Dôvodová správa
Všeobecná časť
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Týmto návrhom sa transponuje Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii. Zákon upravuje tiež postup riešenia prípadných sporov so štátmi, s ktorými Slovenská republika uzavrela zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, pokiaľ ide o ich výklad a uplatňovanie. Návrh zákona ďalej upravuje postup riešenia sporov Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi Dohovoru č. 90/436/EHS o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov v platnom znení, pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania.
Návrhom zákona sa ustanovujú pravidlá riešenia sporov, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.
Cieľom návrhu zákona je potreba zlepšenia existujúcich pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia a vytvorenie spravodlivého a efektívneho daňového systému, ktorý zvyšuje právnu istotu.
Návrh zákona sa zameriava na daňové subjekty, najmä na podniky a spoločnosti ako hlavné zainteresované strany, ktorých sa situácie zdanenia dotýkajú. Transponovaná smernica, a teda aj návrh zákona, vychádza z platných pravidiel arbitrážneho procesu, avšak rozširuje sa jeho pôsobnosť aj na oblasti, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje a pridáva vykonávacie prvky zamerané na riešenie hlavných zistených nedostatkov v súvislosti s vykonávaním a účinnosťou pravidiel riešenia sporov.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona predpokladá pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2019.
Osobitná časť
K § 1
Predmetom zákona sú pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia. Spory týkajúce sa zdanenia môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, resp. viacerými členskými štátmi, ak tieto spory vyplývajú z výkladu a uplatňovania zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorú majú medzi sebou uzavretú. Pravidlá riešenia takýchto sporov upravuje druhá časť zákona (konanie o zamedzení dvojitého zdanenia), ktorá je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.
Tretia časť zákona ustanovuje základné pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a štátom (zmluvným štátom), resp. viacerými štátmi (zmluvnými štátmi), s ktorými má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a spor nastal v súvislosti s jej výkladom a uplatňovaním. Tretia časť zákona teda upravuje podmienky konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy.
Predmetom štvrtej časti zákona sú pravidlá riešenia sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi Slovenskou republikou a zmluvným štátom, resp. zmluvnými štátmi Dohovoru o pristúpení Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (ďalej len „dohovor“), pokiaľ tieto spory vyplývajú z jeho výkladu a uplatňovania. Z rozsahu dohovoru vyplýva, že sa uplatňuje na spory medzi členskými štátmi a pokrýva riešenie len tých situácií, ktoré vzniknú v dôsledku transferového oceňovania alebo priraďovania ziskov stálej prevádzkarni. Štvrtá časť zákona upravuje pravidlá pre konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru.
K § 2
Ustanovenie upravuje definície jednotlivých pojmov používaných v zákone, akými sú dvojité zdanenie, zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, sporná otázka podľa jednotlivých častí zákona, príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu, príslušný orgán zmluvného štátu a komisia pre riešenie sporov.
Pojem sporná otázka sa diferencuje podľa jednotlivých častí zákona. Spornou otázkou v zmysle druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, v zmysle tretej časti tohto zákona je to skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a v zmysle štvrtej časti tohto zákona je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami dohovoru. Tieto zásady sú ustanovené v článku 4 dohovoru.
Vychádzajúc zo spoločných ustanovení zákona, pokiaľ niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone, použije sa daňový poriadok alebo sa pri jednotlivých pojmoch priamo odkazuje na osobitné zákony.
K § 3
Ustanovenie upravuje podmienky začatia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. konania medzi Slovenskou republikou a členským štátom alebo členskými štátmi, medzi ktorými vznikol spor vyplývajúci z výkladu a uplatňovania dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
V prípade existencie sporu, ktorého predmetom je sporná otázka podľa druhej časti, môže dotknutý daňový subjekt podať žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, a to bez ohľadu na to, či uplatnil opravné prostriedky podľa daňového poriadku. Podaním takejto žiadosti začína konanie o zamedzení dvojitého zdanenia. Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia môže dotknutý daňový subjekt podať do troch rokov od doručenia prvého oznámenia, ktorý vedie k spornej otázke, t. j. k takej skutočnosti, ktorá smeruje k dvojitému zdaneniu. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, no v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu. Dotknutý daňový subjekt podáva žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), pričom túto žiadosť je povinný doručiť aj príslušnému orgánu členskému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. všetkým takýmto príslušným orgánom, ak je v spore zainteresovaných viacero členských štátov.
Ministerstvo financií musí do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia potvrdiť jej doručenie. V tejto lehote musí o prijatí tejto žiadosti písomne informovať aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a zároveň ho v tejto lehote informovať aj o jazyku, ktorý má v úmysle používať pri vzájomnej komunikácii počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia.
Odsek 3 ustanovuje povinné náležitosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a prílohy, ktoré k nej majú byť pripojené. Povinnou náležitosťou je aj názov dotknutých slovenských právnych predpisov, podľa ktorých bola daň vyrubená Slovenskou republikou, právny predpis iného členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, podľa ktorého bola daň vyrubená týmto členským štátom a tiež názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak je medzi členskými štátmi uzavretých viacero zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť, musí uviesť názov konkrétnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Ak sa žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia týka transferového oceňovania, povinnou náležitosťou takejto žiadosti je aj dokumentácia o kontrolovaných transakciách a použitej metóde na účely zistenia spôsobu určenia cien a podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Táto dokumentácia môže byť doplnená o ďalšie informácie, ktoré sú odporúčané zo strany Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) alebo Spoločného fóra o transferovom oceňovaní zriadeného pri Európskej komisii (JTPF).
Ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, ministerstvo financií podľa subsidiárneho predpisu, ktorým je daňový poriadok (§ 13), vyzve dotknutý daňový subjekt na ich doplnenie a upozorní ho na následky nevyhovenia výzve. Ak dotknutý daňový subjekt nedostatky v požadovanom rozsahu a v lehote určenej ministerstvom financií odstráni, považuje sa táto žiadosť za podanú bez nedostatkov v deň jej pôvodného podania. Ak dotknutý daňový subjekt výzve ministerstva financií nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa táto žiadosť za nepodanú a ministerstvo financií túto skutočnosť oznámi dotknutému daňovému subjektu.
Ak ministerstvo financií zváži, že na posúdenie spornej otázky potrebuje doplňujúce informácie, môže dotknutý daňový subjekt vyzvať, aby ich predložil najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadostio zamedzenie dvojitého zdanenia. Dotknutý daňový subjekt je povinný predložiť tieto doplňujúce informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a svoju odpoveď je v tejto lehote povinný zaslať aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
Ministerstvo financií rozhodne o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, pokiaľ ich poskytnutie žiadal dotknutý daňový subjekt. Svoje rozhodnutie bezodkladne doručí dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
Žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia sa považuje za prijatú, ak o nej ministerstvo financií nerozhodne v lehote do šiestich mesiacov od jej doručenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií. Na základe uvedeného je teda potrebné o takejto žiadosti ďalej konať.
Ministerstvo financií však môže v lehote do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo do šiestich mesiacov od doručenia doplňujúcich informácií, dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámiť aj to, že spornú otázku vyrieši bez toho, aby bol do konania zapojený príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ide napr. o situáciu, kedy ministerstvo financií v plnom rozsahu vyhovie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v ktorej dotknutý daňový subjekt žiada zrušenie zdanenia Slovenskou republikou, pretože tu nemal byť vôbec zdanený a mal byť zdanený len v druhom členskom štáte, ktorého sa sporná otázka týka. O tomto jednostrannom vyriešení spornej otázky ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Doručením tohto oznámenia sa konanie podľa 2. časti považuje za ukončené.
Ak dotknutý daňový subjekt neposkytne v lehote a v požadovanom rozsahu doplňujúce informácie podľa odseku 4 alebo sa pri preverovaní žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia zistí, že sporná otázka neexistuje, alebo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia nebola podaná v lehotetroch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, ministerstvo financií rozhodne o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, v opačnom prípade rozhodne o jej prijatí. Voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti môže dotknutý daňový subjekt podať odvolanie, avšak len vtedy, ak žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia odmietlo ministerstvo financií, ale aj príslušný orgán každého členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií, ktorým odmietlo žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, v odvolacom konaní sa bude postupovať primerane podľa daňového poriadku.
V prípade späťvzatia žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia dotknutým daňovým subjektom, ktoré musí doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa 2. časti tohto zákona považuje za ukončené, a to dňom doručenia späťvzatia ministerstvu financií. Ministerstvo financií bezodkladne zašle dotknutému daňovému subjektu a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, oznámenie o ukončení konania o zamedzení dvojitého zdanenia.
Konanie podľa druhej časti tohto zákona sa považuje za ukončené aj vtedy, ak sporná otázka prestane existovať z iného dôvodu. Napr. nastane taká situácia, ktorá spôsobí zánik spornej otázky a z hľadiska hospodárnosti je potrebné toto konanie ukončiť. Ministerstvo financií informuje bezodkladne dotknutý daňový subjekt o ukončení konania ako aj o dôvodoch jeho ukončenia.
K § 4
Ustanovenie upravuje pravidlá postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, pokiaľ bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prijatá ministerstvom financií a zároveň aj príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka rozhodol o prijatí žiadosti. Ustanovenie určuje tiež lehoty na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky na základe vzájomnej dohody.
Základnou lehotou na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou sú dva roky od doručenia rozhodnutia o prijatí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a ktorý doručil dotknutému daňovému subjektu toto rozhodnutie ako posledný. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o jeden rok, pokiaľ svoju žiadosť o predĺženie lehoty ministerstvo financií dostatočne odôvodní (napr. zložitosť spornej otázky) a predloží ju príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Žiadosť o predĺženie môže byť podaná aj ministerstvu financií príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ak je dôvod na predĺženie lehoty na jeho strane.O predĺžení lehoty musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.
Počas tohto postupu sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka môžu navzájom dohodnúť ako spornú otázku vyriešia. V prípade potreby, môže ministerstvo financií aj počas tohto postupu žiadať od dotknutého daňového subjektu doplňujúce informácie. Dotknutý daňový subjekt je povinný ministerstvu financií poskytnúť tieto informácie najneskôr do troch mesiacov od doručenia výzvy a zároveň ich v tejto lehote doručiť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Pri nesplnení tejto povinnosti sa uplatnia ustanovenia daňového poriadku o správnych deliktoch a sankciách, t. j. vtedy, ak dotknutý daňový subjekt ministerstvu financií nedoručí informácie v lehote a v požadovanom rozsahu. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky v lehote dvoch rokov, resp. troch rokov, pokiaľ dôjde k jej predĺženiu.
Pokiaľ ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dospejú k vzájomnej dohode a vyriešia spornú otázku, t. j. vyriešia to, ktorý členský štát má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál, ministerstvo financií je povinné bezodkladne vydať rozhodnutie, ktoré musí následne doručiť dotknutému daňovému subjektu. Toto rozhodnutie ministerstva financií reflektuje na vzájomnú dohodu, čiže priamo v tomto rozhodnutí sa napr. zruší rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, pokiaľ má právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál členský štát, ktorého sa sporná otázka týka. Pokiaľ bude mať právo zdaniť predmetný príjem alebo kapitál Slovenská republika, ministerstvo financií v tomto rozhodnutí potvrdí rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní. Na náležitosti rozhodnutia sa primerane vzťahujú ustanovenia daňového poriadku (§ 63).
Rozhodnutie ministerstva financií je právoplatné a vykonateľné:
1. ak sa dotknutý daňový subjekt vzdá práva na opravné prostriedky (odvolanie, návrh na obnovu konania a podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), dňom vzdania sa tohto práva na opravné prostriedky alebo
2. ak sa konanie o takomto opravnom prostriedku už začalo, avšak dotknutý daňový subjekt v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o vyriešení spornej otázky predloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu tohto konania(napr. predloží rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania alebo predloží späťvzatie odvolania potvrdené príslušným orgánom), a to dňom doručenia týchto dôkazov.
Pokiaľ nenastane ani jedna z vyššie uvedených dvoch situácií, kedy môže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie, ktorým sa vyriešila sporná otázka sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. V tomto prípade teda postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zlyhal.
Ak dotknutý daňový subjekt podal odvolanie voči rozhodnutiu ministerstva financií o vyriešení spornej otázky a v lehote 60 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia nepredloží relevantné dôkazy o tom, že vykonal opatrenia, ktoré smerujú k zastaveniu konania odvolacieho konania, odvolacie konanie je nutné zastaviť, nakoľko odpadol dôvod tohto konania, keďže napadnuté rozhodnutie bolo zo zákona zrušené v plnom rozsahu.
Ak sa uvedené rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným, avšak nedošlo k jeho vykonaniu, dotknutý daňový subjekt môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku.
Ak nedôjde k zamedzeniu dvojitého zdanenia, t. j. ak sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú na vyriešení spornej otázky vzájomnou dohodou v ustanovenej lehote, ministerstvo financií je povinné dotknutému daňovému subjektu oznámiť, prečo sa táto dohoda nedosiahla.
Pri riešení spornej otázky vzájomnou dohodou sa od právneho názoru súdu nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dosiahli vzájomnú dohodu. V tomto prípade musí ministerstvo financií doručiť rozhodnutie správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dňom doručenia tohto rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou zo zákona končí a o tejto skutočnosti musí ministerstvo financií informovať dotknutý daňový subjekt.
K § 5
Ustanovenie zavádza možnosť podania žiadosti o zriadenie poradnej komisie dotknutým daňovým subjektom. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, zriadia poradnú komisiu, ak dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zriadenie poradnej komisie, a ak je naplnená aj druhá podmienka, ktorou je to, že
1. žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podaná dotknutým daňovým subjektom bola podľa § 3 ods. 5 odmietnutá, avšak nebola odmietnutá príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, pretože ak by bola odmietnutá ministerstvom financií a aj príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, poradná komisia sa nezriadi vôbec alebo
2. sa nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v lehote podľa § 4.
Žiadosť o zriadenie poradnej komisie nie je možné podať vôbec:
- ak prebieha odvolacie konanie voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,
- v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia,
- ak súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie,
- ak bol v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom spáchaný daňový trestný čin, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté alebo
- ak spornou otázkou nie je skutočnosť smerujúca k vzniku dvojitého zdanenia, t. j. ak k dvojitému zdaneniu nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť (napr. je preukázané, že nebol vydaný protokol z daňovej kontroly ani rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré by mohli viesť alebo vedú k spornej otázke).
Žiadosť o zriadenie poradnej komisie musí dotknutý daňový subjekt podať ministerstvu financií v lehote do 50 dní od doručenia rozhodnutia o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia alebo od doručenia oznámenia o tom, že sa ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu nedohodli na vyriešení spornej otázky v lehote uvedenej v § 4 ods. 2. Poradná komisia musí byť zriadená v lehote 120dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie.
Ak je poradná komisia zriadená z prvého dôvodu, t. j. že žiadosť dotknutého daňového subjektu o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá, avšak nie príslušnými orgánmi všetkých dotknutých členských štátov, je povinná prijať záver o tom, či je táto žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia prípustná alebo nie. Tento záver musí poradná komisia prijať do šiestich mesiacov od dátumu svojho zriadenia. Poradná komisia posúdi, či boli alebo neboli splnené všetky podmienky ustanovené v § 3 týkajúce sa žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia a následne svoj záver oznámi ministerstvu financií a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu do 30 dní od jeho prijatia.
Ak poradná komisia prijala záver, že boli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, ministerstvo financií môže podať poradnej komisii a príslušnému orgánu dotknutého členského štátu žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou podľa § 4, pričom lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa
§ 4 ods. 2 začne plynúť odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie o prípustnosti žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia ministerstvu financií.
Ak sa nezačne postup riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, t. j. ak ministerstvo financií a ani príslušný orgán dotknutého členského štátu do 60 dní odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie, nepodá žiadosť o začatie postupu riešenia spornej otázky vzájomnou dohodou, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť. V tomto prípade sa poradná komisia považuje za zriadenú v šesťdesiaty deň odo dňa oznámenia záveru poradnej komisie.
Pokiaľ poradná komisia prijala záver, že neboli splnené podmienky na prijatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia, má sa za to, že žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia bola odmietnutá ministerstvom financií, resp. príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka oprávnene. To znamená, že o takejto žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia sa už nebude konať.
Ak je poradná komisia zriadená z druhého dôvodu, t. j. z dôvodu, že sa ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka nepodarilo dospieť k vzájomnej dohode v podľa § 4, poradná komisia vydá svoje stanovisko podľa § 12, v ktorom uvedie ako sa má sporná otázka vyriešiť.
Od právneho názoru súdu sa nemožno odchýliť, ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť predtým, ako dotknutý daňový subjekt podal žiadosť o zriadenie poradnej komisie. V tomto prípade nie je možné riešiť spornú otázku prostredníctvom poradnej komisie, t. j. nie je možné postupovať podľa tohto ustanovenia. Ministerstvo financií preto oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a tiež oznámi dotknutému daňovému subjektu,že sa ustanovenia tohto paragrafu neuplatňujú.
Ak dotknutý daňový subjekt podal správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku proti rozhodnutiu o vyrubení dane a rozhodnutie správneho súdu vo veci nadobudlo právoplatnosť po podaní žiadosti o zriadenie poradnej komisie, ale zároveň pred vydaním stanoviska podľa
§ 12, postup riešenia spornej otázky prostredníctvom poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov, podľa toho, ktorá komisia pre riešenie sporov je vo veci spornej otázky zriadená, sa končí. Ministerstvo financií oznámi účinky rozhodnutia správneho súdu príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tej komisii pre riešenie sporov, ktorá bola zriadená a dotknutému daňovému subjektu ministerstvo financií oznámi, že postup riešenia spornej otázky prostredníctvom zriadenej komisie pre riešenie sporov sa končí.
K § 6
Na účel vytvorenia zoznamu nezávislých osôb, ktorý vedie, aktualizuje a zverejňuje Európska komisia, je ministerstvo financií povinné oznámiť Európskej komisii informácie o troch osobách, ktoré spĺňajú všetky požiadavky na to, aby mohli byť nezávislými osobami, pričom ministerstvo financií môže označiť, ktorú z nich možno vymenovať za predsedu poradnej komisie. Ministerstvo financií taktiež musí priebežne informovať Európsku komisiu o akýchkoľvek zmenách, týkajúcich sa tých nezávislých osôb, ktoré už nominovalo do zoznamu nezávislých osôb (napr. zmena priezviska, trvalého bydliska, atď.).
Ministerstvo financií je povinné požiadať Európsku komisiu o vyčiarknutie nezávislej osoby, ktorú nominovalo, zo zoznamu nezávislých osôb, pokiaľ prestala spĺňať podmienky na to, aby bola nezávislou osobou a zároveň nominovať inú nezávislú osobu, ktorá tieto podmienky spĺňa. Pri získavaní informácií o tejto osobe postupuje ministerstvo financií primerane podľa ustanovenia § 26 daňového poriadku (poskytovanie údajov správcovi dane).
Ak má ministerstvo financií pochybnosť tom, či nezávislá osoba, ktorá bola nominovaná do zoznamu iným členským štátom, spĺňa podmienky dané zákonom na to, aby bola nezávislou osobou, informuje o týchto pochybnostiach Európsku komisiu a predloží jej dôkazy, ktoré má k dispozícii, a ktoré podporujú tieto pochybnosti.
Aj iný členský štát môže taktiež namietať zotrvanie nezávislej osoby, nominovanej do zoznamu nezávislých osôb ministerstvom financií. V tomto prípade je ministerstvo financií povinné do šiestich mesiacov po oznámení Európskej komisie, o tom, že príslušný orgán iného členského štátu namieta zotrvanie nezávislej osoby nominovanej ministerstvom financií, preveriť, či táto osoba spĺňa podmienky na to, aby bola nezávislou osobou. Ak ministerstvo financií zistí, že táto osoba nespĺňa zákonom dané podmienky na zotrvanie v zozname nezávislých osôb, informuje o tom Európsku komisiu a súčasne požiada o vyčiarknutie takejto osoby zo zoznamu nezávislých osôb a zároveň nominuje inú osobu, ktorá podmienky spĺňa. Pokiaľ však ministerstvo financií zistí, že uvedená osoba spĺňa všetky podmienky na to, aby bola nezávislou osobou, informuje Európsku komisiu, že táto nezávislá osoba naďalej zotrvá v zozname nezávislých osôb.
K § 7
Ustanovenie upravuje zloženie poradnej komisie a spôsob vymenovania jednotlivých členov poradnej komisie. Poradnú komisiu tvorí predseda poradnej komisie, jeden zástupca za ministerstvo financií a jeden zástupca za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie ministerstvo financií a jedna nezávislá osoba, ktorú vyberie príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Ak sa na tom ministerstvo financií a príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, môžu byť v poradnej komisii dvaja zástupcovia za ministerstvo financií a dvaja zástupcovia za príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Tak isto sa môžu dohodnúť, že ministerstvo financií aj príslušný orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka vyberú zo zoznamu nezávislých osôb dve nezávislé osoby, ktoré budú súčasťou poradnej komisie.
Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka sa vopred dohodnú na tom, ako vymenujú nezávislé osoby a ich náhradníkov, t. j. určia si pravidlá vymenovania nezávislých osôb. Ak sa dohodnú na pravidlách vymenovania, avšak z určitého dôvodu nedôjde k výberu nezávislých osôb podľa týchto vopred ustanovených pravidiel, môže sa uplatniť § 8, podľa ktorého môže dotknutý daňový subjekt požiadať súd, aby ustanovil nezávislú osobu zo zoznamu nezávislých osôb. Ak by k dohode pravidiel vymenovania nezávislých osôb nedošlo vôbec, nezávislé osoby sa vyberú na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.
Ministerstvo financií môže namietať voči vymenovaniu ktorejkoľvek nezávislej osoby, a to z dôvodu, na ktorom sa vopred dohodli so zainteresovaným príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka alebo z dôvodov uvedených v tomto zákone, akým je napríklad to, že nezávislá osoba pracuje alebo pracovala kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania pre správu členského štátu, ktorá spravuje dane, t. j. pre daňovú, resp. finančnú správu.
Dôvodom takejto námietky môže byť aj to, že nezávislá osoba pracuje pre dotknutý daňový subjekt alebo pre neho pracovala, a to kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania, pričom ide nielen o zamestnanecký pomer, ale aj iný pomer, na základe ktorého sú vykonávané služby, akou je napr. poradenská činnosť pre dotknutý daňový subjekt.
Ďalším dôvodom na podanie námietky je aj to, keď nezávislá osoba má alebo kedykoľvek počas piatich rokov pred dátumom jej vymenovania mala významný podiel v dotknutom daňovom subjekte, pričom definícia významného podielu vychádza z definície kvalifikovanej účasti podľa § 9 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom podania námietky je aj existencia pochybnosti o tom, že nezávislá osoba nespĺňa podmienku nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti. To znamená, že so zreteľom na jej pomer k spornej otázke, k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, možno mať pochybnosti o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti.Inak povedané, ak existujú pochybnosti o tom, že nezávislá osoba by mala mať určitý záujem na spôsobe skončenia konania o zamedzení dvojitého zdanenia, a teda je na výsledku konania nejakým spôsobom zainteresovaná.Pre pomer k dotknutému daňovému subjekt alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosti o nezaujatosti nezávislej osoby, ak k nim má táto nezávislá osoba napr. pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer, prípadne tu existujú rodinné väzby.
Dôvodom na podanie námietky je taktiež situácia, kedy nezávislá osoba poskytuje daňové poradenstvo alebo pracuje pre osobu, ktorá poskytuje daňové poradenstvo alebo kedykoľvek počas troch rokov pred dátumom jej vymenovania poskytovala daňové poradenstvo alebo pracovala pre osobu, ktorá poskytovala daňové poradenstvo (napr. o daňoví poradcovia).
Ministerstvo financií môže požiadať, aby ktorákoľvek nezávislá osoba jej náhradník, oznámila akýkoľvek záujem, vzťah alebo inú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na jej nezávislosť, nestrannosť alebo nezaujatosť. Ak nezávislá osoba nevyhovie žiadosti ministerstva financií v požadovanom rozsahu a určenej lehote považuje sa to za existenciu obavy o jej nezávislosti, nestrannosti alebo nezaujatosti, t. j. že vzhľadom na jej pomer k spornej otázke alebo k dotknutému daňovému subjektu alebo k jeho zástupcovi, môže mať nezávislá osoba určitý záujem na výsledku konania o zamedzení dvojitého zdanenia.
Zástupcovia ministerstva financií, zástupcovia príslušného orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a nezávislé osoby si zvolia predsedu poradnej komisie zo zoznamu nezávislých osôb, ktorý je sudcom, ak sa nedohodnú inak. Môžu sa teda dohodnúť, že predseda poradnej komisie nemusí byť sudcom. Ak budú členovia poradnej komisie vymenovaní súdom podľa § 8, predseda poradnej komisie bude určený na základe žrebovania zo zoznamu nezávislých osôb.
Výkon funkcie nezávislej osoby sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
K § 8
Uvedené ustanovenie upravuje konanie na súde, v ktorom môže súd ustanoviť nezávislú osobu a náhradníka zo zoznamu nezávislých osôb, ak ju nevymenovalo ministerstvo financií. Toto konanie začína len na návrh dotknutého daňového subjektu, ktorý môže byť podaný, ak ministerstvo financií nevymenovalo nezávislú osobu a náhradníka podľa § 7 ods. 2.
Návrh musí byť podaný v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na zriadenie poradnej komisie uvedenej v § 5 ods. 3 druhej vete, inak ho súd zamietne.
Ak súd nezamietne návrh z dôvodu jeho podania po lehote, doručí tento návrh ministerstvu financií. Ak ministerstvo financií nepreukáže v lehote 30 dní od doručenia návrhu, že vymenovalo nezávislú osobu a náhradníka, súd ustanoví nezávislú osobu a náhradníka, a to vyžrebovaním zo zoznamu nezávislých osôb zverejneného Európskou komisiou. Súd však nemôže ustanoviť nezávislú osobu, ktorú do zoznamu nezávislých osôb nominoval príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
Uznesenie o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka je súd povinný bezodkladne doručiť dotknutému daňovému subjektu a ministerstvu financií.
Po doručení uznesenia súdu, je ministerstvo financií povinné bezodkladne informovať príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, o ustanovení nezávislej osoby a náhradníka súdom.
K § 9
Ministerstvo financií a príslušný orgán dotknutého členského štátu sa môžu dohodnúť na alternatívnom riešení sporov prostredníctvom komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia sa líši od poradnej komisie najmä tým, že na vyriešenie spornej otázky môže použiť aj akýkoľvek iný postup riešenia sporov než ako je ten, ktorý uplatňuje poradná komisia, t. j. môže použiť alternatívu k postupu riešenia sporu na základe nezávislého stanoviska. Medzi druhy postupovalternatívneho riešenia sporov patrí napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie alebo akékoľvek iné postupy alebo techniky riešenia sporov, ktorých cieľom je vyriešiť danú spornú otázku.
V prípade dohody ministerstva financií s príslušným orgánom konkrétneho členského štátu sa komisia pre alternatívne riešenie sporov môže zriadiť aj vo forme stálej komisie, ktorá bude permanentne zriadená na riešenie prípadných ďalších sporných otázok. Napríklad, ak sa ministerstvo financií a orgán, ktorý je určený Českou republikou, dohodnú vopred na zriadení stálej komisie pre alternatívne riešenie sporov. Táto komisia bude riešiť spory, ktoré medzi nimi vznikli resp. môžu vzniknúť, a ktoré sa budú týkať zdanenia.
Komisia pre alternatívne riešenie sporov môže mať odlišné zloženie a formu od poradnej komisie, avšak platia na ňu pravidlá týkajúce sa nezávislosti jej členov v zmysle § 7 ods. 4 a 5. Primerane sa na ňu vzťahujú aj ustanovenia o dokazovaní a pojednávaní komisie pre riešenie sporov podľa § 11 a ustanovenia týkajúce sa trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 17, avšak uvedené platí len v tom prípade, ak organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov podľa § 10 neustanovuje inak.
K § 10
V § 10 sa uvádzajú jednotlivé náležitosti organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov, ktorý zostavuje ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, na každý vzniknutý spor a podpisuje ho poverený zamestnanec ministerstva financií a poverený zamestnanec príslušného orgánu dotknutého členského štátu.
Ministerstvo financií, v lehote na zriadenie poradnej komisie, t. j. do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, musí dotknutému daňovému subjektu doručiť kompletný organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov, oznámiť mu dátum, do ktorého bude prijaté jej stanovisko k riešeniu spornej otázky a oznámiť mu názov dotknutých osobitných predpisov,ktorých sa sporná otázka týka, t. j. právne predpisy, na základe ktorých došlo resp. malo dôjsť k dvojitému zdaneniu v Slovenskej republike ako aj názov právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka a názov dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Základnými náležitosťami organizačného poriadku komisie pre riešenie sporov sú
- opis a charakteristika spornej otázky,
- výkladové pravidlá pre právne otázky a skutkové otázky, ktoré sa majú vyriešiť,
- forma komisie pre riešenie sporov (podľa toho, ktorá bola zriadená, t. j. poradná komisia alebo komisia pre alternatívne riešenie sporov) a druh postupu alternatívneho riešenia sporov (napr. zmierenie, mediácia, expertíza, rozhodcovské konanie), ktorý sa uvedie, ak bol použitý iný postup než ako je postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska,
- harmonogram riešenia spornej otázky,
- zloženie komisie pre riešenie sporov, vrátane počtu členov, mien a priezvisk členov, údajov o ich kompetencii a kvalifikácii a všetkých konfliktov záujmov členov,
- pravidlá, ktoré upravujú účasť dotknutých daňových subjektov a tretích strán, výmenu vyjadrení, informácií a dôkazov, náklady, druh postupu riešenia spornej otázky, ktorý sa má použiť (t. j. či sa použije „klasický“ postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupov alternatívneho riešenia sporov), a ďalšie príslušné procesné postupy alebo organizačné postupy,
- logistické postupy v súvislosti s prijatím stanoviska komisie pre riešenie sporov a s jeho doručením.
Ak bol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov v lehote do 120 dní od doručenia žiadosti o zriadenie poradnej komisie, avšak nebol úplný alebo mu vôbec nebol doručený v tejto lehote, komisia pre riešenie sporov musí použiť vzorový organizačný poriadok vydaný a zverejnený Európskou komisiou.
Ak nebol dotknutému daňovému subjektu doručený organizačný poriadokkomisie pre riešenie sporov, ktorý je v súlade s odsekmi 2 až 4, musia nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov, doplniť organizačný poriadok komisie pre riešenie sporov na základe vzorového organizačného poriadku vydaného Európskou komisiou a zaslať ho dotknutému daňovému subjektu do dvoch týždňov odo dňa jej zriadenia.
Pokiaľ sa nezávislé osoby a predseda komisie pre riešenie sporov nedohodnú na organizačnom poriadku komisie pre riešenie sporov alebo ho nedoručia dotknutému daňovému subjektu v lehote do dvoch týždňov od zriadenia komisie pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku, t. j. môžu sa obrátiť sa žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy na správny súd.
K § 11
Dotknutý daňový subjekt môže poskytnúť potrebné informácie komisii pre riešenie sporov, len ak s tým súhlasí ministerstvo financií. Ak o potrebné informácie požiada komisia pre riešenie sporov, dotknutý daňový subjekt je povinný jej tieto informácie poskytnúť.
Ministerstvo financií môže odmietnuť poskytnúť informácie komisii na riešenie sporov len, ak nie je možné získať tieto informácie alebo, ak by ich získanie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo, ak by došlo k zverejneniu obchodného postupu, alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku,alebo ak by došlo k vyzradeniu utajovanej skutočnosti.
Dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca majú povinnosť na žiadosť komisie pre riešenie sporov dostaviť sa na jej rokovanie. Toto ustanovenie upravuje aj možnosť zastupovania v spore pred komisiou pre riešenie sporov, pričom dotknutý daňový subjekt alebo jeho zástupca sa môžu zúčastniť rokovania komisie pre riešenie sporov na svoju žiadosť a so súhlasom ministerstva financií a príslušného orgánu dotknutého členského štátu.
Ustanovuje sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, ktoré sa získajú z titulu členstva v komisii pre riešenie sporov. Dotknutý daňový subjekt a jeho zástupca sú taktiež povinní zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k informáciám, o ktorých sa dozvedeli počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia. Ministerstvo financií môže vyzvať dotknutý daňový subjekt a jeho zástupcu, aby predložili vyhlásenie o zachovaní mlčanlivosti.
Keďže subsidiárnym predpisom k tomuto zákonu je daňový poriadok, uplatňuje sa aj inštitút daňového tajomstva. Taktiež v prípade porušenia povinnosti zachovávať mlčanlivosť nezávislou osobou alebo iným členom komisie pre riešenie sporov, alebo dotknutým daňovým subjektom a jeho zástupcom, dochádza k správnemu deliktu v zmysle § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i). Za tento delikt sa uloží podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku pokuta od 60 eur do 3 000 eur.
K § 12
Komisia pre riešenie sporov musí najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia vydať písomné stanovisko. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac o tri mesiace a o predĺžení tejto lehoty musí komisia pre riešenie sporov informovať aj dotknutý daňový subjekt. Odôvodneným prípadom na predĺženie lehoty môže byť napríklad mimoriadna zložitosť spornej otázky alebo osobitná povaha spornej otázky, pre ktorú o nej nemožno rozhodnúť v základnej lehote. Stanovisko musí vychádzať z ustanovení dotknutej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, z dotknutých osobitných predpisov, ktorým je napr. zákon o dani z príjmov a dotknutého právneho predpisu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
Na prijatie stanoviska komisie pre riešenie sporov je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov. Ak by sa niektorý z členov komisie pre riešenie sporov nezúčastnil hlasovania, môže sa rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedukomisie pre riešenie sporov. Predsedakomisie pre riešenie sporov oznámi stanovisko komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
K § 13
Po oznámení stanoviska komisie pre riešenie sporov ministerstvu financií a príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, môžu dohodnúť na riešení spornej otázky v lehote do šiestich mesiacov od tohto oznámenia. V tejto lehote sa môžu dohodnúť na vyriešení spornej otázky aj odchylne od stanoviska, ktoré im dala komisia pre riešenie sporov. Ak však v tejto lehote nedospejú k dohode o riešení spornej otázky musia spornú otázku vyriešiť podľa stanoviska komisie pre riešenie sporov.
Ministerstvo financií je následne povinné bezodkladne vydať rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré doručí dotknutému daňovému subjektu do 30 dní od jeho vydania. Ak by dotknutému daňovému subjektu, ktorý je rezidentom v zmysle zákona o dani z príjmu, nebolo toto rozhodnutie doručené v uvedenej lehote, môže podať žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku na príslušný správny súd.
Rozhodnutie vychádza z dohody ministerstva financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, resp. zo stanoviska komisie pre riešenie sporov. Čiže vychádza z toho, ako sa členské štáty dohodli o tom, ktorý štát má zdaniť príjem alebo kapitál dotknutého daňového subjektu. Týmto rozhodnutím teda môže dôjsť k zrušeniu zdanenia (zrušenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktoré bolo uložené Slovenskou republikou alebo k potvrdeniu vyrubenia dane (potvrdenie rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní), ktorú má dotknutý daňový subjekt v Slovenskej republike zaplatiť.
Rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia je vykonateľné po uplynutí 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia, ak príslušný súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, a ak sa dotknutý daňový subjekt v tejto lehote vzdá práva na opravné prostriedky. Pokiaľ tieto dve podmienky nenastanú, t. j. uplynutie lehoty 60 dní a zároveň vzdanie sa práva na odvolanie v tejto lehote, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia sa zrušuje v plnom rozsahu a ministerstvo financií o tom informuje dotknutý daňový subjekt a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pričom lehota 60 dní neplynie, ak sa začalo konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14. Ak dotknutý daňový subjekt podá voči rozhodnutiu o zamedzení dvojitého zdanenia odvolanie, toto rozhodnutie sa automaticky zo zákona zrušuje a odvolacie konanie je potrebné zastaviť, nakoľko odpadol jeho dôvod.
Ak sa rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia nevykonalo a súd nevyslovil nedostatok nezávislosti nezávislej osoby podľa § 14, dotknutý daňový subjekt môže uplatniť postup podľa Správneho súdneho poriadku.
K § 14
Ustanovenie upravuje konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti na príslušnom súde. Navrhovateľom je ministerstvo financií, ktoré môže podať návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti ktorejkoľvek nezávislej osoby, ktorá bola členom poradnej komisie podľa
§ 7 ods. 1 písm. c), a u ktorej nastali počas 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4. Odporcom je nezávislá osoba, ktorej nezávislosť je v konaní namietaná.
Ministerstvo financií musí návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby podať v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa dozvedelo o dôvodoch na namietanie vymenovania nezávislej osoby podľa § 7 ods. 4, najneskôr však do 12 mesiacov nasledujúcich po oznámení stanoviska poradnej komisie podľa § 12, inak ho súd zamietne. Súd rozhodne o návrhu vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby bez nariadenia pojednávania.
Pokiaľ ministerstvo financií preukáže, že u nezávislej osoby skutočne nastali dôvody na namietanie jej vymenovania podľa § 7 ods. 4, súd vysloví nedostatok nezávislosti. V opačnom prípade súd návrh na vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby zamietne.
Ministerstvo financií informuje o rozhodnutí súdu príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, bezodkladne po jeho doručení.
K § 15
Ministerstvo financií sa môže s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka dohodnúť, že svoje rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia vydané podľa § 13 zverejnia v úplnom znení, avšak len v tom prípade, ak s tým súhlasí aj dotknutý daňový subjekt. Ak s takýmto zverejnením ministerstvo financií alebo príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, alebo dotknutý daňový subjekt nesúhlasia, zverejní sa len jeho abstrakt.
Abstrakt obsahuje opis spornej otázky, dátum vydania rozhodnutia o zamedzení dvojitého zdanenia, príslušné zdaňovacie obdobie, právny základ, odvetvie, v ktorom pôsobí dotknutý daňový subjekt, stručný opis konečného výsledku, t. j. ako sa sporná otázka vyriešila a druh postupu riešenia spornej otázky, t. j. postup smerujúci k prijatiu nezávislého stanoviska alebo niektorý z druhov postupu alternatívneho riešenia sporov (mediácia, expertíza, atď.).
Ministerstvo financií zašle dotknutému daňovému subjektu abstrakt ešte pred jeho zverejnením. Dotknutý daňový subjekt môže do 60 dní po tomto doručení požiadať ministerstvo financií, aby sa v abstrakte nezverejnili také informácie, zverejnením ktorých by došlo k porušeniu obchodného tajomstva, profesijného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva, alebo by došlo k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku. Abstrakt ministerstvo financií bezodkladne doručí Európskej komisii.
K § 16
Uvedené ustanovenie zavádza možnosť podávania niektorých podaní len ministerstvu financií. Dotknutý daňový subjekt teda nemusí niektoré podania podávať každému zainteresovanému príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, ale stačí, ak ich podá len ministerstvu financií.
Táto možnosť sa vzťahuje na fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú tzv. veľkým podnikom a nie sú súčasťou veľkej skupiny podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS.
Týmito podaniami sú žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia, odpoveď na žiadosť o dodatočné informácie podľa § 3 ods. 4 a § 4 ods. 3, späťvzatie žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 10 a žiadosť o zriadenie poradnej komisie. Uvedené podania môže dotknutý daňový subjekt podať len ministerstvu financií, len vtedy ak je rezidentom podľa
§ 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zároveň je:
- fyzickou osobou alebo
- právnickou osobou a táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je mikro účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 6 zákona o účtovníctve alebo
- právnickou osoboua táto právnická osoba je súčasťou skupiny účtovných jednotiek, ktorá nespĺňa veľkostné podmienky podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona o účtovníctve a zároveň je malou účtovnou jednotkou podľa § 2 ods. 7 zákona o účtovníctve.
Podľa § 22 ods. 10 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka, za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:
1. celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,
2. čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur,
3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvedo veľkostnej skupiny mikro účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku nepresiahla 350 000 eur,
b) čistý obrat nepresiahol 700 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať.
Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvedo veľkostnej skupiny malej účtovnej jednotky sa zatriedi účtovná jednotka, ktorá spĺňa aspoň dve z týchto podmienok:
a) celková suma majetku presiahla sumu 350 000 eur, ale nepresiahla sumu 4 000 000 eur,
b) čistý obrat presiahol sumu 700 000 eur, ale nepresiahol sumu 8 000 000 eur,
c) priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia presiahol 10 a nepresiahol 50.
Ak dotknutý daňový subjekt nespĺňa vyššie uvedené podmienky, musí podať predmetné podania ministerstvu financií a súčasne aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka.
Po doručení týchto podaní ministerstvu financií, musí ministerstvo financií do dvoch mesiacov od ich doručenia zaslať oznámenie o ich doručení príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Od doručenia tohto oznámenia príslušnému orgánu členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, platí domnienka, že dotknutý daňový subjekt urobil podania vo všetkých členských štátoch, ktorých sa sporná otázka týka.
K § 17
Počas konania o zamedzení dvojitého zdanenia môžu vzniknúť trovy konania, ktoré sa delia rovným dielom medzi ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ sa nedohodnú na inom spôsobe rozdelenia trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia alebo, ak nejde o situáciu, keď sa dohodnú, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt.
Trovami konania o zamedzení dvojitého zdanenia sú:
- výdavky poskytované v súvislosti s výkonom funkcie nezávislej osoby alebo s plnením iných povinností spojených s touto funkciou, v rozsahu a vo výške ustanovenej napr. zákonom
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov,
- paušálna náhrada nezávislej osoby za výkon funkcie v sume 500 eur za jeden deň rokovania komisie pre riešenie sporov.
Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, neznášajú náklady, ktoré vzniknú dotknutému daňovému subjektu.
Ak dotknutý daňový subjekt vezme svoju žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia späť podľa § 3 ods. 10 alebo, ak bola žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa
§ 5 ods. 7 odmietnutá oprávnene, môže sa ministerstvo financií s príslušným orgánom členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnúť, že všetky vzniknuté trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia znáša dotknutý daňový subjekt. Ak sa na tomto ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, dohodnú, ministerstvo financií bezodkladne vydá rozhodnutie o trováchkonania o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má dotknutý daňový subjekt uhradiť ministerstvu financií a doručí ho dotknutému daňovému subjektu. Dotknutý daňový subjekt je povinný trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia určené rozhodnutím zaplatiť.
Na vymáhanie trov konania o zamedzení dvojitého zdanenia sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku, pričom trovy konania o zamedzení dvojitého zdanenia vymáha ten daňový úrad, ktorý je miestne príslušným daňovým úradom pre dotknutý daňový subjekt.
K § 18
Tretia časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy. Toto konanie začína len na základe žiadosti dotknutého daňového subjektu, ktorý je v zmysle zákona o dani z príjmov rezidentom. Žiadosť musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neupravuje inak. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
K § 19
Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy, t. j. na konanie začaté v zmysle článku 25, ktorý je súčasťou zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.
K § 20
V § 20 je upravený postup ministerstva financií a príslušného orgánu zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka, pokiaľ začnú riešiť spornú otázku vzájomnou dohodou. Ak dôjde k vzájomnej dohode o vyriešení spornej otázky, ministerstvo financií ihneď oznámi dotknutému daňovému subjektu jej výsledok a vykoná všetky potrebné úkony, ktoré z takejto dohody pre neho vyplývajú. Ak k uvedenej dohode nedôjde ministerstvo financií taktiež bezodkladne oznámi túto skutočnosť dotknutému daňovému subjektu.
Na zamedzenie dvojitého zdanenia vzájomnou dohodou nemá dotknutý daňový subjekt právny nárok.
Základným rozdielom medzi pravidlami riešenia sporov podľa druhej časti, t. j. podľa transponovanej smernice, podľa ktorej, ak príslušné orgány nedosiahnu vzájomnú dohodu, ktorou by vyriešili spornú otázku, môže túto spornú otázku vyriešiť komisia pre riešenie sporov, a pravidlami riešenia sporov podľa tretej časti, je to, že podľa tretej časti sa príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nemusia dohodnúť o zamedzení dvojitého zdanenia a môže vzniknúť situácia, že dvojité zdanenie bude pretrvávať. Samozrejme, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia obsahuje ustanovenia arbitrážnom konaní, dotknutý daňový subjekt môže podať žiadosť o vyriešenie spornej otázky v rámci arbitrážneho konania. Príslušná zmluva upravuje aj podmienky tohto arbitrážneho konania.
K § 21
Ustanovenie § 21 vyplýva zo záverov projektu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20, ktorý bol zameraný na zamedzenie erózií základu dane a umelého presúvania ziskov (BEPS). Akčný bod č. 14 tohto projektu bol venovaný efektívnemu riešeniu medzinárodných daňových sporov, ako aj predchádzaniu takýmto sporom. V rámci záverečnej správy k akčnému bodu č. 14 v roku 2015 boli prijaté minimálne štandardy, medzi ktoré patrí aj zahrnutie tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia do jednotlivých, už aj existujúcich, bilaterálnych daňových zmlúv. K úprave týchto zmlúv, v súlade so závermi projektu BEPS, dochádza prostredníctvom multilaterálneho nástroja, ku ktorému pristúpila aj Slovenská republika, ako aj mnoho ďalších jurisdikcií. V prípade niektorých zmluvných partnerov však k zosúladeniu s minimálnym štandardom nedôjde automaticky, napr. ak príslušný zmluvný partner nepristúpil k multilaterálnemu nástroju a rozhodol sa pre bilaterálne rokovania o úprave zmlúv, prípadne pre vnútroštátnu úpravu v jednotlivých oblastiach.
Účelom § 21 je umožniť ministerstvu financií postup v zmysle tretieho odseku článku 25 Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia, a to aj v prípade tých zmluvných partnerov, s ktorými zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neobsahuje ekvivalent tohto ustanovenia, pokiaľ takýto postup umožní legislatíva príslušného zmluvného štátu.
K § 22
Ak sa kompetentné orgány nedohodnú inak, ministerstvo financií, príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt, ktorý podal žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy, znášajú náklady spojené s ich vlastnou účasťou na tomto konaní, vrátane preukázaných cestovných výdavkov a nákladov spojených s prípravou a prezentáciou ich stanovísk.
K § 23
Štvrtá časť tohto zákona upravuje konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru. Toto konanie začína na žiadosť dotknutého daňového subjektu, ktorá musí byť podaná v lehote troch rokov od doručenia prvého oznámenia o úkone, ktorý vedie k spornej otázke, a to bez ohľadu na to, či dotknutý daňový subjekt uplatňuje opravné prostriedky. Ak sa sporná otázka týka aj iného zmluvného štátu, dotknutý daňový subjekt doručí žiadosť podľa prvej vety aj príslušnému orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Uvedeným úkonom môže byť napr. protokol z daňovej kontroly alebo právoplatné rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní, v určitých prípadoch to môže byť napr. aj výzva na podanie daňového priznania, avšak vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.
K § 24
Z dôvodu jednotnosti pravidiel riešenia sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia, sa aj na priebeh konania o zamedzení dvojitého zdanenia podľa dohovoru, primerane uplatňuje rovnaký postup ako na konanie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa druhej časti zákona.
K § 25
Ustanovenie upravuje základné pravidlá riešenia spornej otázky podľa dohovoru, ktoré sú ustanovené v článku 7 dohovoru.
Článok 7 dohovoru:
„Ak dotknuté príslušné orgány nedospejú k dohode, ktorá zamedzí dvojitému zdaneniu a na ktorú sa odvoláva článok 6, do dvoch rokov odo dňa, keď bola vec prvýkrát predložená jednému z príslušných orgánov v súlade s článkom 6 ods. 1, zriadia poradnú komisiu poverenú vydať svoje stanovisko o zamedzení dvojitého zdanenia v tomto prípade.
Podniky môžu na svoju ochranu využiť opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknutých zmluvných štátov; ak však bola vec podaná na súd alebo tribunál, lehota dvoch rokov uvedená v prvom pododseku sa počíta od dátumu vynesenia rozsudku konečným odvolacím súdom.
Predloženie veci poradnej komisii nebráni zmluvnému štátu, aby vo vzťahu k tej istej záležitosti začal alebo naďalej viedol súdne konania alebo správne konania o sankciách.
Ak vnútroštátne právne predpisy zmluvného štátu príslušným orgánom tohto štátu nepovoľujú, aby sa odchýlili od rozhodnutí ich súdnych orgánov, odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ združený podnik tohto štátu nechal uplynúť lehotu pre podanie odvolania alebo od takého odvolania odstúpil pred vynesením rozhodnutia. Toto ustanovenie nemá vplyv na odvolanie, ak sa vzťahuje na iné záležitosti, ako sú záležitosti uvedené v článku 6.
Príslušné orgány sa môžu vzájomnou dohodou a dohodou so združenými podnikmi vzdať lehôt uvedených v odseku 1.
Pokiaľ sa neuplatňujú ustanovenia odsekov 1 až 4, práva každého zo združených podnikov, ako sú ustanovené v článku 6, zostávajú nedotknuté.“
K § 26
Na postup podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia daňového poriadku.
K § 27
Konanie podľa tohto zákona môže začať aj v tom prípade, ak rozhodnutie o vyrubení dane, ktoré viedlo k spornej otázke nadobudlo právoplatnosť.
Ak dotknutý daňový subjekt podá odvolanie proti rozhodnutiu vydanému vo vyrubovacom konaní vo veci spornej otázky, lehota na rozhodnutie o žiadosti o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa § 3 ods. 5 a lehota na vyriešenie spornej otázky vzájomnou dohodou podľa
§ 4 ods. 2 začnú plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení dane.
K § 28
Počas konania podľa tohto zákona je ministerstvo financií oprávnené požadovať od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) alebo od konkrétneho správcu dane informácie, ktoré potrebuje na vyriešenie spornej otázky. Finančné riaditeľstvo alebo správca dane poskytne tieto informácie ministerstvu financií bezodkladne od doručenia žiadosti ministerstva financií, resp. bezodkladne po ich získaní.
K § 29
Pokiaľ dotknutý daňový subjekt podá žiadosť o zamedzenie dvojitého zdanenia podľa druhej časti tohto zákona, jej doručením ministerstvu financií sa konanie o tej istej spornej otázke vedené podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona končí.
K § 30
Na ustanovenie členov poradnej komisie súdom podľa § 8 a na konanie o vyslovenie nedostatku nezávislosti nezávislej osoby na príslušnom súde podľa § 14 je príslušný Okresný súd Bratislava II. V týchto konaniachkoná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ktorý rozhoduje aj o prípadnom zastavení konania. Sudca v konaniach koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka, pričom proti tomuto rozhodnutiu sudcu už nie je prípustný opravný prostriedok.
Na konanie o návrhu na ustanovenie členov poradnej komisie a na konanie o návrhu na vyslovenie nedostatku nezávislosti sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
K § 31
Pokiaľ konanie podľa tohto zákona už začalo, nie je to prekážkou na to, aby vo veci spornej otázky začalo alebo prebiehalo iné konanie, napr. trestné, súdne alebo správne, resp. daňové konanie.
Ministerstvo financií môže prerušiť konanie vedené podľa tohto zákona, pokiaľ sa vo veci spornej otázky začalo súdne konanie a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Konanie podľa tohto zákona možno prerušiť od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci. O tomto prerušení ministerstvo financií bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka a dotknutý daňový subjekt.
Ministerstvo financií musí prerušiť konanie podľa tohto zákona, ak sa v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom začalo trestné konanie, v ktorom by mohol byť dotknutý daňový subjekt odsúdený za spáchanie daňového trestného činu a toto konanie sa vedie súbežne s konaním podľa tohto zákona. Ministerstvo financií preruší konanie podľa tohto zákona od dátumu prijatia žiadosti podanej podľa tohto zákona až do právoplatného rozhodnutia vydaného v tomto trestnom konaní. Ministerstvo financií o tomto prerušení bezodkladne informuje príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týkaa dotknutý daňový subjekt.
Ak bol dotknutý daňový subjekt, v súvislosti s upraveným príjmom alebo majetkom, už právoplatne odsúdený za daňový trestný čin, ministerstvo financií doručí odsudzujúci rozsudok príslušnému orgánu členského alebo zmluvného štátu, ktorého sa sporná otázka týka. Dňom doručenia tohto rozsudku príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvnému štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa konanie podľa tohto zákona končí, o čom ministerstvo financií informuje dotknutý daňový subjekt.
K § 32
Ministerstvo financií je povinné doručiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie podľa
§ 4 ods. 4, rozhodnutie o zamedzení dvojitého zdanenia podľa § 13 a schválenú dohodu podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona aj finančnému riaditeľstvu a príslušnému správcovi dane.
Všetky uvedené rozhodnutia a schválené dohody sú záväzné pre dotknutý daňový subjekt, ministerstvo financií, finančné riaditeľstvo a príslušného správcu dane, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok, ktoré sú ustanovené v daňovom poriadku (§ 69 a 85).
Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, a to bez ohľadu na lehotu na zánik práva vyrubiť daň a lehotu na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 a 85 daňového poriadku), pokiaľ to vyplýva zo schválenej dohody podľa tretej alebo štvrtej časti tohto zákona, t. j. ak dochádza k zmene jeho daňovej povinnosti v Slovenskej republike.Dodatočné daňové priznanie musí dotknutý daňový subjekt podať najneskôr do jedného roka odo dňa, od kedy mu bol oznámený výsledok dohody podľa tretej časti alebo štvrtej časti tohto zákona. Dotknutý daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie len, ak príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenie neupravuje inak.
K § 33
Ak konanie o spornej otázke podľa tohto zákona skončí spôsobom uvedeným v tomto zákone, dotknutý daňový subjekt už nemôže vo veci tej istej spornej otázky podať ďalšie žiadosti podľa tohto zákona.
K § 34
Ak príslušný orgán členského štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia alebo príslušný orgán zmluvného štátu začne konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe zmluvy alebo konanie o zamedzení dvojitého zdanenia na základe dohovoru a informuje o tom ministerstvo financií, ministerstvo financií postupuje v týchto konaniach primerane podľa ustanovení tohto zákona.
K § 35
Tento zákon (ustanovenia druhej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia podaných po 30. júni 2019 za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri 2017, ak sa ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, nedohodnú inak. Ministerstvo financií a príslušný orgán členského štátu, ktorého sa sporná otázka týka, sa teda môžu dohodnúť, že ustanovenia druhej časti tohto zákona použijú aj na konania začaté na základe takých žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia, ktoré budú podané pred uvedeným dátumom a za akékoľvek zdaňovacie obdobia.
Tento zákon (ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona) sa použije na konania začaté na základe žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe zmluvy a žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru podaných po 30. júni 2019.
K § 36
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe. Uvedeným právne záväzným akom je Smernica Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii.
K § 37
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2019.
Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018.
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády aminister financií Slovenskej republiky