Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
I.
Platný zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov. Novo zaviedol pravidlá zabezpečujúce zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zmenou ich tepelnej ochrany a vykurovania a prípravy teplej vody, vetrania, chladenia a osvetlenia s cieľom znížiť spotrebu energie v budovách a znížiť emisie skleníkových plynov z užívania budov. Obsahom týchto pravidiel bolo päť celoplošných opatrení, a to
- určenie jednotnej metodiky výpočtu tzv. integrovanej energetickej hospodárnosti budov,
- určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových (novopostavených) budov,
- určenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť tzv. veľkých existujúcich budov (t. j., nad 1 000 m2 úžitkovej plochy) v rámci ich významnej obnovy zásahom do tepelnej ochrany budov zateplením obvodového a strešného plášťa, výmenou pôvodných otvorových výplní (okien) a zásahom do energetického vybavenia budov,
- zavedenie povinnej energetickej certifikácie niektorých kategórií budov,
- zavedenie povinnej pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných systémov – túto povinnosť upravuje zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedené opatrenia sa v praxi presadzovali postupne od 1. januára 2006 do 1. januára 2008 spolu s vykonávacou vyhláškou a prijatím nových slovenských technických noriem (STN), ktoré boli prevzaté z európskych technických noriem (EN) pripravených na základe mandátu Európskej komisie č. M 343.
Dôležitosť uvedených opatrení je daná tým, že až 40 % celkovej spotreby energie v Európskej únii spotrebujú budovy na vykurovanie a prípravu teplej vody, klimatizáciu, osvetlenie a pohon zabudovaných zariadení (napríklad výťahov, a pod.). Na základe tohto zistenia Európska rada v marci 2007 vytýčila a v januári 2008 vyhlásila klimaticko-energetický balíček, ktorého cieľom bolo celoplošne znížiť spotrebu energie do roku 2020 až o 20 % a súčasne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na 20 %. Na základe toho bola citovaná smernica zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Termín jej povinnej transpozície do slovenského právneho poriadku je 9. júl 2012 a účinnosť 9. január 2013.
II.
Hlavným obsahom navrhovaného zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ do slovenského právneho poriadku. Nová smernica ponecháva v platnosti všetky doterajšie úlohy a pravidlá a pridáva novú úlohu využívať energiu z obnoviteľných zdrojov. Tým sa má dosiahnuť splnenie úloh vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy UNFCCC, a zároveň dosiahnuť, aby podiel energie získanej z obnoviteľných zdrojov tvoril 20 % celkovej spotrebovanej energie do roku 2020. Zo smernice vyplývajú pre členské štáty tieto nové hlavné úlohy:
- zohľadňovať v metodike výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov miestne klimatické podmienky a vnútorné prostredie budov vo vzťahu k efektívnosti vynakladaných nákladov, ktoré sú potrebné na výstavbu nových budov a na významnú obnovu existujúcich budov;
- zohľadňovať v metodike výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov okrem ich tepelnotechnických vlastností aj ostatné faktory ovplyvňujúce ich energetickú hospodárnosť, najmä systémy vykurovania a klimatizácie, uplatňovanie energie z obnoviteľných zdrojov (najmä zabudovaných zariadení v budove a v jej blízkom okolí), vplyv okolitých budov, najmä tienenie, kvalitu vnútorného vzduchu v budove a vhodné prirodzené osvetlenie;
- určovať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov tak, aby znižovanie potreby energie budov bolo na nákladovo optimálnej úrovni energetickej efektívnosti s využívaním možností technického pokroku v stavebných výrobkoch a v zariadeniach na vykurovanie a prípravu teplej vody, chladenie, vetranie a osvetlenie budov;
- zavedenie národných plánov zameraných na zvýšenie celkového počtu budov s takmer nulovou potrebou energie do roku 2020; schválené národné plány a ich plnenie vyžadujú notifikáciu Komisii,
- zaviesť nové alebo prispôsobiť existujúce finančné nástroje na zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti obydlí aj s využitím súkromno-verejných partnerstiev, na podporu zavádzania ekologických technológií a energeticky účinných systémov, na revíziu stavebných postupov a na využívanie kvalitnejších stavebných výrobkov;
- povinnosť zostavovať zoznamy existujúcich a navrhovaných opatrení finančnej povahy na podporu investícií a odstraňovanie právnych prekážok na trhu a na bezplatnú alebo dotovanú technickú pomoc a poradenstvo, ako aj na dotácie a grantové programy a na dotované úverové programy a úvery s nízkym úrokom,
- zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus kvality vydávaných energetických certifikátov a kontroly vykurovacích a klimatizačných systémov,
- umožniť architektom a ďalším projektantom prístup k informáciám o výsledkoch výskumu o nových ekologických technológiách a energeticky účinných systémoch, o nových stavebných výrobkoch a o nových stavebných postupoch s cieľom zabezpečiť optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej hospodárnosti a energetickej efektívnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov a centrálneho zásobovania teplom pri navrhovaní a projektovaní výstavby a obnovy budov a
- inovovať normy a obsah odbornej prípravy nezávislých odborníkov v rámci uznávania odborných kvalifikácií architektov a stavebných inžinierov, vrátane autorizačných skúšok a celoživotného vzdelávania, ktoré vykonávajú Slovenská komora architektov a Slovenská komora stavebných inžinierov.
Uvedené úlohy sa budú plniť jednak navrhovanou zmenou zákona a jednak rôznymi organizačnými a finančnými opatreniami predovšetkým Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Navrhovaný zákon je novelou teraz platného zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že v súlade so smernicou má len doplniť a spresniť existujúce opatrenia bez koncepčnej zmeny právnej úpravy; preto nie je potrebný nový zákon.
III.
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Prijatím zákona sa preberá právne záväzný akt Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1: Úprava textu zjednodušuje vyjadrenie predmetu zákona vypustením deklaratórnych slov o cieľoch, ktoré sa novou smernicou stali neaktuálne.
K bodu 2: Nové znenie odseku 2 je zvolené preto, lebo transponovanie textu smernice by vyžadovalo niekoľko novelizačných bodov v jednotlivých písmenách. Obsahovo ide len o spresnenie postupov a opatrení na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov zavedených už predchádzajúcou smernicou. Nemení sa ani okruh budov, na ktoré sa vzťahujú.
Písmeno c) je motivované zmenou používanej terminológie, keď smernica dôsledne používa termín „energetická certifikácia budov", a ďalej rozšírením obsahu smernice na systém kontroly energetických certifikátov [v písmene d)], ktorý doteraz chýbal.
V novom písmene d) je nové povinné opatrenie vyplývajúce z článku 1 ods. 2 písm. d) smernice, a to zavedenie národných plánov. Obsahom národného plánu má byť sústava úkonov a opatrení štátu a harmonogram ich plnenia s cieľom dosiahnuť požadovaný cieľ, aby po roku 2020 boli všetky nové budovy budovami s takmer nulovou potrebou energie (článok 9 smernice). Nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia orgány verejnej moci, majú túto požiadavku spĺňať po roku 2018.
K bodu 3: Navrhovaným ustanovením sa preberá z článku 4 ods. 2 písm. d) smernice možnosť oslobodiť od minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov aj budovy, ktoré sú užívané len časť roka (napríklad v letnej sezóne, počas víkendov a sviatkov), pričom kritériom je množstvo spotrebovanej energie.
K bodu 4: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Zavedenie legislatívnej skratky pre časť budovy, ktorá je projektovaná alebo zmenená na samostatne užívanie, dôjde k úspore textu. Na časť budovy sa vzťahujú ustanovenia o budove. Rovnako je vyriešená aj úprava v stavebnom zákone, keď podľa § 139b ods. 1 sa za stavbu považuje aj časť stavby.
K bodu 5: Návrh reaguje na možnosť danú doplnenou definíciou významnej obnovy podľa článku 2 ods. 10 smernice vybrať si kritérium posudzovania významnej obnovy budovy. Možnosť daná článkom 2 ods. 10 písm. b) smernice je pre prax prehľadnejšia a ľahšie merateľná a nevyžaduje nákladné a zdĺhavé oceňovanie pozemkov a budov.
K bodu 6: Nová definícia preberá článok 2 ods. 2 smernice. Ide o nový pojem, ktorý stará smernica nepoznala. Význam tohto pojmu vyplýva z cieľa smernice, aby do konca roka 2020 boli všetky nové budovy s takmer nulovou potrebou energie. Zmyslom je dosiahnuť, aby sa rozšírilo aj využívanie energie získanej v budove v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi, napríklad, inštaláciou slnečných kolektorov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, spaľovaním biomasy a podobne tak, aby do roku 2020 podiel takto získanej energie bol najmenej 50 % z primárnej energie.
Definícia pojmu energia z obnoviteľných zdrojov je uvedená v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 81,21.3.2012).
K bodu 7 Nové znenie odseku 2 je spresnením definície energetickej hospodárnosti budov podľa spôsobu získavania výsledkov hodnotenia energetickej hospodárnosti budovy obsiahnutého v smernici a v súvisiacich v harmonizovaných slovenských technických normách.
K bodu 8: Vypustenie slov je motivované novou smernicou, ktorá už nie je primárne založená na požiadavke znižovať emisie oxidu uhličitého z budov.
K bodu 9: Navrhnutým vypustením slova „nových" z nadpisu sa sprehľadní zameranie upravených požiadaviek a opatrení nielen na nové budovy, ale aj na významne obnovované budovy.
K bodu 10: Návrh upravuje jednotlivé odseky s cieľom prevziať ťažiskové požiadavky smernice. Jednou z najdôležitejších je článok 4 ods. 1 smernice, ktorý v porovnaní s predchádzajúcou smernicou ustanovuje aj cieľ určenia minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť jednotlivých kategórií budov. Týmto cieľom je, aby tieto minimálne požiadavky boli v každej kategórii budov na tzv. nákladovo optimálnej úrovni, čiže nie za každú cenu.
Vypustením slova „veľkých" sa reaguje na zmenu zamerania smernice z veľkých budov na všetky nové budovy. Zmeny ostatného textu sú motivované zmenou zamerania smernice z energetického posudku na energetické hodnotenie (odsek 3), ktoré má byť súčasťou projektovej dokumentácie stavby. Uvádzané príklady posudzovania sa stali nepotrebnými.
Zmenenými odsekmi sa preberajú článok 2 ods. 14 (definícia v § 4 ods. 5), článok 4 ods. 2, článok 6 ods. 3 a článok 7 smernice ako všeobecná povinnosť projektanta (§ 4 ods. 4) a článok 5 ods. 2 smernice ako porovnávacia metodika.
Rámec porovnávacej metodiky podľa článku 5 a prílohy III smernice (odsek 7) je ustanovený v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012 zo 16. januára 2012 (Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012).
Vypúšťa sa definícia kotla (doterajší odsek 7) spolu s definíciami kogeneračného zdroja a tepelného čerpadla (doterajšie odseky 5 a 6), pretože časť smernice týkajúcu sa vykurovacích a klimatizačných systémov preberie súbežne pripravovaný zákon o priebežnej kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov a v ňom budú všetky definície týkajúce sa energetických zariadení (článok 2 ods. 5, 6, 11, 13, 15, 16, 17, 18 a 19 smernice).
Súbežne pripravovaný zákon nahradí terajší zákon č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov a znovelizuje zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. Tým preberie ustanovenia novej smernice týkajúce sa energetickej efektívnosti.
K bodu 11: Novým § 4a sa zavádza vymedzenie druhov energetického hodnotenia budov. Ide o ustanovenia, ktoré sú teraz vo vykonávacej vyhláške. Preberajú sa, lebo teraz nemajú dostatočný základ v zákone. Prevzatím definícií druhov energetického hodnotenia sa dostane obsah vyhlášky, ktorá má upraviť len podrobnosti, do súladu s ústavou.
Energetické hodnotenie má určiť potrebu energie pre budovy. To je dôležité na porovnanie určenej potreby energie podľa energetického hodnotenia a následnej skutočnej spotreby energie z jej užívania. Zistený rozdiel je dôležitý pre zatriedenie budovy do energetickej triedy obdobne, ako sa to používa pri elektrospotrebičoch pre domácnosti.
Novým § 4b sa preberá článok 9 smernice, ktorý sleduje, aby národný plán bol zameraný na zvyšovanie celkového počtu budov s takmer nulovou potrebou energie, vrátane povinnosti dosiahnuť stav podľa článku 9 ods. 1 písm. a) aj b) smernice (odsek 1).
Opatrenia uvedené v odseku 2 sú prebraté z článku 9 ods. 3 smernice a z článku 10 ods. 1 o finančných stimuloch na dosiahnutie zámerov národného plánu. Predpokladá sa poskytovanie dotácií z verejného rozpočtu vlastníkom budov na zlepšenie energetickej hospodárnosti jednotlivých budov (§ 7 ods. 5) a dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov, ktorý by priniesol spôsoby zrýchlenia prechodu na budovy s takmer nulovou potrebou energie (§ 9a).
V odseku 3 sa preberá možnosť výnimky z dosahovania požiadavky na takmer nulovú potrebu energie na tie budovy, pri ktorých by sa predpokladanými opatreniami nedosiahla nákladovo optimálna úroveň energetickej hospodárnosti, čiže na budovy, pri ktorých by predpokladané investície vložené do zmeny obalovej konštrukcie a výmeny technického systému budovy nezabezpečili počas jej životnosti návratnosť vloženej investície.
Odsek 4 reaguje na článok 10 ods. 6 a 7 smernice, ktorých cieľom je potrebné poskytovanie stimulov. Kritériom na poskytnutie finančných stimulov je dosiahnutie nákladovo optimálnej úrovne len s výnimočnou možnosťou ich zvýšenia, ktoré predpokladá odsek 3.
Možné zvýšenie nákladovo optimálnej úrovne uvedené v druhej vete je možnosťou pre budovy, ktoré sú niečím výnimočné, napríklad majú architektonickú alebo historickú hodnotu, a preto stojí za to ich udržiavať a užívať aj pri nižšej alebo skoro nijakej návratnosti finančných stimulov investovaných na dosiahnutie nákladovo optimálnej úrovne.
K bodu 12: Zmena je vyvolaná zmenou podľa novej smernice – článku 12 ods. 1 písm. a) a b).
V porovnaní s doterajším stavom sa okruh budov podliehajúcich povinnej energetickej certifikácii rozširuje na ďalšie budovy, pričom okruh je daný ich vlastníctvom alebo užívaním a nie stavebnotechnických charakterom alebo iným technickým kritériom. Dosiahnutie stavu je časovo rozložené na viac rokov (do 9. júla 2015, resp. od 10. júla 2015 - § 14a ods. 1 návrhu).
Ďalšou zmenou je, že doterajšia energetická certifikácia pri predaji, prenájme a po významnej obnove sa týkala len celej budovy, teraz sa vyžaduje aj pri samostatnej časti budovy, napríklad bytu alebo traktu budovy, ak sú na to utvorené technické podmienky (sú uvedené v § 5 ods. 3).
Ďalším rozšírením je, že sa vzťahuje aj na rozostavané budovy ba dokonca aj na budovy, ktoré ešte nie sú postavené, ale sú v príprave výstavby (už musí existovať projektová dokumentácia).
Napokon doterajšia jednorazová energetická certifikácia sa dopĺňa o pravidelnú certifikáciu, ktorá sa však vzťahuje len na určité budovy. Pravidelnosť je daná dĺžkou platnosti energetického certifikátu (max. 10 rokov – článok 11 ods. 8 smernice a § 7 ods. 3 zákona) a dovtedy pri každom predaji a prenájme budovy alebo jej samostatnej časti a po významnej obnove budovy.
Tým sa podstatne rozširuje energetická certifikácia budov tak z hľadiska počtu budov, ako aj z hľadiska opakovania.
K bodu 13: Energetická certifikácia rodinných domov je s použitím prípustnej metodiky výpočtu problematická pre vysoké náklady pre vlastníka.
Preto terajšia smernica umožňuje energetickú certifikáciu rodinných domov uskutočniť aj porovnávaním s inými porovnateľnými rodinnými domami obdobne, ako je doteraz možná energetická certifikácia jednotlivých bytov (§ 5 ods. 3 posledná veta). Navrhovaným odsekom 4 sa preberá článok 11 ods. 7 smernice.
K bodu 14: Novým ustanovením sa umožňuje, aby budovy slúžiace na obranu s osobitným režimom mohli certifikovať odborne spôsobilí zamestnanci Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Dôvodom je, že v praxi nie je dosiahnuteľné, aby živnostníci dosiahli zákonnú možnosť vstupovať do takýchto budov. Aj zamestnanci ministerstva však budú musieť preukázať rovnakú odbornú spôsobilosť a absolvovať rovnakú skúšku odbornej spôsobilosti v Slovenskej komore stavebných inžinierov, ako ostatné oprávnené osoby.
K bodu 15: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku zavedenia legislatívnej skratky v bode 2 (§ 2 ods. 1 písm. b) štvrtom bode návrhu).
K bod 16: Dopĺňa sa požiadavka na použitie pečiatky popri podpise oprávnenej osoby. Doteraz je takáto požiadavka len vo vykonávacej vyhláške.
K bodu 17: Doplnenie § 7 ods. 1 o nové písmená vyplýva zo smernice a vzťahuje sa na metodiku výpočtu z údajov o potrebe energie.
K bodu 18: Navrhuje sa § 7 doplniť o nové odseky, ktorými sa preberajú ustanovenia o obsahu odporúčania zahrnutého do energetického certifikátu. Tým sa preberá článok 11 ods. 2 až 4 smernice.
Cieľom odporúčaní (odseky 3 až 5) je dosiahnuť, aby povinná energetická certifikácia nebola len plnením nejakej prevažne administratívnej alebo formálnej úlohy, ale aby pre vlastníka budovy bola prínosná v tom, že mu radí, ako reálne a ekonomicky efektívne zlepšiť energetickú hospodárnosť jeho budovy.
K bodu 19: Nový odsek 6 rieši postup a spôsob evidencie energetických certifikátov. Zhotoviteľ energetického certifikátu samostatne nevyhotovuje pre ministerstvo jeho duplikát, ale návrh energetického certifikátu elektronicky pošle ministerstvu, ktoré mu pridelí evidenčné číslo a zároveň ho vedie v evidencii. Týmto spôsobom sa zaručuje, že bez evidencie na ministerstve nemôže existovať nijaký energetický certifikát.
Odsek 7 je v podstate prevzatím doterajšieho odseku 3 zákona.
K bodu 20: Novým znením § 8 sa preberajú viaceré články (článok 12 ods. 3 a 4, článok 13 ods. 1 a 2 a článok 8 ods. 1 a 2) smernice.
Odsek 1 rozširuje povinnosť vlastníka budovy obstarať energetický certifikát o lehoty. Bez časového limitovania povinnosti totiž nie je možný postih. Navrhnuté lehoty sú primerané možnostiam vlastníkov.
Odsekom 2 sa v podstate preberá terajší odsek 2 zákona s drobnými textovými spresneniami.
Formulačnou úpravou odseku 3 sa preberá povinnosť vlastníkov (nájomcov, správcov) budov vo vlastníctve štátu a orgánov územnej samosprávy a vlastníkov iných budov [(v písmene b)], ktoré verejnosť často navštevuje (napríklad, budovy pošty, školy, zdravotnej poisťovne, obchodné domy, kultúrne zariadenia, a podobne) vystaviť na verejne prístupnom mieste v budove aktuálne platný energetický certifikát. Taká požiadavka bola aj v doterajšej smernici (a v odseku 2 písm. c) zákona), ale nanovo sa spresňuje a dopĺňa o lehotu. Lehota piatich pracovných dní sa zdá dostatočná na vystavenie energetického štítku na viditeľnom mieste v budove.
Povinnosť stavebníka v odseku 4 sleduje, aby s rozostavanou budovou alebo s ešte len pripravovanou budovou na výstavbu dostal nový stavebník (spravidla nový vlastník), ktorý bude uskutočňovať ďalšiu výstavbu, predstavu o predpokladanom zatriedení budovy do energetickej triedy. To mu umožní buď sa uspokojiť s tým, akú bude mať budova pravdepodobnú energetickú hospodárnosť, alebo sa rozhodnúť zlepšiť energetickú hospodárnosť budúcej budovy a na tento účel vykonať potrebné opatrenia už počas výstavby, najmä zmenu technického systému budovy alebo použitých stavebných výrobkov, prípadne aj celkovú zmenu stavby pred dokončením (tá vyžaduje aj novú projektovú dokumentáciu s novým projektovým energetickým hodnotením a zmenu stavebného povolenia).
Keďže rozostavaná stavba ešte nie je dokončená, nemožno jej energetickú hospodárnosť zistiť inak, než projektovým energetickým hodnotením, čiže výpočtom integrovanej energetickej hospodárnosti budovy podľa projektovej dokumentácie a podľa charakteristík navrhnutých stavebných výrobkov s prihliadnutím na údaje o miestnych klimatických podmienkach a na miesto osadenia stavby (pri zohľadnení sklonu dopadu slnečného svetla a trvania slnečného svitu, prevládajúceho smeru vetra, tienenia inými stavbami a podobne).
Povinnosť predajcu a prenajímateľa uvedená v odseku 5 sleduje cieľ poskytnúť nadobúdateľovi a nájomcovi predstavu o energetickej hospodárnosti kupovanej alebo najímanej budovy. Zatriedenie budovy do energetickej triedy podľa energetického certifikátu bude mať na trhu nepochybne vplyv na jej kúpnu cenu alebo na nájomné a nadobúdateľovi a nájomcovi umožní získať predstavu o dodatočných výdavkoch na prevádzku budovy súvisiacu s jej riadnym užívaním a o potrebe zmien v jej obalovej konštrukcii, napríklad v potrebe zateplenia obvodového plášťa a strešného plášťa, vo výmene okien alebo technického systému (najmä systému vykurovania a prípravy teplej vody).
Zmyslom odseku 6 je viesť vlastníkov budov k stálemu zlepšovaniu energetickej hospodárnosti budov, a tým aj k zníženiu nákladov na energie a k zvýšeniu užívateľského komfortu.
K bodu 21: Legislatívnotechnická zmena je dôsledkom zmeny názvu ministerstva.
K bodu 22: Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o povinné zhotovenie národného plánu, ktorý zaviedla nová smernica. Národný plán bude schvaľovať Vláda Slovenskej republiky.
K bodu 23: Kompetencia ministerstva sa dopĺňa o novú kompetenciu na základe článku 10 ods. 2 smernice, a to o povinnosť vypracovať zoznam opatrení na vykonanie smernice.
Zoznam sa bude aktualizovať každé tri roky a je predmetom notifikácie Komisii buď priamo ministerstvom, alebo v rámci akčných plánov energetickej efektívnosti podľa zákona o energetickej efektívnosti (zák. č. 476/2008 Z. z.), ktoré notifikuje Ministerstvo hospodárstva SR. Spôsob notifikácie bude predmetom dohody ministerstiev.
Ďalej sa pripájajú písmená o notifikačnej povinnosti ministerstva voči Európskej komisii, ako vyplývajú zo smernice.
K bodu 24: Navrhuje sa v upravenom odseku 2 doplniť doterajšie splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacej vyhlášky o podrobnosti dokumentov, ktoré vyplynú z novej možnosti poskytovať dotácie na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov (§ 9a) a o potrebu harmonogramu realizácie úloh zo smernice, pri zabezpečení prechodu k budovám s takmer nulovou potrebou energie.
Nové znenie odseku 3 komplexne ustanovuje kompetencie ministerstva, ktoré bude plniť samo, alebo prostredníctvom určenej právnickej osoby. Nejde o rozhodovacie kompetencie, ktoré by ministerstvo nemohlo preniesť na iného. Uvedené úlohy sčasti plní aj teraz a sčasti ide o nové úlohy vyplývajúce z novej smernice.
Nové písmeno, ktorým sa dopĺňajú ustanovenia o štátnom odbornom dozore, upravuje spôsob kontroly vydaných energetických certifikátov. Ide o novú úlohu ministerstva vyplývajúcu zo smernice. Podľa starej smernice sa takéto kontroly nepožadovali. Štatisticky významné percento je každoročne premenlivé množstvo, ktoré je závislé najmä od celkového počtu energetických certifikátov, ako aj od kategórií certifikovaných budov.
K bodu 25: Zákon sa dopĺňa o potrebnú zákonnú úpravu poskytovania dotácií na výskum a vývoj v oblasti energetickej hospodárnosti budov, pretože takýto druh dotácií zatiaľ neexistuje.
Účel dotácie je vymedzený cieľmi vyplývajúcimi z národného plánu (§ 4a), najmä budú orientované na finančnú podporu výskumu a vývoja
- progresívnych stavebných výrobkov a konštrukčných systémov vhodných pre obalové konštrukcie budov a otvorové výplne (okná a dvere),
- technických systémov budov vrátane vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov zameraných na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v budove a jej blízkosti,
- inteligentných meracích systémov a
- automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov zamerané na úsporu energie.
K bodu 26: Ide o zmenu vyvolanú zmenou meny a zaokrúhlením poriadkovej pokuty, ktorú môže uložiť inšpektor Slovenskej energetickej inšpekcie pri výkone štátneho dozoru za sťažovanie výkonu štátneho dozoru.
Keďže z právneho hľadiska ide o poriadkovú pokutu, možno ju uložiť aj opakovane a možno ju aj sčasti alebo úplne odpustiť, ak sa jej hrozbou alebo uložením dosiahla požadovaná súčinnosť zo strany kontrolovaného.
K bodu 27: Zmena je vyvolaná zmenou meny. Výsledná suma sa zaokrúhľuje s prihliadnutím na praktické potreby a na splnenie požiadavky smernice, aby sankcie boli účinné a odstrašujúce.
K bodu 28: Nové znenie odseku 2 je vyvolané nepoužiteľnosťou a nezrozumiteľnosťou terajšieho textu skutkovej podstaty správneho deliktu, keď sa zmiešavala objektívna zodpovednosť právnických osôb so subjektívnou zodpovednosťou fyzických osôb.
V písmene g) je nová skutková podstata vyplývajúca z novej povinnosti vlastníka budovy odovzdať nadobúdateľovi projektové energetické hodnotenie rozostavanej budovy a v písmene h) nová skutková podstata sankcionujúca nesplnenie povinnosti na obsah reklamy na predaj a prenájom budovy.
K bodu 29: Nové skutkové podstaty priestupkov sú vyvolané doplnením zákona o povinnosť vlastníka rozostavanej alebo len navrhnutej budovy odovzdať projektové energetické hodnotenie nadobúdateľovi o povinnosť vlastníka uviesť v reklame na predaj alebo prenájom budovy údaje z energetického certifikátu, ktorý musí obstarať na účely predaja alebo prenájmu.
K bodu 30: Ide o úpravu vyvolanú zmenou meny zo slovenskej koruny na euro.
K bodu 31: Ide o doplnenie postupov, na ktoré sa vzhľadom na ich obsah nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
K bodu 32: Nový § 14a obsahuje prechodné ustanovenia súvisiace s vykonanými zmenami. Dôležitým opatrením je ponechať v platnosti už existujúce energetické certifikáty (článok 12 ods. 1 smernice). Ostatné prechodné ustanovenia vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. b) smernice (odsek 1) a z článku 28 ods. 1 smernice (odseky 2 a 3).
Nový § 14b je zrušovacím ustanovením, ktorým sa ku dňu účinnosti zákona zruší vykonávacia vyhláška a prijme sa nová.
K bodu 33: Ide o legislatívnotechnickú úpravu označovania aktov Európskej únie v transpozičnom odkaze, ako dôsledok tzv. Lisabonskej zmluvy.
K bodu 34: Nová príloha je vyvolaná tým, že stará smernica bola zrušená a nahradená novou smernicou (prepracovaným znením).
K čl. II
K bodu 1: Základné požiadavky na stavby teraz upravené v stavebnom zákone sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že ich upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č 305/2011 z 9. marca 2011 (Ú. v. EÚ L 88,4.4.2011) v článku 3 a v prílohe I. Toto ustanovenie nariadenia platí priamo bez potreby formálneho prevzatia do slovenského právneho poriadku.
K bodu 2: Doplnkom textu sa navrhuje, aby popri statickom posudku bolo povinnou súčasťou projektu stavby aj projektové energetické hodnotenie. Tým sa dosiahne požiadavka smernice zapracovať do každého projektu stavby minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy, ako vyplývajú zo zákona č. 555/2005 Z. z. a zo slovenských technických noriem.
K bodu 3: Doplnenie § 46 o nový odsek 2 je potrebné vzhľadom na úlohy, ktoré má projektant budov v zákone č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budova v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov. Ustanovením sa obsahovo zosúladia povinnosti projektanta v oboch zákonoch.
K bodu 4: Novým znením § 47 písm. c) sa sleduje prevziať terminológiu smernice 2010/31/EÚ, ale najmä dosiahnuť cieľ energetickej hospodárnosti navrhovanej budovy v podobe dosiahnutia nákladovo optimálnej úrovne, ako aj využitie obnoviteľných zdrojov energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov, ktoré smernica výslovne požaduje.
Tieto požiadavky smernice je nevyhnutné zohľadniť aj vo všeobecných technických požiadavkách na navrhovanie stavieb, aby sa stali súčasťou projektovania, povoľovania výstavby a kolaudovania stavieb.
K bodu 5: Navrhnutým ustanovením sa dopĺňajú kritériá posudzovania žiadosti o stavebné povolenie zo strany stavebného úradu. Je žiaduce, aby stavebný úrad posudzoval v stavebnom konaní okrem doterajších stavebno-technických požiadaviek aj požiadavky na energetickú hospodárnosť navrhovaných budov alebo ich podstatných zmien, pretože ich jadrom je stavebno-technické a konštrukčné riešenie budovy. Je to potrebné na splnenie úlohy podľa smernice 2010/31/EÚ dosiahnuť do roku 2020 stav, keď sa budú stavať alebo obnovovať budovy len s takmer nulovou potrebou energie.
K bodu 6: Navrhuje sa doplniť dôvody, pre ktoré stavebný úrad nevydá kolaudačné rozhodnutie, aj o dôvod nepriloženia energetického certifikátu, ktorý je podľa zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov na základe smernice 2010/31/EÚ povinný pri nových budovách a pri existujúcich budovách po ich významnej obnove (zmene stavby). Touto úpravou dôjde k zosúladeniu požiadaviek oboch zákonov.
K bodu 7: Novým odsekom 3 sa navrhuje riešiť podmienky kolaudačného konania k nebytovým budovám. Pri mnohých nebytových budovách vzhľadom na rôznorodosť stavebných konštrukcií a technického systému je nemožné vypracovať energetický certifikát už ku dňu začatia kolaudačného konania. Väčšinou vyžadujú skúšobnú prevádzku, v ktorej sa zistia údaje potrebné na vypracovanie energetického certifikátu. V čase kolaudačného konania je k dispozícii len projektové energetické hodnotenie, čo by bolo na kolaudáciu nedostatočné.
Preto sa na takéto budovy navrhuje použiť existujúcu možnosť v § 82 stavebného zákona, podľa ktorej stavebný úrad môže určiť v kolaudačnom rozhodnutí podmienky, ktoré treba naplniť dodatočne, po kolaudácii stavby. Navrhuje sa, aby medzi ne patrilo aj obstaranie energetického certifikátu pod hrozbou sankcie. To umožní užívať budovu už od kolaudácie, často aj na jej odskúšanie jej užívania a technického systému v praxi formou skúšobnej prevádzky.
K bodu 8: Navrhujú sa sankcie stavebníkovi nebytovej budovy za nesplnenie povinnosti predložiť dodatočne energetický certifikát (§ 82 ods. 3). Doplnenie sa týka skutkových podstát aj tzv. iných správnych deliktov (postih právnických osôb a podnikateľov na základe tzv. objektívnej zodpovednosti), aj priestupkov (postih občanov na základe tzv. subjektívnej zodpovednosti).
Čl. III
Dátum účinnosti sa navrhuje v nadväznosti na požiadavky smernice 2010/31/EÚ a na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a na účinnosť článku 3 a prílohy I nariadenia (EÚ) č. 305/2011 o stavebných výrobkoch.
Bratislava 20. júna 2012
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Ján Počiatek, v. r.
minister dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky