TlačPoštaZväčšiZmenši

359/2015 Z. z.

16.1. 2016, 18:12 |  najpravo.sk

Dôvodová správa

 

A. Všeobecná časť

 

K Automatickej výmene informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy

Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je implementačným zákonom k smernici Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica“). Zákon predstavuje právnu platformu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu. Zároveň slúži aj na výmenu informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom zmluvného štátu Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (v znení Protokolu, ktorým sa mení Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júna 2011) (ďalej len „Dohovor“), uverejneného v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 461/2013 Z. z. a s ktorým je takáto výmena upravená samostatnou dohodou, ktorou je napríklad Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov, ku ktorej sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripojilo podpisom podpredsedu vlády a ministra financií 29. októbra 2014 v Berlíne na zasadnutí Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely.

 

V posledných rokoch značne narástli problémy spôsobené cezhraničnými daňovými podvodmi a daňovými únikmi.  Tieto problémy sa objavujú v takom rozsahu, že sa stali stredobodom pozornosti v členských štátoch Európskej Únie (ďalej len „EÚ“) a aj v ostatných štátoch. Nenahlásené a nezdanené príjmy výrazne znižujú daňové príjmy jednotlivých štátov. Z toho dôvodu je potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v tejto súvislosti významný nástroj boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Európska komisia (ďalej len „EK“) vo svojom Akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom zo 6. decembra 2012 vyzdvihla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti.

 

Automatická výmena informácií ako prostriedok boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom bola predmetom diskusie aj na medzinárodnej úrovni  na stretnutiach štátov G20 a G8. V nadväznosti na bilaterálne rokovania medzi Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) a mnohými inými krajinami vrátane všetkých členských štátov EÚ o dohodách o automatickej výmene informácií na účely vykonania zákona Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – „FATCA“) skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nadviazať na tieto dohody a vypracovať jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti.

 

Európska rada požiadala 22. mája 2013 o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Európska rada privítala aj prebiehajúce úsilie skupiny G20, G8 a OECD o vytvorenie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti.

 

OECD uverejnila vo februári 2014 hlavné prvky globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, a to modelovú dohodu medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania. Tento bol následne schválený ministrami financií skupiny G20 a guvernérmi centrálnych bánk. Rada OECD uverejnila v júli 2014 úplný globálny štandard vrátane jeho zostávajúcich prvkov, a to komentárov týkajúcich sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ako aj modalít v rámci informačných technológií na vykonávanie globálneho štandardu. Celý balík týkajúci sa globálneho štandardu schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk v septembri 2014.

 

V zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) je ustanovená povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi. Automaticky vymieňané informácie sa týkajú určitých kategórií príjmov a majetku, ktoré vlastnia daňovníci v iných členských štátoch EÚ, ako je štát ich bydliska. Vzhľadom na možnosti daňovníkov investovať do širokého spektra finančných produktov v zahraničí sa rozsah informácií vymieňaných na základe zákona o medzinárodnej spolupráci ukazuje ako nepostačujúci.  Na účinný boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je teda potrebné rozšíriť vymieňané kategórie príjmov a majetku a prehĺbiť proces identifikácie daňovníkov dosahujúcich tento príjem a majetok.

 

Prijatím spoločného predpisu na úrovni EÚ upravujúceho automatickú výmenu o finančných účtoch sa predíde uzatváraniu paralelných a nekoordinovaných dohôd  medzi členskými štátmi, ktoré by mohli viesť k narušeniu hladkého fungovania vnútorného trhu.

 

Predkladaným zákonom, ktorý implementuje smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku, sa zabezpečuje jednotný a komplexný prístup platný pre celú EÚ v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo povedie k účinnému boju proti daňovým únikom. Zákon bude rovnako slúžiť ako právny základ automatickej výmeny medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uzavreli špecifickú multilaterálnu alebo bilaterálnu dohodu a zároveň existuje obojstranný záujem na vykonávaní takejto výmeny. Automatická výmena informácií o finančných účtoch môže rovnako prebiehať aj na základe zmluvy uzavretej medzi EÚ a tretím štátom.

 

S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah automatickej výmeny informácií v rámci EÚ v súlade s medzinárodným vývojom. Aby sa dosiahol tento cieľ, Slovenská republika bude od svojich finančných inštitúcií vyžadovať zavedenie pravidiel oznamovania a preverovania, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami stanovenými v spoločnom štandarde oznamovania, ktorý vypracovala OECD.

 

Kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a finančných účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Zároveň niektoré finančné inštitúcie a finančné účty, v súvislosti s ktorými existuje nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, sa vyjmú z oznamovacej povinnosti a z povinnosti vymieňať informácie.

 

Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na finančnom účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k daňovým únikom. Preto spracúvanie informácií podľa tohto zákona je nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov EÚ umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a zabrániť daňovým únikom v cezhraničných transakciách.

 

Údaje v súlade s týmto zákonom sa spracúvajú 10 rokov.

 

V prípade nejasností pri ukladaní povinností oznamujúcim finančným inštitúciám sa budú v prípade potreby používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ktoré vypracovala OECD. Tieto komentáre budú slúžiť ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov EÚ. V opatreniach EÚ v tejto oblasti by sa naďalej mal osobitne zohľadňovať budúci vývoj na úrovni OECD.

 

 

K automatickej výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

 

Návrh zákona zároveň zabezpečuje vykonávanie Dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona o dodržiavaní daňových predpisov v súvislosti so zahraničnými účtami FATCA (ďalej len „dohoda FATCA“) medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi. Zákon vytvára legislatívne podmienky pre vykonanie dohody FATCA, ktorá je reakciou na právne predpisy Spojených štátov všeobecne známe ako Foreign Account Tax Compliance Act. Práve uvedená legislatíva Spojených štátov vytvorila základ pre ďalší globálny vývoj v tejto oblasti. Dohoda FATCA upravuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na daňové účely a radí sa medzi nástroje na účinnejší boj proti daňovým podvodom v medzinárodnom meradle.

 

Účelom navrhovaného zákona je predovšetkým umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA, čo v praxi znamená poskytovať Spojeným štátom informácie o účtoch určených amerických osôb vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky prostredníctvom automatickej výmeny informácií. Tento zákon v čo možno najväčšej miere používa odkazy na podrobné ustanovenia dohody FATCA.

 

 

K spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam

 

Zákon nie je adresovaný širokej verejnosti.  Je adresovaný predovšetkým finančným inštitúciám v Slovenskej republike, ktoré predstavujú odbornú informovanú verejnosť.

 

V prípade, ak tento zákon neustanoví inak, bude sa postupovať podľa zákona o medzinárodnej spolupráci a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý sa bude aplikovať aj pri vykonávaní kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona vrátane riešenia prípadných nezrovnalostí a chýb v oznamovaných informáciách.

 

Predmet úpravy navrhovaného zákona súvisí aj so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a týka sa príslušných sektorových zákonov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, investičných fondov a pod.

B. Osobitná časť

 

Čl. I

 

K § 1:

 

Predmetom zákona je úprava postupov uvedených v písm. a) a b) a na ne nadväzujúcich inštitútov, ktoré možno súhrnne označiť ako automatickú výmenu informácií. Pojem automatická výmena informácií v písm. a) v bodoch 1. až 4. zahŕňa získavanie informácií o účtoch vedených oznamujúcimi finančnými inštitúciami, oznamovanie týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následné zasielanie príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Rovnako zahŕňa aj prijímanie informácií o účtoch daňových rezidentov Slovenskej republiky vedených zahraničnými finančnými inštitúciami príslušným orgánom Slovenskej republiky, od príslušného orgánu členského štátu alebo od príslušného orgánu zmluvného štátu. Zákon teda upravuje vzájomné automatické odovzdávanie informácií o účtoch. Predpokladom výmeny a zasielania zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky je získanie informácií zo strany  finančných inštitúcií v Slovenskej republike a ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

 

V písm. a) bod 1. zákon upravuje získavanie informácií o účtoch daňových rezidentov členských štátov EÚ a daňových rezidentov zmluvných štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.  Nie všetky štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa do dnešného dňa zaviazali podieľať sa na automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Zahrnutie všetkých zmluvných štátov Dohovoru má zabezpečiť, aby finančná inštitúcia mala v budúcnosti, keď sa ďalší zmluvný štát Dohovoru pripojí k Multilaterálnej dohode príslušných orgánov o automatickej výmene informácií o finančných účtoch (ďalej len „MCAA“) alebo uzavrie inú obdobnú dohodu, k dispozícií všetky potrebné údaje o osobách, ktoré majú v oznamujúcich finančných inštitúciách vedené účty. Takáto úprava napomôže finančným inštitúciám znížiť záťaž z dôvodu, že je jednoduchšie zbierať všetky potrebné údaje už v okamihu otvorenia účtu, ako až v čase po jeho otvorení. Pojem rezident zmluvnej strany medzinárodnej dohody (Dohovor) je odlišný od pojmu rezident zmluvného štátu (Dohovor a zároveň MCAA), pričom zmluvný štát je definovaný v návrhu zákona v § 2 písm. b) a zahŕňa užší rozsah rezidentov zúčastňujúcich sa štátov v porovnaní s rezidentmi zmluvnej strany medzinárodnej dohody.

 

V písm. a) bod 2 zákon upravuje zasielanie informácií príslušnému orgánu členského štátu a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Predmetom oznamovania nebudú informácie o všetkých rezidentoch získané podľa bodu 1. Predmetom výmenu budú iba informácie o rezidentoch členských štátov, ako aj rezidentoch zmluvných štátov, čo označuje rezidentov, ktorí sú zo štátov zúčastňujúcich sa na Dohovore, ako aj na MCAA, prípadne inej obdobne medzinárodnej zmluve uzavretej na bilaterálnej úrovni.

 

Informácie získané od oznamujúcej finančnej inštitúcie príslušný orgán Slovenskej republiky zasiela v súlade s  písm. a) bod 2. príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvnému štátu. Zasielané informácie sú údajmi o daňových rezidentoch členských štátov a zmluvných štátov, ktorí majú vo finančných inštitúciách na území Slovenskej republiky vedené finančné účty podliehajúce oznamovaniu. Podľa písm. a) bod 3. má príslušný orgán Slovenskej republiky oprávnenie prijímať informácie, ktoré zahraničný príslušný orgán dostane od zahraničnej finančnej inštitúcie o slovenských daňových rezidentoch, ktorí majú finančné účty v zahraničných finančných inštitúciách.

 

Predmetom úpravy zákona stanoveným v písm. b) je umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA a plnenie príslušných povinností vo väzbe na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch so Spojenými štátmi. Predpokladom výmeny informácií je získavanie informácií podľa medzinárodnej zmluvy slovenskými finančnými inštitúciami, ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky a recipročná výmena takýchto informácií medzi príslušnými orgánmi.

 

 

V ustanovení sa vymedzuje ďalej používaný pojem dohoda FATCA. Stanovuje sa predmet úpravy zákona v nadväznosti na dohodu medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona FATCA vrátane jej príloh, ktoré podľa článku 9 dohody FATCA tvoria neoddeliteľnú súčasť medzinárodnej zmluvy, pričom toto ustanovenie upravuje:

 

V písm. b) bode 1. sú upravené povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií vo vzťahu k získavaniu informácií o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom a oznamovaniu týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je príslušný orgán Slovenskej republiky.

 

Pojem finančný účet nadväzuje na vymedzenie finančného účtu v dohode FATCA (článok 1 ods.1 písm. s) dohody FATCA). Pojem daňový rezident je definovaný v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov SR pod číslom 74/1994), bližšie v jej článku 1 v nadväznosti na článok 4.

 

Písm. b) bod 2. zákona stanovuje zasielanie informácií prijatých príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií príslušnému orgánu Spojených štátov. V písm. b) bode 3. sa upravuje prijímanie informácií od príslušného orgánu Spojených štátov finančným riaditeľstvom podľa medzinárodnej zmluvy o finančných účtoch rezidentov Slovenskej republiky.

 

Okrem povinností finančných inštitúcií súvisiacich so získavaním a oznamovaním informácií finančnému riaditeľstvu zákon upravuje aj zasielanie informácií o finančných účtoch do Spojených štátov a prijímanie informácií o finančných účtoch oznamovaných Slovenskej republike zo Spojených štátov. Príslušný orgán Slovenskej republiky má podľa tohto zákona oprávnenie prijímať takéto informácie od príslušného orgánu Spojených štátov. Upravuje sa nielen poskytovanie údajov o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom, ale recipročne sa vzťahuje aj na prijímanie informácií o účtoch oznamovaných Slovenskej republike.

 

Písm. b) v bode 4. zahŕňa do predmetu úpravy aj povinnosti súvisiace s platbami tzv. nezúčastneným finančným inštitúciám.

 

 

Automatická výmena informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy

 

K § 2:

 

Pojem automatická výmena informácií je v písm. a) definovaný ako systematické oznamovanie vopred určených informácií o daňových rezidentoch členských štátov EÚ a zmluvných štátov príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu. 

 

Zmluvný štát podľa písm. b) je definovaný ako štát (príp. jurisdikcia), ktorý je v prvom rade zmluvnou stranou Dohovoru a v druhom rade je štátom, ktorý sa zaviazal prostredníctvom MCAA automaticky vymieňať informácie o finančných účtoch. Medzi zmluvnými štátmi sa môžu vyskytnúť aj nerecipročné jurisdikcie, ktoré nebudú mať záujem na automatickom prijímaní informácií o svojich vlastných daňovníkoch, ale informácie o zahraničných daňových rezidentoch budú každoročne zasielať. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si po implementácií legislatívy umožňujúcej automatickú výmenu informácií o finančných účtoch vyberie, s ktorými štátmi zúčastňujúcimi sa na MCAA chce informácie vymieňať. V prípade, ak si aj príslušný orgán zmluvného štátu vyberie Slovenskú republiku ako štát, s ktorým chce informácie vymieňať, môže sa takýto zmluvný štát považovať za zmluvný štát na účely tohto zákona. Medzi zmluvné štáty zaraďujeme aj štáty, s ktorými má EÚ uzavretú dohodu, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v tomto zákone, a ktorá je identifikovaná v zozname uverejnenom EK. Automatická výmena informácií bude vždy prebiehať na bilaterálnej úrovni. Ministerstvo financií SR pre účely tohto zákona zverejní na svojom webovom sídle zoznam štátov a jurisdikcií, s ktorými príslušný orgán Slovenskej republiky automaticky vymieňame informácie o finančných účtoch.

 

Príslušným orgánom Slovenskej republiky je podľa písm. c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré môže na základe delegácie kompetencií určiť na vykonávanie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch aj iný orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva.  

 

Držiteľom účtu je podľa písm. d) osoba, ktorá je uvedená ako držiteľ finančného účtu. Držiteľom účtu môže byť aj daňovo transparentný subjekt, ktorým môže byť napríklad aj zverenecký fond, v tomto prípade je zverenecký fond držiteľom účtu, čo presnejšie odzrkadľuje jeho postavenie v porovnaní s pojmom majiteľ alebo príjemca finančného aktíva. Rovnaká situácia je v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je držiteľom účtu namiesto jednotlivých spoločníkov v tejto spoločnosti. Za držiteľa účtu sa nepovažuje osoba, ktorá drží účet v prospech inej osoby ako správca, zákonný opatrovník alebo finančný poradca tejto osoby - za držiteľa účtu sa považuje osoba, v prospech ktorej sa tento účet drží.  Na tieto účely môže finančná inštitúcia využiť záznamy, ktoré získala v súvislosti s postupmi stanovenými pre predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa osobitného zákona č. 297/2008 Z. z. ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto záznamy by mali obsahovať údaje, v prospech ktorej osoby je účet držaný. Pokiaľ je účet držaný viacerými osobami, každá z nich sa považuje za samostatného držiteľa pre účely stanovenia, či účet podlieha oznamovaniu. Účet je oznamovaným účtom, ak je jeden z držiteľov účtu osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo pasívny NFS s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami. V prípade, ak je jeden účet držaný viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu, celý zostatok účtu je pripísaný každej takejto osobe v plnej výške.

 

V prípade poistnej zmluvy a anuitnej zmluvy je držiteľom účtu osoba, ktorá má právo na odkupnú hodnotu alebo môže zmeniť príjemcu plnenia zo zmluvy. Ak nie je možné stanoviť držiteľa účtu ani na základe tohto kritéria, za držiteľa účtu sa považuje osoba, ktorá je menovaná ako vlastník zmluvy a osoba, ktorá má právny nárok na výplatu za dodržania podmienok stanovených zmluvou. V prípade splatnosti zmluvy je každá osoba, ktorá má nárok na plnenie zo zmluvy, držiteľom účtu.

 

Písm. f) označuje subjekt ako akúkoľvek inú osobu ako fyzickú osobu. Zahŕňa teda akékoľvek právne usporiadanie majetku alebo osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu a právnickú osobu z pohľadu slovenského práva a práva členských štátov a zmluvných štátov.

 

Prepojeným subjektom je v súlade s písm. g) buď subjekt, ktorý riadi druhý subjekt, alebo sú to dva subjekty, ktoré sú pod spoločnou kontrolou. Kontrolou je priame alebo nepriame vlastníctvo 50 % hlasovacích práv alebo majetku v inom subjekte.

 

Písm. h) stanovuje definíciu daňového identifikačného čísla, ktorým je daňové identifikačné číslo alebo číslo slúžiace na daňové účely vydané v členskom štáte alebo v zmluvnom štáte rezidentovi tohto členského štátu alebo zmluvného štátu.

 

Ako písomné dôkazy môžu byť podľa písm. i) použité viaceré dokumenty. Oznamujúca finančná inštitúcia sa môže spoliehať na písomné dôkazy, pokiaľ nevie alebo nemá dôvod domnievať sa, že uvedená adresa daňovej rezidencie je nesprávna. Príkladom takýchto písomných dôkazov je potvrdenie o rezidencii na daňové účely vydané v štáte rezidencie daňovníka. Ďalšími takýmito písomnými dôkazmi môžu byť v prípade fyzickej osoby akýkoľvek úradne vydaný identifikačný doklad a v prípade subjektu je obdobným identifikátorom adresa zapísaného sídla alebo štát podľa práva, ktorého bol subjekt založený. 

 

 

 

K § 3:

 

Definuje finančné inštitúcie, ktoré sú oznamujúcimi finančnými inštitúciami. Finančná inštitúcia je podľa ods. 1 oznamujúcou finančnou inštitúciou za predpokladu, že je rezidentom na území Slovenskej republiky a nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Z definície oznamujúcej finančnej inštitúcie sú vylúčené všetky pobočky finančných inštitúcií, ktoré sú situované mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ je finančná inštitúcia daňovo transparentná, je daňovým rezidentom na území toho štátu podľa práva ktorého bola založená, kde má miesto skutočného vedenia alebo v mieste, kde podlieha finančnému dohľadu. V prípade, ak je finančná inštitúcia daňovým rezidentom v dvoch alebo viacerých štátoch, vyžaduje sa aby vykonávala oznamovanie v štáte, v ktorom sú vedené finančné účty. Rozoznávame štyri druhy oznamujúcich finančných inštitúcií: inštitúcia úschovy a  správy finančných aktív, vkladová inštitúcia, investičný subjekt a špecifikovaná poisťovacia spoločnosť.

 

Ods. 2 bližšie definuje oznamujúce finančné inštitúcie. Inštitúcia úschovy a  správy aktív podľa písm. a) je subjekt, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Ďalej je stanovené kritérium, aby subjektu z výkonu držby finančných aktív na účet iných osôb plynulo dvadsať a viac percent hrubých príjmov. Následne možno takýto subjekt považovať za taký, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt musí tento príjem dosiahnuť počas kratšieho z týchto období: trojročného obdobia, ktoré sa končí buď 31. decembrom alebo posledným dňom hospodárskeho roka, alebo obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Príjem, ktorý takýto subjekt dosahuje, predstavujú poplatky za úschovu, držanie účtu, za prevod, poplatky a provízie za nakladanie s cennými papiermi, ktoré má v úschove a iné. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka zabezpečujúca správu cenných papierov (custodian bank), broker, Centrálny depozitár cenných papierov SR a burza cenných papierov.

 

Vkladovou inštitúciou je v súlade s písm. b) inštitúcia, ktorá prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo iného podobného odvetvia (napríklad v oblasti stavebného sporenia). Subjekt sa venuje podnikaniu v oblasti bankovníctva alebo v podobnej oblasti, ak prijíma vklady alebo podobné investície do fondov a pravidelne vykonáva jednu alebo viacero činností, ktorými sú poskytovanie pôžičiek a úverov, predlžovanie úverov, poskytovanie akreditívu, vykonávanie devízových transakcií alebo poskytovanie finančného lízingu. Medzi tieto inštitúcie zaraďujeme najmä banky, pobočky zahraničných bánk a stavebné sporiteľne.

 

Investičným subjektom je subjekt, ktorý primárne ako podnikateľskú činnosť vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v písm. c)  v bode 1a. až 1c, ktorými sú napríklad obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu, s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennými papiermi, vykonáva správu portfólia, alebo iným spôsobom riadi finančné aktíva v mene iných osôb. Ďalej to môže byť subjekt, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt priamo alebo nepriamo riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom. Investičným subjektom rozumieme najmä obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, subjekt kolektívneho investovania, finančného agenta, finančného poradcu alebo viazaného investičného agenta. Tento pojem sa vykladá v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

 

Špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou rozumieme podľa písm. d) subjekt, ktorý je poisťovacím subjektom regulovaným právom Slovenskej republiky alebo subjekt, ktorého hrubý príjem pochádzajúci z poisťovacej a zaisťovacej činnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov za toto obdobie. Rovnako je to subjekt, ktorého úhrnná hodnota aktív pochádzajúca z činnosti poistenia a zaistenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov. Takýmto subjektom je najmä poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a  pobočka zahraničnej zaisťovne.

 

Pojem finančné aktívum  stanovený v ods. 3 na účely ods.2 zahŕňa najmä cenný papier, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap, poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu alebo akýkoľvek podiel vo forme cenných papierov, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve.

 

 

K § 4:

 

Paragraf ustanovuje, ktoré finančné inštitúcie sú neoznamujúce finančné inštitúcie. Medzi tieto zaraďujeme verejný orgán, medzinárodné organizácie, Národnú banku Slovenska, avšak iba pokiaľ nevykonávajú činnosti, ktoré sú obdobné s podnikateľskými činnosťami vkladových inštitúcií, inštitúcií úschovy a  správy finančných aktív a špecifikovaných poisťovacích spoločností. V prípade, ak jeden z vyššie menovaných subjektov koná nad rámec svojej pôsobnosti a napríklad sprostredkováva platbu tretej osobe, už nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Neoznamujúcimi finančnými inštitúciami sú aj vyňaté subjekty kolektívneho investovania alebo zverenecké fondy, ak sú správcovia takýchto fondov oznamujúcimi finančnými inštitúciami.

 

Na účely ods. 1 písm. a) je podľa ods. 2 verejným orgánom akýkoľvek subjekt, ktorým je štátny orgán, orgán územnej samosprávy alebo agentúra vytvorenú na plnenie osobitných úloh verejnej správy. Tento pojem zahŕňa subjekty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Slovenskej republiky, jej podriadenými subjektmi a zo žiadnej časti príjmov nemá prospech súkromná osoba. Príjem sa nepovažuje za plynúci súkromnej osobe, ak je takáto osoba určeným príjemcom vládneho programu vykonávaného v súvislosti s verejným blahom. Za takýto subjekt možno v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom považovať najmä obec, vyšší územný celok, Štátnu pokladnicu, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a.s., Sociálnu poisťovňu a rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu  zriadenú na plnenie úloh štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. Tieto subjekty sú neoznamujúce finančné inštitúcie v súvislosti s aktivitami, ktoré nie sú podnikateľskou činnosťou.

 

Pod pojmom medzinárodná organizácia sa rozumie akákoľvek medzinárodná organizácia, jej agentúra alebo pomocný orgán. Medzinárodná organizácia musí mať na území Slovenskej republiky zriadené sídlo organizácie. Ďalej, z jej príjmov nesmú mať prospech žiadne súkromné osoby.

 

 

Na účely ods. 1 písm. b) je neoznamujúcou finančnou inštitúciou aj dôchodkový fond so širokou účasťou, dôchodkový fond s úzkou účasťou, dôchodkový fond verejného orgánu, medzinárodnej organizácie alebo Národnej banky Slovenska alebo kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet.

 

Dôchodkovým fondom so širokou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami a predstavujú odplatu za poskytnuté služby za predpokladu, že sú splnené všetky kritéria v písmene e) bode 1. a 2. a súčasne aspoň jedno z kritérií v bode 3.

Dôchodkový fond s úzkou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami na splnenia podmienok stanovených v písm. f) v  bode 1. až 5 tohto paragrafu. 

 

Dôchodkový fond verejného orgánu označuje fond zriadený vládou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou organizáciou, ktorý poskytuje dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými takýmito zamestnancami, alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté verejnému orgánu.

Neoznamujúcou finančnou inštitúciou je aj iný subjekt, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky, a má podobné charakteristiky ako subjekty uvedené v písm. a) v bode 1. a bode 2. Slovenská republika je povinná nahlásiť EK tieto finančné inštitúcie do 31. júla 2015Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi. 

 

Kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je vydavateľom kreditných kariet a prijíma vklady klientov len z dôvodu uskutočnenia platby prevyšujúcej zostatok na účte a tento preplatok sa klientovi bezodkladne nevráti.

 

Vyňatý subjekt kolektívneho investovania na účely ods. 1 písm. d) označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaným subjektom kolektívneho investovania a všetky jeho podiely vlastní jedna alebo viaceré fyzické osoby alebo subjekty, alebo sú držané prostredníctvom fyzických osôb alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Subjekt sa považuje za vyňatý, ak už emitoval akcie na doručiteľa, avšak po 31. decembri 2015 neemituje žiadne akcie na doručiteľa, všetky takéto akcie stiahol, vykonáva postupy preverovania a oznamovania, pokiaľ ide o redemáciu a inú platbu vo vzťahu k takýmto akciám, a zaviedol postupy, cieľom ktorých je zabezpečiť splatnosť alebo stiahnutie týchto akcií čo najskôr, avšak najneskôr pred 1. januárom 2018. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka, platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.

 

K § 5:

 

Finančný účet je podľa ods. 1 účet, ktorý vedie finančná inštitúcia a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet, majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte, poistnú zmluvu a anuitnú zmluvu. Tento pojem nezahŕňa účet, ktorý je vylúčeným účtom.

 

Pojem vkladový účet stanovený v ods. 2 na účely ods. 1 zahŕňa akýkoľvek účet, ktorý je napríklad podnikateľským účtom, bežným účtom, sporiacim účtom, účtom doloženým vkladovým certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným obdobným nástrojom, ktorý je využívaný v rámci bankového segmentu. Účet založený vkladnou knižkou bude spravidla vkladovým účtom. Bežný účet sa spravuje v súlade s ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Vkladový účet sa spravuje podľa § 716 Obchodného zákonníka. Úprava vkladných knižiek je predmetom úpravy Občianskeho zákonníka.

 

Podľa ods. 2 písm. b) správcovský účet je účet iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva ktorý bol zriadený za účelom správy finančných aktív iných osôb. Správcovský účet je spravidla vedený finančnou inštitúciou, ak finančná inštitúcia dohliada na uchovávanie aktív na finančnom účte.

 

Majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte v súlade s ods. 1 písm. a) nezahŕňa podiel v investičnom subjekte, ktorý je investičným subjektom len z toho dôvodu, že poskytuje klientovi investičné poradenstvo. Takýto majetkový alebo dlhový podiel predstavuje podiel v subjekte, ktorý je profesionálne spravovaným investičným subjektom alebo subjektom, ktorý predstavuje akýkoľvek kolektívny investičný nástroj založený s investičnou stratégiou na investovanie, reinvestovanie a obchodovanie s finančnými aktívami. Majetkový alebo dlhový podiel, ktorý je iný, ako ten stanovený v ods. 1 písm. b) je taký, ktorý vznikol s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa tohto zákona.

 

Podľa ods. 2 písm. c) majetkovým podielom v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership), ktorá je finančnou inštitúciou sa rozumie podiel na imaní spoločnosti alebo na zisku spoločnosti. V prípade, ak je majetkový podiel v investičnom subjekte držaný prostredníctvom správcovskej inštitúcie, potom za oznamovanie je zodpovedná správcovská inštitúcia.

 

Poistnou zmluvou podľa ods. 2 písm. d) je zmluva uzavretá podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane

 

náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

 

Anuitnou zmluvou sa zakladá poistníkovi na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

 

Podľa ods. 2 písm. f)  bodu 1. je odkupnou hodnotou vyššia z nasledovných súm: suma, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení alebo suma, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy. Odkupnou hodnotou nie je suma podľa ods. 2 písm. f) bod 2.

 

Vylúčeným účtom je podľa ods. 3 dôchodkový účet, daňovo zvýhodnený nedôchodkový účet, účet založený za účelom životného poistenia, účet vedený z dôvodu pozostalosti, vinkulovaný alebo viazaný účet, vkladový účet z dôvodu nevrátených preplatkov a nízko rizikové účty za splnenia podmienok stanovených zákonom.

 

Dôchodkový účet je podľa ods. 3 písm. a) vyňatým účtom za predpokladu, že spĺňa všetky požiadavky stanovené v bodoch 1. až 5.

 

Účet podľa ods. 3 písm. b), ktorý nie je dôchodkovým účtom, spĺňa kritéria pre to, aby bol vyňatým účtom stanovené v bodoch 1. až 4.

 

Zmluvy o životnom poistení podľa ods. 3 písm. c), ktoré sa ukončia pred deväťdesiatym rokom života sú vylúčeným účtom za predpokladu, že spĺňajú všetky podmienky stanovené v bodoch 1. až 4.

 

Účet vedený z dôvodu pozostalosti podľa ods. 3 písm. d) je takisto vyňatým účtom, ak obsahuje kópiu úmrtného listu alebo závetu.

 

Ods. 3 písm. e)  v bodoch 1. až 4.stanuje rôzne typy účtov, ktoré sú vyňatými účtami z dôvodu, že boli zriadené v súvislosti s jednou z uvedených skutočností.

 

Podľa ods. 3 písm. f) v prípade, ak finančná inštitúcia nie je kvalifikovaným vydavateľom kreditných kariet podľa § 4 ods. 3 písm. d), môže viesť vyňatý účet, ktorý je zriadený v súvislosti s vedením kreditnej karty alebo iného revolvingového finančného nástroja.

 

Podľa ods. 3 písm. g) je vylúčeným účtom aj iný účet, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky a má podobné charakteristiky ako ktorýkoľvek z účtov podľa písm. a) až f). Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam vylúčených finančných účtov  po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi.  

 

Existujúcim účtom podľa ods. 4 je účet vedený finančnou inštitúciou k 31. decembru 2015 alebo finančný účet držiteľa bez ohľadu na dátum otvorenia účtu, ktorý si otvorí držiteľ účtu, ktorý má vo finančnej inštitúcií alebo prepojenom subjekte už otvorený existujúci finančný účet podľa bodu 1.  Oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na čestné vyhlásenie a listinné dôkazy, ak je jej známe, že sú nesprávne. Za existujúci účet možno ďalej považovať aj účet, na ktorý možno uplatniť postupy stanovené pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ktoré boli už vykonané v súvislosti s existujúcim účtom podľa bodu 1. Účet možno považovať za existujúci, ak v súvislosti s jeho otvorením nie je potrebné žiadať ďalšie dodatočné alebo zmenené údaje než tie, ktoré má už finančná inštitúcia k dispozícií a vyhovujú požiadavkám podľa tohto zákona. Podrobnejšie kritériá na klasifikáciu účtu ako existujúceho účtu budú stanovené vo všeobecne záväznom predpise.

 

Ďalej sú stanovené definície nového účtu fyzickej osoby a nového účtu subjektu.

 

 

 

K § 6:

 

Účet podliehajúci oznamovaniu je podľa ods. 1 účet vedený finančnou inštitúciou, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu za predpokladu, že boli ako také identifikované podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 7 ods. 2.

 

Osoba podliehajúca oznamovaniu je podľa ods. 2 písm. a) osoba z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktorá je iná ako osoby vymenované v bodoch 1. až 7.

 

Pojem ovládajúca osoba  podľa ods. 2 písm. b) označuje fyzickú osobu, ktorá vykonáva faktickú kontrolu nad subjektom. Nakoľko sa jedná o osoby, ktoré sú daňovými rezidentmi iných členských štátov alebo zmluvných štátov, môže ísť aj o osoby, ktoré sú zriaďovateľom, správcom, poručníkom, oprávnenou osobou alebo triedou príjemcov v prípade zvereneckého fondu založeného podľa práva iného členského štátu alebo iného zmluvného štátu. Pojem ovládajúca osoba je potrebné vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

 

Nefinančný subjekt (ďalej len „NFS“) v ods. 2 písm. c) označuje subjekt iný ako finančná inštitúcia, ktorý môže byť pasívnym NFS a aktívnym NFS.

 

Pojem pasívny NFS je definovaný v ods. 2 písm. c) bode 1. negatívne – je to taký finančný subjekt, ktorý nie je aktívnym NFS alebo investičným subjektom, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať obchodovaniu s finančnými aktívami (§ 3 písm. f) bod 2. zákona) a ktorý nie finančnou inštitúciou.

 

NFS je aktívnym NFS v prípade, ak spĺňa akékoľvek kritérium stanovené v ods. 2 písm. c) bod 2 podbodoch 2a. až 2h. NFS je podľa podbodu 2a.  aktívnym NFS z dôvodu, že menej ako 50%  príjmov sú pasívne príjmy a menej ako 50% aktív sú také aktíva, ktoré vytvárajú pasívny príjem. Podľa podbodu 2b. sa s akciami aktívneho NFS obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi alebo ide o subjekt, ktorý je prepojeným subjektom. Aktívnym NFS je podľa  2c. aj subjekt, ktorý je verejným orgánom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou, alebo subjekt úplne vlastnený jedným alebo viacerými z uvedených subjektov. NFS je považovaný za aktívny v súlade s 2d. ak všetky podstatné činnosti NFS spočívajú v držbe emitovaných akcií alebo v poskytovaní služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú inou podnikateľskou činnosťou, ako je činnosť finančných inštitúcií za predpokladu, že subjekt sa nestane takýmto aktívnym NFS z dôvodu, že je investičným fondom. Rovnako možno medzi aktívne NFS zaradiť aj tzv. start-upy za podmienok stanovených 2e. Ďalším takýmto subjektom je podľa 2f.  aj NFS, ktorý je v procese likvidácie alebo sa reorganizuje s účelom znovu začať prevádzkovať iné činnosti, ako sú činnosti finančnej inštitúcie. Rovnako takýmto subjektom je v súlade s 2e. aj subjekt, ktorý sa zaoberá finančnými a zaisťovacími transakciami s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami a neposkytuje financovanie alebo zaisťovanie inému subjektu, ako je prepojený subjekt. NFS podľa bodu 8. sú  subjekty ako nadácie (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení neskorších predpisov), záujmové združenia osôb (§ 20f až § 20j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov).

 

Podľa ods. 3 osoba z členského štátu alebo osoba zo zmluvného štátu je osoba, ktorá sa považuje za daňového rezidenta tohto iného štátu podľa daňovej legislatívy tohto iného členského alebo zmluvného štátu. V prípade, ak ide o subjekt, ktorý je transparentný na daňové účely, považuje sa za rezidenta toho štátu, kde sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia.

 

 

 

 

K § 7:

 

Predpokladom zaslania informácií o účtoch daňovníkov príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následného poskytnutia príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu je zistenie ich existencie. Za týmto účelom je oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná vykonať preverovanie podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise. V rámci plnenia týchto povinností oznamujúca slovenská finančná inštitúcia primárne preveruje, či vedie oznamovaný finančný účet.

 

Podľa ods. 2 podrobnosti o požiadavkách oznamovania a o požiadavkách preverovania, postupoch preverovania pri existujúcich účtoch fyzických osôb a existujúcich účtoch subjektov, postupoch preverovania pri nových účtoch fyzických osôb a nových účtoch subjektov a osobitné pravidlá týkajúce sa preverovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR.

 

K § 8:

 

Predmetom získavania údajov sú údaje o držiteľovi oznamovaného finančného účtu, resp. o ovládajúcich osobách. Údaje, ktoré sú predmetom plnenia tejto povinnosti, sú stanovené v odseku 2 a týkajú sa držiteľa účtu – fyzickej osoby alebo iného subjektu, ktorý je daňovým rezidentom členského alebo zmluvného štátu.

 

U fyzickej osoby, ktorá je držiteľom účtu a osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo ovládajúcou osobou sa zisťuje jej meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené, dátum narodenia a miesto narodenia. Pri subjekte sa zisťuje jeho obchodné meno alebo názov, adresa sídla a daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené. Pri všetkých subjektoch sa zisťuje miesto daňovej rezidencie.

 

Tieto údaje sa zisťujú aj o subjekte alebo entite bez právnej subjektivity, ktorá nie je zahraničnou osobou, ale je kontrolovaná osobou, ktorá je zahraničným daňovníkom. Údaje sa získavajú  o všetkých ovládajúcich osobách, ak je ich viac.

 

K § 9:

 

Predmetom oznamovacej povinnosti oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie sú tri okruhy údajov. Prvý okruh tvoria identifikačné údaje finančnej inštitúcie, ktorá si plní oznamovaciu povinnosť. Medzi ne patrí názov alebo obchodné meno oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie, IČO a jej daňové identifikačné číslo. Druhý okruh predstavujú údaje o držiteľovi oznamovaného účtu stanovené v § 8 ods. 2  zákona a bližšie špecifikované k jednotlivým typom účtov vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tretím okruhom údajov je číslo účtu alebo jeho funkčný ekvivalent a zostatok na účte alebo hodnota účtu. Oznamuje sa zostatok alebo hodnota účtu buď ku koncu kalendárneho roka alebo ku koncu iného primeraného oznamovacieho obdobia. Iné primerané oznamovacie obdobie je napr. obdobie medzi posledným výročím zmluvy a predchádzajúcim výročím zmluvy (napríklad v prípade poistných zmlúv) alebo hospodársky rok. V prípade, ak bol účet v priebehu roka zrušený, oznamuje sa informácia o jeho zrušení.

 

Oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámiť aj skutočnosť, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiaden oznamovaný účet. Oznamovacia povinnosť podľa tohto odseku sa plní rovnakým spôsobom a v rovnakých termínoch ako oznamovacia povinnosť ohľadom údajov uvedených v odseku 1.

 

Podľa odseku 3 oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná splniť oznamovaciu povinnosť do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý hlásené údaje zisťovala. Napríklad údaje zisťované za rok 2016 je finančná inštitúcia povinná odovzdať príslušnému orgánu Slovenskej republiky do 30. júna 2017.

 

Automatická výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

 

K § 10:

 

Dohoda FATCA upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, ktorými sú Slovenská republika a Spojené štáty viazané. Tieto pravidlá sú vo vzťahu k zmluvným stranám samo-vykonateľné a aj vzhľadom na možné úpravy dohody FATCA do budúcnosti nie je žiaduce a potrebné ich duplikované vymedzenie zákonom. Medzi takéto ustanovenia je možné zaradiť napr. článok 1 ods. 1 dohody FATCA, ktorý obsahuje vymedzenie pojmov na účely dohody FATCA. Príslušná časť tohto zákona preto vymedzenie pojmov neobsahuje a používa pojmy vymedzené priamo v dohode FATCA. Účelom paragrafu je stanoviť, že pojmy použité v dohode FATCA sa uplatnia pre ustanovenia tejto časti zákona v zmysle významu, aký majú v dohode FATCA.

 

K § 11:

 

Podľa ods. 1 sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie podľa dohody FATCA povinné registrovať sa pre účely FATCA (článok 4 ods. 1 písm. c) dohody FATCA, ktorý upravuje zaobchádzanie so slovenskými oznamujúcimi finančnými inštitúciami). Registrácia prebieha cez registračný systém Úradu pre daňovú správu Spojených štátov - IRS, ktorý je umiestnený na webovom sídle IRS. V rámci registrácie pridelí IRS finančnej inštitúcii Global Intermediary Identification Number (GIIN), teda špeciálne číslo pre identifikáciu finančnej inštitúcie na účely FATCA. Toto identifikačné číslo bude finančná inštitúcia uvádzať aj pri plnení oznamovacej povinnosti v Slovenskej republike.

 

Hoci dohoda FATCA používa pojem "registrácia na účely FATCA", nejde o registráciu podľa § 67 daňového poriadku. Ustanovenie neukladá finančnej inštitúcii registračnú povinnosť k jednotlivým druhom daní. Zákon v záujme väčšej jasnosti pojem „registrácia“ nepoužíva, namiesto toho ustanovuje povinnosť získať identifikačné číslo formou požiadania IRS o jeho pridelenie.

 

Povinnosť požiadať o pridelenie identifikačného čísla GIIN je stanovená slovenským oznamujúcim finančným inštitúciám.  Povinnosť požiadať o pridelenie GIIN vzniká aj slovenským neoznamujúcim finančným inštitúciám, a to v nadväznosti na § 22 ods. 5 tohto zákona. Od dňa, kedy slovenská neoznamujúca finančná inštitúcia začne viesť účet, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom oznamovaný, stane sa z nej oznamujúca slovenská finančná inštitúcia, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti stanovené týmto zákonom a medzinárodnou zmluvou.

 

Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia požiada o pridelenie identifikačného čísla tak, aby ho získala najneskôr do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému má podať finančnému riaditeľstvu oznámenie. Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia oznámi pridelené identifikačné číslo finančnému riaditeľstvu do 15 dní od jeho pridelenia alebo do 15 dní odo dňa účinnosti tohto zákona v prípade, ak slovenská oznamujúca alebo neoznamujúca finančná inštitúcia požiadala príslušný orgán Spojených štátov o pridelenie identifikačného čísla už pred nadobudnutím účinnosti tejto časti zákona.

 

Zákon špeciálne neupravuje spôsob, akým má finančná inštitúcia oznámiť pridelené GIIN, uplatní sa preto všeobecná právna úprava stanovená v daňovom poriadku.

 

K § 12:

 

Z dôvodu identifikácie oznamovaného účtu alebo účtu, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, zákon stanovuje vykonanie preverovania (due dilligence). V rámci plnenia tejto povinnosti finančná inštitúcia preveruje, či vedie účet oznamovaný Spojeným štátom (podľa článku 1 ods. 1 písm. cc) dohody FATCA). Ak dôjde k záveru, že takýto účet vedie, zisťuje všetky údaje podľa § 13 tohto zákona k takému účtu, ktoré sú predmetom oznamovacej povinnosti vo väzbe na dohodu FATCA.

 

Finančná inštitúcia taktiež preveruje, či nevedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia (podľa článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA). Ak finančná inštitúcia na základe plnenia tejto povinnosti dôjde k záveru, že vedie účet nezúčastnenej finančnej inštitúcie, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

 

Pri plnení povinnosti preverovania je finančná inštitúcia povinná postupovať podľa postupov, ktoré sú vymedzené v prílohe 1 dohody FATCA (tzv. postupy due diligence). Je preto potrebné, aby finančné inštitúcie nastavili svoje informačné systémy tak, aby boli v súlade s postupmi due dilligence.

 

Návrh tejto časti zákona zároveň umožňuje, aby finančné inštitúcie použili aj postupy, ktoré stanovuje vykonávacie nariadenie k zákonu Spojených štátov FATCA, v nadväznosti na prílohu I (bod I písm. C) dohody FATCA.

 

Osobitná lehota na vykonanie povinnosti preverovania nie je stanovená. Finančná inštitúcia by mala súvisiace úkony zabezpečiť do lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti stanovenej v § 14 ods. 4 tohto zákona.

 

K § 13:

 

Predmetom povinnosti získavať informácie sú údaje o určenej americkej osobe (podľa článku 1 ods. 1 písm. ff) dohody FATCA), príp. o neamerických osobách ovládajúcich neamerický subjekt (entitu), ktoré sú špecifikovanou americkou osobou. Údaje, ktoré sú predmetom povinnosti získavať informácie, sa týkajú držiteľa oznamovaného amerického účtu. Ide o údaje stanovené v článku 2 ods. 2 v bode 1 dohody FATCA.

 

K § 14:

 

Predmetom oznamovacej povinnosti finančných inštitúcií je niekoľko druhov údajov. Uvedené ustanovenie nadväzuje priamo na článok 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

 

Prvú skupinu údajov predstavujú identifikačné údaje finančných inštitúcií, ktoré plnia oznamovaciu povinnosť. Sem patrí názov alebo označenie finančnej inštitúcie a jej daňové identifikačné číslo. Zároveň sa uvedie identifikačné číslo (GIIN) pridelené finančnej inštitúcii zo strany IRS na účely dohody FATCA podľa § 11 tohto zákona, meno a priezvisko alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie.

 

Ďalej sú to údaje o oznamovanom účte, údaje o jeho držiteľovi alebo jeho ovládajúcej osobe, ktoré finančná inštitúcia zistila v rámci plnenia povinnosti získavať údaje podľa § 13 tohto zákona, zostatok peňažných prostriedkov na oznamovanom účte alebo jeho hodnotu a ďalšie údaje podľa článku 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

 

Ustanovenie takisto upravuje aj povinnosť slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcie oznámiť finančnému riaditeľstvu, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiadny účet oznamovaný Spojeným štátom.

 

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá v kalendárnom roku vedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

 

Lehota na splnenie povinnosti podať oznámenie je do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť. Túto lehotu nie je možné predĺžiť, keďže následne príslušnému orgánu Slovenskej republiky je stanovená lehota na zaslanie informácií príslušnému orgánu Spojených štátov do 30. septembra.

 

 

K § 15:

 

Ustanovenie upravuje osobitný okruh povinností slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií, ktoré sa vzťahujú k platbám vykonaným nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá sprostredkováva alebo poukazuje platbu nezúčastnenej finančnej inštitúcii (definícia je obsiahnutá v článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA), je povinná splniť jednu z dvoch povinností. Zákon nadväzuje na povinnosti finančných inštitúcií vymedzené v dohode FATCA v článku 4 ods. 1 písm. d) a e).

 

Slovenské finančné inštitúcie, ktoré nie sú k zrážaniu z platieb zo zdroja v Spojených štátoch zaviazané samostatnou dohodou, sú povinné poskytnúť údaje potrebné pre zrazenie sumy zodpovedajúcej dani Spojených štátov (najmä údaje, pomocou ktorých možno identifikovať platbu poukázanú nezúčastňujúcej sa finančnej inštitúcii, jej skutočného príjemcu a pod.). Tieto informácie je slovenská oznamujúca finančná inštitúcia povinná poskytnúť tomu, od koho platbu prijala.

 

Ak sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie povinné na základe samostatnej dohody uzatvorenej s IRS, zraziť sumu zodpovedajúcu dani Spojených štátov (30% z každej platby zo zdroja na území Spojených štátov), zašlú ju do Spojených štátov. Suma zodpovedajúca dani nebude odvádzaná daňovému úradu ani inému orgánu finančnej správy v SR, ale priamo na účet určený IRS podľa dohody s finančnou inštitúciou. Očakáva sa, že povinnosť zrážať daň bude v Slovenskej republike plniť len obmedzený počet finančných inštitúcií.

 

Toto ustanovenie neukladá špecifickú sankciu za neplnenie povinností súvisiacich s platbami nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Sankcia však vyplýva priamo z dohody FATCA, kde finančné inštitúcie, ktoré nesplnia vyššie uvedené povinnosti, budú označené ako nezúčastňujúce sa finančné inštitúcie.

 

 

Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

 

K § 16:

 

Právnymi predpismi, ktoré sa subsidiárne uplatňujú na postupy podľa tohto zákona, sú zákon o medzinárodnej spolupráci a daňový poriadok. Postupy podľa zákona sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria postupy v oblasti získavania informácií o účtoch zo strany finančných inštitúcií a ich oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Práva a povinnosti sú v týchto prípadoch stanovené finančnej inštitúcii, ktorá ich plní voči finančnému riaditeľstvu. Uvedené postupy sa v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, realizujú na základe všeobecného predpisu pre správu daní - daňového poriadku.  Druhú skupinu postupov predstavujú postupy spojené so zasielaním informácií o účtoch príslušnému orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov a prijímanie informácií príslušným orgánom Slovenskej republiky od príslušného orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov. Na tieto postupy sa použije zákon o medzinárodnej pomoci a daňový poriadok v prípade, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

 

 

K § 17:

 

Držiteľ účtu alebo ovládajúca osoba je povinná poskytnúť oznamujúcej finančnej inštitúcií a slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcii potrebnú súčinnosť v záujme plnenia povinností preverovania a získavania údajov.

 

K § 18:

 

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia doručuje oznámenie elektronickými prostriedkami, pričom podrobnosti o doručovaní stanovuje daňový poriadok v § 33 ods. 4. Formát a štruktúru oznámenia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

 

K § 19:

 

Oznamujúca finančná inštitúcia, slovenská oznamujúca finančná inštitúcia a príslušný orgán Slovenskej republiky sa považujú za prevádzkovateľov údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Na prevádzkovateľov údajov sa vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov.

 

Podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov možno spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanoví zákon.

 

Oznamujúca finančná inštitúcia a  slovenská oznamujúca finančná inštitúcia uchovávajú údaje podľa § 8 a  §  13 10 rokov odo dňa, keď sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili.

 

K § 20:

 

Príslušný orgán Slovenskej republiky po prijatí oznámenia od finančných inštitúcií na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií podľa § 9 a § 14 tohto zákona a prípadnom odstránení nedostatkov podania, následne zasiela informácie príslušnému orgánu EÚ, príslušnému orgánu zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov.

 

Zákon upravuje lehotu, v ktorej je príslušný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať informácie príslušnému orgánu členského štátu, zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov - a to do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý údaje finančné inštitúcie zisťovali požadované údaje.

 

K § 21:

 

Ustanovenie upravuje právomoc príslušného orgánu Slovenskej republiky prijímať informácie o finančných účtoch slovenských rezidentov od príslušného orgánu členského štátu , príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov amerických.

 

K § 22:

 

Oznamujúcim finančným inštitúciám podľa tohto zákona a medzinárodnej zmluvy, držiteľom účtov a ovládajúcim osobám sa zakazuje prijímať postupy, ktorých cieľom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a preverovania podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

 

Pre účely plnenia povinností podľa tohto zákona je oznamujúca finančná inštitúcia a oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná viesť záznamy o jednotlivých krokoch týkajúcich sa oznamovania a preverovania podľa zákona, medzinárodnej zmluvy a všeobecne záväzného právneho predpisu a o dôkazoch, na ktoré sa pri vykonávaní jednotlivých krokov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov. Tieto záznamy a písomné dôkazy je povinná uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili

 

Oznamovacia povinnosť sa môže za podmienok stanovených v § 22 ods. 4 a 5 vzťahovať aj na neoznamujúce finančné inštitúcie a neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Môže sa tak stať v dvoch prípadoch a to vtedy, keď neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúca slovenská finančná inštitúcia začne vykonávať podnikateľskú finančnú činnosť, ktorá je obdobná s podnikateľskou činnosťou, ktorú vykonávajú oznamujúce finančné inštitúcie alebo oznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Tieto finančné inštitúcie sú následne povinné, ako ostatné oznamujúce  finančné inštitúcie  a slovenské oznamujúce finančné inštitúcie vykonávať aj preverovanie, ale len pre okruh činností, pre ktoré sú považované za oznamujúce. Druhý prípad je taký, ak neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie, ktoré pri výkone svojej činnosti zistia, že vedú oznamovaný účet a v tomto prípade sú povinné splniť oznamovaciu povinnosť, bez toho, aby priebežne museli preverovať alebo získavať údaje.

 

Kontrolu dodržiavania povinností podľa tohto zákona vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo daňový úrad, pričom sa riadi podľa postupov stanovených v daňovom poriadku.

 

Automatická výmena informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu podľa tohto zákona má prednosť pred výmenou informácií podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o medzinárodnej spolupráci a podľa  § 49a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

Na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný k poslednému dňu kalendárneho roka alebo poslednému dňu iného primeraného oznamovacieho obdobia.

 

V súlade s ods. 9 ministerstvo zverejní vo Finančnom spravodajcovi zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených finančných účtov, ktoré boli oznámené.

 

K § 23:

 

V prípade, ak oznamujúce finančné inštitúcie nebudú dodržiavať pravidlá oznamovania a  preverovania stanovené týmto zákonom a špecifikované vo všeobecne záväznom právnom predpise, daňový úrad im uloží pokutu až do výšky 10 000 eur, a to aj opakovane.

 

 

K § 24:

 

Podľa ods. 1 oznamujúce finančné inštitúcie vykonajú prvýkrát oznamovanie za obdobie kalendárneho roka 2016 s tým, že príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámia relevantné informácie v termíne do 30. júna 2017.

 

Vo vzťahu k skôr existujúcim účtom (účtom vedeným k 31. decembru 2015) nie je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zisťovať a oznamovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky daňové identifikačné alebo iné obdobné identifikačné číslo držiteľa účtu a dátum narodenia, ak jej takéto informácie nie sú známe. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s takýmito účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takéto účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo alebo iné obdobné identifikačné číslo a dátum narodenia. V súvislosti s oznamovaným finančným účtom, ktorý existoval k 31.12 2015, oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať miesto narodenia, ak jej tento údaj nie je známy.

 

Ustanovenie upravuje osobitnú oznamovaciu povinnosť pre slovenské oznamujúce finančné inštitúcie v prechodnom období. Povinnosť sa týka nezúčastnených finančných inštitúcií, pričom slovenská oznamujúca finančná inštitúcia v rámci plnenia oznamovacej povinnosti a nasledujúcich povinností podľa zákona je povinná oznámiť finančnému riaditeľstvu názov nezúčastnenej finančné inštitúcie a súhrnnú výšku platieb, ktoré jej v danom kalendárnom roku poukázala alebo sprostredkovala. Táto oznamovacia povinnosť sa plní osobitne za kalendárny rok 2015 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2016 a za kalendárny rok 2016 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2017.

 

Ďalej toto ustanovenie upravuje situáciu pri už existujúcich finančných účtoch. Existujúci finančný účet je podľa dohody FATCA taký finančný účet, ktorý je vedený finančnou inštitúciou k 30. júnu 2014. Toto ustanovenie stanovuje, že slovenská oznamujúca finančná inštitúcia nie je pri už existujúcich finančných účtoch povinná zisťovať a oznamovať federálne daňové identifikačné číslo Spojených štátov (tzv. U.S. TIN) alebo iné identifikačné číslo používané na daňové účely. Ak však finančná inštitúcia tieto údaje pozná, je povinná ich oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote stanovenej v § 17 ods. 4 tohto zákona. Inak je finančná inštitúcia povinná oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky dátum narodenia (ak ho pozná). Skutočnosť, či sú údaje finančnej inštitúcii známe, sa posudzuje podľa toho, či ich vedie vo svojich záznamoch. Lehota, v ktorej nie je finančná inštitúcia pri už existujúcich finančných účtoch povinná vyššie uvedené údaje získavať a oznamovať, uplynie podľa dohody FATCA 31. decembra 2016 (väzba na § 19 ods. 4).

 

 

K § 25:

 

Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preberá smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.

 

 

 

 

Čl. II

 

K bodu 1.:

Odkaz na prahovú hodnotu bol v čl. 8 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ odstránený, keďže sa v praxi ukázalo, že nie je možné takúto prahovú hodnotu skutočne uplatňovať.

 

K bodu 2.:

Tento bod obsahuje úpravu nadpisu pod § 19, ktorý bude znieť „Praktické opatrenia“, nakoľko súčasný nadpis po doplnení navrhovaného znenia v bode 5. by neodrážal povahu tohto ustanovenia. Predmetom úpravy tohto § už nebudú iba otázky nákladov, ale bude zavedené nové ustanovenie, ktoré je zamerané na ochranu osobných údajov osoby, o ktorej sa informácie vymieňajú.

 

K bodu 3.:

Členské štáty EÚ sú povinné v súlade článkom 21 ods. 2 smernice 2011/16/EÚ v znení smernice Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 zabezpečiť bezpečnosť svojich systémov. V prípade ak dôjde k narušeniu bezpečnosti týchto systémov, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu osobných údajov alebo súkromia, príslušný orgán  zabezpečí, aby každú osobu podliehajúcu oznamovaniu upovedomil o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi.

 

K bodu 4.:

Z dôvodu zachovania konzistentnosti pojmov používaných v navrhovanom zákone a pojmov použitých v zákone o medzinárodnej spolupráci sa navrhuje nahradiť slova „pravidelná“ slovom „automatická“ v celom texte zákona. Pojem automatická výmena informácií lepšie vystihuje skutočnosť, že výmena sa uskutočňuje vo vopred stanovených časových intervaloch o vopred stanovených kategóriách informácií a bez predchádzajúcej žiadosti zainteresovaného príslušného orgánu, teda automaticky.

 

Čl. III

 

Ustanovenie novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za porušenie bankového tajomstva sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

 

Čl. IV

 

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

 

Čl. V

 

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

 

Čl. VI

 

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa

 

nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

 

Čl. VII

 

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona. 

 

Čl. VIII

 

Tento článok obsahuje ustanovenia ohľadne nadobudnutia platnosti tohto zákona.

 

 

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26.augusta 2015.

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

 

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Peter Kažimír, v. r.

 

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 525
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn
Našli ste chybu

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: Zabezpečovacie opatrenie a princíp kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania ...

Príbuzenský stav sudcu a diskvalifikácia z pozície zákonného sudcu

Otázku príbuzenského vzťahu je potrebné vnímať v objektívnom a subjektívnom zmysle. Pokiaľ by išlo o súrodenecký alebo rodičovský ...

Trovy konania – dôkazné bremeno

Každý jednotlivý úkon právnej služby musí byť pri rozhodovaní o sume priznanej náhrady posudzovaný samostatne so zreteľom na to, či išlo ...

Predpoklady pre vyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti (§ 444 CSP)

Odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Súdna rada schválila presun sudcu na ŠTS a sudkyne na NS SRhttps://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-schvalila-presun-sudcu-na-/503325-clanok.html

Zasadnutie Súdnej rady sa uskutočnilo formou videokonferencie.

Rodičovská dovolenka ako v Česku? Vláda chystá zmenyhttps://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/566929-rodicovsky-prispevok-ako-v-cesku-vlada-chysta-zmeny/

Rodičovská dovolenka by aj na Slovensku mohla byť v dĺžke podľa výberu.

Šanta: Kováčik má jedinú miestenku - do väzeniahttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566850-santa-kovacik-ma-jedinu-miestenku-do-vazenia/

O funkciu generálneho prokurátora sa uchádza aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján ...

Notárska komora pripravuje bezplatné online konzultáciehttps://www.teraz.sk/slovensko/europsky-den-justicie-prinesie-bezpla/502976-clanok.html

Dni otvorených dverí notárstva v Európe každoročne organizuje Rada notárstiev Európskej ...

MV SR: Návštevy klientskych centier sú možné v dohodnutých termínochhttps://www.teraz.sk/slovensko/navstevy-klientskych-centier-su-mozn/502969-clanok.html

Rezort vnútra zdôrazňuje, že počas núdzového stavu neplatia lehoty platnosti uvedené na ...

Baránik: Slovenská prokuratúra je v morálnom rozkladehttps://www.teraz.sk/slovensko/baranik-slovenska-prokuratura-je-v-m/502931-clanok.html

Je zrejmé, že slovenská prokuratúra je v morálnom rozklade a napriek tomu je stále ...

Nové časopisy

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Justičná revue 8-9/2020

Justičná revue 8-9/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Bulletin slovenskej advokácie 9/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2020

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

PoUtStŠtPiSoNe
: