Dôvodová správa
Všeobecná časť
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci nadobudol účinnosť od 1.1.2000. Jeho prijatie patrilo medzi priority predvstupovej prípravy Slovenskej republiky do Európskej únie.
Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len vtedy, ak je príjemcom podnik v zmysle čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), t. j. subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a / alebo služieb na trhu.
Ak sa má poskytnúť pomoc podniku v zmysle čl. 107 zmluvy opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ak sú splnené všetky štyri kritéria uvedené v tomto článku, t. j. prevod verejných zdrojov, selektívnosť, ekonomické zvýhodnenie príjemcu a vplyv na hospodársku súťaž a vnútorný obchod.
Zákon o štátnej pomoci, od jeho účinnosti do 1. mája 2004, vymedzoval v § 6 až § 16 oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa mohla poskytovať štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa mohla štátna pomoc poskytnúť, vrátane určenia maximálnej intenzity. Nadväzne na čl. 88 a 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uvedené paragrafy boli dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zrušené.
Dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii bol zrušený aj Úrad pre štátnu pomoc, ktorý bol zriadený zákonom o štátnej pomoci ako orgán štátnej správy. Úrad neposkytoval štátnu pomoc a ani nezasahoval do rozhodnutí komu má poskytovateľ štátnu pomoc poskytnúť. Jeho hlavnou úlohou bolo posúdiť, či štátna pomoc, ktorú chcel poskytovateľ poskytnúť, je v súlade so zákonom o štátnej pomoci, a to čo do jej výšky účelu, ako aj či sú splnené podmienky na jej poskytnutie.
S účinnosťou od 1. mája 2004 poskytnutie novej štátnej pomoci schvaľuje Európska komisia s výnimkou opatrení štátnej pomoci, ktoré spadajú pod príslušné nariadenie Európskej únie o skupinových výnimkách a minimálnej pomoci.
V súčasnosti je zákon o štátnej pomoci procesným predpisom, ktorý okrem úvodných ustanovení upravuje najmä výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci a vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci.
Jeho 14 ročná aplikácia v praxi a rozsiahla reforma štátnej pomoci, ktorú vykonala Európska únia k 1. júlu 2014 preukazuje potrebu prijatia nového zákona o štátnej pomoci.
Modernizácia pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci si vyžaduje výrazné posilnenie zodpovednosti členských štátov pri posudzovaní súladu opatrení pomoci s novými nariadeniami o skupinových výnimkách. Cieľom Európskej komisie je, aby Slovenská republika posudzovala 90 % z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci ako skupinovú výnimku, t. j. bez predchádzajúcej notifikácie Európskej komisii, čím sa najmä ušetrí čas a zníži administratívna záťaž. Európska komisia bude opatrenia štátnej pomoci kontrolovať prevažne ex-post.
Modernizácia štátnej pomoci si vyžaduje aj zabezpečenie dostatočnej informovanosti medzi poskytovateľmi na všetkých úrovniach ako aj zabezpečovanie všeobecnej informovanosti v oblasti štátnej pomoci.
Vychádzajúc z reformy štátnej pomoci a požiadavky Európskej komisie v novom zákone o štátnej pomoci by sa mala posilniť úloha koordinátora štátnej pomoci tak, aby jeho stanoviská a pozície boli záväzné. Na základe uznesenia vlády SR č. 156 z 9. apríla 2014 stanoviská a pozície koordinátora štátnej pomoci sú už záväzné pre všetky riadiace orgány a SORO. Navrhuje sa, aby koordinátorom pomoci bol Protimonopolný úrad SR a v tejto súvislosti sa v Čl. III návrhu zákona upravuje prechod kompetencií v oblasti koordinácie pomoci z Ministerstva financií SR na Protimonopolný úrad SR.
Súčasne by sa mal vytvoriť právny rámec pre zriadenie centrálneho registra pre minimálnu pomoc a pre štátnu pomoc, ktorý by mal zahŕňať aj individuálnu pomoc a pomoc podliehajúcu všeobecnej skupinovej výnimke, vzhľadom na to, že transparentnosť, pokiaľ ide o poskytovanie štátnej pomoci je kľúčovým prvkom modernizácie pravidiel štátnej pomoci. Transparentnosť podporuje súlad poskytnutia pomoci s príslušnými právnymi predpismi a umožňuje podnikom overiť si, či je pomoc poskytnutá konkurentom oprávnená. Súčasne transparentnosť zvyšuje informovanosť o pomoci poskytnutej na rôznych úrovniach, čím sa zabezpečí lepšia kontrola a monitorovanie na celoštátnej a miestnej úrovni.
Dlhoročná aplikácia zákona o štátnej pomoci poukazuje aj na potrebu jeho spresnenia v tom smere, aby sa zákonom jednoznačne odlišovala štátna pomoc a minimálna pomoc.
Minimálna pomoc poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú ustanovenú sumu príslušným nariadením Európskej únie, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v čl. 107 ods.1 zmluvy a nevzťahuje sa na ňu notifikačný postup podľa čl. 108 zmluvy.
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právnymi predpismi Európskej únie.
Dôvodová správa
Osobitná časť
Čl. I
K § 1
Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Návrh zákona vymedzuje len základné postupy pre poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Na uplatňovanie čl. 107 a 108 zmluvy Európska únia prijíma na základe čl. 109 zmluvy príslušné nariadenia (nariadenia Rady (EÚ) a nariadenia Európskej komisie), ktoré sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
Zákon sa vzťahuje na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti štátnej pomoci. Podľa čl. 107 ods. 1 zmluvy, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov (verejných zdrojov), ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
Návrh zákona upravuje práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov a výkon štátnej správy v oblasti pomoci. Vzhľadom na to, že koordinátor pomoci bude rozhodovať o povinnostiach a právach, na jeho konanie sa bude vzťahovať správny poriadok. Výnimkou, kedy sa na konanie koordinátora pomoci nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, sú spory o právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 10 ods. 4 návrhu zákona.
V záujme prehľadnosti a jednoznačnosti zákona sa zavádzajú legislatívne skratky „poskytovateľ“, „príjemca“ a „pomoc“. Na účely tohto zákona sa poskytovateľom rozumie poskytovateľ štátnej pomoci a poskytovateľ minimálnej pomoci. Príjemcom pomoci sa rozumie príjemca štátnej pomoci a príjemca minimálnej pomoci a pomocou sa rozumie štátna pomoc a minimálna pomoc.
K § 2
Navrhuje sa, aby koordinátorom pomoci bol Protimonopolný úrad SR (podľa platného zákona o štátnej pomoci je v súčasnosti koordinátorom štátnej pomoci Ministerstvo financií SR) a ustanovujú sa jeho hlavné úlohy. Vychádzajúc z Pozičného dokumentu Európskej komisie k Partnerskej dohode pre Slovenskú republiku na roky 2014 – 2020 koordinátor pomoci má byť nezávislý orgán, má mať dostatok zdrojov (rozpočet a kvalifikovaní zamestnanci) a jeho názory a stanoviská sa majú brať do úvahy (odkaz č. 15 pozičného dokumentu). Podľa Akčného plánu pre splnenie ex ante kondicionalít pre štátnu pomoc, ktorý je súčasťou predmetnej Partnerskej dohody majú byť pozície a stanoviská koordinátora pomoci záväzné nielen pre riadiace orgány a SORO ale pre všetkých poskytovateľov pomoci a v tejto súvislosti sa mali navýšiť administratívne kapacity koordinátora pomoci do konca roka 2014 o 10 až 15 zamestnancov.
Úlohy koordinátora pomoci vychádzajú z príslušných osobitných predpisov Európskej únie pre pomoc, ktoré vymedzujú úlohy a činnosti, ktoré musia členské štáty zabezpečovať v oblasti koordinácie pomoci. Za Slovenskú republiku tieto úlohy vo vzťahu k poskytovateľom a vo vzťahu k Európskej únii zabezpečuje koordinátor pomoci. Za ťažiskové úlohy koordinátora pomoci možno označiť napríklad vypracovávanie stanovísk a pripomienok k schémam pomoci, vrátane ich dodatkov a pomoci ad hoc, a to z hľadiska dodržiavania práva Európskej únie v oblasti pomoci. Z hľadiska efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre pomoc s cieľom čo najviac eliminovať prípady poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci dôležitou úlohou koordinátora pomoci je aj zabezpečovanie metodiky a konzultačnej činnosti v oblastiach pomoci a zabezpečovanie a šírenie informácií v oblasti pomoci pre všetkých poskytovateľov pomoci a všetky orgány, ktoré sa podieľajú na implementácii pravidiel Európskej únie pre pomoc v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov (napr. riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány, certifikačný orgán, orgány auditu; v prípade finančných nástrojov aj „fond fondov“ a finanční sprostredkovatelia). Nemenej dôležitou úlohou koordinátora pomoci bude aj spravovanie centrálneho registra pre evidenciu pomoci s cieľom zabezpečiť transparentnosť v oblasti poskytovania pomoci, ktorá je kľúčovým prvkom reformy Európskej únie v oblasti pomoci.
K § 3
Ustanovujú sa základné pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci. Štátna pomoc sa môže v Slovenskej republike poskytnúť podľa príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú jej poskytnutie a tieto osobitné predpisy musia byť v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc. Pravidlá Európskej únie pre štátnu pomoc sú obsiahnuté v čl. 107, 108 a 109 zmluvy a v jednotlivých nariadeniach Rady Európskej únie a v nariadeniach Európskej komisie. Pravidlá Európskej únie pre štátnu pomoc vymedzujú aj príslušné usmernenia, oznámenia, rámce a kódexy, ktoré vydáva Európska komisia na základe čl. 109 zmluvy na vykonanie čl. 107 a 108 zmluvy. Legislatíva Európskej únie pre štátnu pomoc je uverejnená na webovom sídle Európskej komisie: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/legislation.html a na webovom sídle štátna pomoc: http://www.statnapomoc.sk/?cat=23 .
Zákon vymedzuje hlavné účely, na ktoré sa môže najmä poskytovať štátna pomoc v Slovenskej republike, a to v súlade s príslušnými predpismi Európskej únie pre štátnu pomoc.
Ak poskytnutie štátnej pomoci na konkrétny účel neupravuje osobitný predpis Európskej únie pre štátnu pomoc, štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s čl. 107 ods. 3 zmluvy, a to za podmienky, že jej poskytnutie vopred schváli Európska komisia. Podľa čl. 107 ods. 3 zmluvy sa môže poskytnúť štátna pomoc na podporu
• hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, pričom sa zohľadní ich štruktúra, hospodárska a sociálna situácia,
• vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnych nedostatkov vo fungovaní hospodárstva,
• rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ak táto pomoc zásadne neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.
Podľa práva Európskej únie pre štátnu pomoc oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou sú regióny NUTS 2, ktoré majú hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa pod alebo na úrovni 75 % priemeru Európskej únie. Podľa mapy regionálnej štátnej pomoci na obdobie od 1.7.2014 do 31.12.2020, ktorú Európska komisia schválila svojím rozhodnutím z 22. januára 2014, takýmito regiónmi v Slovenskej republike sú Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko.
K § 4
Ustanovujú sa základné pravidlá pre poskytovanie minimálnej pomoci. Minimálna pomoc sa môže v Slovenskej republike poskytovať podľa príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú jej poskytnutie a tieto predpisy musia byť v súlade s pravidlami Európskej únie pre minimálnu pomoc.
Poskytovanie minimálnej pomoci upravujú príslušné nariadenia Európskej komisie, ktoré vymedzujú limit (maximálnu výšku) minimálnej pomoci pre jediného príjemcu za tri fiškálne roky a podmienky, za ktorých sa môže minimálna pomoc poskytnúť. Ide o tieto nariadenia Európskej komisie:
• nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu – strop minimálnej pomoci 500 000 eur,
• nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis - strop minimálnej pomoci 200 000 eur; v sektore dopravy (cestná nákladná doprava v prenájme alebo za úhradu) 100 000 eur,
• nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva – strop minimálnej pomoci 15 000 eur, pričom maximálna kumulatívna výška pomoci de minimis pre Slovenskú republiku je 22 950 000 eur,
• nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry – strop minimálnej pomoci 30 000 eur.
Uvedené limity minimálnej pomoci sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je minimálna pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Európskej únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určuje podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v súlade so zákonom o účtovníctve. Podľa § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovným obdobím môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok.
Podľa práva Európskej únie pre minimálnu pomoc sa za jediný podnik považujú všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:
a) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;
b) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť;
c) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti;
d) jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.
K § 5
Definuje sa poskytovateľ a príjemca. Poskytovateľom je subjekt, ktorý vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Právnym úkonom je akýkoľvek právny úkon, s ktorým je spojené právo na získanie pomoci. Spravidla je to zmluva alebo rozhodnutie. Účinnosť zmlúv upravuje § 47a Občianskeho zákonníka.
Príjemca je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na jeho právnu formu a spôsob financovania. Súdny dvor definoval podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob ich financovania (Spojené veci C – 180/98 až C – 184/98, Pavlov a i., Zb. 2000, s. I – 6451, bod 74). Napríklad príjemcom pomoci môže byť aj nezisková organizácia, príspevková organizácia alebo športový klub, ak vykonávajú hospodársku činnosť.
Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu. Subjekt, ktorý vykonáva hospodárske činnosti aj nehospodárske činnosti, sa pokladá za podnik len v súvislosti s vykonávaním hospodárskej činnosti.
Ak štát vykonáva verejnú právomoc alebo verejné subjekty konajú „ako verejné orgány“ takéto činnosti nie sú hospodárskymi činnosťami (napr. činnosti týkajúce sa armády alebo polície, bezpečnosti a riadenia letovej prevádzky, riadenia a bezpečnosti námornej dopravy, dohľadu na účely boja proti znečisťovaniu). Zaradenie systémov sociálneho zabezpečenia medzi systémy zahrňujúce hospodárske činnosti závisí od ich formy a štruktúry. Ak je systém sociálneho zabezpečenia založený na solidarite, nezahŕňa hospodársku činnosť. Verejné vzdelávanie, ktoré financuje a nad ktorým vykonáva dohľad štát sa nepovažuje za hospodársku činnosť. Avšak napr. vysokoškolské vzdelávanie hradené v plnej výške študentami možno považovať za hospodársku činnosť. Výstavba akéhokoľvek typu infraštruktúry, ktorá sa má hospodársky využívať je hospodárskou činnosťou a na jej financovanie sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.
K § 6
Výhodou v zmysle čl. 107 zmluvy je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. Relevantný je len vplyv opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu. Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Nie je dôležité, či je výhoda pre podnik povinná v tom zmysle, že sa jej nemohol vyhnúť alebo ju odmietnuť.
Keď orgány verejnej moci priamo alebo nepriamo vykonávajú hospodárske transakcie v akejkoľvek forme podliehajú pravidlám štátnej pomoci. Hospodárske transakcie, ktoré vykonáva subjekt alebo verejný podnik nepredstavujú pomoc, ak sa vykonávajú v súlade s bežnými trhovými podmienkami, t. j. neposkytujú výhodu druhej strane (rozsudok vo veci
C-39/94, SFEI ai., Zb. 1996, s I-35 47, body 60 – 61).
Výhoda podniku môže byť poskytnutá priamo v peňažných prostriedkoch alebo nepriamo v nepeňažných prostriedkoch. Súdy EÚ zaviedli „zásadu investora v trhovom hospodárstve“, prostredníctvom ktorej sa identifikuje prítomnosť štátnej pomoci v prípadoch verejnej investície (najmä pri kapitálových injekciách). Na stanovenie toho, či investícia verejného subjektu predstavuje štátnu pomoc je potrebné posúdiť, či by súkromný investor porovnateľnej veľkosti pôsobiaci v bežných podmienkach trhového hospodárstva mohol mať záujem uskutočniť predmetnú investíciu za podobných podmienok. Znenie § 6 návrhu zákona, príkladmo (nie taxatívnym spôsobom) uvádza priame a nepriame formy pomoci, ktorými sa najčastejšie poskytuje pomoc v Slovenskej republike.
Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu (dotácie) výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci, t. j. pred odrátaním dane alebo ďalších poplatkov. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu musí poskytovateľ vykonať napríklad pri poskytnutí pomoci vo forme úverov alebo vo forme záruk.
K § 7
Definuje sa schéma pomoci a upravujú sa pravidlá týkajúce sa vypracovávania schém pomoci, vymedzenia ich náležitostí a platnosti a účinnosti schém pomoci.
Návrh schém vypracováva spravidla poskytovateľ. Návrh schémy pomoci, vrátane dodatkov k schéme, sa predkladá koordinátorovi pomoci na zaujatie stanoviska. Koordinátor pomoci vypracuje takéto stanovisko do 30 dní po doručení návrhu. Na základe uznesenia vlády SR č. 156 z 9.4.2014, stanoviská a pozície koordinátora štátnej pomoci sú už záväzné pre všetky riadiace orgány a SORO. V súlade s Akčným plánom pre splnenie ex ante kondicionalít pre štátnu pomoc, ktorý je súčasťou Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020 sa navrhuje, aby všetky pripomienky koordinátora štátnej pomoci, ktoré sa týkajú dodržiavania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc a minimálnu pomoc boli záväzné pre všetkých poskytovateľov pomoci.
Poskytovateľ môže poveriť inú právnickú osobu (vykonávateľa), aby v jeho mene vykonávala niektoré úlohy s poskytovaním pomoci (napr. uzatvorenie zmluvy o poskytnutí pomoci v jeho mene a vypracovanie návrhu schém pomoci).
Oprávnené náklady a intenzity štátnej pomoci na jednotlivé účely vymedzujú príslušné predpisy Európskej únie pre štátnu pomoc a poskytovatelia štátnej pomoci môžu poskytnúť štátnu pomoc len v súlade s týmito predpismi.
S cieľom efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc a z hľadiska zabránenia poskytovania neoprávnenej štátnej pomoci Európska komisia požaduje od členských štátov najmä kontrolu dodržiavania pravidiel kumulácie, pretože vždy musí byť rešpektovaný aplikovateľný limit pomoci a kontrolu dodržiavania povinnosti „Deggendorf“, ktorá znamená, že keď sa pomoc poskytuje tomu istému príjemcovi, musí byť vzatá do úvahy akákoľvek neoprávnená štátna pomoc, ktorá musí byť vrátená.
Z pohľadu efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc je dôležitá aj kontrola dodržania stimulačného účinku. Aby sa zabezpečilo, že štátna pomoc je potrebná a má stimulačný účinok na rozvoj ďalších činností alebo projektov, štátna pomoc by sa nemala poskytovať na činnosti do ktorých by sa príjemca aj tak zapojil a to i bez pomoci. Preto podporovaný projekt alebo podporovaná činnosť sa môžu začať realizovať až po tom, ako príjemca predložil písomnú žiadosť o pomoc. Inak by stimulačný účinok nebol dodržaný a poskytnutá štátna pomoc by bola neoprávnená.
Právo Európskej únie v oblasti minimálnej pomoci nevymedzuje oprávnené projekty a oprávnené náklady, na ktoré môže poskytovateľ poskytnúť minimálnu pomoc a nevyžaduje ani dodržanie stimulačného účinku. Pri minimálnej pomoci je rozhodujúce, aby bol dodržaný príslušný maximálny strop minimálnej pomoci pre jediného príjemcu za tri fiškálne roky a boli dodržané ďalšie podmienky, ktoré pre poskytnutie minimálnej pomoci ustanovujú príslušné nariadenia Európskej komisie pre minimálnu pomoc.
Náležitosti schémy pomoci uverejní koordinátor pomoci na webovom sídle štátna pomoc ako pomôcku pre poskytovateľa, ktorý bude vypracovávať schému pomoci. Zaužívaná štruktúra schém štátnej pomoci je nasledovná – preambula, právny základ, účel pomoci, poskytovateľ pomoci, vykonávateľ, príjemca pomoci, oprávnené projekty, oprávnené náklady, forma pomoci, výška a intenzita pomoci, stimulačný účinok, podmienky poskytovania pomoci, kumulácia pomoci, mechanizmus poskytovania pomoci, rozpočet, transparentnosť a monitorovanie, kontrola a audit (vládny/vnútorný), platnosť a účinnosť schémy pomoci, prílohy.
Ak sa pomoc poskytuje formou finančných nástrojov, pravidlá pre pomoc sa musia dodržať nielen na úrovni poskytovateľov a príjemcov, ale aj napr. na úrovni fondu fondov a jeho správcu, investorov a finančných sprostredkovateľov. Podľa čl. 3 ods. 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 fond fondov je fond založený s cieľom poskytovať podporu z programu alebo programov niekoľkým finančným nástrojom. Finančným sprostredkovateľom je banka vybraná prostredníctvom otvorenej transparentnej verejnej súťaže.
Schémou štátnej pomoci môže byť aj osobitný predpis, ak z jeho obsahu vyplýva, že je schémou štátnej pomoci a ustanovuje všetky skutočnosti potrebné pre poskytnutie individuálnej štátnej pomoci. V súčasnosti je napríklad schémou štátnej pomoci zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Schéma pomoci nadobúda platnosť a účinnosť dňom uverejnenia v Obchodnom vestníku alebo dňom jej uverejnenia na webovom sídle štátna pomoc, ak zo schémy pomoci nevyplýva, že nadobúda účinnosť neskorším dňom. Schéma štátnej pomoci, ktorá upravuje poskytovanie štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach nadobúda účinnosť pridelením identifikačného čísla Európskou komisiou.
K § 8
Upravujú sa základné pravidlá pre poskytovanie pomoci ad hoc a definuje sa pomoc ad hoc. V súlade s právom Európskej únie pre pomoc, pomoc ad hoc sa definuje ako pomoc, ktorá sa poskytuje mimo schémy pomoci.
Poskytovateľ štátnej pomoci ad hoc bude od účinnosti tohto zákona povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či štátna pomoc, ktorú plánuje poskytnúť žiadateľovi spĺňa podmienky pre jej poskytnutie v rámci skupinových výnimiek alebo či je v súlade s osobitnými predpismi pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme alebo je potrebné túto štátnu pomoc notifikovať Európskej komisii. Koordinátor pomoci vypracuje takéto stanovisko do 30 dní po doručení návrhu. Stanovisko koordinátora z pohľadu dodržiavania pravidiel EÚ pre pomoc bude pre poskytovateľa záväzné.
Poskytovateľ minimálnej pomoci ad hoc bude musieť koordinátora pomoci požiadať o stanovisko, či ide o minimálnu pomoc a či sú splnené podmienky pre jej poskytnutie podľa príslušných osobitných predpisov.
K § 9
Podľa čl. 108 zmluvy a podľa čl. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES v platnom znení členské štáty sú povinné akékoľvek plány poskytnutia štátnej pomoci oznámiť Európskej komisie, a to v dostatočnom časovom predstihu. Štátna pomoc sa môže poskytnúť len ak je schválená Európskou komisiou.
Žiadosť o schválenie štátnej pomoci (notifikáciu) predkladá poskytovateľ štátnej pomoci Európskej komisii prostredníctvom koordinátora pomoci, a to na príslušnom notifikačnom formulári. Koordinátor pomoci vykonáva formálnu kontrolu vyplnenia notifikačných formulárov. Európska komisia pri schvaľovaní poskytnutia štátnej pomoci posudzuje zlučiteľnosť navrhovaného opatrenia štátnej pomoci s čl. 107 zmluvy.
Notifikačná povinnosť sa nevzťahuje na
• poskytnutie minimálnej pomoci,
• schémy štátnej pomoci, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky,
• individuálnu pomoc poskytovanú na základe schém štátnej pomoci,
• pomoc ad hoc, ktorá je v súlade s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky alebo s osobitnými predpismi pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme.
Minimálna pomoc sa v zmysle práva Európskej únie pre minimálnu pomoc považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritéria stanovené v čl. 107 zmluvy. Minimálna pomoc vzhľadom na jej maximálny strop pre jediný podnik za tri fiškálne roky, neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž, ani nehrozí jej narušením.
Osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky je nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 zo 16. decembra 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní EÚ.
Schémy štátnej pomoci vypracované v súlade s uvedenými nariadeniami Európskej komisie sa nemusia notifikovať Európskej komisii, ale poskytovateľ je povinný prostredníctvom koordinátora pomoci predložiť Európskej komisii súhrnné informácie o vypracovaní príslušnej schémy štátnej pomoci, a to v štandardizovanom formáte, spolu s odkazom na prístup k úplnému zneniu schémy štátnej pomoci a v stanovenom termíne (čl. 11 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 a čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014).
Od notifikačnej povinnosti sú oslobodené (za podmienky úplného súladu s príslušným nariadením Komisie) napríklad schémy štátnej pomoci upravujúce poskytovanie štátnej pomoci na rozvoj regiónov, na podporu malých a stredných podnikov, na výskum, vývoj a inovácie, na podporu vzdelávania, na podporu zamestnanosti, na ochranu životného prostredia, na širokopásmové infraštruktúry a na pomoc kultúre a na zachovanie kultúrneho dedičstva.
Povinnosť notifikácie sa nevzťahuje ani na úhrady za služby vo verejnom záujme, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu (napr. rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012).
K § 10
Ak štátna pomoc už bola poskytnutá a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný vymôcť ju od príjemcu späť, vrátane úrokov vypočítaných v súlade s čl. 9 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004. Táto povinnosť vyplýva členskému štátu z čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999. Štát je povinný prijať všetky potrebné opatrenia pre vykonanie rozhodnutia Európskej komisie bez meškania (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2006 vo veci C 232/05 Komisia v. Francúzsko, body 42 a 43). Podľa čl. 14 ods. 3 citovaného nariadenia Rady sa pritom uplatnia vnútroštátne právne postupy, ale iba za podmienky, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Európskej komisie. Pri vymáhaní neoprávnenej štátnej pomoci ide o záväzok, spočívajúci v dosiahnutí výsledku, ktorým je obnovenie trhových podmienok narušených poskytnutím nezákonnej pomoci jednému z účastníkov trhu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2006 vo veci C 232/05 Komisia v. Francúzsko, bod 47). Akákoľvek aktivita štátu je teda nedostatočná, pokiaľ nedôjde k úplnému vymoženiu neoprávnenej štátnej pomoci.
Mechanizmus vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci bol v Slovenskej republike reformovaný v roku 2011, a to z dôvodu zrýchleného obnovenia trhového prostredia narušeného v dôsledku poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci, zlepšenia stavu verejných financií efektívnejším vracaním protiprávne poskytnutých prostriedkov štátneho rozpočtu a predídenia finančným sankciám, ktoré by hrozili Slovenskej republike v prípade nevymoženia neoprávnenej štátnej pomoci. Dovtedy platný systém totiž v prípade, že príjemca neoprávnenú štátnu pomoc nevrátil dobrovoľne, predpokladal podanie žaloby na súde, ktorou sa poskytovateľ v občianskom súdnom konaní domáhal nariadenia vrátenia neoprávnenej štátnej pomoci. To mohlo viesť k prieťahom v konaní a odďaľovaniu skutočného vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci.
Rozhodnutie Európskej komisie o neoprávnenej štátnej pomoci má zo svojej definície prednosť pred akýmikoľvek ustanoveniami vnútroštátneho práva a je vylúčené z preskúmavania pred vnútroštátnymi orgánmi. Novelou zákona o štátnej pomoci (zákon č. 102/2011 Z. z.) sa ustanovilo, že rozhodnutie Európskej komisie o neoprávnenej štátnej pomoci je priamo exekučným titulom, na základe ktorého sa neoprávnená štátna pomoc vymáha v exekučnom konaní. Tento exekučný titul môže byť v prípade potreby doplnený správnym rozhodnutím vnútroštátneho orgánu, špecifikujúcim skutočnosti, ktoré rozhodnutie Európskej komisie nemusí obsahovať. Prípadné správne rozhodnutie bude preskúmateľné štandardnými postupmi podľa vnútroštátneho práva, avšak bez toho, aby to malo dopad na jeho vykonateľnosť, a tým aj na výkon samotného rozhodnutia Európskej komisie.
Úprava o vymáhaní neoprávnenej štátnej pomoci (znenie § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších prepisov) sa preberá do predloženého návrhu zákona v plnom rozsahu. Vykonalo sa len potrebné legislatívno-technické spresnenie.
K § 11
S cieľom zabezpečiť transparentnosť v oblasti poskytovania pomoci sa zriaďuje centrálny register. Súčasťou centrálneho registra bude register štátnej pomoci, register minimálnej pomoci, register poskytovateľov a vykonávateľov schém pomoci a register príjemcov.
Správcom centrálneho registra bude koordinátor. Údaje o poskytnutej pomoci budú do centrálneho registra v určených termínoch vkladať príslušní poskytovatelia alebo vykonávatelia príslušnej schémy pomoci. Prihlásenie poskytovateľov a vykonávateľov bude zabezpečené prostredníctvom vzdialeného prístupu.
K § 12
V súlade s príslušnými osobitnými predpismi Európskej únie pre pomoc [napríklad čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 a čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014] členské štáty musia zabezpečiť, aby na komplexnej webovej lokalite týkajúcej sa štátnej pomoci boli uverejnené napríklad tieto informácie:
• názov príjemcu,
• identifikačné číslo príjemcu,
• typ podniku (MSP/veľký podnik) v čase poskytnutia štátnej pomoci,
• región, v ktorom má príjemca sídlo, na úrovni NUTS II,
• odvetvie činnosti podľa NACE na úrovni skupiny,
• prvok pomoci vyjadrený ako plná výška štátnej pomoci,
• forma pomoci,
• dátum poskytnutia štátnej pomoci,
• účel štátnej pomoci,
• poskytovateľ štátnej pomoci,
• v prípade schém regionálnej pomoci a schém pomoci vo forme rizikového financovania názov povereného subjektu a názvy vybraných finančných sprostredkovateľov,
• referenčné číslo opatrenia štátnej pomoci, ak ho Európska komisia uviedla v rámci elektronického postupu podľa osobitného predpisu.
Tieto informácie sa musia uverejniť do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení.
Uvedené informácie nemusia príslušní poskytovatelia zaznamenávať do centrálneho registra ak ide o individuálnu pomoc, ktorá nepresahuje tieto limity:
o 60 000 eur v prípade príjemcov, ktorí pôsobia v poľnohospodárskej prvovýrobe,
o 500 000 eur v prípade príjemcov pôsobiacich v ostatných odvetviach.
Ak sa pomoc poskytuje podľa schém vo forme daňového zvýhodnenia alebo schém na regionálnu pomoc na rozvoj miest alebo schém pomoci vo forme rizikového financovania, príslušní poskytovatelia môžu informácie o sumách individuálnej pomoci, ktoré presahujú 500 000 eur, do centrálneho registra zaznamenať v týchto rozpätiach (v mil. eur):
a) 0,5 – 1,
b) 1 – 2,
c) 2 – 5,
d) 5 – 10,
e) 10 – 30,
f) 30 a viac.
Údaje o individuálnej pomoci poskytnutej podľa schém vo forme daňového zvýhodnenia príslušní poskytovatelia zaznamenajú do centrálneho registra v termíne do jedného roka odo dňa, keď sa má podať daňové priznanie a tieto údaje musia byť dostupné aspoň 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci.
Ak sa pomoc poskytuje podľa schém na regionálnu pomoc na rozvoj miest alebo schém pomoci vo forme rizikového financovania poskytovateľ nemusí predmetné údaje zaznamenať do centrálneho registra, ak príjemcom je malý alebo stredný podnik, ktorý na žiadnom trhu neuskutočnil žiadny komerčný predaj.
Okrem uvedených údajov týkajúcich sa poskytnutia individuálnej pomoci, koordinátor pomoci bude na komplexnej webovej lokalite štátnej pomoci uverejňovať aj úplné znenia schém pomoci alebo odkazy na ne a súhrnné informácie o každom opatrení štátnej pomoci poskytnutom v súlade s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky alebo odkazy na prístup k nim.
K § 13
V súčasnosti ministerstvo financií realizuje evidenciu minimálnej pomoci prostredníctvom informačného systému Slovak Aid Monitoring Authority - IS SAMA. Do IS SAMA je umožnený prístup len koordinátorovi štátnej pomoci, ktorý na základe písomných oznámení poskytovateľov/príjemcov minimálnej pomoci vkladá do informačného systému údaje o poskytnutí/prijatí minimálnej pomoci. IS SAMA v súčasnej podobe slúži na kontrolu, či sa novou pomocou nepresiahne príslušný limit minimálnej pomoci. Vybudovaním nového informačného systému bude zabezpečené portálové riešenie tohto informačného systému.
Údaje do centrálneho registra budú zadávať príslušní poskytovatelia minimálnej pomoci, resp. vykonávatelia schém minimálnej pomoci, a to v termíne do piatich pracovných dní od dátumu poskytnutia pomoci.
Prehliadanie údajov o poskytnutej pomoci bude verejne prístupné.
Obsah a rozsah údajov, ktoré budú poskytovatelia minimálnej pomoci, resp. vykonávatelia schém minimálnej pomoci zadávať do centrálneho registra sa v zásade preberá z teraz platnej právnej úpravy (§ 22 zákona o štátnej pomoci).
V porovnaní s doterajšou platnou právnou úpravou sa systém evidencie minimálnej pomoci podstatne zjednodušuje a zefektívňuje. Odstraňuje sa administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty tým, že sa ruší oznamovacia povinnosť prijatia minimálnej pomoci zo strany príjemcov minimálnej pomoci.
Portálové riešenie evidencie minimálnej pomoci umožní efektívnejšiu kontrolu dodržania maximálneho limitu minimálnej pomoci a tým vytvára predpoklad obmedzenia poskytovania neoprávnenej štátnej pomoci. V súčasnosti majú poskytovatelia/príjemcovia minimálnej pomoci povinnosť poskytnutie/prijatie minimálnej pomoci nahlásiť koordinátorovi štátnej pomoci do tridsať dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa minimálna pomoc poskytla/prijala.
Tým, že sa odstráni „krížová“ kontrola v evidencii minimálnej pomoci (zrušenie oznamovacej povinnosti pre príjemcov minimálnej pomoci) koordinátor pomoci bude musieť vykonávať kontroly, či príslušní poskytovatelia minimálnej pomoci údaje o poskytnutej minimálnej pomoci zadávajú do centrálneho registra a či pri zadávaní predmetných údajov dodržiavajú zákonnú lehotu (päť dní od poskytnutia minimálnej pomoci). Za nedodržanie tejto povinnosti im bude koordinátor pomoci ukladať pokuty podľa § 15 ods. 2 tohto zákona.
K § 14
Upravuje sa výkon kontroly pomoci. Za poskytnutie štátnej pomoci a za efektívne uplatňovanie pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc zodpovedá poskytovateľ štátnej pomoci. Podmienkou pre efektívne uplatňovanie pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc je, aby si poskytovatelia štátnej pomoci mohli riadne overiť podmienky oprávnenosti a zlučiteľnosti poskytnutej štátnej pomoci s vnútorným trhom. Ide napríklad o overenie dodržania stimulačného účinku, obmedzenia štátnej pomoci tak, aby bola dodržaná maximálna intenzita štátnej pomoci, podmienok určených v schéme pomoci a dodržanie „štatútu“ malého a stredného podniku.
Navrhuje sa, aby koordinátor pomoci vykonával kontrolu poskytnutia minimálnej pomoci u poskytovateľa, pričom by bol oprávnený overiť si potrebné skutočnosti aj u príjemcu minimálnej pomoci. Kontrolou poskytnutia minimálnej pomoci by mal koordinátor pomoci zistiť súlad jej poskytnutia s týmto zákonom (napríklad plnenie povinnosti podľa § 13 ods. 2 a 5) a s príslušnými predpismi Európskej únie pre minimálnu pomoc. Ak v rámci výkonu kontroly minimálnej pomoci koordinátor pomoci zistí predmetný nesúlad, na túto skutočnosť bezodkladne upozorní poskytovateľa minimálnej pomoci, ktorý je povinný okamžite pozastaviť ďalšie poskytnutie minimálnej pomoci.
K § 15
Upravuje sa ukladanie sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom. Navrhuje sa, aby koordinátor pomoci mohol uložiť pokutu napríklad osobe, ktorá neposkytne súčinnosť týkajúcu sa posudzovania notifikácií zo strany koordinátora pomoci a prípravy ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci za predchádzajúci kalendárny rok.
V súvislosti s vybudovaním nového centrálneho registra sa navrhujú pokuty pre poskytovateľov a vykonávateľov za nedodržiavanie povinnosti zaznamenávania údajov o poskytnutej pomoci (minimálnej pomoci ako aj štátnej pomoci) do centrálneho registra. Tieto pokuty bude koordinátor pomoci ukladať pri každom zistení porušenia uvedenej povinnosti.
K § 16
Ustanovujú sa povinnosti pre koordinátora pomoci týkajúce sa vedenia evidencie a predkladania informácií a správ o poskytnutej pomoci Európskej komisii, keď o ich predloženie požiada Európska komisia alebo povinnosť ich predloženia vyplýva z príslušného osobitného predpisu Európskej únie pre štátnu pomoc.
Nadväzne na ustanovenú povinnosť nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 v platnom znení týkajúcu sa vypracovávania ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci v členských štátoch, ustanovujú sa povinnosti pre poskytovateľov štátnej pomoci a koordinátora pomoci v súvislosti s ich vypracovávaním a predkladaním Európskej komisii. Ročnú správu o poskytnutej štátnej pomoci za predchádzajúci kalendárny rok vypracováva koordinátor pomoci na základe podkladov príslušných poskytovateľov štátnej pomoci a po jej prerokovaní vládou SR ju predkladá Európskej komisii, a to v termíne do 30. júna kalendárneho roka.
K § 17
Na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Rozhodnutie o poskytnutí, resp. neposkytnutí pomoci spadá do vecnej pôsobnosti poskytovateľa.
Pomoc sa poskytuje spravidla na základe zmluvy. Ak poskytnutú pomoc použije príjemca v rozpore so zmluvou uzatvorenou medzi poskytovateľom a príjemcom, z pohľadu pomoci sa to považuje za zneužitie pomoci. Preto sa navrhuje, aby zmluva okrem obvyklých náležitostí obsahovala aj záväzok príjemcu, že dodrží všetky podmienky, za ktorých mu poskytovateľ pomoc poskytol a že pomoc vráti, ak určené podmienky poruší. Podmienky a spôsob vrátenia zneužitej pomoci by mali byť upravené v zmluve o poskytnutí pomoci.
Ak sa pomoc nebude poskytovať na základe zmluvy a príjemca nedodrží podmienky poskytnutia pomoci podľa osobitných predpisov pre pomoc (vrátane práva Európskej únie pre pomoc) príjemca bude taktiež povinný zneužitú pomoc vrátiť poskytovateľovi.
K § 18
Podľa § 22 zákona o štátnej pomoci poskytovateľ minimálnej pomoci je povinný štvrťročne oznamovať ministerstvu financií poskytnutie tejto minimálnej pomoci, a to do 30 dní po uplynutí štvrťroku, v ktorom sa minimálna pomoc poskytla. Príjemca minimálnej pomoci je povinný štvrťročne oznamovať ministerstvu financií prijatie tejto minimálnej pomoci, a to do 30 dní po uplynutí štvrťroku, v ktorom minimálnu pomoc prijal.
Nadväzne na zrušenie oznamovacej povinnosti pre príjemcu minimálnej pomoci a na skutočnosť, že od účinnosti tohto zákona údaje o poskytnutí minimálnej pomoci budú do centrálneho registra zaznamenávať priamo príslušní poskytovatelia, upravuje sa „dokončenie“ oznamovacej povinnosti podľa doterajšieho predpisu.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je riadiacim orgánom pre poskytovanie príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“). Podľa § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. poskytovateľom na účely tohto zákona je riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra pre poskytovanie príspevku z EPFRV. Podľa § 5 ods. 1 návrhu tohto zákona poskytovateľom je subjekt, ktorý vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Takýmto právnym úkonom je spravidla zmluva alebo rozhodnutie. Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvára s príjemcom pomoci Pôdohospodárska platobná agentúra ako poskytovateľ pomoci z EPFRV. Navrhovanou úpravou v ods. 3 sa ustanovuje výnimka zo systémového riešenia, na základe ktorej sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na účely vypracovávania návrhov schém pomoci považuje za poskytovateľa.
K § 19
Zrušuje sa platný zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
Čl. II:
Nadväzne na nový zákon o štátnej pomoci sa musia novelizovať relevantné ustanovenia Exekučného poriadku. Podstata úpravy Exekučného poriadku spočíva v zmene označenia exekučného titulu podľa § 10 návrhu zákona, pretože bez takejto zmeny by nebolo možné rozhodnutie podľa § 10 vôbec vykonať. Z toho dôvodu sa navrhuje úprava § 41 ods. 4 a § 45 ods. 2 Exekučného poriadku.
Čl. III:
Navrhuje sa, aby funkciu koordinátora pomoci vykonával Protimonopolný úrad SR. V tejto súvislosti sa zákonom upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva financií SR na Protimonopolný úrad SR. Súčasne sa upravuje prechod príslušného majetku štátu, ktorý bol v správe Ministerstva financií SR do správy Protimonopolného úradu SR.
V nadväznosti na vykonanú modernizáciu štátnej pomoci Európska komisia odporúča, aby členské štáty zriadili „centrálneho“ koordinátora štátnej pomoci, pričom rozhodnutie, ktorý orgán v členskom štáte má túto funkciu zabezpečovať ponecháva na príslušný štát. Funkciu koordinátora štátnej pomoci v členských štátoch Európskej únie zabezpečujú rôzne inštitúcie, pričom túto funkciu zabezpečujú v niektorých prípadoch aj viaceré inštitúcie v jednom členskom štáte (napríklad Česká republika, Rumunsko, Lotyšsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko). V siedmich členských štátoch funkciu koordinátora štátnej pomoci vykonáva Ministerstvo financií, v štyroch členských štátoch túto funkciu vykonáva Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. V ostatných členských štátoch funkciu koordinátora štátnej pomoci vykonávajú rôzne ministerstvá (napríklad ministerstvá zahraničných vecí, ministerstvá práce, ministerstvá obchodu, ministerstvá hospodárstva), resp. iné inštitúcie.
V Pozičnom dokumente Európskej komisie k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014 – 2020 Európska komisia uvádza, že Slovensko by malo zabezpečiť nezávislosť koordinátora štátnej pomoci od orgánov poskytujúcich pomoc, dostatok zdrojov (rozpočet a kvalifikovaných zamestnancov) a aby s ním boli konzultované návrhy opatrení štátnej pomoci a jeho názory sa brali do úvahy.
Vychádzajúc z tejto požiadavky, ako najvhodnejšie riešenie sa javí, aby funkciu nezávislého centrálneho koordinátora pomoci zabezpečoval Protimonopolný úrad SR. Protimonopolný úrad SR je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre ochranu hospodárskej súťaže, pričom oblasť štátnej pomoci tiež spadá pod ochranu hospodárskej súťaže (rovnaké Generálne riaditeľstvo v Európskej komisii s oddelenou kompetenciou pre oblasť „antitrastu“ a pre oblasť štátnej pomoci). Protimonopolný úrad SR v súčasnosti zasahuje v prípadoch kartelov, zneužívania dominantného postavenia, vertikálnych dohôd, kontroluje koncentrácie, ktoré spĺňajú notifikačné kritériá a posudzuje konanie orgánov štátnej správy a samosprávy v prípade, že sa dopustia obmedzenia súťaže. Predseda Protimonopolného úradu SR nie je členom vlády SR. Tým by sa zároveň akceptovala požiadavka Európskej komisie odpojiť koordinátora štátnej pomoci od politického cyklu, zabezpečila by sa stabilita a odbornosť administratívnych kapacít v oblasti štátnej pomoci a relatívna nezávislosť koordinátora štátnej pomoci.
Čl. IV:
Podľa platného zákona o štátnej pomoci žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci (notifikácie) predkladá Európskej komisii poskytovateľ prostredníctvom Ministerstva financií SR, s výnimkou predkladania notifikácií regionálnej investičnej pomoci. Tieto notifikácie predkladá Európskej komisii priamo Ministerstvo hospodárstva SR, pričom postup pri notifikácii je upravený zákonom o investičnej pomoci, ktorý je vo vecnej pôsobnosti tohto rezortu.
Vychádzajúc z odporúčaní Európskej komisie, aby v členských štátoch po vykonaní modernizácie štátnej pomoci funkciu koordinátora štátnej pomoci komplexne vykonával jeden orgán, sa navrhuje, aby aj notifikácie regionálnej investičnej pomoci predkladal Európskej komisii koordinátor pomoci. V tejto súvislosti sa navrhujú novelizovať príslušné paragrafy zákona o investičnej pomoci.
Čl. V:
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 8. júla 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky