Dôvodová správa
Všeobecná časť
Účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je doplniť platný zákon o priestupkoch a ďalšie zákony, tak, aby sa po prijatí novely rozšírila jeho pôsobnosť konať, prejednávať a postihovať konanie, ktoré javí znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch a podľa iných zákonov upravujúcich priestupky aj v prípadoch, ak sa javí, že takéhoto konania sa mal alebo mohol dopustiť niektorý z ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
Novela vychádza z materiálnej podstaty našej ústavy.
Podľa článku 1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.". Podľa článku 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.". Podľa článku 12. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.".
V posledných rokoch sa opakovane diskutuje o tom, či priestupková imunita čo do jej rozsahu a čo do počtu jej nositeľov je v právnom štáte ešte opodstatnená.
Ústavní činitelia nie sú beztrestní. V rámci uplatňovania vzájomných kontrolných mechanizmov medzi jednotlivými zložkami štátnej moci sa však v súčasnosti používa na prejednanie ich skutkov, ktoré by mohli byť priestupkami a na vyvodenie zodpovednosti voči nim iný postup, než voči ostatným občanom. Na prejednanie ich konania sú určené iné orgány, než orgány polície alebo správne orgány. Návrh novely vychádza z toho, že v súčasnosti takýto osobitný postup vo vzťahu k väčšine našich ústavných činiteľov už nie je potrebný, že navrhovaná zmena neohrozí pôsobenie týchto ústavných činiteľov v ústavných funkciách a neposkytne priestor na zneužitie nadobudnutých kompetencií voči nim.
Ústavní činitelia môžu aj prijatím tejto novely preukázať, že majú dôveru v inštitúcie nášho právneho štátu. Najvyššie ústavné funkcie a osoby požívajúce diplomatické imunity sú z pôsobnosti tohto zákona vyňaté a predkladaná novela vytvára priestor na zjednodušenie procesu uplatnenia a uplatňovania zodpovednosti za prípadný priestupok, ak sa ho mal dopustiť niektorý z ostatných ústavných činiteľov. Uplatňovanie zodpovednosti voči niektorým ústavným činiteľom, ak sú podozriví zo spáchania priestupku, je súčasnosti zdĺhavé, komplikované o je zrejmé z platnej právnej úpravy týkajúcej sa napríklad poslancov, sudcov.
Ústava Slovenskej republiky k priestupkovej imunite poslancov v čl. 78 ods. 3 uvádza – „možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon".
V súčasnosti účinný všeobecný priestupkový predpis - zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nadväzuje na ústavnú úpravu v § 9 ods. 2, podľa ktorého – „(2) Podľa tohto zákona možno prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky pri vykonávaní činnosti, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo poškodeniu majetku alebo odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky v krvi v súvislosti s dopravnou nehodou, na ktorej sa zúčastnil ako vodič.".
Okrem výrazne stručne vymedzenej pôsobnosti zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na postavenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sa ako problém javí aj skutočnosť, že úprava priestupkov nie je len predmetom tohto zákona, ale aj osobitných zákonov.
Novou úpravou sa tento problém rieši tým, že sa navrhuje, že bude možné prejednať každé konanie ústavného činiteľa, okrem stanovených výnimiek, ktoré je priestupkom podľa zákona o priestupkoch, ale aj podľa osobitných predpisov. A súčasne sa určuje, že také konanie, ktoré bolo prejednané alebo je prejednávané podľa priestupkového zákona nemôže byť predmetom disciplinárneho konania sudcov a poslancov.
Predmetná právna úprava nie je upravená primárnym ani sekundárnym právom EÚ.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.
Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť.
Osobitná časť:
K čl. I:
Bod 1. -
Súčasné znenie § 9 ods. 2 sa navrhuje nahradiť novým, podľa ktorého bude možné prejednať konanie ústavného činiteľa, ktoré je priestupkom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo podľa osobitného zákona – výpočet týchto osobitných zákonov v poznámke pod čiarou k odkazu 1a) je len demonštratívny a nevylučuje použitie aj iných osobitných zákonov, ktoré upravujú priestupky.
Bod 2. –
Navrhuje sa, aby osoba, na ktorú sa tento návrh zákona vzťahuje mohla vysloviť s prejednaním priestupku na mieste súhlas a tým by sa vec odstúpila na prejednanie miestne príslušnému orgánu. Tento by vec postúpil na prejednanie tomu orgánu, ktorý je vecne príslušný a osoba, na ktorú sa návrh zákona vzťahuje má v jeho územnom obvode miesto výkonu ústavnej funkcie.
K čl. II:
V rokovacom poriadku NR SR sa doplňuje ustanovenie, podľa ktorého sa vylučuje, aby za jedno konanie poslanca bolo možné vec prejednať v priestupkovom konaní a taktiež v disciplinárnom konaní, čo by bolo v rozpore so zásadou, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie.
K čl. III:
K bodom 1. a 2. -
V zákon o sudcoch a prísediacich sa doplňujú ustanovenia, podľa ktorých sa vylučuje, aby za jedno konanie sudcu bolo možné vec prejednať v priestupkovom konaní a taktiež v disciplinárnom konaní, čo by bolo v rozpore so zásadou, že za jeden skutok je možné udeliť len jedno opatrenie.
K čl. IV:
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 2011.