DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám").
Návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica").
Smernica síce je uvedená v transpozičnej prílohe zákona o slobodnom prístupe k informáciám (ako aj zákona 215/1995 Zb. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov), avšak Európska komisia zaslala Slovenskej republike formálne oznámenie – výzvu č. 2010/2138, v ktorom konštatuje nesprávnu transpozíciu smernice, a to najmä pre nesúlad s článkami 2,3,4,6,7,8,10 a 11.
Problematika opakovaného použitia informácií sa pôvodne predkladala ako samostatný zákon, pričom medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené v júni roku 2011. Vzhľadom k vysokému počtu uplatnených pripomienok, ktoré mali vo veľkej miere protichodný obsah, bola opätovne vykonaná analýza, na základe ktorej sa ukázala integrácia do zákona o slobodnom prístupe k informáciám ako najvhodnejšie riešenie. Aj samotná smernica predpokladá úpravu ako nadstavbu na existujúcu národnú úpravu a to v ods. 9 preambuly smernice, podľa ktorého je smernica postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá prístupu k dokumentom.
V októbri 2011 doručila Európska komisia Slovenskej republike odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzýva Slovenskú republiku, aby v termíne do 28. decembra 2011 uviedla svoj právny poriadok do súladu s požiadavkami Európskej komisie a aby bola transpozícia smernice do tohto termínu riadne ukončená. Potrebné legislatívne kroky však boli spomalené v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Slovenskej republiky.
V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené nielen požiadavky Európskej komisie, ale aj odôvodnené pripomienky, ktoré boli vznesené pri doterajších legislatívnych podobách problematiky opakovaného použitia informácií.
Upravujú sa základné pojmy požadované smernicou, najmä opakované použitie informácií ako aj samotný pojem informácie. Špecifikuje sa aj okruh povinných osôb, ktorý korešponduje s právnou úpravou verejného obstarávania tak, aby boli naplnené požiadavky smernice.
Návrh zákona vychádza z princípov nediskriminácie a transparentnosti podmienok a postavenia žiadateľov. Osobitne upravuje tzv. výhradné dohody, ktoré obsahujú ustanovenia obmedzujúce pre ostatných žiadateľov, pričom tieto považuje návrh zákona za neplatné. Výnimku tvorí prípad, ak je takéto obmedzenie vo verejnom záujme, čo sa však pravidelne prehodnocuje.
Smernica ani návrh zákona neobsahujú povinnosť povinnej osoby sprístupniť informácie na opakované použitie. Je na jej rozhodnutí či informácie sprístupní; ak tak však urobí, vzťahuje sa na ňu rad povinností, okrem iného hlavne zásada rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s možnosťami sprístupnenia informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza dva režimy a to bez podmienok a s podmienkami.
Vo veci úhrad za sprístupnenie informácií na opakované použitie návrh zákona zavádza možnosť uplatnenia tzv. príplatku, výška ktorého nesmie presiahnuť 10 % účelne vynaložených a iných oprávnených nákladov. Použitie príplatku je však účelne viazané a to na skvalitňovanie prístupu k informáciám, najmä s prihliadnutím na digitalizáciu informácií, ktoré majú k dispozícii povinné osoby.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a vplyv na životné prostredie.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a dňa 1. augusta 2012 bol schválený vládou Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1
Týmto bodom sa do zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám") zavádzajú osobitné ustanovenia o opakovanom použití informácií, ktorými sa transponuje záväzný právny akt Európskej únie - smernica č. 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (ďalej len „smernica"). Transpozícia sa tak vykonáva v súlade s odsekom 9 preambuly smernice, podľa ktorého je smernica postavená na existujúcom prístupovom režime členských štátov a nemení národné pravidlá prístupu k dokumentom.
Na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám tak budú existovať popri sebe tri režimy, a to:
a) povinné zverejňovanie informácií (§ 5), zmlúv (§ 5a), faktúr a objednávok (§5b);
b) sprístupňovanie informácií na žiadosť (§ 14 a nasl.);
c) sprístupňovanie informácií na opakované použitie (§ 21b a nasl.).
§ 21b
Z dôvodu jednoznačnosti sa zavádzajú úvodné definície používaných pojmov.
Definícia pojmu „opakované použitie informácií" uvedená v odseku 1 vychádza z definície tohto pojmu uvedeného v Čl. 2 ods. 4 smernice. Základnými črtami tejto definície sú:
- informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii;
- použitie na podnikateľské ako aj na nepodnikateľské účely;
- účel použitia je odlišný od pôvodného účelu použitia, na ktorý bola informácia vytvorená v rámci plnenia úloh tejto povinnej osoby;
- nejde o výmenu informácií medzi povinnými osobami pri plnení ich úloh; tým nie je dotknutý § 21f ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ad. 1. Nadväzuje sa na § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Ad. 2 Podnikateľský účel pre potreby tohto zákona nemožno vykladať len v zmysle legálnej definície podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo ho spájať len s podnikateľmi definovanými v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; dôležitým kritériom je opakované použitie informácií na dosiahnutie zisku bez ohľadu na status žiadateľa.
Ad. 4 Povinné osoby si viac-menej na dennej báze vymieňajú medzi sebou informácie, a to v rámci súčinnosti pri plnení ich úloh, ktoré sú vymedzené napríklad v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „kompetenčný zákon"); takéto použite informácií nespadá pod definíciu opakovaného použitia informácií uvedeného v zákone o slobodnom prístupe k informáciám. Podmienkou však je, že informácie sa používajú v medziach plnenia úloh týchto povinných osôb. Ak by povinná osoba nesplnila tento predpoklad, podliehala by štandardnému režimu opakovaného použitia informácií, to znamená, že by mala všetky povinnosti žiadateľa. Uvedené zavádza § 21f ods. 6 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý vychádza z Čl. 10 ods. 2 smernice, ktorý ustanovuje, že ak subjekt verejného sektora opakovane použije dokumenty ako vstup pre svoje komerčné aktivity, ktoré nepatria do rozsahu jeho verejných úloh, na zhotovenia dokumentov takých aktivít uplatnia rovnaké poplatky a iné podmienky, aké platia pre iných užívateľov. Účelom má byť nediskriminácia ostatných žiadateľov popri povinnej osobe, ktorá použije dokumenty na podnikateľské aktivity.
Definícia pojmu „informácia" na účely opakovaného použitia informácií uvedená v odseku 2 vychádza z definície pojmu „dokument" obsiahnutého v Čl. 2 ods. 3 smernice, ktorá pod tento pojem subsumuje každý obsah bez ohľadu na formu prenosu dát (na papieri alebo v elektronickej forme, alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam) a akúkoľvek časť takéhoto obsahu. Použitie pojmu informácia namiesto pojmu dokument je odôvodené najmä potrebou zosúladiť text osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií s predošlými ustanoveniami zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Definícia informácie okrem iného vychádza z pojmov upravených v osobitnom zákone č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov („zvukový záznam", „zvukovo-obrazový záznam" a „audiovizuálne dielo").
Potrebu osobitnej definície „povinnej osoby" na účely ustanovení o opakovanom použití informácií si vyžiadala úprava Čl. 2 ods. 1 a 2 smernice, ktorá upravuje okruh povinných osôb osobitne.
Povinnou osobou sa tak na účely osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií rozumie
1. povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám;
2. právnická osoba, ktorá je založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný charakter, a
a) je úplne alebo z väčšej časti zapojená na rozpočet povinnej osoby podľa § 2 ods. 1,
b) je ovládaná povinnou osobou podľa § 2 ods. 1, alebo
c) viac ako polovica členov jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu je vymenovaná alebo volená povinnou osobou podľa § 2 ods. 1;
Predvetie uvedenej definície právnickej osoby preberá z dôvodu jednotnosti predvetie definície právnickej osoby, ktorá je verejným obstarávateľom podľa § 6 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právnická osoba, ktorá nie je primárne založená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát výhradný alebo rozhodujúci vplyv. V situácii, ak daná právnická osoba bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení, Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne pritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod na jej vyňatie spod definície povinnej osoby, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti.
Do skupiny právnických osôb podľa odseku 4 patria organizácie zriadené ústrednými štátnymi orgánmi, obcami, mestami, vyššími územnými celkami ako rozpočtové a príspevkové organizácie.
3. združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jedna z povinných osôb podľa odseku 4 alebo § 2 ods. 1.
Odsek 5 zakotvuje princíp primeraného použitia predchádzajúcich ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Príkladom primeraného použitia je napríklad vymedzenie pojmu žiadateľ (§ 4 ods. 1), spôsob podania žiadosti (§ 14 ods. 1), spôsob odstraňovania nedostatkov v žiadosti (§ 14 ods. 3), rozhodnutie zápisom v spise (18 ods. 1), fiktívne rozhodnutie, keď sa predpokladá, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým žiadosť o poskytnutí informácie odmietla (§ 18 ods. 3), ako aj opravné prostriedky vrátane možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia (§ 19).
§ 21c
V súlade s požiadavkami smernice sa vymedzuje rozsah informácií, na ktoré sa opakované použitie informácií vzťahovať nebude (odsek 1). Navrhované znenie § 21c ods. 1 a 2 rozširuje rozsah informácií aj nad rámec smernice z dôvodu analogickej úpravy sprístupňovania informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V uvedenom ustanovení sa implementuje Čl. 1 ods. 2 a 3 smernice.
Odsek 1 tohto ustanovenia negatívne vymedzuje vecnú pôsobnosť osobitných ustanovení na jednotlivé typy informácií vymedzené v písmenách a) až h).
Vymedzenie v písm. a) nadväzuje na rozsah informácií, ktoré sa nesprístupňujú podľa predchádzajúcich ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám (t.j. obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až 13) okrem § 11 ods. 1 písm. c). Dôvodom vylúčenia predmetného ustanovenia je skutočnosť, že smernica nevyžaduje postup uvedený v § 11 ods. 1 písm. c), podľa ktorého povinná osoba vyzýva oprávnenú osobu na udelenie súhlasu. V prípade žiadosti o opakované použitie informácií podľa § 21c ods. 1 písm. c) povinná osoba v rozhodnutí oznámi žiadateľovi kto je nositeľom práva duševného vlastníctva, ak je povinnej osobe známy (§ 21i ods. 2 druhá veta).
Informácie podľa § 21c ods. 1 písm. b) sa vzťahujú na tie informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii, avšak ich nevyhotovila v súvislosti s plnením jej úloh, ktoré sú vymedzené napríklad v kompetenčnom zákone.
Ustanovenie § 21c ods. 1 písm. c) je potrebné vykladať v rozsahu odseku 22 preambuly smernice, ktorý uvádza, že práva duševného vlastníctva tretích strán nie sú touto smernicou dotknuté. Pojem práva duševného vlastníctva síce smernica chápe iba v rozsahu autorských práv a práv s tým súvisiacich práva, súčasne však uvádza, že sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú predmetom práva priemyselného vlastníctva ako sú patenty, registrované vzory a ochranné známky. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné zavádzať nový odkaz pod čiarou, postačuje existujúci odkaz 23), ktorý je exemplifikatívny. Pri aplikácii normy upravenej v písmene c) predmetného ustanovenia je preto potrebné, aby povinná osoba brala na zreteľ ochranu práv tretích osôb vyplývajúcich z úpravy ochrany práv duševného vlastníctva, najmä z Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel a z Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). Smernica súčasne nemá dopad na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení harmonizácii niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/09/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz.
Pod inštitúciami uvedenými pod písmenom d) sa rozumie Rozhlas a televízia Slovenska. Je dôležité poukázať na skutočnosť, že Rozhlas a televízia Slovenska nespĺňa definíciu povinnej osoby podľa § 21b ods. 4 (Rozhlas a televízia Slovenska nie je úplne alebo z väčšej časti zapojený na rozpočet povinnej osoby, pričom hlavným zdrojom príjmu sú úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Podľa výročnej správy STV za rok 2010 tvorili výnosy z úhrad za služby verejnosti 73,9 % z jej celkových výnosov, podľa výročnej správy SRo za rok 2010 tvorili výnosy z úhrad za služby verejnosti až 89,5% z jeho celkových výnosov. Zároveň nie je ovládaný žiadnou povinnou osobou).
Vzdelávacími a výskumnými inštitúciami (písmeno e) sa na účely tohto zákona rozumejú najmä školy, vysoké školy, výskumné inštitúcie, vrátane organizácií založených na účely výmeny výsledkov výskumu a kultúrnymi inštitúciami (písmeno f) najmä múzeá, knižnice, archívy, orchestre, opery, balety a divadlá.
Pod informáciou, sprístupnením ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky alebo jej zahraničnopolitických záujmov je potrebné rozumieť najmä
1. informácie získané Vojenským spravodajstvom podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov;
Informácie získavané a vyhodnocované spravodajskými službami za účelom ochrany bezpečnosti štátu sú podľa osobitných zákonov určené pre vymedzený okruh osôb ústavných činiteľov, teda nie je možné ich poskytnutie verejnosti na podnikateľské účely alebo iné účely odlišné od pôvodného účelu, pre ktorý boli získané a spracované.
2. informácie týkajúce sa činnosti Slovenskej informačnej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Je potrebné uviesť, že prevažná väčšina vyššie uvedených informácií je aj utajovanou skutočnosťou, avšak v prípadoch neutajovaných informácií majúcich vzťah k činnosti uvedených subjektov je nepochybné, že ich sprístupnením by mohlo dôjsť k ohrozeniu obranyschopnosti alebo bezpečnosti Slovenskej republiky, preto sú z pôsobnosti návrhu zákona vyňaté tieto, ale aj ďalšie informácie, ktorých sprístupnenie by mohlo ohroziť predmetné verejné záujmy.
Informácie uvedené pod písmenom h) je potrebné vykladať reštriktívne (napríklad pojem bezpečnostná politika). Povinné osoby nemôžu odôvodňovať nesprístupnenie informácie na účely opakovaného použitia napríklad o počte serverov, počte staníc s operačným systémom týmto ustanovením, kedy je ohrozenie relatívne žiadne.
V ustanovení § 21c ods. 2 sa negatívne vymedzuje vecná pôsobnosť osobitných ustanovení o opakovanom použití. Platí, že na použitie informácie zverejnenej podľa tohto zákona (povinné zverejňovanie informácií, zmlúv a údajov o faktúrach a objednávkach podľa § 5 až § 5b) alebo osobitného predpisu (napríklad proaktívne zverejňované informácie povinnými osobami, povinne zverejňované zmluvy, faktúry a objednávky, údaje v obchodnom registri, živnostenskom registri, údaje z vestníku verejného obstarávania a registra organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky) a na použitie informácie sprístupnenej podľa predchádzajúcich ustanovení (§ 14 a nasl.) tohto zákona sa nevzťahujú osobitné ustanovenie o opakovanom použití informácií.
Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.
§ 21d
Ustanovenie § 21d ods. 1 vychádza z odseku 9 preambuly smernice, ktoré hovorí, že smernica neobsahuje záväzok umožniť opakované použitie informácií. Rozhodnutie o tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie zostáva na členských štátoch alebo na príslušnom subjekte verejného sektora. Uvedené ustanovenie zároveň umožňuje povinnej osobe s ohľadom na technické, personálne či iné možnosti neumožniť opakované použitie informácií.
Ak však povinná osoba umožňuje opakované použite informácií, vzťahuje sa na ňu rad povinností a zásad, ktoré musí pri tom dodržať (napríklad zásada rovnakého zaobchádzania, transparentnosti, atď.). Osobitné ustanovenia ukladajú povinnej osobe zverejňovať na svojej webovej stránke, ak ju má zriadenú, inak podľa § 6 ods. 2 niekoľko údajov (najmä podľa § 21e ods. 5, § 21f ods. 7 a § 21k ods. 4).
Pre uľahčenie prístupu jednotlivých žiadateľov k zverejneným informáciám povinnej osoby sa zavádza povinnosť, aby povinná osoba nahlásila prevádzkovateľovi ústredného portálu verejnej správy údaje o svojich webových sídlach a iných miestach, kde sa zverejňujú skutočnosti týkajúce sa opakovaného použitia informácií. Žiadateľ tak na ústrednom portáli verejnej správy bude môcť zadaním konkrétnej povinnej osoby získať priamy odkaz na potrebné informácie súvisiace s opakovaným použitím informácií. Ide o centrálne portálové riešenie sprístupňovania informácií určených na opakované použitie, ktoré predpokladá smernica v odseku 23 preambuly a aj priamo v článku 9.
§ 21e
V ustanovení § 21e ods. 1 sa upravuje jeden z kľúčových princípov smernice, a to princíp rovnakého zaobchádzania so žiadateľmi o opakované použitie informácií (Kapitola IV smernice), ktorý sa uplatní ak povinná osoba umožňuje opakované použitie informácií.
Odsek 2 vychádza z Čl. 11 smernice, ktorý upravuje zákaz výhradných dohôd. Právny poriadok Slovenskej republiky pojem výhradná dohoda nepozná a smernica ho taktiež nevymedzuje. Z obsahu smernice vyplýva, že výhradnou dohodou sa rozumie dohoda uzatvorená medzi povinnou osobou a inou osobou, ktorá obsahuje výhradné práva pre konkrétnu osobu a informácie tvoriace predmet takejto zmluvy sa nebudú poskytovať ostatným žiadateľom, či už v rovnakej miere alebo sa nebudú poskytovať vôbec. V odseku 2 sa tak upravuje, že ustanovenia dohôd medzi povinnou osobou a inou osobou, ktoré obsahujú obmedzenie opakovaného použitia informácií pre ostatných žiadateľov, sú neplatné. V poňatí návrhu zákona môže ísť aj o dohody, ktoré sa uzatvárajú plnením. Nepredpisuje sa forma takejto dohody a preto za takéto dohody netreba považovať len písomné zmluvy. V súvislosti s „výhradnými dohodami" uzatvorenými do účinnosti zákona, odkazujeme na dôvodovú správu v časti prechodných ustanovení (bod 3).
V návrhu zákona sa v súlade so smernicou (Čl. 11 ods. 2) upravuje výnimka z neplatnosti ustanovení, ktoré obmedzujú opakované použitie informácií upraveného v odseku 1. Takáto výnimka sa umožňuje v prípade, ak je obmedzenie opakovaného použitia nevyhnutné vo verejnom záujme. Pojem verejný záujem právne predpisy používajú, avšak neobsahujú jeho vhodnú definíciu, najviac sa však približuje účelová definícia uvedená v § 2 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ide o záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo väčšine občanov. Existencia takýchto dohôd však musí byť všeobecne známa, a preto majú povinné osoby povinnosť zverejňovať takéto dohody na svojich webových stránkach, inak podľa § 6 ods. 2. Pri zverejňovaní dohôd je potrebné rešpektovať všeobecne platné zásady zverejňovania na zabezpečenie ochrany osobných údajov účastníkov a nesprístupnenie informácií, ktoré sa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupňujú – rozsah osobných údajov účastníka dohody odlišného od povinnej osoby je daný v § 5a ods. 13.
§ 21f
V ustanovení § 21f sa upravujú podmienky opakovaného použitia informácií.
Odsek 1 upravuje dva možné spôsoby povolenia opakovaného použitia informácií. Ak sa povinná osoba v zmysle ustanovenia § 21d ods. 1 rozhodne, že bude sprístupňovať informácie na opakované použitie, môže tak vykonať alternatívne nasledovnými spôsobmi - povoliť opakované použitie informácií bez určenia podmienok alebo s určením podmienok. V prípade, ak sa povinná osoba rozhodne, že bude umožňovať opakované použitie informácií bez určenia podmienok, musí pristupovať ku všetkých žiadostiam s ohľadom na zásadu rovnakého zaobchádzania. Rozhodnutie, či povinná osoba stanoví podmienky alebo nie je výlučne v jej kompetencii.
Ustanovenie odseku 2 stanovuje, čo obsahujú podmienky opakovaného použitia informácií, ktoré rozlišuje na požiadavky prístupu (t.j. počiatočné, vstupné podmienky najmä technického charakteru, ktoré musí žiadateľ splniť, aby mohlo byť vydané kladné rozhodnutie) a následné povinnosti žiadateľa pri opakovanom použití informácií (t.j. povinnosti pri samotnom používaní informácií).
Príkladný výpočet požiadaviek prístupu a povinností žiadateľa pri opakovanom použití sú uvedené v odsekoch 3 a 4. V prípade ak povinná osoba obmedzí v svojich podmienkach možnosť zmeny obsahu informácií, návrh zákona uvádza, že zmenou obsahu informácií nie je oprava nesprávnej a neaktuálnej informácie, prepojenie informácií s inými informáciami, ani doplnenie ďalších informácií, za podmienky, že je takáto zmenená informácia označená. Možnosť zmeny nesprávnych alebo neaktuálnych údajov je zaužívaným pravidlom (napríklad zákona č. 428/2002 Z. z.) aj s ohľadom na elimináciu ďalšieho šírenia takejto informácie.
Odsekom 5 sa transponuje Čl. 10 smernice. V súvislosti s požiadavkou smernice uvedenou v Čl. 8 ods. 1 druhá veta, aby podmienky nevyhnutne neobmedzovali hospodársku súťaž si dovoľujeme odkázať na ustanovenia § 39 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie znenia odseku 6 je uvedené pod § 21b.
Smernica vo svojich ustanoveniach (ods. 18 preambuly a Čl. 5 ods. 2) upravuje možnosť povinných osôb, aby sa mohli rozhodnúť, že v opakovanom použití informácií už nebudú pokračovať a z tohto dôvodu nebudú informácie určené na opakované použitie aktualizovať. Z uvedeného vychádza aj ustanovenie § 21f ods. 8. Povinnej osobe, ktorá sa rozhodne, že už naďalej nebude umožňovať opakované použitie informácií alebo že informácie nebude naďalej aktualizovať, sa zavádza povinnosť, podľa ktorej musí o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, inak podľa § 6 ods. 2.
Rovnakým spôsobom musí povinná osoba za účelom všeobecnej dostupnosti a informovanosti žiadateľov zverejňovať aj podmienky opakovaného použitia. Nezverejnenie podmienok však nemá za následok skutočnosť, že povinná osoba umožňuje opakované použitie informácií bez podmienok.
§ 21g
Návrh zákona, rovnako ako aj smernica (Čl. 5 ods. 1) vychádza z princípu, že povinná osoba sprístupňuje informácie v podobe a spôsobom, ktorý umožňujú jej technické podmienky, pričom preferuje poskytnutie informácií na opakované použitie v elektronickej podobe.
Povinná osoba nemá štandardne povinnosť sprístupňovať informácie na opakované použitie usporiadané v štruktúre alebo vo formátoch podľa kritérií určených žiadateľom a nemá povinnosť zabezpečiť osobitné technické riešenie prepojenia alebo pripojenia žiadateľa, ak požiadavky žiadateľa presahujú rámec jednoduchej operácie. Jednoduchou operáciou v zmysle odseku 2 nie je úkon, ktorý musí povinná osoba vykonať nad mieru obvyklú pri sprístupňovaní informácie v štruktúre alebo vo formátoch upravených napríklad štandardom ako súborom pravidiel spojených s vytváraním, rozvojom a využívaním informačných systémov verejnej správy, ktorý obsahuje charakteristiky, metódy, postupy a podmienky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a integrovateľnosť s inými informačnými systémami (podľa výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy).
Ak vznikne situácia, že povinná osoba má k dispozícii žiadanú informáciu vo viacerých podobách, je potrebné preferovať elektronickú podobu; samozrejme ak povinná osoba má elektronickú adresu žiadateľa k dispozícii.
§ 21h
V ustanovení § 21h sa upravujú osobitosti žiadosti o opakované použitie informácií (ďalej len „žiadosť"). Zo žiadosti musí byť okrem náležitostí podľa § 14 ods. 2 zrejmý údaj o tom, či žiadateľ
1. žiada informácie sprístupniť podľa ustanovení o opakovanom použití informácií (cieľom uvedeného je výslovne odlíšiť túto osobitnú žiadosť od žiadosti podľa § 14 a nasl.),
2. použije informácie na podnikateľský alebo na nepodnikateľský účel (najmä z dôvodu posúdenia poplatkovej povinnosti).
Zdôraznením osobitosti ustanovení o opakovanom použití informácií je aj odsek 2, ktorý rieši situáciu, keď žiadosť nebude obsahovať niektorý z údajov uvedených v odseku 1; v tom prípade povinná osoba vybaví žiadosť podľa § 14 a nasl. Je potrebné spomenúť, že informácie sprístupnené na základe žiadosti podľa § 14 a nasl. možno aj naďalej „neobmedzene" používať; ak však má žiadateľ záujem na tom, aby boli použité osobitné ustanovenia o opakovanom použití informáciách, musí túto skutočnosť uviesť priamo v žiadosti [odsek 1 písm. a)].
Na spôsob podania žiadosti, odstraňovania nedostatkov v žiadosti, ako aj na spôsob kladného vybavenia žiadosti sa primerane použijú predchádzajúce ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
§ 21i
V § 21i sa upravujú osobitosti postupu povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti.
V odseku 1 sa zavádza lehota 20 pracovných dní na vybavenie žiadosti. Uvedená lehota vyplýva priamo zo smernice (Čl. 4 ods. 2) a jej dĺžka súvisí s predpokladanou potrebou zabezpečenia prepojenia alebo pripojenia žiadateľa s databázou povinnej osoby. Takto určená lehota sa v závažných prípadoch, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, môže predĺžiť, maximálne však o ďalších 20 pracovných dní. O takomto predĺžení a jeho dôvodoch musí byť žiadateľ bez zbytočného odkladu, najneskôr do 21 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti informovaný.
Postupy povinnej osoby pri vybavovaní žiadostí, ak opakované použitie informácií umožňuje, môžu byť nasledovné:
1. povinná osoba sprístupňuje informácie bez podmienok - v tomto prípade sprístupní informácie na účel opakovaného použitia rozhodnutím (ak sa požadované informácie sprístupňujú podľa §21c a 21d) – primeraným použitím ustanovenia § 18 ods. 1 urobí rozhodnutie zápisom v spise;
2. povinná osoba sprístupňuje informácie a má určené podmienky - v prípade ich splnenia sprístupní informácie na účel ich opakovaného použitia rozhodnutím (ak sa požadované informácie sprístupňujú podľa § 21d) – primeraným použitím ustanovenia § 18 ods. 1 urobí rozhodnutie vo zápisom v spise;
3. povinná osoba sprístupňuje informácie podľa § 21d, ale zatiaľ nemá určené podmienky – v tomto prípade buď v lehote podľa odseku 1 sprístupní rozhodnutím informácie na účel ich opakovaného použitia bez podmienok alebo v lehote podľa odseku 1 určí podmienky rozhodnutím, pričom toto rozhodnutie aj zverejní podľa § 21f ods. 7. Ak povinná osoba určí podmienky rozhodnutím je vylúčené fiktívne rozhodnutie, domnienka ktorého by v prípade, ak by ich určila napríklad len oznámením, nastala. Táto situácia rieši tzv. prvé určenie podmienok, pričom si vyžiadala aj osobitosť určenia začiatku plynutia lehoty na vybavenie žiadosti, ktorá podľa odseku 4 začína plynúť až dňom podania oznámenia žiadateľa o splnení určených podmienok.
4. v ostatných prípadoch žiadosť rozhodnutím odmietne (najmä z dôvodu že sa požadované informácie nesprístupňujú podľa § 21c a §21d – t.j. povinná osoba žiadané informácie nesprístupňuje, alebo ich nemá k dispozícii, alebo nejde o povinnú osobu na účely osobitných ustanovení o opakovanom použití informácií, alebo informácie sú predmetom „výhradnej dohody", atď.) – rozhodnutie musí byť v súlade so Správnym poriadkom, t.j. musí obsahovať aj odôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch. Je tiež potrebné poukázať na osobitosť prípadu, ak predmetom žiadosti sú informácie, na ktoré sa vzťahuje právo duševného vlastníctva [§ 21c ods. 1 písm. c)], kedy povinná osoba žiadateľovi v rozhodnutí oznámi, kto je nositeľom práva, t.j. nezískava iniciatívne súhlas podľa § 11 ods. 1 písm. c), a to z dôvodu vylúčenia tohto ustanovenia v negatívnom vecnom rozsahu pôsobnosti ustanovení o osobitnom použití informácií v § 21c ods. 1 písm. a).
Do úvahy prichádza aj fiktívne rozhodnutie, na ktoré sa primerane použije ustanovenie § 18 ods. 3.
Ak povinná osoba informácie nemá k dispozícii, ale má vedomosť o tom, kde ich možno získať - žiadosť postúpi na základe analogického použitia ustanovenia § 15 do 5 dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, pričom lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.
V odseku 5 je riešená situácia, kedy povinná osoba prestala spĺňať podmienky opakovaného použitia informácií. V tom prípade povinná osoba na základe rozhodnutia zruší opakované použitie informácií. Následkom takéhoto stavu je napríklad odpojenie od databázy povinnej osoby a ak bolo žiadateľovi podľa § 21k ods. 5 písm. a) súčasne upustené od príplatku podľa § 21k ods. 5, je navyše na základe rozhodnutia povinnej osoby povinný uhradiť tento príplatok (viď § 21k ods. 7).
§ 21j
V ustanovení § 21j sa upravuje nárok žiadateľa na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu povinnej osoby podľa § 18 ods. 3, o preskúmaní podmienok opakovaného použitia informácií podľa § 21e ods. 6, o odmietnutí žiadosti podľa § 21i ods. 2 a 6, o zrušení rozhodnutia § 21i ods. 5, a to subsidiárnym použitím § 19 ods. 1 v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie podľa § 21i ods. 1.
Na opravné prostriedky, spôsob ich podávania a rozhodovanie o nich, sa primerane použije ustanovenie § 19.
Vzhľadom k subsidiárnemu použitiu ustanovenia § 18 ods. 1, ktorý stanovuje, že v prípade pozitívneho rozhodnutia nemožno podať opravný prostriedok, v odseku 2 § 21j sa zdôrazňuje zásada rovnakého zaobchádzania. Odvolanie je tak prístupné aj vtedy, ak povinná osoba sprístupní informácie na účel ich opakovaného použitia a žiadateľ sa domnieva, že neboli dodržané rovnaké podmienky podľa § 21e ods. 1.
§ 21k
V ustanovení § 21k sa upravuje úhrada za opakované použitie informácií, ktorá je podľa odseku 1 príjmom povinnej osoby a môže byť jednorazová alebo opakovaná (v závislosti od rozhodnutia povinnej osoby, najmä či je možné stanoviť úhradu jednou sumou)
Súčasne nie je možné vykladať subsidiárne použite uvedené v § 21b ods. 5 tak, že povinná osoba bude požadovať úhradu aj podľa § 21 aj podľa § 21k.
Úhrada za opakované použitie informácií sa vypočíta ako súčet účelne vynaložených nákladov spojených najmä s umožnením prístupu k informáciám prostredníctvom nového alebo existujúceho priameho alebo nepriameho prepojenia alebo pripojenia žiadateľa k databáze informácií povinnej osoby, so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov, s odoslaním informácií žiadateľovi a príplatku nepresahujúceho 10 % tejto sumy, ktorý si povinná osoba je oprávnená pripočítať k účelne vynaloženým nákladom.
Priame alebo nepriame prepojenie alebo pripojenie je potrebné vykladať extenzívne, to znamená že zahŕňa sprístupnenie informácií vo všetkých podobách (aj s ohľadom na definíciu informácie uvedenú v § 21b ods. 1), čiže nielen v elektronickej podobe (t.j. prístup do databázy povinnej osoby vo vopred vymedzenom rozsahu určenom povinnou osobou pomocou technických aplikácií umožňujúcich dohodnutý rozsah oprávnení na nakladanie s obsahom databázy).
Pri nepriamom pripojení alebo prepojení absentuje možnosť žiadateľa na priamy prístup do databázy povinnej osoby. Nepriame pripojenie je umožnené napríklad prostredníctvom vytvorenia technickej aplikácie (technického rozhrania), pomocou ktorého sa žiadateľovi sprístupňujú konkrétne informácie v pravidelných dohodnutých intervaloch, respektíve ak ide o informáciu, ktorú má povinná osoba k dispozícii iba v listinnej podobe prostredníctvom poštových služieb.
Databázou na účely tohto zákona sa rozumie súbor nezávislých diel, údajov alebo iných materiálov systematicky alebo metodicky usporiadaných a jednotlivo prístupných elektronickými alebo inými prostriedkami.
Uplatnenie príplatku zo strany povinnej osoby vychádza z Čl. 6 smernice, ktorá počíta s „primeranou návratnosťou investícií"; z tohto dôvodu je aj účel použitia poplatku daný a to v odseku 3. Povinná osoba by jeho použitím mala skvalitňovať poskytovanie informácií, tak ako je uvedené v odseku 3 § 21k.
V súvislosti s konečnou výškou úhrady za opakované použitie informácií je potrebné rešpektovať rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi (§ 21e) rovnako nediskrimináciu (§ 21f ods. 5). Určitý kontrolný nástroj v tejto súvislosti majú žiadatelia aj prostredníctvom povinnosti povinnej osoby uvedenej v § 21k ods. 4 zverejňovať spôsob výpočtu úhrad.
Požiadavka Čl. 7 druhá veta smernice je vyjadrená v odseku 5, kedy z dôvodu transparentnosti oznámi povinná osoba žiadateľovi skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výpočet úhrady na opakované použitie informácií; o uvedené si však musí žiadateľ osobitne požiadať.
Návrh zákona zavádza aj
1. upustenie od zaplatenia príplatku (odsek 5);
V prípade, ak žiadosť podáva žiadateľ, ktorým je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby a má záujem o upustenie od príplatku podľa § 21k ods. 5 musí k žiadosti predložiť čestné vyhlásenie, ktorým preukáže, že nebude poskytovať informácie ďalej tretím osobám na podnikateľské účely. Podmienky uvedené v § 21k ods. 5 písm. a) a b) by mali vyplývať zo samotnej žiadosti.
Podmienky musia byť splnené kumulatívne.
2. možnosť upustenia od zaplatenia úhrady (odsek 6);
Pri žiadostiach rovnakého druhu však musí postupovať rovnako. Kedy ide o žiadosť rovnakého druhu zostáva na posúdenie povinnej osoby, ktorá musí rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania. Nemusí však ísť len o zhodu v predmete žiadosti, t.j. informácií, ktoré žiadateľ žiada sprístupniť, ale napríklad aj osoby žiadateľa.
Ak je žiadateľom osoba so zmyslovým postihnutím, znáša náklady za sprístupnenie informácií povinná osoba (§ 21 druhá veta).
K bodu 2
Doplnenie spoločných ustanovení zdôrazňuje osobitosť ustanovení o opakovanom použití informácií a to tak, že ustanovenia o osobitnom použití informácií sa použijú na prístup k informáciám len na základe žiadosti podľa § 21h.
K bodu 3
V bode 3 sú upravené prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012. V odseku 1 je upravený princíp, podľa ktorého ustanovenia takzvaných „výhradných dohôd", teda dohôd, ktoré obsahujú obmedzenie opakovaného použitia informácií ostanými žiadateľmi, sa stanú neplatné 1. decembra 2012. Uvedené však neplatí, ak ide je obmedzenie nevyhnutné na poskytovanie služieb vo verejnom záujme; tieto dohody ostávajú v platnosti, musia sa však zverejniť najneskôr do 31. decembra 2012.
V súlade s § 22d ods. 2 a 3, povinná osoba nemôže podmieňovať povolenie opakovaného použitia informácií určením podmienok, ak ide o informácie alebo štruktúru informácií, ktoré boli alebo sú verejne dostupné alebo zverejnené povinnou osobou pred 1. decembrom 2012.
Zároveň sa upravuje, že informácia zverejnená podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu sprístupnená podľa tohto zákona pred 1. decembrom 2012, môže byť ďalej použitá žiadateľom na podnikateľské a nepodnikateľské účely.
K bodu 4
Navrhuje sa úprava znenia prvého bodu v prílohe k zákonu z dôvodu mimoriadneho vydania slovenskej jazykovej verzie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora v Úradnom vestníku EÚ. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32).
K bodu 5
Navrhuje sa úprava znenia druhého bodu v prílohe k zákonu z dôvodu mimoriadneho vydania slovenskej jazykovej verzie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS. (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 7).
Čl. II
Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. decembru 2012.
V Bratislave, 1. augusta 2012
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Tomáš Borec, v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky