Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
Predplatné
Sobota, 24. február 2024 | meniny má Matej , zajtra Frederik/Frederika
TlačPoštaZväčšiZmenši

51/2017 Z. z.

najpravo.sk • 18.3. 2017, 17:33

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe vlastnej iniciatívy.

Návrh zákona vychádza z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Jeho cieľom je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14. 11. 2012) v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1025/2012“) a zosúladenie textu zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 264/1999 Z. z.“) s princípmi európskych normalizačných organizácií, v ktorých Slovenská republika musí byť riadnym členom, v ktorých členstvo vyplýva z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a precizuje postupy pri tvorbe technických noriem a ich ochranu. Návrh zákona ďalej spresňuje definíciu technickej normy odkazom na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012.

Zabezpečuje sa implementácia článkov 22 až 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 20 až 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 19 až 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), ktoré sa uplatňujú od 21. októbra 2016 a ustanovuje sa, že Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky( ďalej len „úrad“) je notifikujúcim orgánom podľa osobitných predpisov, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou a vykonáva autorizáciu podľa § 11 a notifikáciu podľa § 11a návrhu zákona.

Návrh zákona ďalej spresňuje povinnosti predkladateľov technických predpisov pri vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17. 9. 2015) (ďalej len „smernica (EÚ) č. 2015/1535“). Povinnosti pôvodne uvedené v zákone č. 264/1999 Z. z. na viacerých miestach a v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 453/2002 Z. z. budú uvedené v navrhovanom ustanovení § 8a, pričom podrobnosti postupu bude ustanovovať nové nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou predkladaného materiálu. Návrh tohto nariadenia vlády Slovenskej republiky bude predmetom samostatného medzirezortného pripomienkového konania. Súčasťou predkladaného materiálu je aj tabuľka zhody k smernici (EÚ) č. 2015/1535.

Návrhom zákona je zabezpečená implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 2008 z 9. júla 2008,  ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 764/2008“), ktoré dopĺňa nový legislatívny rámec a uplatňuje sa všade tam, kde nejestvuje osobitný predpis Európskej únie upravujúci požiadavky na uvedenie výrobku na trh Európskej únie. Nariadenie (ES) č. 764/2008 upravuje procesné postupy, ktorými si bude môcť podnikateľský subjekt uvádzajúci na slovenský trh alebo do prevádzky výrobky, ktoré boli vyrobené alebo uvedené na trh v niektorej z členských krajín Európskej únie alebo krajín viazaných medzinárodnými zmluvami, vymôcť zásadu vzájomného uznávania, t. j. uviesť ich na slovenský trh bez ďalšieho skúšania alebo spĺňania ďalších požiadaviek, ktoré sú v slovenskom právnom poriadku na výrobok kladené. V súlade s nariadením (ES) č. 764/2008 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 902/2008 bolo na úrade zriadené Národné kontaktné miesto pre všetky výrobky spadajúce do pôsobnosti tohto nariadenia, okrem stavebných výrobkov.

Ďalším cieľom návrhu zákona je zosúladiť text zákona č. 264/1999 Z. z. s Novým legislatívnym rámcom Európskej únie na výrobky, ktorý je tvorený nariadením (ES) č. 764/2008, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „nariadenie (ES) č. 765/2008“) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008) (ďalej len „rozhodnutie (ES) č. 768/2008“). Nový legislatívny rámec bol uplatnený pri príprave smerníc (EÚ) Nového prístupu, ktoré boli prijímané v rokoch 2013 a 2014. Po dôkladnej analýze uvedených smerníc bolo zistené, že v základných princípoch sú uvedené smernice jednotné, používajú rovnakú terminológiu a nastavujú jednotné pravidlá v oblasti sprístupňovania na trhu ako aj samotného posudzovania zhody jednotlivých skupín výrobkov. Z toho dôvodu transpozíciu uvedených smerníc, ktorá bola zabezpečovaná aproximačnými nariadeniami vlády Slovenskej republiky, je potrebné precizovať vytvorením rámcového zákona, ktorý by obsahoval základné princípy Nového prístupu a precizoval povinnosti orgánom štátnej správy.

Cieľom právnych aktov Európskej únie tvoriacich Nový legislatívny rámec je poskytnúť spoločný rámec pre existujúce infraštruktúry kvality na účely kontroly orgánov posudzovania zhody, pre dohľad nad trhom, na účely kontroly výrobkov a hospodárskych subjektov, a to posilnením a rozšírením už existujúceho systému. Existujúci systém Nového prístupu poukázal na isté riziko z dôvodu nerovnakého zaobchádzania v prípade nebezpečných výrobkov na trhu a na určitý nedostatok dôvery, pokiaľ ide o označovanie zhody. Preto bol revidovaný celý mechanizmus a výsledkom je zosilnenie harmonizácie v tejto oblasti na úrovni dvoch nariadení a rozhodnutia. Na základe princípov Nového legislatívneho rámca sú pripravované nové smernice pre rôzne výrobkové skupiny, ktoré predstavujú zvýšené riziko ohrozenia oprávneného záujmu (život, zdravie, majetok, životné prostredie a pod.), takzvané určené výrobky.

Oblasť posudzovania zhody je v rámci Európskej únie úplne harmonizovanou oblasťou, ktorá sa na európskej úrovni od roku 2008 vyvíjala a za ostatné obdobie došlo k podstatnej zmene európskych právnych predpisov pre oblasť sprístupňovania určených výrobkov na trhu, ktoré v sebe zahŕňa aj problematiku posudzovania zhody. Súčasne sa vyvíjala aj slovenská legislatíva v oblasti sprístupňovania výrobkov na trhu, pričom rámcový zákon k uvedeným predpisom ostal v pôvodnom znení. Súčasné znenie zákona č. 264/1999 Z. z. už nie je úplne v súlade s platnou európskou legislatívou a z toho dôvodu je nevyhnutné urýchlene pristúpiť k úprave právneho stavu v Slovenskej republike, keďže posledná účinná priama novela zákona č. 264/1999 Z. z. bola v roku 2003, čiže ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Nakoľko legislatívny proces návrhu novely bol v roku 2015 pozastavený, úrad opätovne predkladá do legislatívneho procesu novelu zákona č. 264/1999 Z. z., aby bol čo najskôr existujúci právny stav zosúladený s európskym právom.

Cieľom predkladateľa je vytvoriť rámcový zákon, ktorý by obsahoval základné princípy Nového legislatívneho rámca Európskej únie pre podmienky Slovenskej republiky, kde by boli zosúladené všetky spoločné požiadavky, zavedená terminológia pre oblasť posudzovania zhody a pravidlá v oblasti sprístupňovania výrobkov na trhu. Návrh zákona má precizovať ustanovenia zákona o právach a povinnostiach hospodárskych subjektov, autorizácii, notifikácii, právach a povinnostiach autorizovaných a notifikovaných osôb, značkách a označení CE, postupoch pri výmene informácií medzi zainteresovanými stranami a čiastočne upravuje  postupy orgánov dohľadu, ale výhradne len pri vymožiteľnosti práv a povinností hospodárskych subjektov ustanovených v návrhu zákona, ktoré vyplývajú z prijatej európskej legislatívy a nie sú návrhom zákona žiadnym spôsobom rozšírené nad rámec práva Európskej únie.

Z pôsobnosti zákona č. 264/1999 Z. z. je v oblasti posudzovania zhody úplne vylúčený režim stavebných výrobkov, tak ako tomu bolo v minulosti.

Cieľom právnej úpravy je teda zosúladiť slovenskú legislatívu s princípmi a požiadavkami európskej legislatívy a ustanoviť spoločný rámec pre oblasť technickej normalizácie, vnútrokomunitárne pripomienkové konanie a výmenu informácií o technických predpisoch medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou a sprístupňovania výrobkov na trhu. Zákon č. 264/1999 Z. z. by mal byť aj naďalej rámcovým zákonom v Slovenskej republike pre uvedené oblasti, čo je v súlade s Koncepciou štátnej politiky technickej normalizácie, metrológie, kvality, posudzovania zhody a akreditácie na roky 2015 až 2020, ktorú vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 170 zo dňa 8. apríla 2015.

Úrad súčasne pri zachovaní doterajších princípov pripravuje nové všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými bude nahradený a zrušený zákon č. 264/1999 Z. z., pričom ich legislatívny proces je plánovaný v roku 2017.

Návrh zákona nemá sociálny vplyv, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu spoločnosti a na životné prostredie a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, a zároveň sa dopĺňa okruh oprávnených záujmov, nakoľko tento pojem ustanovujú aj smernice Nového prístupu. Iným verejným záujmom sa rozumie napr. ochrana domácich zvierat, primeraná úroveň elektromagnetickej kompatibility, efektívne a účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, ktoré sú typické iba pre niektoré smernice Nového prístupu.

K bodu 2

Spresňuje sa pojem posudzovanie zhody odkazom na nariadenie (ES) č. 765/2008, nakoľko tento zákon ustanovuje aj posudzovanie zhody komplexne, nielen postupy posudzovania zhody konkrétneho určeného výrobku.

K bodu 3

Spresňujú sa pojmy so znením ustanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008 a pridávajú sa odkazy na toto nariadenie.

K bodu 4

Slová „na úseku“ sa nahrádzajú slovami „v oblasti“ z dôvodu zjednotenia pojmu používaného v ďalších ustanoveniach zákona.

K bodu 5

Cieľom zmeny vymedzenia základných pojmov je zjednotenie týchto pojmov s pojmami ustanovenými v nariadení (ES) č. 765/2008. Z tohto dôvodu sa vypúšťajú definície pojmov výrobca, dovozca, splnomocnenec, distribútor, uvedenie výrobku na trh. Definície uvedených pojmov sú nahradené v príslušných ustanoveniach, v ktorých je daný termín prvýkrát použitý, odkazmi na definície pojmov obsiahnutých v nariadení (ES) č. 765/2008. Vypustením § 9 ods. 4 je potrebné doplniť definíciu pojmu výrobok, ktorým sa rozumie aj výrobok po podstatnej úprave. Podstatnou úpravou bude podľa písmena g) úprava tých vlastností výrobku, ktoré sú pre jeho riadne a bezpečné použitie, resp. fungovanie nevyhnutné. Rozšírením definície dôjde k tomu, že aj výrobok po podstatnej úprave bude musieť prejsť rovnakým režimom ako keby išlo o úplne nový výrobok. Vkladá sa pojem technické pravidlo a odkaz naň obsiahnutý v nariadení (ES) č. 765/2008. Doplnením základných pojmov sa zlepšuje transpozícia smernice (EÚ) č. 2015/1535.

K bodu 6

Vypustilo  sa  oznamovanie slovenských technických noriem harmonizovaných s technickými  predpismi  EÚ.  Harmonizovaná  norma  v  zmysle  nariadenia (EÚ)                            č. 1025/2012 je európska  norma,  ktorá  bola prijatá na základe požiadavky Komisie  na  uplatňovanie harmonizovaných  právnych  predpisov Únie a zverejňuje ju Úradný vestník EÚ aj v slovenskom jazyku, preto nie je potrebné duplicitne uverejňovať tieto normy v úradnom vestníku.

K bodu 7

Doplnilo sa oznamovanie slovenských technických noriem citovaných (uvedených) v právnych predpisoch na ktoré je odkaz  v § 7.

K bodu 8

Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 595/2009 k analýze legislatívneho prostredia a zoznamu právnych predpisov určených pre implementáciu elektronického spracovania agend sa úrad zaviazal spravovať registre uvedené v písmene h). Pôvodné znenie písmena i) - identifikačné kódy sa používali v súvislosti s dobrovoľnou certifikáciou, ktorá bola charakteristická pre obdobie, keď Slovenská republika nebola členským štátom Európskej únie. Po vstupe do Európskej únie nie je potrebné takýto register viesť. Aplikačná prax však priniesla požiadavku viesť register autorizovaných osôb a notifikovaných osôb.

K bodu 9

V súlade s nariadením (ES) č. 764/2008 sa úrad v nadväznosti na uznesenie vlády č. 902/2008 v kontinuite predchádzajúcich uznesení vlády, ale najmä uznesenia vlády č. 702/2001 o budovaní inštitucionálnych kapacít, na základe ktorého mu bola zverená realizácia rozhodnutia 3052/95/ES určuje ako kontaktné miesto pre výrobky a ako subjekt, ktorý plní úlohy súvisiace s ochrannou doložkou v súlade s rozhodnutím (ES) č. 768/2008.

Pojem určená organizácia sa nahrádza pojmom slovenský národný normalizačný orgán. Pojem určená organizácia je dosť všeobecný, pričom je potrebné v zákone zdôrazniť skutočnosť, že tvorbou, vydávaním a schvaľovaním slovenských technických noriem je určená taká právnická osoba, ktorá je súčasne národným normalizačným orgánom zastupujúcim Slovenskú republiku v európskych a medzinárodných normalizačných orgánoch.

Zabezpečuje sa implementácia článkov 22 až 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 20 až 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), článkov 19 až 35 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a o zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31. 3. 2016), ktoré sa uplatňujú od 21. októbra 2016 a ustanovuje sa, že úrad je notifikujúcim orgánom podľa osobitných predpisov, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou a vykonáva autorizáciu podľa § 11 a notifikáciu podľa § 11a návrhu zákona.

K bodu 10

Spresňuje sa definícia technického predpisu v súlade s pojmami ustanovenými v nariadení (ES) č. 765/2008.

Uvádza sa prepracovaná definícia technickej normy odkazom na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012. Doterajšie skúsenosti a poznatky svedčia o tom, že termín norma má v Slovenskej republike viac významov. Veľmi často sa pod pojmom norma rozumie právna norma, čo môže spôsobiť nejasnosti a nejednoznačnosti pre používateľov zákona č. 264/1999 Z. z. v zmysle „záväznosti právnych noriem“ a „nezáväznosti technických noriem“ a dopĺňa sa ustanovenie, z ktorého je jednoznačné, že technická norma nie je technickým predpisom.

Technická norma je dokument vytvorený dohodou všetkých zainteresovaných strán, ktoré sa zúčastnili tvorby a pripomienkovania technickej normy a je schválený uznanou normalizačnou organizáciou. Obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky alebo výsledky činností na všeobecné a opakované používanie, ktoré sú zamerané na dosiahnutie najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a je dostupná verejnosti. [ZDROJ: STN EN 45020].

Použitie technickej normy, v súlade s deklarovanou zásadou dobrovoľnosti, je len jednou z možností ako splniť požadované parametre a vlastnosti výrobku alebo služby. Na rozdiel od právnych predpisov, v ktorých  sú uvedené základné požiadavky, ktoré výrobok a služba musí spĺňať, v technickej norme sú stanovené detailné technické požiadavky (technické špecifikácie), ktoré má výrobok a služba spĺňať, pričom výrobca môže uplatniť iné spôsoby ako určuje technická norma na splnenie základných  požiadaviek.

Ďalej sa uvádza prepracovaná definícia slovenskej technickej normy jej prepojením na technickú normu z dôvodu, že slovenská technická norma  je podmnožinou technickej normy tak, že sa pridávajú odkazy na nariadenie (EÚ) č. 1025/2012, aby sa zjednotilo znenie pojmov a definícií s vyššie uvedeným nariadením.

Slovenská technická norma je technická norma, ktorou môže byť:

-           pôvodná národná norma – tvorbu noriem zastrešuje národný normalizačný orgán,            ktorým je úrad a na tvorbe sa podieľajú odborníci zo Slovenska,

-           európska norma – technická norma prevzatá do sústavy slovenských technických            noriem akýmkoľvek spôsobom (prekladom do slovenského jazyka, oznámením vo        vestníku úradu, pričom norma je v anglickom jazyku alebo v anglickom jazyku s    anotáciou v slovenskom jazyku); tvorbu noriem riadi jedna z európskych             normalizačných organizácií: CEN, CENELEC, ETSI,

-           medzinárodná norma – technická norma prevzatá do sústavy slovenských technických    noriem akýmkoľvek spôsobom zvyčajne prekladom alebo v anglickom jazyku so           slovenskou anotáciou,

-           zahraničná norma prevzatá do sústavy slovenských technických noriem - ide o     pôvodné národné normy iných krajín zvyčajne z Českej republiky (ČSN) alebo z      Nemecka (DIN).

Zároveň sa doplnila definícia predbežnej slovenskej technickej normy a jej skratka, ktorá v zákone 264/1999 Z. z. dosiaľ definovaná nebola aj keď sa používala.

Uvádzajú sa požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad alebo určená právnická osoba.  Poznámkou pod čiarou sa spresnilo na základe čoho sa vyžaduje, aby Slovenská republika dosiahla plnú zhodu s technickými predpismi Spoločenstva a s európskou normalizáciou a postupmi pre hodnotenie zhodnosti, ako aj aktívna a pravidelná účasť Slovenskej republiky na práci špecializovaných organizácií (CEN, CENELEC, ETSI, EOTC, čo vyplýva z článku 75 Európskej dohody o pridružení (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 158/1997 Z. z. Európska dohoda o pridružení), na základe čoho Slovenská republika musí byť aktívnym členom v európskych normalizačných organizáciách CEN, CENELEC a ETSI, ktoré sú definované v nariadení EP a Rady (EÚ) č. 1025/2012 v prílohe I ako európske normalizačné organizácie a čo znamená dodržiavanie aj ich vnútorných predpisov (Vnútorné predpisy CEN/CENELEC. Časť 2: Spoločné pravidlá normalizačnej práce) a kritérií, ktoré sú vyžadované týmito organizáciami  od členov (Pokyn CEN/CENELEC č. 20 Pokyn na kritériá členstva v CEN a CENELEC).

Slovenský národný normalizačný orgán zabezpečuje nielen tvorbu, zmenu, schvaľovanie,  vydávanie a rušenie slovenských technických noriem, ale aj ich poskytovanie verejnosti. Zároveň sa doplnením textu „poskytovanie iných technických noriem“ dostáva do právnej úpravy aj poskytovanie medzinárodných a zahraničných noriem, ktoré poskytuje úrad z titulu členstva v medzinárodných normalizačných organizáciách. Cieľom je spresnenie povinností, ktoré plní slovenský národný normalizačný orgán.

Doplnil sa postup slovenského národného normalizačného orgánu, pri tvorbe slovenských technických noriem, ktorý doteraz v zákone nebol definovaný. Slovenská technická norma podobne ako technická norma sa tvorí pomocou procesu výmeny znalostí a budovania konsenzu členov technických komisií, zainteresovaných strán, orgánov verejnej moci a spracovateľa, ktorý danú technickú normu tvorí. Koordináciu tohto procesu zabezpečuje slovenský národný normalizačný orgán, ktorý zostavuje plán technickej normalizácie, zabezpečí spracovanie návrhu slovenskej technickej normy, jej pripomienkovanie a zapracovanie pripomienok, schválenie návrhu slovenskej technickej normy tak, aby bol chránený oprávnený záujem. Na základe tohto procesu sa následne návrh slovenskej technickej normy buď schváli alebo zamietne. Po jeho schválení vydá slovenskú technickú normu. Plán technickej normalizácie, návrh slovenskej technickej normy a vydanie slovenskej technickej normy oznámi slovenský národný normalizačný orgán vo vestníku Úradu.  

Navrhovanou zmenou sa spresňuje za aké činnosti bude úrad oprávnený vyberať poplatky v prípade, ak nebude určená právnická osoba, keďže šírenie a rozmnožovanie slovenských technických noriem v súlade s európskymi princípmi, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v európskych normalizačných organizáciách (CEN, CENELEC, ETSI) hlavne z dôvodu zabezpečenia ochrany používateľov technických noriem, a tým aj ochrany spotrebiteľa s cieľom zabrániť šíreniu technických noriem, ktoré sú pozmenené alebo neaktuálne, ako aj ochrany práv tvorcov noriem, ktorými sú medzinárodné, európske a národné normalizačné orgány nemôže byť „voľné“, ale je ho potrebné koordinovať, pričom musí byť dodržaný princíp poskytovania noriem za odplatu. Ustanovuje sa, že úrad bude oprávnený vyberať poplatky za poskytovanie slovenských technických noriem, a teda aj za poskytovanie európskych a medzinárodných noriem prevzatých do sústavy slovenských technických noriem a samostatne vydaných medzinárodných noriem verejnosti, pričom výška poplatkov bude podľa splnomocňujúceho ustanovenia určená vo vykonávacom predpise. Poplatok za poskytnutie Slovenskej technickej normy je tvorený z nákladov súvisiacich s ich tvorbou, vydávaním a poskytovaním. Tieto náklady však nie sú ani len reálnymi nákladmi, ktoré v súvislosti s uvedenými činnosťami vzniknú a sú spätne využívané na prípravu a tvorbu technických noriem. Používateľom slovenských technických noriem je umožnené pred  spoplatneným poskytnutím technickej normy v tlačenej podobe alebo na nosiči dát alebo formou on-line prístupu do nej nahliadnuť. Taktiež aj technické normy, ktoré sú citované priamo v texte technických predpisov (zákonoch, nariadeniach vlády...) sú prístupné verejnosti bezodplatne na týchto miestach:

-           Infocentrum, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky,    Štefanovičova 3 alebo Karloveská 63, Bratislava,

-           Slovenská národná knižnica v Martine,

-           Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici,

-           Štátna vedecká knižnica v Košiciach.

 

Na poplatky za sprístupnenie slovenských technických noriem sa nevzťahuje zákon                           č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon                č. 145/1995 Z. z.“), nakoľko tento zákon upravuje správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov a DataCentra, avšak sprístupnenie slovenských technických noriem nie je konaním orgánu štátnej správy, nakoľko úrad pri sprístupňovaní slovenských technických noriem plní úlohu slovenského národného normalizačného orgánu, avšak nie vždy musí byť slovenským  národným normalizačným orgánom úrad, ale po splnení zákonných podmienok ním môže byť aj iná určená právnická osoba, ktorá bude povinná vyberať tieto poplatky, ktorá nemusí byť orgánom uvedeným v § 1 zákona č. 145/1995 Z. z. Ďalej napríklad v § 4 zákona č. 145/1995 Z. z. sú ustanovenia o oslobodení od poplatkov pre právnické a fyzické osoby, ktoré sú uvedené v písmenách a) až c), pričom však toto ustanovenie by sa nemohlo vzťahovať na poplatky za sprístupnenie slovenských technických noriem, vzhľadom na záväzky Slovenskej republiky voči medzinárodným a európskym normalizačným orgánom a organizáciám, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Čl. 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých sa technické normy nemôžu poskytovať bezodplatne.

 

Úrad garantuje, aby sa používatelia slovenských technických noriem dostali k aktuálne platným verziám noriem.

Hodnota normy spočíva v jej obsahu, nakoľko obsahuje najnovšie výsledky vedecko-technickej činnosti, prispieva k zvyšovaniu bezpečnosti a kvality výrobkov a služieb, odstraňuje prekážky obchodu, znižuje náklady výrobcov, pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť, umožňuje prístup na hospodárske trhy a prispieva k fungovaniu jednotného trhu. Napr. aj v súčasnosti môžeme vidieť v stavebníctve, že malý odklon od postupov podľa technických noriem môže viesť k nenahraditeľným škodám. Odbornej verejnosti je známe, že ak niekto postupuje podľa slovenskej technickej normy má istotu, že jeho výrobky budú spĺňať bezpečnostné a kvalitatívne požiadavky, ktoré sú vyžadované na európskej a medzinárodnej úrovni.

Slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je úrad alebo určená právnická osoba ustanoví metodickým usmernením spôsob tvorby, zmeny a zrušenia slovenskej technickej normy a predbežnej slovenskej technickej normy, pri zachovaní a dodržiavaní všeobecných normalizačných zásad.

K bodu 11

Dopĺňa sa ochrana slovenských technických noriem, ktorá v zákone č. 264/1999 Z. z. nebola dostatočne upravená. Podľa § 5 Autorského zákona (č. 185/2015 Z. z.) je technická norma vyňatá z jeho pôsobnosti, ale s odkazom na § 5 zákona č. 264/1999 Z. z., čo znamená, že technické normy sú chránené nie autorským zákonom, ale zákonom 264/1999 Z. z.

V čl. 75 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť systém normalizácie s európskym normalizačným systémom. Princípy ponímania európskej technickej normalizácie sa odrážajú od roku 1999 v zákone č. 264/1999 Z. z. Európske právo, ktoré sa Slovenská republika dobrovoľne rozhodla dodržiavať v oblasti technickej normalizácie, je ustanovené nariadením (EÚ) č. 1025/2012, v súlade s ktorým je aj pripravený návrh zákona v častiach o technickej normalizácii. Od členských štátov sa v súlade s uvedeným nariadením vyžaduje, aby boli členmi európskych normalizačných organizácií CEN, CENELEC, ETSI (príloha č. 1 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012), a tým si členské štáty musia plniť aj povinnosti, ktoré im z členstva v uvedených organizáciách vyplývajú. Vylúčením Slovenskej republiky z niektorej z týchto organizácií by došlo k porušeniu Európskej dohody o pridružení v čl. 75 zo strany Slovenskej republiky. V európskom normalizačnom ponímaní je používanie technických noriem vo všeobecnosti dobrovoľné a nemôžu sa poskytovať bezodplatne. Tieto princípy sa v zákone č. 264/1999 Z. z. uplatňujú už od roku 1999.

K podrobnejšej úprave dovoleného rozmnožovania a  rozširovania slovenských technických noriem sa pristúpilo vzhľadom na nedostatočnú úpravu v doterajšom znení zákona. Rozmnožovanie a rozširovanie slovenských technických noriem je možné len so súhlasom slovenského národného normalizačného orgánu, ktorým je úrad alebo úradom určená právnická osoba, ak taká bola zriadená. Rozmnožovanie a rozširovanie  sa týka nielen celého textu slovenských technických noriem, ale aj časti ich textov.

Úrad ako národný normalizačný orgán je viazaný  uplatňovať ochranu medzinárodných noriem (dokument ISO/POCOSA) a európskych noriem (CEN/CENELEC Guide 10).

V tejto súvislosti sa dopĺňajú aj pojmy neoprávnené rozmnoženie a neoprávnené rozšírenie slovenskej technickej normy s definíciami.

K bodu 12

Základným princípom Európskej únie je dobrovoľnosť, ktorá sa premieta aj do filozofie technických noriem. Slovenská republika sa dobrovoľne rozhodla stať členom Európskej únie, pričom sa však zaviazala dodržiavať určité pravidlá. To platí aj v oblasti technickej normalizácie. Výrobca alebo iný používateľ má možnosť dobrovoľne sa rozhodnúť používať technickú normu, ktorá dáva predpoklad pre správny postup alebo požiadavky na výrobok; ak sa však pre ňu rozhodne, tak ju potom musí dodržiavať celú alebo jasne deklarovať, ktoré časti normy nezohľadnil Technické normy ustanovujú „minimálne“ kritériá, ktoré ak budú dodržané, tak je predpoklad, že výrobok alebo postup, a pod. bude bezpečný a správny. Výrobcovi je však daný priestor na to, aby správnosť a bezpečnosť mohol zabezpečiť ešte lepším spôsobom alebo lepším postupom a aby si mohol nastaviť ešte prísnejšie kritériá ako sú popísané v technickej norme. Výrobca sa môže rozhodnúť nepoužiť technickú normu, avšak musí preukázať, že jeho výrobok je bezpečný a spĺňa požadované parametre aj bez požitia technickej normy.

Slovenská republika sa v Európskej dohode o pridružení v čl. 75 zaviazala zosúladiť systém normalizácie s európskym normalizačným systémom založeným na transparentnosti, otvorenosti, konsenze, vyváženosti a dobrovoľnosti. Preto od 1. januára 2001 sú všetky slovenské technické normy nezáväzné a ich dodržiavanie je vo všeobecnosti podľa zákona č. 264/1999 Z. z. dobrovoľné.

Podľa súčasného  znenia § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z. z. je zhoda so slovenskými technickými normami dobrovoľná okrem prípadov, keď ich dodržiavanie vyžaduje tento zákon alebo iný technický predpis. Odkaz na slovenské technické normy, s ktorými je zhoda povinná, sa uvádza priamo v texte technického predpisu. Takýto postup znamenal „zozáväznenie“ normy, podliehal však notifikácii z hľadiska možnosti vytvárania technických prekážok obchodu a nebol v súlade so záväzkom Slovenskej republiky  podľa čl. 75 Európskej dohody o pridružení. Preto sa návrhom zákona § 7 upravil a ustanovuje sa že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1. januára 2018, z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie odkazov na normy v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán.

Tento postup je v súlade s tzv. Novým prístupom, pokynmi európskych a medzinárodných normalizačných organizácií týkajúcimi sa regulácie prostredníctvom noriem (Pokyn CEN-CENELEC č. 30 Európsky návod k normám a regulácii. Lepšia regulácia prostredníctvom noriem – metodické usmernenie pre tvorcov politiky), pokynmi týkajúcimi sa normalizačnej práce (Vnútorné predpisy CEN/CENELEC. Časť 2: Spoločné pravidlá normalizačnej práce), distribúcie a predaja publikácií (Pokyn CEN/CENELEC č. 10 Pokyn na distribúciu a predaj publikácií CEN/CENELEC, Zásady distribúcie publikácií ISO a ochrana autorských práv ISO – ISO POCOSA 2012).

K bodu 13

V súlade s článkom 1 platného znenia Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

K bodu 14

Ide o zosúladenie s terminológiou návrhu zákona.

K bodu 15

Precizuje sa pôvodné znenie § 8 ods. 3 písm. c), pretože úrad informuje Európsku komisiu o uložených opatreniach v prípadoch, kedy výrobok aj po splnení požiadaviek zákona a predpisov transponujúcich smernice Nového prístupu, resp. priamo účinných nariadení predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, alebo ohrozenie iného verejného záujmu. Orgány dohľadu podľa navrhovaného § 30 ods. 3 písm. c) tohto zákona preveria aj takúto možnosť a nariadia opatrenia. V navrhovanom § 31 ods. 3 je daná povinnosť orgánom dohľadu informovať úrad o takýchto výrobkoch a prijatých opatreniach. V rámci ďalšieho postupu prebieha diskusia o opodstatnenosti takto prijatých opatrení na úrovni Európskej únie a ak sa preukáže, že určený výrobok aj po splnení požiadaviek smerníc Nového prístupu, resp. priamo účinných nariadení, predstavuje riziko pre zdravie, bezpečnosť, alebo ohrozenie iného verejného záujmu, prijme Európska komisia nelegislatívny akt záväzný v celej Európskej únii, ktorý nedostatky legislatívy odstráni. Finálna fáza tohto procesu je postupom orgánov Európskej únie, nie je preto predmetom návrhu zákona (viď napr. čl. 36 smernice                             č. 2014/34/EÚ).

K bodu 16

V súčasnosti platné aproximačné nariadenie vlády SR č. 453/2002 Z. z. o postupoch pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a technických noriem zabezpečilo ešte v predvstupovom období transpozíciu smernice Európskeho  parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti v platnom znení (ďalej len „smernica (ES) č. 98/34“). Nariadenie stanovuje povinnosti pre ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pri vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní, pričom niektoré ustanovenia sa stali nepresnými alebo obsolentnými. Predkladanou novelou zákona č. 264/1999 Z. z. sa povinnosti pôvodne upravené nariadením č. 453/2002 Z. z. stanú súčasťou zákona, pričom transpozícia smernice (EÚ) č. 2015/1535 (smernica (ES) č. 98/34) sa zlepšuje v niektorých oblastiach (napríklad osobitné postupy skráteného vnútrokomunitárneho pripomienkového konania pri predpisoch s fiškálnou a finančnou požiadavkou). Základné povinnosti predkladateľov technických predpisoch v oblasti vymedzenej navrhovaným § 8a budú súčasťou zákona, pričom napr. konkrétne lehoty na odloženie prijatia návrhu technického predpisu budú uvedené vo vykonávacom predpise, ktorý je súčasťou predkladaného materiálu.

Taktiež podrobnosti ohľadom sprievodných dokumentov ako aj podrobnosti určovania dĺžky odloženia prijatia technického predpisu o určenú lehotu budú stanovené vo vykonávacom predpise podľa odseku 4, keďže smernica umožňuje rôzne určené lehoty. Dĺžku odloženia prijatia technického predpisu určí Európska komisia po prijatí návrhu predpisu spolu so všetkými sprievodnými materiálmi, a to podľa podmienok stanovených v príslušnom ustanovení smernice (EÚ) 2015/1535.

K bodu 17

Zmena sa vykonáva z dôvodu zmeny poradia definícií v § 2. Vkladá sa odkaz na definíciu pojmu posudzovanie zhody obsiahnutú v nariadení (ES) č. 765/2008. Nahrádzajú sa slová „ak nie sú určené osobitným predpisom“, ktorým bol zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko uvedený zákon predstavoval samostatný režim stavebných výrobkov a medzičasom bol zrušený, preto je odkaz na uvedený zákon nadbytočný, slovami „alebo ktoré určuje osobitný predpis“, čo predstavuje rozšírenie definície určeného výrobku. Uvedenou zmenou sa reaguje na nové právne záväzné akty na úrovni Európskej únie, ktoré sú demonštratívne uvedené v poznámke pod čiarou, ako aj na predpokladaný vývoj v harmonizácii právnych predpisov v oblasti nového prístupu a v oblastiach, ktoré budú využívať všetky alebo viaceré prvky rozhodnutia (ES) č. 768/2008 komplementárne dopĺňajúceho nariadenie (ES) č. 765/2008, prinajmenšom však tie využívajúce označenie CE. Nové, revidované smernice Európskej únie z oblasti tzv. Nového prístupu už zavádzajú mechanizmus tvorby vykonávajúcich nariadení, ktoré sa budú vzťahovať k určeným výrobkom a sú priamo uplatniteľné.

K bodu 18

Zmena sa vykonáva z dôvodu zmeny poradia definícií v § 2.

K bodu 19

Vypúšťajú sa slová „ak nie sú upravené osobitnými predpismi“, ktorým je v súčasnosti zrušený zákon č. 90/1998 Z. z. o stavebných výrobkoch v znení neskorších predpisov. V súčasnosti platný zákon č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje samostatný režim stavebných výrobkov a odkaz na uvedený zákon by bol nadbytočný.

K bodu 20

Mení sa znenie splnomocňovacieho ustanovenia. Ďalšími novelizačnými bodmi sa vypúšťajú zo zákona slovenská značka zhody, zahraničné značky zhody vrátane ich grafického vyobrazenia obsiahnutého v prílohe zákona a zavádza sa pojem iné značky zhody, do ktorého budú spadať všetky značky zhody okrem označenia CE. Nakoľko grafické vyobrazenie iných značiek zhody nebude obsiahnuté v prílohe k zákonu, je potrebné splnomocňovacie ustanovenie, na základe ktorého bude v prípade potreby súčasťou nariadenia vlády grafické vyobrazenie inej značky zhody.

K bodu 21

Súčasné znenie zákona č. 264/1999 Z. z.  ustanovuje uvádzanie výrobkov na trh alebo do prevádzky. Uvedením na trh je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Európskej únie. Nie je možné, aby sa použitý výrobok uvádzal na trh ako nový, nakoľko použitý výrobok nemôže byť novým výrobkom, keďže sa už používal a určite vykazuje známky opotrebenia. Definícia výrobku obsiahnutá v § 2 je doplnená o pojem „po podstatnej úprave“, čím sa zabezpečí, aby aj výrobky, na ktorých bola vykonaná podstatná úprava prechádzali rovnakým režimom ako nové výrobky. Z uvedeného dôvodu sa pôvodné znenie odseku 4 vypúšťa.

Stála kancelária C.I.P. oznamuje prostredníctvom vlády Belgického kráľovstva zmluvným stranám rozhodnutia prijaté Medzinárodnou stálou komisiou, najmä nákresy a plány vzorových prístrojov na meranie tlakov, tabuľky normalizovaných rozmerov nábojových komôr a nábojov, ako aj opis medzinárodne uznávaných skúšobných značiek. Medzinárodná stála komisia tieto dokumenty priebežne dopĺňa. Aby sa zabezpečilo prijatie jednotných pravidiel pre vzájomné uznávanie skúšobných značiek ručných palných zbraní,  musia byť implementované do právneho poriadku členského štátu C.I.P.

K bodu 22

Doterajšie znenie ustanovenia je obsolentné, vzhľadom na záväzky, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z členstva v Európskej únii a ktoré obsahujú harmonizované mechanizmy konania a záruk, a preto sa doterajšie znenie navrhuje vypustiť.

Do zákona bola pôvodne včlenená na základe požiadavky Európskej komisie počas rokovania o realizácii Protokolu k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (PECA) a predstavovala záruku nenarušenia voľného trhu v oblastiach, v ktorých sa dôsledkom PECA uplatňovali rovnaké požiadavky na výrobky, vrátane postupov posudzovania zhody v Slovenskej republike, ako v Európskej únii. V rozsahu  PECA sa Slovenská republika stala súčasťou vnútorného trhu rok pred vstupom do Európskej únie, s čím bolo spojené aj uznávanie výstupov slovenských autorizovaných osôb a výrobkov nimi posúdených na vnútornom trhu Európskej únie bez potreby ďalšieho skúšania, a preto nebolo možné, aby sa na takto rozšírenom trhu vyskytovali výrobky, ktoré neprešli postupmi posudzovania zhody predpísanými pre európsky trh.

K bodu 23

Ustanovenie odseku 7 slúžilo na riešenie potenciálnych problémov pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a je v súčasnosti nadbytočné.

 

 

K bodom 24 a 25

Ustanovuje povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora pred uvedením určených výrobkov na trh ako aj počas sprístupňovania určených výrobkov na trhu. Hospodárske subjekty zodpovedajú za súlad určených výrobkov s ustanoveniami tohto zákona v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti a ochrana spotrebiteľa a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na vnútornom trhu Európskej únie. Povinnosti hospodárskych subjektov v plnej miere odzrkadľujú ustanovenia prílohy I, kapitoly R2 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc Európskej únie podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú do slovenského právneho poriadku.

Cieľom povinností dovozcu a distribútora je zabezpečiť, aby určené výrobky, ktoré vstupujú na vnútorný trh Európskej únie, spĺňali požiadavky tohto zákona, a najmä aby mal dovozca a distribútor potrebné dôkazy o tom, že výrobca vykonal posudzovanie zhody týchto určených výrobkov, že určené výrobky sú správne označené a dokumentácia vypracovaná výrobcom je k dispozícii orgánom dohľadu na účely vykonania kontroly. Distribútor okrem plnenia povinností spoločných pre všetky hospodárske subjekty by mal najmä konať s náležitou starostlivosťou, aby zabezpečil, že jeho zaobchádzanie s určeným výrobkom nebude mať negatívny vplyv na súlad určeného výrobku s týmto zákonom.

Povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora sa vzťahujú aj na osoby, ktoré vykonávajú tieto činnosti bez oprávnenia na podnikanie z dôvodu, že činnosť orgánov dohľadu podľa tohto zákona nie je zameraná na skúmanie, či bol výrobok uvedený na trh alebo sprístupnený na trhu osobou s potrebným oprávnením, ale na bezpečnosť výrobku ako takého. Preto sa povinnosti výrobcu, splnomocneného zástupcu, dovozcu alebo distribútora majú vzťahovať aj na osoby, ktoré uvedú na trh alebo sprístupňujú na trhu výrobky formou individuálneho dovozu, ale v tejto oblasti nevykonávajú podnikateľskú činnosť.

K bodu 26

Autorizáciou sa vyjadruje oficiálne oprávnenie na posudzovanie zhody určených výrobkov. Týmto bodom sa ustanovujú podmienky oprávnenia právnických osôb na posudzovanie zhody určených výrobkov. Žiadosť o autorizáciu môže podať len právnická osoba. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že splniť podmienky pre udelenie autorizácie nemôže fyzická osoba – podnikateľ. Ukladá sa povinnosť žiadateľom o autorizáciu spĺňať tzv. minimálne požiadavky na notifikované osoby. Požiadavky sú v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008, ktoré je legislatívnym rámcom pre tvorbu smerníc Európskej únie podľa Nového legislatívneho rámca, ktoré sa transponujú do slovenského právneho poriadku. Úrad rozhodne o žiadosti právnickej osoby o udelenie autorizácie  po preverení splnenia požiadaviek obsiahnutých v odseku 4 tohto ustanovenia. Splnenie uvedených podmienok môže žiadateľ preukázať doložením osvedčenia o akreditácii. Osobitná hodnota akreditácie spočíva aj v skutočnosti, že poskytuje spoľahlivé preverenie technickej a odbornej kompetentnosti žiadateľa o autorizáciu. Ustanovuje sa predpoklad splnenia minimálnych požiadaviek, ak žiadateľ spĺňa požiadavky ustanovené v príslušných harmonizovaných technických normách pre notifikované osoby.

Keďže postupy posudzovania zhody vyžadujú zapojenie orgánov posudzovania zhody, týmto ustanovením sa zabezpečuje jednotná úroveň orgánov posudzovania zhody v Európskej únii za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže.

Keďže sa v tomto bode ustanovuje postup úradu v správnom konaní pri rozhodovaní o autorizácii žiadateľov o autorizáciu, preverovanie spôsobilosti žiadateľa na výkon posudzovania zhody je špecifické a vyžaduje ustanovenie dlhšej lehoty na vykonanie kontroly plnenia podmienok autorizácie priamo u žiadateľa a hlavne na možnosť prerušiť konanie o autorizácii za účelom odstránenia nezhôd zistených počas posudzovania plnenia podmienok autorizácie, a tým následne na udelenie rozhodnutia. Taktiež po vydaní rozhodnutia o autorizácii je potrebné ustanoviť právomoc úradu rozhodnúť o pozastavení alebo zrušení autorizácie z vymedzených dôvodov s cieľom zabezpečiť uvádzanie bezpečných výrobkov na trh.

Podľa tohto ustanovenia sú pracovníci úradu oprávnení vykonávať dohľad nad činnosťou autorizovaných osôb, ktorá je vymedzená rozsahom ich autorizácie. Zároveň ukladá povinnosť pracovníkom autorizovaných osôb umožniť vykonanie činností spojených s dohľadom oprávneným pracovníkom úradu. Ak kontrolovaná autorizovaná osoba v určenej lehote neodstráni nedostatky, úrad zruší autorizáciu v tom rozsahu, v akom neplní podmienky za ktorých jej bola udelená autorizácia, to znamená, že zruší autorizáciu na ten určený výrobok, resp. ten postup posudzovania zhody, ktorého sa týkali nedostatky zistené pri kontrole a neodstránené v určenej lehote. Ustanovenie uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré úrad autorizáciu zruší. K zrušeniu autorizácie môže dôjsť nie len na podnet úradu ale aj na základe vlastnej žiadosti autorizovanej osoby, pričom žiadosť o zrušenie musí byť doručená úradu najmenej 6 mesiacov pred dátumom, ku ktorému sa žiada o zrušenie autorizácie. Cieľom je prehľadné usporiadanie práv a povinností medzi úradom a autorizovanou osobou.

Náklady, ktoré preukázateľne vzniknú úradu v súvislosti s výkonom kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby pri ktorej je potrebné vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu, nie je možné zahrnúť do správneho poplatku z dôvodu, že nie všetky autorizované osoby majú v rozsahu autorizácie postupy posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby. Keďže autorizované /notifikované osoby môžu vykonávať činnosti v rámci celej Európskej únie a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín (Čína, Turecko, Kórea a pod.), môžu cestovné náklady predstavovať značnú sumu, ktorá nemôže byť hradená z kapitoly úradu.

Ak autorizovaná osoba nahlási úradu zmenu obchodného mena alebo názvu, sídla a právnej formy, mena, priezviska, funkcie a bydliska osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v jej mene a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad vydá nové rozhodnutie, ktorým sa skôr vydané rozhodnutie ruší. Ak autorizovaná osoba požiada úrad o autorizáciu na ďalší technický predpis alebo jeho časť a spĺňa požiadavky podľa odseku 2, úrad vydá nové rozhodnutie o autorizácii, ktorým zruší pôvodné rozhodnutie o autorizácii, pričom pri skôr vydanej autorizácii na určitý technický predpis alebo predpisy sa predpokladá, že požiadavky podľa odseku 2 sú splnené, to znamená, že nie sú predmetom preverovania. Cieľom uvedenej právnej úpravy je, aby sa autorizovaná osoba preukazovala vždy len jedným platným rozhodnutím o autorizácii.

Zánikom dôvodu autorizácie je napr. zrušenie technického predpisu, alebo zmena smernice, napr. smernica 2014/35/EÚ (LVD) zmenila postupy posudzovania zhody a do procesu posúdenia zhody sa už nezapája autorizovaná / notifikovaná osoba.

 

K bodu 27

Ustanovuje sa praktické vykonávanie postupu notifikácie vrátane informačných povinností úradu v súlade s Prílohou I kapitolou R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008.

Práva a povinnosti autorizovanej osoby sa považujú za práva a povinnosti notifikovanej osoby, ak je autorizovaná osoba zapísaná do zoznamu notifikovaných osôb Európskou komisiou.

Ustanovujú sa práva a povinnosti autorizovaných osôb v súlade so znením Prílohy I kapitoly R4 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Autorizovaná osoba má najmä právo nevydať výstupný dokument posudzovania zhody ak zistí, že výrobca nespĺňa základné bezpečnostné požiadavky ustanovené v technickom predpise alebo neuplatňuje zodpovedajúce harmonizované technické normy alebo iné technické špecifikácie, čím sa posilňuje nestrannosť postavenia autorizovaných osôb. Autorizovaná osoba má najmä právo zasiahnuť po vydaní výstupného dokumentu posudzovania zhody, konkrétne pozastaviť platnosť alebo zrušiť výstupný dokument posudzovania zhody, ak zistí, že určený výrobok už ďalej nespĺňa požiadavky, ktoré sú naň kladené. O týchto skutočnostiach autorizovaná osoba informuje úrad s ohľadom na bezpečnosť používateľov určených výrobkov.

Týmto ustanovením sa upravuje aj oznamovacia povinnosť autorizovaných osôb voči úradu, najmä ohľadom svojich subdodávateľov, okolností, ktoré majú vplyv na rozsah alebo podmienky notifikácie alebo činností posudzovania zhody vykonaných v rozsahu ich autorizácie a notifikácie. Cieľom tejto oznamovacej povinnosti je uľahčenie kontroly činnosti autorizovaných osôb zo strany úradu. Ustanovuje sa aj spolupráca autorizovaných a notifikovaných osôb pri zdieľaní informácií o nečestných výrobcoch určených výrobkov.

K bodu 28 a 29

Zhoda určeného výrobku sa posudzuje tými postupmi posudzovania zhody, ktoré sú uvedené v konkrétnej sektorovej legislatíve, pričom sa predpokladá, že výber bude zodpovedať praktikám v danom odvetví, rizikovosti výrobkov. Výrobca má možnosť vybrať si postup posudzovania zhody.

Konkrétny postup posudzovania zhody pre konkrétny výrobok je vždy určený v technickom predpise z oblasti posudzovania zhody.

K bodu 30

Vyhlásenie o zhode je potrebné chápať ako dokument, ktorým výrobca potvrdzuje, že výrobok spĺňa požiadavky, ktoré sa naň vzťahujú. Vydaním vyhlásenia o zhode výrobca deklaruje splnenie všetkých relevantných požiadaviek na bezpečnosť, ktoré sa týkajú konkrétneho výrobku. Ustanovenie sa zosúlaďuje s čl. R10 rozhodnutia                                            (ES) č. 768/2008.  Vyhlásenie o zhode musí obsahovať minimálne také obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje príloha č. 3 rozhodnutia (ES) č. 768/2008. Vyhotovuje sa v štátnom jazyku alebo sa do štátneho jazyka preloží. V tomto dokumente sú uvedené všetky relevantné smernice ako aj technické normy použité pri posudzovaní zhody. Každý, kto si výrobok kupuje, má právo sa oboznámiť s týmto dokumentom, ktorým výrobca na seba preberá zodpovednosť za bezpečnosť výrobku. Vždy sa k jednému určenému výrobku vypracuje iba jedno vyhlásenie o zhode, i keď sa na určený výrobok vzťahuje viac všeobecne záväzných právnych predpisov, čím sa sleduje požiadavka jasnosti a prehľadnosti vyhlásenia o zhode. V niektorých prípadoch môže za splnenie povinností spojených s vydaním vyhlásenia o zhode zodpovedať aj dovozca, ale iba ak to ustanovuje technický predpis; to sa týka najmä určených výrobkov, ktorých požiadavky sú ustanovené iba na národnej úrovni.

K bodu 31

Vypúšťajú sa § 14 až 16. Vzhľadom na skutočnosť, že sa autorizácia udeľovala len na posudzovanie zhody, bolo novelizované aj ustanovenie § 11 v tom zmysle, že žiadateľa je možné autorizovať len na posudzovanie zhody. S prihliadnutím na uvedené nie je dôvod naďalej definovať tieto pojmy v zákone.

K bodu 32

Väčšina určených výrobkov spadá pod harmonizovanú oblasť, pre ktorú je charakteristické označenie CE. Pojmy slovenská značka zhody, ostatné značky zhody a zahraničné značky zhody sa nahrádzajú pojmom iné značky zhody. Kedy bude použitá na určenom výrobku iná značka zhody ustanoví osobitný predpis ako je uvedené v § 21 ods. 5.

Zároveň je podľa odseku 3 výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca povinný označiť určený výrobok popri značke zhody aj iným doplňujúcim označením, ak tak ustanoví osobitný predpis, pričom doplňujúce označenie je iné označenie ako „označenie CE“ a nie je ani značkou zhody.

K bodu 33

Vypúšťajú sa § 18 a 19, ktoré upravujú slovenskú značku zhody určeného výrobku a jej umiestňovanie. Vzhľadom na zmeny vykonané inými novelizačnými bodmi, ktorými sa zavádza jednotný pojem iné značky zhody, sa vypúšťa príloha k zákonu a dopĺňa sa splnomocňujúce ustanovenie, na základe ktorého bude v každom konkrétnom nariadení vlády (v prípade potreby) grafické znázornenie inej značky zhody, preto nie je naďalej potrebné uvedené ustanovenie ponechávať v zákone.

K bodu 34

Všeobecné zásady pre označenie CE, podmienky umiestňovania označenia CE ako aj grafické znázornenie označenia CE je upravené osobitným predpisom, ktorým je nariadenie                             (ES) č. 765/2008. Rovnako definícia pojmu označenie CE je obsiahnutá v nariadení (ES) č. 765/2008. Vzor označenia CE už neustanovuje príloha tohto zákona ale je ustanovený v prílohe II nariadenia (ES) č. 765/2008. Ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť označenie CE nahradené inou značkou zhody. Napríklad v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 243/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na námorné vybavenie v znení neskorších predpisov je inou značkou zhody kormidlo.

K bodu 35

Vymedzujú sa oprávnenia orgánov dohľadu ukladať výrobcovi, splnomocnenému zástupcovi, dovozcovi a distribútorovi opatrenia vo vzťahu k sprístupňovaniu určených výrobkov na trhu, stiahnutiu určených výrobkov z trhu, spätnému prevzatiu určených výrobkov a informovania o možných rizikách, s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia, bezpečnosti, majetku osôb, životného prostredia, verejného poriadku, verejného záujmu alebo spotrebiteľa. Na zabezpečenie efektívnosti úpravy je nevyhnutné vylúčenie odkladného účinku odvolania voči uloženému opatreniu.

Týmto ustanovením sa zároveň precizujú oprávnenia a povinnosti v súvislosti s dohľadom nad trhom, nakoľko nie každý orgán dohľadu má v zákone, ktorým sú mu ustanovené oprávnenia pre dohľad nad trhom pre určitú kategóriu výrobkov, ustanovený rovnaký rozsah oprávnení. Cieľom právnej úpravy je oprávniť orgány dohľadu základnými kompetenciami, ktoré môžu byť bližšie špecifikované v zákonoch, ktorými sú zriadené. Ustanovuje sa aj základný rámcový postup orgánu dohľadu, ktorý je spoločný pre európsku sektorovú legislatívu v oblasti určených výrobkov.

Ten, kto uviedol určený výrobok na trh alebo do prevádzky alebo sprístupnil určený výrobok na trhu je povinný uhradiť náklady, ktoré vznikli orgánu dohľadu v súvislosti s dokazovaním  skutočnosti, že vlastnosti určeného výrobku nespĺňajú požiadavky, ktoré sa na neho vzťahujú. Uvedené ustanovenie by malo pôsobiť preventívne a viesť k tomu, aby na trh neboli uvádzané určené výrobky, ktoré nespĺňajú stanovené požiadavky a zároveň predstavovať sankčný charakter. Dokazovaním skutočnosti, že výrobok nie je v zhode s požiadavkami, vznikajú náklady. Preto je vhodné, aby tieto náklady boli uhradené tým, kto porušil povinnosť.

K bodu 36

Ustanovujú sa informačné povinnosti medzi jednotlivými zodpovednými subjektmi tak, aby v rámci svojich kompetencií mohli zdieľať informácie o nebezpečných výrobkoch a efektívne zasahovať priamo na trhu vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Ustanovenie je rámcové a berie do úvahy rôznosť databáz a informačných systémov Európskej komisie na zdieľanie údajov o nebezpečnosti určených výrobkov. Pod pojmom „v ostatných prípadoch poskytuje orgán dohľadu informácie Európskej komisii“ sa má na mysli, že orgán dohľadu poskytne informácie, ktoré sa týkajú činností orgánov dohľadu nad trhom, programov orgánov dohľadu nad trhom a súvisiacich informácií o nesúlade s harmonizačnými právnymi predpismi EÚ.

Vymedzujú sa skutkové podstaty, ktorých sa môže dopustiť fyzická osoba alebo právnická osoba. Text ustanovenia bol precizovaný najmä s ohľadom na povinnosti ustanovené v odseku 2 písm. d) a možnosť uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto marí, ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly úradu alebo orgánu dohľadu. Cieľom týchto ustanovení je efektívne vymáhanie povinností ustanovených týmto zákonom, čím sa docieli bezpečnosť určených výrobkov sprístupňovaných na území Slovenskej republiky.

V prípade opakovaného spáchania niektorej z vymedzených skutkových podstát, úrad alebo orgán dohľadu uloží pokutu najviac do výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty uloženej skôr vydaným rozhodnutím.

Vzťah tohto zákona k iným zákonom, ktoré upravujú postup orgánov dohľadu vo vzťahu k sankciám, treba chápať ako vzťah všeobecného zákona a osobitného zákona. Ak orgán dohľadu postupuje podľa osobitného predpisu, teda nie podľa tohto zákona, neuloží sa pokuta podľa tohto zákona.

K bodom 37 až 40

Zmena sa robí v súlade so zmenami vykonanými predchádzajúcimi novelizačnými bodmi.

K bodu 41

Vypúšťajú sa obsolentné odkazy na ustanovenia, ktoré boli zrušené zákonom č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 42

Spresňuje sa, ktoré ustanovenia zákona č. 264/1999 Z. z. sa nevzťahujú na stavebné výrobky, nakoľko stavebné výrobky majú samostatnú právnu úpravu upravujúcu podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh, autorizáciu, práva a povinností výrobcov stavebných výrobkov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v zákone č. 133/2013 Z. z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj v priamo účinnom Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).

K bodu 43

§ 36 bol vypustený, keďže na potraviny, kozmetické prostriedky a tabakové výrobky sa nevzťahuje zákon č. 264/1999 Z. z., nakoľko ich právny režim je upravený samostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Európska legislatíva týkajúca sa tejto problematiky nepatrí do rámca smerníc Nového prístupu. Z uvedených dôvodov sa doterajšie znenie ustanovenia § 36 stalo obsolentným.

Konania o udelenie autorizácie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Obmedzenie platnosti rozhodnutí o autorizácii najneskôr do 31. decembra 2021 sa ustanovuje z dôvodu znenia § 11 ods. 9 zákona, keďže rozhodnutia o autorizácii nemôžu byť vydané na dobu neurčitú.

K bodu 44

Vkladá sa nové ustanovenie § 36a, ktoré obsahuje transpozičný odkaz. Zákon č. 264/1999 Z. z. preberal v niektorých ustanoveniach smernicu (EÚ) č. 2015/1535 (smernicu (ES) č. 98/34), avšak doteraz formálne neobsahoval transpozičný odkaz.

Vkladá sa nové ustanovenie § 36b, na základe ktorého sa zosúlaďuje terminológia právnych predpisov Slovenskej republiky, so znením návrhu zákona.

K bodu 45

Zrušujú sa opatrenia úradu o zaradení výrobkov medzi určené výrobky, ktoré sa vzhľadom na ich neaktuálnosť stali obsolentné.

K bodu 46

Vypúšťa sa príloha k zákonu, ktorá obsahovala grafické vyobrazenie značiek zhody, nakoľko sa predchádzajúcimi novelizačnými bodmi odkazuje na grafické vyobrazenie označenia CE a novelizujú sa splnomocňujúce ustanovenia, na základe ktorých bude v prípade potreby grafické vyobrazenie inej značky zhody súčasťou konkrétneho nariadenia vlády.

Namiesto nej sa vkladá v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky transpozičná príloha, ktorá doteraz v zákone absentovala napriek skutočnosti, že zákon preberal niektoré ustanovenia smernice (EÚ) č. 2015/1535 (smernice (ES) č. 98/34).

K Čl. II

K bodu 1

Spresňuje sa znenie položky 236 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, z dôvodu novelizácie zákona                     č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2

Upravuje sa výška správnych poplatkov tak, aby odzrkadľovali reálne náklady na výkon posúdení žiadateľov o autorizáciu ako aj autorizovaných osôb. Ustanovujú sa upravené sadzby správnych poplatkov s prihliadnutím na to, či bolo žiadateľovi o autorizáciu vydané osvedčenie o akreditácii podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na technický predpis, na ktorý žiada autorizáciu. Sadzby odrážajú náklady úradu pri posúdení žiadateľa o autorizáciu ako aj výkon pravidelného monitorovania autorizovanej osoby v päťročnom období udelenej autorizácie. Autorizáciu možno pred jej uplynutím včas podanou žiadosťou predĺžiť, za čo je ustanovený rovnaký poplatok ako pri zmene autorizácie doplnením ďalšieho technického predpisu alebo rozšírením rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenou alebo pridaním ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby.

Zavádzajú sa správne poplatky za podanie žiadosti o zmenu údajov v rozhodnutí o autorizácii, s prihliadnutím na to, či ide o zmenu obchodného mena, sídla alebo právnej formy žiadateľa o autorizáciu, vypustenie technického predpisu alebo zúženie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo vypustenie osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo možno považovať za administratívne zmeny alebo či žiadateľ o autorizáciu žiada do platného rozhodnutia o autorizácii doplniť ďalší technický predpis alebo rozšírenie rozsahu autorizácie alebo postupov posudzovania zhody alebo zámenu alebo pridanie ďalšej osoby alebo osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene autorizovanej osoby, čo je spojené s kontrolou týchto zmien priamo u žiadateľa na mieste a vyššími nákladmi úradu.

Návrh zákona v § 11 ods. 10 písm. d) ustanovuje, že „Úrad má právo vstupovať do priestorov, kde sa výrobok navrhuje, výrobných priestorov, priestorov na výkon kontrol a skúšok, ako aj skladovacích priestorov výrobcu pri výkone kontroly činnosti autorizovanej osoby súvisiacej s postupmi posudzovania zhody, pri ktorých je autorizovaná osoba zapojená do fázy kontroly výroby“ a podľa § 11 ods. 11 „náklady, ktoré preukázateľne vzniknú úradu v súvislosti s činnosťami podľa odseku 10 písm. d) hradí autorizovaná osoba“. Tieto tzv. svedecké posúdenia sa vykonávajú priamo u výrobcov. Notifikované osoby a ich výstupy sú uznávané v rámci celej Európskej únie a výrobcovia sú v prevažnej miere z tretích krajín. Z toho dôvodu je potrebné vycestovať do príslušnej krajiny, napr. Južná Kórea, Čína a pod. Tieto náklady nie je možné zahrnúť do správnych poplatkov, ale úrad na tento typ kontroly nemá vyčlenené prostriedky zo štátneho rozpočtu. Z toho dôvodu reálne vzniknuté náklady na výkon tohto typu kontroly uhradí autorizovaná osoba.

K bodu 3

Položka sadzobníka sa s prihliadnutím na zmeny v Čl. IV vypúšťa.

K Čl. III

Dopĺňa sa pojem „splnomocnený zástupca výrobcu“ a odkazy na definície pojmov uvedených v nariadení (ES) č. 765/2008.

K Čl. IV

K bodom 1 až 4

Keďže v zákone o hračkách chýbalo oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti bezpečnosti hračiek, toto ustanovenie sa do znenia zákona o hračkách zavádza. Rovnako sa uvádzajú do súladu ustanovenia o notifikácii a povinnostiach notifikovaných osôb v oblasti bezpečnosti hračiek s týmto zákonom.

K bodu 5

Uvádza sa prechodné ustanovenie k zmenám vykonaným týmto zákonom.

K Čl. V

K bodu 1

Ustanovuje sa oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti zložiek interoperability vrátane cestných zariadení a rozhraní priamo podľa                   § 11 zákona, čím sa zabezpečuje jednotnosť rozhodovacieho procesu a nevznikajú ďalšie osobitné druhy správnych konaní pre túto kategóriu určených výrobkov. K tejto zmene nie je potrebné ustanoviť prechodné ustanovenie z dôvodu, že rozhodnutie o autorizácii podľa zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií (ďalej len „zákon č. 474/2013 Z. z.“) nebolo doteraz vydané.

K bodu 2

Nakoľko sa autorizácia udeľuje najviac na 5 rokov, znenie zákona č. 474/2013 Z. z. sa uvádza do súladu s týmto zákonom.

K bodom 3 až 8

Ustanovenia sa menia v nadväznosti na dôvody uvedené v prvom bode.

K Čl. VI

K bodom 1 až 3

Ustanovuje sa oprávnenie úradu rozhodovať o autorizácii autorizovaných a notifikovaných osôb v oblasti prepravovateľných tlakových zariadení priamo podľa § 11 zákona, čím sa zabezpečuje jednotnosť rozhodovacieho procesu a nevznikajú ďalšie osobitné druhy správnych konaní pre túto kategóriu určených výrobkov.

Nakoľko sa autorizácia udeľuje najviac na 5 rokov znenie zákona č. 254/2011 Z. z. sa uvádza do súladu s týmto zákonom.

K bodu 4

Uvádza sa prechodné ustanovenie k zmenám vykonaným týmto zákonom.

 K Čl. VII

Uvádza sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona. Upravené ustanovenie § 7, ktoré ustanovuje, že zhoda so slovenskými technickými normami je dobrovoľná, nadobúda účinnosť až 1. januára 2018, z dôvodu potreby vytvorenia systému na transparentné používanie noriem v súčinnosti s technickými predpismi za účasti zainteresovaných strán, ktorými sú regulačné orgány, tvorcovia legislatívy a národný normalizačný orgán.

 

Bratislava 2. novembra 2016

 

 

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

Pavol Pavlis v. r. 

predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu

 a skúšobníctvo Slovenskej republiky

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 987

Nové v judikatúre

Hľadať všade
PoUtStŠtPiSoNe
: