúce k jej zániku, to zn. už nemôže vykonávať právne úkony v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby; právnická osoba, ktorá je zrušená, teda nie je spôsobilá byť inšpekčnou organizáciou.

§ 12 ods. 2 ustanovuje dôvody vymazania inšpekčnej organizácie z registra inšpekčných organizácií. Len dôvody uvedené v písmenách a) až e) spôsobujú konštitutívny účinok výmazu z registra. Dôvod uvedený v písmene f) - zrušenie inšpekčnej organizácie – má sám konštitutívny účinok; výmaz inšpekčnej organizácie z tohto dôvodu má len deklaratórny charakter.

§ 12 ods. 3 ustanovuje povinnosť právnickej osoby vymazanej z registra inšpekčných organizácií (t. j. vrátane tej, ktorá je zrušená a vykonáva už len úkony smerujúce k svojmu zániku) do 30 dní od vymazania odovzdať kontrolnému ústavu tzv. kontrolný spis, t. j. všetku agendu o každom prevádzkovateľovi, s ktorým mala uzavretú zmluvu o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Účelom tejto povinnosti je zabezpečiť, aby informácie a dokumentáciu týkajúcu sa výkonu úloh inšpekčnej organizácie, ktorá prestala vykonávať svoju činnosť, prevzal orgán, ktorý je príslušným orgánom a orgánom štátnej správy pre oblasť ekologickej poľnohospodárskej výroby, vedie register inšpekčných organizácií a register prevádzkovateľov a vykonáva nad prevádzkovateľmi a inšpekčnými organizáciami dozor. Kontrolný ústav uchováva túto dokumentáciu a odovzdáva ju do desiatich dní tej inšpekčnej organizácii, s ktorou prevádzkovateľ, ktorý mal uzavretú zmluvu s doterajšou inšpekčnou organizáciou, uzavrie novú zmluvu o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Tým je zabezpečená kontinuita výkonu úloh inšpekčnej organizácie voči každému dotknutému prevádzkovateľovi a ochrana jeho oprávnených záujmov.

Tá právnická osoba, ktorá bola vymazaná z registra inšpekčných organizácií môže opätovne požiadať kontrolný ústav o zápis do registra inšpekčných organizácií, avšak až po odstránení dôvodov, ktoré viedli k jej vymazaniu z registra inšpekčných organizácií, to zn. až po dosiahnutí stavu, kedy opäť spĺňa podmienky zápisu podľa odseku 1.

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť kontrolného ústavu oznámiť prevádzkovateľom, ktorí majú uzavretú zmluvu s inšpekčnou organizáciou, ktorá stratila svoje oprávnenia, túto skutočnosť, aby tí mohli v lehote 30 dní uzavrieť novú zmluvu s inou inšpekčnou organizáciou.

Na konanie o výmaze z registra inšpekčných organizácií sa vzťahuje správny poriadok z rovnakého dôvodu ako v prípade konania o zápise do registra inšpekčných organizácií.

V odseku 5 sa ustanovuje informačná povinnosť kontrolného ústavu voči Európskej komisii podľa čl. 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/848 o výmaze inšpekčnej organizácie z registra inšpekčných organizácií.

V odseku 6 sa ustanovuje, že podané odvolanie proti rozhodnutiu o výmaze inšpekčnej organizácie z registra inšpekčných organizácií nemá odkladný účinok. Cieľom je zabezpečiť, aby nevzniklo riziko, že činnosť inšpekčnej organizácie bude vykonávať právnická osoba, u ktorej je dôvodné podozrenie, že prestala plniť podmienky na výkon úloh inšpekčnej organizácie.

K § 13

Podľa § 13 ods. 1 inšpekčná organizácia vykonáva svoje úlohy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak tie, ktoré jej zverujú všeobecne záväzné právne predpisy a jednak tie, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy so žiadateľmi a prevádzkovateľmi, prostredníctvom svojich odborných zamestnancov – inšpektorov. Inšpektor teda vykonáva najmä vstupné preverenie, úradnú kontrolu prevádzkovateľa a certifikáciu, úradný odber vzoriek z ekologickej poľnohospodárskej výroby a úradný odber vzoriek produktov z konverzie a produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Úradne odobraté vzorky pritom možno analyzovať len v kontrolným ústavom autoritatívne určených laboratóriách podľa § 4 písm. n), a to z dôvodu zabezpečenia takej laboratórnej analýzy, ktorú vykoná len laboratórium na vysokej odbornej a technickej úrovni.

§ 13 ods. 2 ustanovuje nezlučiteľnosť výkonu činnosti inšpektora s výkonom niektorých iných činností, a to z dôvodu potreby zabezpečiť nezaujatosť, objektívnosť, transparentnosť a nezávislosť výkonu činnosti inšpektora.

§ 13 ods. 3 a 4 ustanovuje informačné a oznamovacie povinnosti inšpekčnej organizácie voči kontrolnému ústavu jednak vo veci zmien údajov, ktoré sú podmienkou pre registráciu inšpekčnej organizácie, a jednak vo veci výkonu úradnej kontroly prevádzkovateľa a vo veci vzťahu s prevádzkovateľom. Ide najmä o informácie, ktoré sú podstatné pre riadne a aktuálne vedenie registra inšpekčných organizácií (najmä vo vzťahu k zániku oprávnenia na výkon úradnej kontroly prevádzkovateľa) a o informácie podstatné pre riadny výkon ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvádzanie jej produktov na trh, riadne vedenie registra prevádzkovateľov a konanie o správnych deliktoch. V odseku 3 ide o informácie, ktoré je potrebné oznámiť kontrolnému ústavu čo najskôr, ako je to možné, avšak ustanovujú sa tu rôzne lehoty na splnenie informačnej povinnosti z dôvodu rozličných individuálnych procesných prevádzkových a logistických možností inšpekčnej organizácie.

V § 13 ods. 5 sa ustanovuje povinnosť inšpekčnej organizácie zabezpečiť publicitu jej sadzobníka poplatkov za výkon jednotlivých úkonov inšpekčnej činnosti, a to v súlade s článkom 78 a 80 nariadenia (EÚ) 2017/625.

§ 13 ods. 6 ukladá inšpekčnej organizácii povinnosť viesť kontrolný spis, t. j. celú agendu a dokumentáciu týkajúcu sa výkonu inšpekčnej činnosti voči každému prevádzkovateľovi, s ktorým má zmluvný vzťah, a to v prehľadnej a ucelenej forme a v štátnom jazyku, čo je nevyhnutné vzhľadom na možnosť, že inšpekčnou organizáciou môže byť aj právnická osoba z iného členského štátu, s ktorou však bude konať a vykonávať nad ňou dozor slovenský orgán štátnej správy.

§ 13 ods. 7 ustanovuje inšpekčnej organizácii povinnosť, aby v prípade, ak zmluva o výkone vstupného preverenia alebo zmluva o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie uzavretá s prevádzkovateľom stratila z rozličných dôvodov platnosť, odovzdať kontrolný spis týkajúci sa toho prevádzkovateľa, s ktorým sa skončil zmluvný vzťah, tej inšpekčnej organizácii, s ktorou dotknutý prevádzkovateľ uzavrel novú zmluvu o výkone vstupného preverenia alebo novú zmluvu o výkone úradnej kontroly prevádzkovateľa a certifikácie. Predpokladom splnenia tejto povinnosti je, že dotknutý prevádzkovateľ uzavrel novú zmluvu s inou inšpekčnou organizáciou a že táto inšpekčná organizácia požiada doterajšiu inšpekčnú organizáciu o odovzdanie kontrolného spisu. Ak však k tomu nedôjde a doterajšia inšpekčná organizácia nie je požiadaná o vydanie kontrolného spisu, postupuje sa primerane podľa § 12 ods. 3, t. j. doterajšia inšpekčná organizácia odovzdá kontrolný spis do 30 dní kontrolnému ústavu a ten ho potom odovzdá tej inšpekčnej organizácii, s ktorou dotknutý prevádzkovateľ uzavrel novú zmluvu. Nová inšpekčná organizácia musí od doterajšej dostať vyžiadaný kontrolný spis do desiatich dní, no v prípade, že oň nepožiada a kontrolný spis bude odovzdaný kontrolnému ústavu, kontrolný ústav ho odovzdá novej inšpekčnej organizácii, s ktorou prevádzkovateľ uzavrie novú zmluvu, na jej požiadanie.

K § 14

V § 14 ods. 1 sa ustanovuje povinnosť označovať produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a nariadenia (EÚ) 2017/625, pričom sa ustanovuje právo ich označiť aj slovenským grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorý je uvedený v prílohe zákona. V odseku 2 sa ustanovuje, že toto označovanie nijako nezasahuje do pravidiel označovania potravín a iných poľnohospodárskych produktov podľa osobitných predpisov.

K § 15

Podľa § 15 ods. 1 možno neekologický vstup, ktorý je definovaný ako vstup, ktorého použitie je za štandardných okolností buď celkom zakázané v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, alebo nie je dosiaľ jej používanie známe použiť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe len na základe povolenia kontrolného ústavu podľa § 4 písm. i). Nie je teda možné najprv s používaním neekologického vstupu začať a až následne požiadať o povolenie jeho použitia (odsek 2).

Žiadosť o povolenie použitia neekologického vstupu podáva kontrolnému ústavu prevádzkovateľ (t. j. ten, kto neekologický vstup priamo hodlá použiť) alebo ten prevádzkovateľ, ktorý neekologický vstup uvádza na trh (t. j. prevádzkovateľ, na ktorého sa nevzťahuje povinnosť byť registrovaný v registri prevádzkovateľov, a ktorý neekologický vstup vyrába alebo dováža v rámci ekologickej poľnohospodárskej výroby a na účely použitia v ekologickej poľnohospodárskej výrobe). Náležitosti žiadosti vzhľadom na prílišnú komplexnosť a variabilitu neustanovuje zákona, ale vzor žiadosti zverejní kontrolný ústav na svojom webovom sídle.

Vhodnosť použitia neekologického vstupu a jeho súlad s nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625 posúdi kontrolný ústav. Na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok (§ 20), pretože tu ide o konanie o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch osôb, hoci ide o výnimočné autoritatívne povolenie, resp. nepovolenie použitia určitej látky alebo prostriedku, ktoré je inak vylúčené v osobitne regulovanom systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Kontrolný ústav má na posúdenie vhodnosti neekologického vstupu 30 dní (t. j. osobitne oproti všeobecnej úprave v správnom poriadku), v rámci ktorých žiadateľovi o povolenie neekologického vstupu buď použitie neekologického vstupu povolí alebo nepovolí, čo však musí odôvodniť. Ak kontrolný ústav použitie neekologického vstupu povolí, môže zároveň určiť limity jeho použitia, t. j. určiť spôsob, dobu alebo rozsah použitia neekologického vstupu. Povolenie má len individuálnu pôsobnosť, t. j. neekologický vstup môže použiť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe len ten prevádzkovateľ, ktorému to kontrolný ústav povolil, resp. ho možno použiť v ekologickej poľnohospodárskej výrobe len v rozsahu a na účel, na aký to kontrolný ústav povolil tomu, kto neekologický vstup uvádza na trh.

Kontrolný ústav však môže neekologický vstup, ktorého použitie povolil, zaradiť do zoznamu podľa § 4 písm. o), čím sa jeho použitie v ekologickej poľnohospodárskej výrobe stáva všeobecne povoleným (s prípadne určenými limitmi) pre všetkých prevádzkovateľov.

K § 16

Podľa § 16 ods. 1 možno pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby dočasne použiť neekologickú poľnohospodársku zložku len na základe povolenia vydaného kontrolným ústavom podľa článku 25 nariadenia (EÚ) 2018/848; ani v tomto prípade teda nie je možné najprv s používaním neekologickej zložky začať a až následne požiadať o povolenie jej použitia.

Žiadosť o povolenie dočasného použitia neekologickej poľnohospodárskej zložky pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby podáva kontrolnému ústavu ten prevádzkovateľ, ktorý chce pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby dočasne použiť aj neekologickú poľnohospodársku zložku (odsek 2). Predmetom žiadosti je len dočasné použitie neekologickej poľnohospodárskej zložky pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby. Náležitosti žiadosti vzhľadom na ich možnú rôznorodosť neustanovuje zákon, ale vzor žiadosti zverejní kontrolný ústav na svojom webovom sídle.

Vhodnosť dočasného použitia neekologickej poľnohospodárskej zložky pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a jeho súlad s nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625 posúdi kontrolný ústav. V prípade, ak je dočasné používanie neekologickej poľnohospodárskej zložky pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby vhodné a je v súlade s uvedenými nariadeniami (EÚ), kontrolný ústav jej dočasné použitie povolí do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, avšak najviac na obdobie šiestich mesiacov. Povolenie použitia konkrétnej neekologickej zložky má všeobecnú platnosť pre všetkých prevádzkovateľov, ktorí vykonávajú výrobu potravín v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Vznik tohto oprávnenia získava publicitu zverejnením tejto informácie na webovom sídle kontrolného ústavu, v ktorom sa uvedie v zásade to, čo v rozhodnutí o povolení vydanom pre prevádzkovateľa, ktorý o povolenie požiadal, t. j. predovšetkým, o akú neekologickú poľnohospodársku zložku ide a po aké obdobie je jej použitie povolené.

Na základe žiadosti toho prevádzkovateľa o predĺženie platnosti povolenia môže kontrolný ústav predĺžiť povolenie dočasného používania neekologickej poľnohospodárskej zložky, no nie viac ako dvakrát, a to vždy na obdobie najviac 6 mesiacov.

Na toto konanie sa vzťahuje správny poriadok (§ 20), pretože tu ide o konanie o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch osôb, hoci i v tomto prípade ide o výnimočné autoritatívne povolenie, resp. nepovolenie použitia určitej poľnohospodárskej zložky, ktoré je inak vylúčené alebo prinajmenšom zatiaľ neznáme v osobitne regulovanom systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby

Odvolanie proti rozhodnutiu o žiadosti o povolenie dočasne používať neekologickú poľnohospodársku zložku pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo proti rozhodnutiu o predĺžení povolenia, ktorým kontrolný ústav žiadosti prevádzkovateľa nevyhovuje alebo jej vyhovuje len sčasti, nemá odkladný účinok.

Vydanie povolenia o dočasnom používaní neekologickej poľnohospodárskej zložky pri výrobe potravín z ekologickej poľnohospodárskej výroby a jeho predĺženie kontrolný ústav povinne oznamuje podľa článku 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/848 Európskej komisii a iným členským štátom Európskej únie.

K § 17

§ 17 ustanovuje skutkové podstaty a sankcie za priestupky spáchané na úseku ekologickej poľnohospodárskej výroby. Uloženie pokuty za priestupok je ustanovené ako povinnosť kontrolného ústavu.

V odseku 1 písm. a) sa ustanovuje, že priestupkom je použitie klamlivej informácie o tom, že poľnohospodársky produkt alebo potravina, ktoré priestupca uvádza na trh, pochádzajú z ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom tomu tak nie je. Priestupcom tu teda môže byť aj prevádzkovateľ, ktorého produkt nespĺňa požiadavky a podmienky ustanovené právne záväznými aktmi EÚ, ale môže ním byť aj osoba, ktorá nie je vôbec prevádzkovateľom, t. j. je úplne mimo systému ekologickej poľnohospodárskej výroby.

V § 17 ods. 1 písm. b) prvom až siedmom bode sa ustanovujú výlučne priestupky prevádzkovateľov. Ide o konania, ktoré porušujú špecifické povinnosti na úseku ekologickej poľnohospodárskej výroby. Priestupok v treťom bode je však pokiaľ ide o skutkovú podstatu značne široký, pretože postihuje konania, ktoré sú v rozpore s celým súborom povinností uložených nielen týmto zákonom ale aj nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625, ktoré ukladajú povinnosti a ustanovujú požiadavky a podmienky priamo záväzne voči prevádzkovateľom. Uvedenie všetkých týchto povinností v ustanoveniach o priestupkoch by bolo neúčelné a príliš rozsiahle, preto sa táto skutková podstata uvádza s odkazom na uvedené právne záväzné akty EÚ. Do tejto skutkovej podstaty bude napríklad patriť aj použitie neekologického vstupu v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý nebol povolený podľa § 15, resp. v rozpore s povolením podľa § 15.

V § 17 ods. 2 sa ustanovujú dve sadzby pokuty líšiace sa dolným limitom, a to v závislosti od významu porušenej povinnosti.

V § 17 ods. 3 a 4 sa ustanovujú štandardné pravidlá konania o priestupkoch, a to, že pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a že na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis, t. j. zákon o priestupkoch.

K § 18

§ 18 ods. 1 ustanovujú skutkové podstaty iných správnych deliktov, t . j. porušení povinností spáchaných fyzickými osobami - podnikateľmi a právnickými osobami v analogickom rozsahu a spôsobom, akým sú upravené priestupky v § 17.

Rozdiel oproti § 17 spočíva vo výške pokuty a jej dolných limitoch, ktoré sú ustanovené podstatne vyššie v porovnaní s pokutami za priestupky.

V § 18 ods. 2 sa ustanovujú skutkové podstaty iných správnych deliktov spáchaných inšpekčnými organizáciami. Ide o konania, ktoré porušujú špecifické povinnosti inšpekčných organizácií na úseku inšpekčnej činnosti v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Iný správny delikt v písmene i) je pokiaľ ide o skutkovú podstatu značne široký, pretože [podobne ako v § 17 ods. 1 písm. b) treťom bode a v § 18 ods. 1 písm. c)] postihuje konania, ktoré sú v rozpore s celým súborom povinností uložených nielen týmto zákonom, ale aj nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625, ktoré ukladajú povinnosti a ustanovujú požiadavky a podmienky priamo záväzné voči inšpekčným organizáciám. Uvedenie všetkých týchto povinností v ustanoveniach o iných správnych deliktoch by bolo neúčelné a príliš rozsiahle, preto sa táto skutková podstata uvádza s odkazom na uvedené právne záväzné akty EÚ.

V § 18 ods. 3 sa ustanovuje, že iným správnym deliktom je použitie klamlivej informácie o tom, že poľnohospodársky produkt alebo potravina, ktoré fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba uvádza na trh, pochádzajú z ekologickej poľnohospodárskej výroby, pričom tomu tak nie je. Osobou, ktorá spácha iný správny delikt tu teda môže byť aj prevádzkovateľ, ktorého produkt nespĺňa požiadavky a podmienky ustanovené právne záväznými aktmi EÚ, ale môže ním byť aj osoba, ktorá nie je vôbec prevádzkovateľom, t. j. je úplne mimo systému ekologickej poľnohospodárskej výroby.

V § 18 ods. 4 sa ustanovuje skutková podstata iného správneho deliktu, ktorý spočíva v nesplnení povinnosti „bývalej“ inšpekčnej organizácie odovzdať kontrolný spis kontrolnému ústavu.

V § 18 ods. 5 sa ustanovujú tri sadzby pokuty líšiace sa v závislosti od významu a závažnosti porušenej povinnosti.

V § 18 ods. 6 sa pre kontrolný ústav ustanovujú kritériá pre určenie konkrétnej výšky pokuty za iný správny delikt. V odseku 7 sa ustanovuje subjektívna a objektívna lehota pre začiatok konania o uložení pokuty za iný správny delikt.

Uloženie pokuty za iný správny delikt je ustanovené ako povinnosť kontrolného ústavu. V § 18 ods. 8 a 9 sa ustanovujú štandardné pravidlá konania o iných správnych deliktoch, a to, že pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a že na konanie a rozhodovanie o iných správnych deliktoch sa vzťahuje správny poriadok.

K § 19

V § 19 sa upravuje oprávnenie kontrolného ústavu uložiť zároveň s pokutou za priestupok alebo iný správny delikt aj vykonanie opatrenia na odstránenie následkov priestupku alebo iného správneho deliktu. Toto opatrenie má smerovať k dosiahnutiu stavu, ktorý je v súlade s pravidlami ekologickej poľnohospodárskej výroby, pretože nápravný účinok tu nebude mať samotné uloženie pokuty, ale páchateľovi sa musí uložiť aj povinnosť vykonať kroky smerujúce k náprave.

§ 19 ods. 2 ustanovuje oprávnenie kontrolného ústavu uložiť tomu, komu bola uložená povinnosť vykonať nápravné opatrenie, v prípade, že toto opatrenie nevykonal, ďalšiu pokutu až v dvojnásobnej výške podľa hornej hranice pokuty, ktorú mu uložil pôvodne. Tým sa umožňuje kontrolnému ústavu, aby účinnejšie vynútil vykonanie nápravného opatrenia, pretože si to vyžaduje záujem na riadnom výkone a ochrane ekologickej poľnohospodárskej výroby.

§ 19 ods. 3 ukladá kontrolnému ústavu povinnosť uložiť za opakované spáchanie rovnakého priestupku alebo iného správneho deliktu opakovanú pokutu až v dvojnásobnej výške podľa hornej hranice pokuty, ktorú mu uložil pôvodne. To má smerovať k zvýšenej intenzite vynútenia plnenia povinnosti u toho páchateľa, voči ktorému nemalo prvé uloženie pokuty nápravný účinok.

§ 19 ods. 4 ustanovuje z dôvodu posilnenia včasnej vynútiteľnosti lehotu splatnosti uložených pokút, ktorá je 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ak v rozhodnutí nie je určená dlhšia lehota jej splatnosti.

K § 20

V § 20 sa ustanovuje pôsobnosť správneho poriadku na konanie o registrácii do registra prevádzkovateľov podľa § 7, konanie o zmene údajov zapísaných v registri podľa § 10, konanie o výmaze z registra prevádzkovateľov okrem § 9 ods. 2 písm. b) až d), konanie o zápise právnickej osoby do registra inšpekčných organizácií podľa § 11, konanie o výmaze z registra inšpekčných organizácií podľa § 12 okrem odseku 2 písm. d) až f), konanie o povolení neekologických vstupov podľa § 15 a na konanie o povolení používania neekologických poľnohospodárskych zložiek v potravinách z ekologickej poľnohospodárskej výroby podľa § 16, s ohľadom na ustanovené osobitosti (lehoty a ich plynutie), avšak s výnimkou ustanovení o obnove konania (§ 62 až 64 správneho poriadku), ktoré sú vzhľadom na charakter právnych vzťahov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby neúčelné a nepoužívané, na rozdiel od inštitútu odvolania alebo preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K § 21

§ 21 obsahuje prechodné ustanovenia k zákonu č. 189/2009 Z. z., ktorý sa zrušuje.

V § 21 ods. 1 sa ustanovuje, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií, ktoré sa do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona viedli podľa zákona č. 189/2009 Z. z., sa považujú za register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií vedené podľa navrhovaného zákona. Dôvodom je skutočnosť, že v doterajšom zákone sa štruktúra a spôsob vedenia registrov neupravoval prehľadne a jednoznačne, kým tento zákon jednoznačne ustanovuje, že ide o dve oddelené databázy a upravuje ich obsahové náležitosti a konania o ich vedení.

V § 21 ods. 2 sa ustanovuje prechodné ustanovenie procesnoprávneho charakteru voči všetkým konaniam podľa zákona č. 189/2009 Z. z., začatým a právoplatne neukončeným do konca platnosti doterajšieho zákona, t. j. 31. decembra 2020, ktoré sa aj rovnako dokončia podľa zákona č. 189/2009 Z. z., čo si vyžaduje princíp právnej istoty účastníkov týchto konaní.

Keďže sa týmto zákonom, ale aj nariadením (EÚ) 2018/848 a nariadením (EÚ) 2017/625 menia niektoré požiadavky na prevádzkovateľov a inšpekčné organizácie, ustanovuje sa prechodné obdobie pre adresátov tohto zákona, počas ktorého sú povinní prispôsobiť svoje právne pomery tomuto zákonu, a to do 31. marca 2021.

K § 22

V derogačnom ustanovení sa zrušuje doterajší zákon č. 189/2009 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 177/2018 Z. z.

K § 23

Dátum nadobudnutia účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januára 2021 v súlade s článkom 61 nariadenia (EÚ) 2018/848.

 

K prílohe

Uvádza sa slovenský grafický znak ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktorý je možné používať podľa nariadenia (EÚ) 2018/848. Grafický znak je totožný, ako ustanovuje zákon č. 189/2009 Z. z., pretože tak prevádzkovatelia, ako aj spotrebitelia sú na tento znak zvyknutí a je účelné ho zachovať.

 

 

V Bratislave 17. júna 2020

 

 

 

 

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján Mičovský v. r.

minister pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 304
PoUtStŠtPiSoNe
: