Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 573 zo dňa 13. decembra 2017, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Cieľom návrhu zákona je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2016/1065 z 27. júna 2016, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zaobchádzanie z poukazmi, a článok 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455 z 5. decembra 2017, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku. Slovenskej republike vyplýva povinnosť prijať a uverejniť zákon potrebný na dosiahnutie súladu zákona o DPH s citovanými smernicami do 31. decembra 2018.
Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel pri zaobchádzaní s poukazmi, ktoré možno vymeniť za tovary alebo služby. Platný zákon neobsahuje žiadne pravidlá daňového zaobchádzania s transakciami týkajúcimi sa poukazov. Tým, že zaobchádzanie s poukazmi na účely DPH je v členských štátoch rozličné, dochádza k nejednotnosti pri uplatňovaní základných pravidiel DPH, čo môže spôsobovať narúšanie hospodárskej súťaže, dvojité zdanenie alebo nezdanenie tovarov a služieb alebo viesť k vzniku mechanizmov vyhýbania sa daňovej povinnosti, čo má negatívne dôsledky na fungovanie vnútorného trhu.
Pokiaľ ide o pravidlá poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (digitálne služby), od 1. januára 2015 platí, že pokiaľ sú tieto služby poskytované nezdaniteľným osobám, miesto dodania sa nachádza a daň z týchto služieb patrí členskému štátu, v ktorom je odberateľ usadený (tzv. členský štát spotreby). Ukazuje sa, že príležitostným poskytovateľom digitálnych služieb, ktorí sú usadení len v jednom členskom štáte, tieto pravidlá účinné od 1. januára 2015 spôsobujú značné administratívne zaťaženie aj napriek skutočnosti, že k tomu istému dátumu bola zavedená osobitná úprava jedného kontaktného miesta (tzv. MOSS), umožňujúca poskytovateľom digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby plniť daňové povinnosti voči členským štátom spotreby v tom členskom štáte, v ktorom sú usadení (tzv. členský štát identifikácie).
Od 1. januára 2019 sa zavedie obratový limit pre zdaniteľné osoby, ktoré sú usadené len v jednom členskom štáte Európskej únie a ktoré poskytujú digitálne služby nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, pričom ak hodnota týchto služieb nepresiahne v kalendárnom roku sumu 10 000 eur bez dane a súčasne túto sumu nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku, takíto poskytovatelia si budú môcť ako miesto dodania nimi poskytovaných digitálnych služieb zvoliť členský štát ich usadenia. Taktiež dôjde k prevzatiu ďalších zmien súvisiacich s poskytovaním digitálnych služieb.
Na základe záverov analýzy inštitútu zábezpeky na daň pri registrácii rizikových zdaniteľných osôb za platiteľov dane vykonanej Finančným riaditeľstvom SR sa navrhuje zrušenie tohto inštitútu z dôvodu, že stratil svoje opodstatnenie. Novela zákona o DPH je ďalej orientovaná aj na oblasti, v ktorých aplikačná prax ukazuje potrebu upraviť existujúce pravidlá uplatňovania dane z pridanej hodnoty, napríklad s cieľom zabrániť zneužívaniu uplatňovania odpočtov dane pri dodaní a nájme nehnuteľností určených na bývanie.
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom doklade.
S ohľadom na stanovený termín transpozície cit. smerníc sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2019.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, ktorého vyhodnotenie tvorí prílohu materiálu. Návrh zákona sa predkladá na rokovanie vlády SR bez rozporov.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1, 4 a 53 (§ 4 ods. 3, § 4c a §85kg ods. 2)
Ukazuje sa, že zábezpeka na daň, ako inštitút zavedený do zákona o DPH v roku 2012, ktorého účelom bolo eliminovať negatívne dôsledky spočívajúce vo vzniku nedoplatkov na DPH spôsobených novoregistrovanými platiteľmi dane, nie je viac potrebná pre efektívny boj proti daňovým podvodom. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje tento inštitút vypustiť.
Súčasne sa navrhuje, aby sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona, pri ktorých ešte nedošlo k uplynutiu 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň, zrušili ex lege. Daňový úrad tak vráti dotknutým subjektom peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami najneskôr do 28. februára 2019 za podmienky, že táto zábezpeka alebo jej časť nebola použitá na úhradu nedoplatkov na DPH. Pred týmto vrátením však daňový úrad primerane uplatní postup podľa § 79 ods. 1daňového poriadku.
K bodu 2 (§ 4 ods. 4)
Z dôvodu, že pojem dodanie podniku prípadne časti podniku je pojmom Európskej únie, nie je opodstatnené, aby sa predaj podniku riadil výlučne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu sa odkaz na Obchodný zákonník vypúšťa.
K bodom 3, 22 a 53 (§ 4 ods. 7, § 50 a § 85kg ods. 1 a 5)
Navrhuje sa nová definícia obratu na účely zákona o DPH. Nová definícia je v súlade s článkom 288 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica 2006/112/ES“). V platnej definícii obratu sú použité pojmy „príjmy“ a „výnosy“, čo spôsobuje nerovnaké podmienky pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú podvojné účtovníctvo a pre zdaniteľné osoby, ktoré vedú jednoduché účtovníctvo. Z tohto dôvodu sa tieto pojmy nahrádzajú pojmom „hodnota dodaných tovarov a služieb“, čo znamená, že do obratu sa zahrnie reálna hodnota dodaných tovarov a služieb, ktorá v podstate predstavuje protihodnotu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH v čase ich dodania. Do obratu sa tak nezahrnie fiktívna protihodnota bezodplatne dodaných tovarov ani trhová hodnota v zmysle § 22 ods. 8 zákona o DPH. Na základe novej definície sa do obratu nezahrnú platby, ktoré boli prijaté pred dodaním tovaru alebo služby. Tieto prijaté „preddavkové platby“ predstavujú súčasť hodnoty tovaru alebo služby a zahrnú sa do obratu za kalendárny mesiac, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná.
V súvislosti s novou definíciou obratu sa doplnilo do zákona prechodné ustanovenie, z ktorého vyplýva, že do obratu po 1. januári 2019 sa zahrnie hodnota dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.
Okrem toho v nadväznosti na túto zmenu definície obratu bolo potrebné rovnako upraviť aj § 50 zákona a súčasne stanoviť prechodným ustanovením spôsob výpočtu koeficientu za kalendárny rok 2018 alebo hospodársky rok, ktorý sa začal v roku 2018.
K bodu 5 (§ 8 ods. 3)
Navrhované ustanovenie sa spresňuje tak, aby bolo jednoznačné, že pri bezodplatnom dodaní tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorého nebol uplatnený odpočet DPH, podlieha povinnosti odviesť DPH súčasť tovaru, pri kúpe alebo vytvorení ktorej bol uplatnený odpočet DPH. Platiteľ dane v týchto prípadoch pri určení základu dane vychádza len z nákladov, ktoré súvisia s tou časťou tovaru, ktorá bola následne po kúpe alebo vytvorení zhodnotená a pri ktorej si uplatnil odpočítanie DPH. Týmto sa znenie odseku 3 zosúlaďuje so znením článku 16 smernice 2006/112/ES.
K bodom 6 a 8 (§ 8 ods. 7, § 11 ods. 1 a 3)
Z dôvodu, že pojem finančný lízing, ktorý je dodaním tovaru v zmysle článku 14 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES, má byť v členských štátoch vykladaný jednotne, nie je potrebné zachovanie pravidla, na základe ktorého poskytovateľ cezhraničného finančného lízingu prispôsobí zdaňovanie predmetného lízingu v závislosti od toho, ako sa táto transakcia posúdi podľa zákona o DPH platného v členskom štáte príjemcu (nájomcu), a preto sa predmetné ustanovenie vypúšťa.
Z rovnakých dôvodov sa vypúšťa zo zákona aj ustanovenie týkajúce sa zdanenia nadobudnutia tovaru v tuzemsku, ktorý je najprv predmetom nájmu a po skončení nájmu prejde vlastnícke právo k tovaru na nájomcu, v závislosti od toho, ako štát dodávateľa posudzuje podľa zákona o DPH platného v štáte dodávateľa zdanenie finančného lízingu.
K bodom7, 16 a 53 (§ 9a, § 22 ods. 10 a § 85kg ods. 3)
Smernicou Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov, musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.
Navrhovaná úprava v súlade so smernicou 2016/1065 rozlišuje uplatňovanie pravidiel DPH v závislosti od skutočnosti, či je možné daňové zaobchádzanie priraditeľné príslušnému dodaniu tovarov alebo služieb s istotou určiť už pri vystavení poukazu alebo nie.
V prípade, že v čase vystavenia poukazu je známe miesto dodania tovaru alebo služieb, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, ako aj suma splatnej dane z predmetného tovaru alebo služby, pôjde o tzv. jednoúčelový poukaz. Ako príklad možno uviesť poukaz na ubytovanie na jednu noc v ktoromkoľvek hoteli hotelovej siete v Slovenskej republike, keďže v takomto prípade bude známe tak miesto poskytnutia prislúchajúcej služby (§ 16 ods. 1 zákona), ako aj sadzba DPH vzťahujúca sa na túto službu. Následné prevody jednoúčelového poukazu zdaniteľnou osobou konajúcou vo svojom mene sa na účely pravidiel DPH budú považovať za dodanie prislúchajúceho tovaru alebo služieb, pričom samotné odovzdanie tovaru alebo poskytnutie služby ich dodávateľom výmenou za poukaz už nebude považované za samostatnú transakciu na účely DPH.
V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb. Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, bude sa v týchto prípadoch mať za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ostatné pravidlá DPH, vzťahujúce sa na prevod jednoúčelových poukazov ostávajú nezmenené.
Naopak, ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby.
V súlade s článkom 73a smernice 2016/1065 sa v § 22 ods. 10 navrhuje, aby základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bez toho, aby bol dotknutý § 22 ods. 1, bola suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, navrhuje sa, aby základom dane bola suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.
Navrhované úpravy sa budú vzťahovať na poukazy vydané po 31. decembri 2018.
K bodom 9 až 13 a 37 (§ 16 ods. 14 až 20 a § 68)
V súlade s článkom 1 smernice Rady (EÚ) 2017/2455, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES a smernica 2009/132/ES, pokiaľ ide o určité povinnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty pri poskytovaní služieb a predaji tovaru na diaľku (ďalej len „smernica „2017/2455“), dochádza o. i. k zmene pôvodného článku 58 smernice 2006/112/ES, ktorý upravuje miesto dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb (ďalej len „vybrané digitálne služby“) pre nezdaniteľné osoby.
V súčasnosti platné pravidlá, ktoré sú transponované v § 16 ods. 14 zákona, stanovujú miesto dodania týchto služieb ako miesto, kde je usadený príjemca týchto služieb. Ukázalo sa však, že takto nastavené pravidlá spôsobujú problémy pre príležitostných poskytovateľov vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ spočívajúce v neúmernom administratívnom zaťažení spojenom s plneniami povinností, ktoré vyplývajú z pravidiel DPH.
V kontexte tejto zmeny sa navrhuje v § 16 ods. 14 zákona stanoviť miesto dodania vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby, ktoré sú usadené v inom členskom štáte ako je členský štát usadenia poskytovateľa týchto služieb. Podľa navrhovaných zmien bude miesto dodania týchto služieb členský štát, v ktorom je ich poskytovateľ usadený, za podmienky, že tento je usadený len v jednom členskom štáte a hodnota dodávaných digitálnych služieb bez dane, ktoré sú dodávané nezdaniteľným osobám usadeným v iných členských štátoch, ako je členský štát usadenia poskytovateľa, v prebiehajúcom kalendárnom roku nepresiahne sumu 10 000 eur a túto hodnotu nepresiahla ani v bezprostredne predchádzajúcom kalendárnom roku.
Navrhovaná úprava však v § 16 ods. 16 zákona dáva takýmto poskytovateľom právo rozhodnúť sa, že miesto dodania predmetných služieb, dodaných nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte, bude miesto, kde je nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby usadená. Toto svoje rozhodnutie je poskytovateľ povinný uplatňovať počas dvoch kalendárnych rokov.
Predkladanými zmenami sa tak sleduje zníženie administratívneho zaťaženia pre tých poskytovateľov vybraných digitálnych služieb, ktorých dodania nezdaniteľným osobám do iných členských štátov možno charakterizovať ako príležitostné. Keďže takíto poskytovatelia by vo väčšine prípadov nemali byť registrovanými platiteľmi dane podľa § 4, v prípade, že sa nerozhodnú uplatňovať ako miesto dodania miesto usadenia nezdaniteľnej osoby, ktorá je príjemcom vybranej digitálnej služby, na dodania predmetných služieb nezdaniteľným osobám usadeným v inom členskom štáte nebudú uplatňovať DPH (miesto dodania služby je v tuzemsku, poskytovateľ služby nie je platiteľom dane). Ak by však boli registrovanými platiteľmi dane, dodania týchto digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v inom členskom štáte budú podliehať DPH podľa sadzby platnej pre dodania predmetných služieb v Slovenskej republike.
V súvislosti s navrhovanou zmenou miesta dodania vybraných digitálnych služieb sa v § 68 spresňuje, že uplatňovanie osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b sa bude vzťahovať len na vybrané digitálne služby, ktorých miestom dodania je členský štát, v ktorom je usadená nezdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom takejto služby.
K bodu 14 (§ 22 ods. 5)
Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť ustanovenie tak, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane, ktorý je povinný odviesť DPH z bezodplatného dodania tovaru podľa § 8 ods. 3 alebo bezodplatne dodanej služby podľa § 9 ods. 2, zohľadní pri výpočte dane prípadné skutočnosti, že si vstupnú daň odpočítaval v pomernej výške použitím koeficientu podľa § 50 alebo pri tovare, ktorý je v zmysle § 54 ods. 2 investičným majetkom, počas obdobia na úpravu odpočítanej dane vykonal jednu alebo viacero úprav odpočítanej dane.
K bodu 15 (§ 22 ods. 9 písm. h/)
Ustanovenia § 22 ods. 8 a 9 zákona o DPH majú zabrániť zníženiu príjmov z DPH v prípadoch, ak platiteľ dane poskytne plnenie osobe, ktorá má k nemu osobitný vzťah a požadovaná odplata je nižšia ako trhová hodnota a príjemca je osoba, ktorá nemá nárok na odpočítanie DPH. Na základe praktických poznatkov sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi dane, o členov združenípríp. družstiev.
K bodom 17 až 20, 42 a 53 (§ 38 ods. 1, 2, 5, 7 a 8, § 69 ods. 12 písm. c), § 85kg ods. 4)
V § 38 zákona dochádza k dvom zásadným zmenám, a to v právnej úprave zdaňovania dodania stavby a v právnej úprave zdaňovania prenájmu nehnuteľnosti.
Prvá zásadná zmena sa týka obmedzenia práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane (odsek 8). Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti. Cieľom tohto návrhu je zabrániť zneužívaniu odpočtov dane na získanie neoprávnených ekonomických výhod spočívajúcich najmä v uplatnení si plného nároku na odpočet DPH pri nadobudnutí týchto nehnuteľností a následnom podhodnotení kúpnej ceny týchto nehnuteľností určených na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu). To, či je stavba resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel.
Z rovnakých dôvodov sa navrhuje aj druhá zásadná zmena spočívajúca v obmedzení práva voľby na zdanenie prenájmu nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie (odsek 5). Bez ohľadu na postavenie príjemcu (nájomcu) bude platiteľ dane vždy povinný uplatniť oslobodenie od dane pri nájomnom, ak jepredmet nájmu určený na bývanie.
V záujme dodržania zásady legitímneho očakávania sa navrhuje, aby sa táto zmena týkala len tých zmluvných vzťahov (napr. zmlúv o nájme bytu), ktoré budú uzatvorené po nadobudnutí účinnosti zákona. Ak k zmluvám uzatvoreným do účinnosti zákona budú uzatvorené dodatky po 1. januári 2019 a na ich základe vznikne nový záväzkový vzťah, vzťahuje sa na tieto zmluvy ustanovenie odseku 5 v znení účinnom od 1. januára 2019.
Právnu oporu pre túto zmenu (odsek 5) možno nájsť v judikatúre Súdneho dvora EÚ (rozsudky vo veci C-381/97 Belgocodex, C-487/01, C-7/02 GemeenteLeusden a HolinGroep BV cs). Súdny dvor rozhodol, že článok 13 C Šiestej smernice (v súčasnosti platný článok 137 ods. 1 písm. b) smernice 2006/112/ES) dáva členským štátom možnosť udeliť zdaniteľným osobám právo voľby zdaňovať prenájom nehnuteľnosti, no zároveň má aj právo obmedziť rozsah tohto práva, prípadne ho aj zrušiť.
Zároveň sa navrhuje v odseku 1 stanoviť po novom podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní stavby resp. jej časti (pojem „stavba“ je pojmom EÚ). Zachované ostáva 5-ročné obdobie, v rámci ktorého platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanú stavbu.
Podľa názoru generálneho advokáta vo veci C-308/16 Kozuba Premium Selection smernica o DPH umožňuje zdaniť nielen dodanie „nových“ budov, ale aj dodanie „použitých alebo starých“ budov, ale len vtedy, ak boli tieto použité alebo staré budovy prestavané do takej miery, že ich v skutočnosti možno považovať za nové. Prestavba budovy má z tohto hľadiska rovnakú ekonomickú funkciu (vytvorenie pridanej hodnoty), akú kedysi mala pôvodná výstavba. Z uvedeného dôvodu v intenciách spomínanej judikatúry bude zdaneniu podliehať nielen dodanie novej stavby (zdaneniu bude podliehať dodanie stavby pokiaľ neuplynie 5 rokov od jej prvej kolaudácie alebo prvého užívania stavby), ale aj dodanie staršej stavby, pri ktorej došlo k zmene účelu používania, avšak len za predpokladu, že náklady na stavebné práce predstavovali najmenej 40 % hodnoty stavby pred začatím stavebných prác, a taktiež dodanie zrekonštruovanej stavbyza predpokladu, že stavebné práce predstavovali najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím prác. Pre naplnenie tohto zámeru bolo nevyhnutné zákonom stanoviť, čo sa považuje za „hodnotu stavby pred začatím stavebných prác“. Vzhľadom na to, že predmetom prestavby resp. rekonštrukcie sú najmä staré budovy, pri ktorých už nie je možné zistiť ich pôvodnú hodnotu, navrhuje sa, aby hlavným ukazovateľom pre porovnanie bola hodnota stavby na voľnom trhu v čase pred prestavbou. Pri určovaní hodnoty vo vzťahu k porovnateľnej stavbe je potrebné brať do úvahy kritérium umiestnenia stavby a časové kritérium. Uplatnenie oslobodenia od dane pri uvedených stavbách je možné až po uplynutí 5 rokov od kolaudácie vzťahujúcej sa na zmenu účelu používania stavby alebo na rekonštrukciu predmetnej stavby.
Navrhuje sa v odseku 7 osobitne upraviť podmienky oslobodenia od dane pri dodaní jednotlivého bytu, bytového apartmánu alebo nebytového priestoru. Ak platiteľ dane bude predávať samostatne jednotlivý byt, bytový apartmán alebo nebytový priestor, pri posúdení splnenia časovej podmienky oslobodenia od dane sa rovnako ako pri dodaní stavby bude brať do úvahy ich prvé užívanie povolené na základe kolaudácie budovy. Po dobu 5 rokov odo dňa prvej kolaudácie platiteľ dane nemôže uplatniť oslobodenie od dane na dodanie bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.
Ak sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru, ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, a náklady na tieto stavebné práce budú najmenej 40 % z ich hodnoty pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia, ktorou sa povolí zmena účelu užívania bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru.
Ak sa bude na základe stavebného povolenia rekonštruovať (opravovať) budova resp. spoločné priestory budovy alebo sa budú rekonštruovať jednotlivé byty, nebytové priestory alebo apartmány a náklady na stavebné práce budú predstavovať najmenej 40 % z hodnoty bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru pred začatím stavebných prác, na účely oslobodenia od dane sa bude pri ich dodaní brať do úvahy kolaudácia po vykonaní stavebných zmien.
Ak sa bude rekonštrukcia (oprava) týkať len spoločných priestorov, je potrebné pri určení navýšenej hodnoty (40 %) dodávaného bytu, nebytového priestoru príp. apartmánu vychádzať zo stavebných nákladov rozpočítaných na jednotlivé byty, nebytové priestory, apartmánypodľa ich podlahovej plochy.
K bodom23, 24 a 54 (§ 54 ods. 4, § 54a ods. 2 a príloha č. 1)
Navrhuje sa spresnenie opisu dane na vstupe (DV), ktorou je obstarávacia cena investičného majetku. Obstarávacou cenou je potrebné rozumieť aj sumu splátok, ktoré platiteľ dane zaplatil pri obstaraní majetku formou finančného lízingu, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť momentom odovzdania predmetu nájmu (finančný lízing, ktorý nie je považovaný za dodanie tovaru v momente odovzdania predmetu lízingu).
Znenie je spresnené z dôvodu odstránenia pochybností pre prípad povinnej úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku, ktorý platiteľ dane nadobudol formou finančného lízingu.
V tejto súvislosti bolo nevyhnutné v § 54 a § 54a zákona stanoviť pri nadobudnutí investičného majetku formou finančného lízingu začatie plynutia 20-ročného obdobia na úpravu odpočítanej dane. Týmto momentom je odovzdanie investičného majetku platiteľovi dane do nájmu.
K bodom 25, 26 a 54 (§ 54c, § 54d, § 68d ods. 6 a príloha č. 1)
Navrhuje sa v § 54d zavedenie úpravy odpočítanej dane pri hnuteľnom majetku v súvislosti so zmenou rozsahu použitia hnuteľného majetku na podnikanie. Praktické poznatky ukazujú, že chýbajú pravidlá, ktoré umožnia po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako podnikanie.
Táto úprava však neznamená prevzatie článku 168a ods. 2 smernice 2006/112/ES do zákona o DPH. V prípade prevzatia tohto článku do zákona o DPH by bol platiteľ dane hneď pri nadobudnutí hnuteľného majetku, ktorý plánuje použiť na podnikanie a súčasne na iný účel ako na podnikanie, oprávnený uplatniť len pomernú časť odpočtu DPH prináležiacu použitiu tohto hnuteľného majetku na podnikanie.
Úprava odpočítanej DPH podľa navrhovaného ustanovenia sa vzťahuje len na tie hnuteľné veci, ktoré spĺňajú definíciu hnuteľného investičného majetku v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) zákona.
K bodom 30 až 35 (§ 59 ods. 3 až 6 a § 60 ods. 2 a ods. 5 až 9)
V súvislosti s pokračujúcim trendom digitalizácie Finančnej správy Slovenskej republiky sa navrhuje zjednodušenie procesu vrátenia dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Navrhovaným opatrením bude cestujúcim z tretích štátov umožnené využitím elektronických prostriedkov uplatniť vrátenie dane, ktorú v Slovenskej republike zaplatili v cene tovaru nespotrebovávaného na území Európskej únie, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria, za podmienky, že táto osoba má uzavretú dohodu o vrátení dane s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu so zjednodušením procesu vrátenia dane cestujúcim sa taktiež navrhuje znížiť celková minimálna hodnota vyvážaného tovaru uvedená na jednom dokladeo kúpe tovaru.
Očakáva sa, že obe opatrenia povedú k podpore cestovného ruchu na Slovensku.
K bodu 36 (§ 62 ods. 1)
Navrhuje sa nahradiť forma preukazovania splnenia podmienky reciprocity na elektronické potvrdenie, ktoré bude Daňovému úradu Bratislava zasielať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
K bodom 38 a 39 (§ 68a ods. 1 a 2)
V záujme čo najjednoduchšieho uplatňovania pravidiel DPH pri poskytovaní vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby usadené v niektorom z členských štátov EÚ poskytovateľmi, ktorí nemajú sídlo ani prevádzkareň na území EÚ, sa navrhuje, aby takíto poskytovatelia mohli uplatňovať osobitnú úpravu uvedenú v § 68a zákona aj v prípadoch, ak sú v tuzemsku registrovaní podľa § 5 alebo sú identifikovaní pre daň v inom členskom štáte.
K bodu 41 (§ 68c ods. 1)
Navrhuje sa, aby sa na správu dane v súvislosti s uplatňovaním osobitných úprav uvedených v § 68a a § 68b zákona, kedy Slovenská republika je členským štátom identifikácie, použili subsidiárne ustanovenia daňového poriadku.
K bodu 43 (§ 69 ods. 12 písm. f/ a g/)
Podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2017 sa prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov uplatnil na tie dodávky uvedených tovarov, pri ktorých základ dane (cena bez DPH) uvedený na faktúre bol 5 000 eur a viac. Novelou účinnou od 1. januára 2018 sa limit 5 000 eur vypustil, čo spôsobilo v praxi problémy vtedy, ak platiteľ dane ako kupujúci dostal o nákupe týchto tovarov v maloobchodnej sieti príp. veľkoobchode doklad z elektronickej registračnej pokladnice (ERP). Na rozdiel od riadnej faktúry nie je na doklade z ERP uvedená identifikácia odberateľa, t. j nie je tam uvedené jeho meno resp. názov, jeho identifikačné číslo DPH, adresa sídla a nie je tam uvedená ani informácia „prenesenie daňovej povinnosti“, čo je podstatnou náležitosťou pri uplatňovaní prenosu daňovej povinnosti.
Keďže táto informácia nebola uvedená na zjednodušenej faktúre, kupujúci v rozpore s § 69 ods. 12 písm. f) a g) zákona o DPH neuplatnil daň na kúpu tohto tovaru. V záujme odstránenia týchto problémov sa navrhuje vylúčiť prenos daňovej povinnosti pri dodaní poľnohospodárskych plodín a tovarov z kovov, pri ktorom je vyhotovená zjednodušená faktúra.
K bodu 44 (§ 70 ods. 2 písm. d/ a e/)
Z dôvodu, že plnenia, ktoré sú doplnené v novonavrhovanom písmene d) a e) odseku 2 sa neuvádzajú do daňového priznania, súhrnného výkazu a ani kontrolného výkazu, navrhuje sa, aby tieto plnenia platiteľ dane uvádzal vo svojich záznamoch pre DPH. Túto povinnosť nemajú zdaniteľné osoby, ktoré nemajú postavenie platiteľa dane.
K bodom45 až 47 (§ 72 ods. 1 písm. h/ a ods. 3, § 74 ods. 1 písm. j/)
Navrhuje sa, aby sa pri poskytnutí vybraných digitálnych služieb pre nezdaniteľné osoby s miestom dodania v inom členskom štáte vzťahovala povinnosť vyhotoviť faktúru podľa pravidiel stanovených v zákone o DPH, ak dodávateľ týchto služieb uplatňuje jednu z osobitných úprav uvedených v § 68a alebo § 68b zákona. Uvedená zmena predstavuje transpozíciu článku 219a smernice 2006/112/ES, zmeneného v dôsledku prijatia smernice 2017/2455, ktorej cieľom je zjednodušenie pravidiel pri uplatňovaní uvedených osobitných úprav.
Súčasne sa v súlade s týmto článkom smernice 2006/112/ES zavádza povinnosť pre zahraničné osoby, ktoré nie sú usadené na území Európskej únie, vystavovať faktúry podľa zákona o DPH, ak uskutočňujú dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku. Táto povinnosť sa bude týkať aj tých zahraničných osôb, ktoré síce majú na území Európskej únie jednu alebo viac prevádzkarní, avšak tieto sa na predmetnom dodaní nezúčastňujú.
K bodu 48(§ 78 ods. 9)
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresniť, že v prípadoch, kedy daňový úrad povinne začína daňovú kontrolu za obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila registračnú povinnosť alebo si túto splnila oneskorene, platiteľom dane, nakoľko celková výška odpočítateľnej dane podľa § 55 ods. 3 alebo 4 prevyšuje celkovú splatnú daň podľa § 69 ods. 13, správca dane vráti daň vo výške zistenej na základe vykonanej daňovej kontroly. Súčasne sa navrhuje doplniť, že pri vrátení tejto dane daňový úrad použije postup podľa § 79 daňového poriadku.
K bodom 51 a 52 (§ 81 ods. 6 a 7)
Odvod dane z majetku pri zrušení registrácie nemôže byť vyšší ako uplatnený odpočet dane. Preto sa navrhuje spresniť ustanovenie odseku 6.
V ustanovení odseku 7 sa navrhuje vypustiť odkaz na príslušné konkrétne paragrafy zákona, na základe ktorých si platiteľ dane uplatnil pomernú časť odpočtu DPH príp. vykonal úpravu odpočítanej dane. Vecne sa týmto ustanovenie nemení a ostáva zachované pravidlo, že platiteľ dane pri výpočte dane pri zrušení registrácie zohľadní tieto skutočnosti a vypočítanú DPH upraví po zohľadnení percentuálnej hodnoty použitej pri odpočítaní dane.
K bodom 55 a 56 (príloha č. 6)
Aktualizuje sa transpozičná príloha doplnením smernice Rady (EÚ) 2018/912 z 22. júna 2018 a vypustením šiestej smernice, smernice 78/1035/EHS a smernice 83/181/EHS.
K čl. II
S ohľadom na stanovený termín transpozície cit. smerníc sa účinnosť zákona navrhuje od 1. januára 2019.
Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky