Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

348/2011 Z. z.

najpravo.sk • 27.10. 2011, 14:33

Dôvodová správa

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „návrh zákona").

Pri spracovaní všeobecnej časti dôvodovej správy v úvode uvádzame analýzu doterajšieho právneho stavu so zameraním na jednotlivé aspekty zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 7/2005 Z. z." alebo „zákon"), ktorého novelu pripravilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") do legislatívneho procesu.

I. ANALÝZA DOTERAJŠIEHO STAVU

Obsahom nového zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola nová právna úprava úpadku, ktorá mala za cieľ zohľadniť osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzali z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Podľa legislatívneho zámeru cieľom nového zákona bolo upraviť bankrot moderným zákonom, ktorý by zohľadnil osobitosti slovenského právneho a ekonomického prostredia, riešil problematické otázky súčasného právneho stavu a dosiahol podľa možností nasledujúce: (1) zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; (2) zabezpečenie zrýchlenia konania (zohľadňujúc však prirodzené obmedzenia, ktoré zväzujú súdny systém) a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; (3) naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ako alternatívy formálneho konania pred súdom; (4) zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; (5) zabezpečenie konzistencie cieľov reformy a práva zabezpečenia záväzkov, konkurzného práva a koherentnosti právnej úpravy; (6) odstránenie alebo zmenšenie priestoru pre korupciu; (7) odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Nový zákon upravil dve základné konania: konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie, ktoré nahradilo vyrovnacie konanie. Rozhodovacia agenda bola v súvislosti s optimalizáciou súdnej sústavy premiestnená z troch krajských súdov, na osem okresných súdov sídliacich v sídle toho ktorého krajského súdu. Súčasťou reformy bankrotového práva bola ďalej statusová úprava správcov, kde sa vytvoril jeden zoznam správcov vedený Ministerstvom spravodlivosti a upravili sa základné štandardy pre fungovanie správcovských kancelárií, v rátane dohľadu a sankcií.

Nová právna úprava posilnila postavenie zúčastnených strán a oslabila zasahovanie súdu do procesu, ktorý vstupuje do procesu iba v prípade ak vznikne medzi zúčastneným i stranami spor, prípadne ak niektorá strana nekoná. Naproti tomu, právna úprava mala za cieľ posilniť zodpovednosť zúčastnených strán za ich rozhodovanie. Nový zákon mal zámer byť pro-veriteľský, avšak prax ukázala, že niektoré opatrenia posilnili nakoniec skôr postavenie dlžníka, ako veriteľov. Inštitút reštrukturalizácie možno hodnotiť úspešne s tým, že aplikačná prax prirodzene vyhodila potrebu zaviesť do procesu mechanizmy zužujúce priestor na zneužitie tohto inštitútu. Nový zákon upravil tiež osobný bankrot fyzických osôb, ktorý sa však zatiaľ nerozvinul v takom rozsahu, ako je to bežné v západných jurisdikciách.

II. CIELE NÁVRHU ZÁKONA:

Predložený návrh zákona má snahu nadviazať na pôvodné zámery nového zákona o konkurze a reštrukturalizácii s cieľom riešiť tie oblasti bankrotovej úpravy, ktoré boli v rámci doterajšej aplikačnej praxe vytypované buď ako problematické, prípadne z pohľadu procesov ako málo efektívne alebo komplikované, prípadne v aplikačnej praxi nedostatočným spôsobom upravené. Predložený návrh zákona rieši problematiku korporátnych bankrotov, nie osobných bankrotov. Osobné bankroty budú riešené v rámci samostatnej novely zákona.

V rámci všeobecnej časti dôvodovej správy uvádzame hlavné okruhy, ktoré návrh zákona rieši, resp. mení a upravuje, ide o tieto nasledovné ciele:

Všeobecne

(A) Upraviť definíciu predĺženia spôsobom bežným vo vyspelých zahraničných právnych úpravách, po vzore napr. v Českej republike alebo Nemecku.

Viď najmä § 3 ods. 3 návrhu zákona.

(B) Upraviť zodpovednosť štatutárov pre prípad oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak, aby sledovala princíp zachovania základného kapitálu a bola rýchlo a efektívne ustálená a vymáhaná.

Viď najmä § 11 ods. 4.

Konkurz

(C) Spriechodniť veriteľské návrhy na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti dlžníka a tým vytvoriť prirodzený tlak na dodržiavanie platobnej disciplíny, ako aj tlak na včasné riešenie hroziaceho úpadku alebo úpadku dlžníkom iným spôsobom ako konkurzom, a to neformálnou alebo formálnou reštrukturalizáciou. Naproti tomu sa navrhuje vypustiť povinnosť dlžníka iniciovať konkurzné konanie z dôvodu platobnej neschopnosti, t.j ponechať moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenútiť iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

Viď najmä § 12 ods. 2 návrhu zákona.

(D) Upraviť „konanie" o vyhlásení konkurzu v prípade veriteľského návrhu tak, aby konanie bolo efektívne a rýchle, avšak tak, aby dlžník mal účinnú možnosť sa brániť v prípade, že jeho úpadok je sporný.

Viď najmä § 19 návrhu zákona.

(E) Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok nasledovne:

o umožniť prihlásiť veriteľom viacero nezabezpečených pohľadávok jednou prihláškou a tým zjednodušiť proces prihlasovania nezabezpečeným veriteľom;

o upraviť povinné prihlasovanie pohľadávok veriteľmi už len u správcu, a to len v jednom rovnopise;

o umožniť veriteľovi prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak iba ako nezabezpečenú pohľadávku bez hlasovacieho práva.

Viď najmä § 28 a nasl. návrhu zákona

(F) Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov zo súčasným zavedením prekážok obmedzujúcich zneužívanie tohto práva.

Vid najmä § 32 návrhu zákona.

(G) Komplexne riešiť postavenie zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi dlžníka, najmä umožniť prihlasovať do konkurzu pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktorí nie sú obligačnými veriteľmi úpadcu.

Viď najmä § 28 ods. 7 návrhu zákona.

(H) Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v konkurze a podriadiť ich uspokojenie ostatným veriteľom.

Viď najmä § 35 ods. 4 a § 95 návrhu zákona.

(I) Vypustiť zodpovednosť veriteľov za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške vzhľadom na jednoduchú možnosť „obísť" tento inštitút v prípadoch, pre ktoré bol pôvodne zavedený, t.j. pre prípady prihlasovania zjavne neexistujúcich pohľadávok.

(J) Riešiť odporovateľnosť právnych úkonov, resp. riešiť niektoré aplikačné problémy v súvislosti s odporovateľnosťou, najmä upraviť v prospech odporovateľnosti niektoré lehoty spojené s uplatnením odporovaciwho práva.

Viď najmä § 57 návrhu zákona.

(K) Pripustiť výmenu správcu kedykoľvek počas konkurzu v prípade rozhodnutia kvalifikovanej väčšiny veriteľov.

Viď najmä § 36 ods. 1 návrhu zákona.

(L) Znížiť náklady konkurzu reštriktívnou úpravou rozsahu pohľadávok proti podstate, t.j. reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate tak, aby šlo výlučne o pohľadávky, ktoré súvisia so správou a speňažovaním majetku, odmenou a výdavkami správcu, prípadne prevádzkou podniku počas konkurzu.

Viď najmä § 87 návrhu zákona.

Reštrukturalizácia

(M) Upraviť povinnosť skúmať odporovateľnosť právnych úkonov v rámci prípravy reštrukturalizačného posudku.

Viď najmä § 110 návrhu zákona.

(N) Zjednodušiť prihlasovanie pohľadávok v reštrukturalizácii obdobne ako v konkurze.

Viď najmä § 121 a nasl. návrhu zákona.

(O) Obmedziť spriazneným veriteľom vykonávať hlasovacie práva v reštrukturalizácii a zaraďovať ich vždy do samostatnej skupiny.

Viď najmä § 126 ods. 3, § 137 ods. 5 a § 146 ods. 5 návrhu zákona.

(P) Uložiť dlžníkovi povinnosť poskytnúť zabezpečenému veriteľovi bezodkladne a bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby zabezpečený veriteľ mohol dať pre potreby reštrukturalizačného plánu stanoviť hodnotu svojho zabezpečenia znaleckým posudkom.

Viď najmä § 134 ods. 4 návrhu zákona.

(Q) Stanoviť rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

Viď najmä § 135 ods. 1 návrhu zákona.

(R) Zaviesť povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre každú zabezpečenú pohľadávku a tým posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v reštrukturalizácii.

Viď najmä § 137 ods. 4 návrhu zákona.

(S) Umožniť hlasovať na schôdzi veriteľov a schvaľovacej schôdzi aj zabezpečenému veriteľovi popretému čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečovacieho práva.

Viď najmä § 146 ods. 5 návrhu zákona.

Osobný bankrot

Návrh zákona rieši osobný bankrot iba okrajovo, nakoľko apriori sa zameriava na riešenie korporátnych bankrotov. Komplexné riešenie osobného bankrotu bude predmetom samostatnej novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I (Zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodu 1

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie obce a vyššieho územného celku ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa (rozpočtové organizácie hospodária len s prostriedkami obce a vyššieho územného celku a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a vyššieho územného celku; príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpočtu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50% ich výrobných nákladov), pričom nie sú subjektmi vlastníckych práv - nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a vyššieho územného celku. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych resp. verejnoprospešných funkcií samospráv (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení) sa rozširuje okruh subjektov, u ktorých sa vylučuje použitie zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 2

Ide o spresnenie. Doterajšie znenie nebolo správne nakoľko návrh na povolenie reštrukturalizácie môže dlžník alebo veriteľ podať aj v prípade hroziaceho úpadku, tj. v čase keď dlžník ešte nie je v úpadku.

K bodu 3

Ide o spresnenie v tom smere, že pre platobnú neschopnosť sa vyžaduje neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti peňažný záväzok viac ako jedného veriteľa, tj. dvoch veriteľov prípadne viac veriteľov.

K bodu 4

Spresňuje sa definícia predĺženia spôsobom obvyklým v zahraničných právnych úpravách napr. v nemeckej právnej úprave, resp. v českej právnej úprave.

Predĺženie sa navrhuje definovať ako stav, keď suma všetkých záväzkov dlžníka presiahne hodnotu jeho majetku. Pri stanovení sumy záväzkov a hodnoty majetku sa navrhuje vychádzať z účtovníctva, pričom sa bude prihliadať aj na prípadnú ďalšiu správu majetku, prípadne na ďalšie prevádzkovanie podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku resp. prevádzkovaní podniku pokračovať.

Znamená to, že pri stanovení predĺženia sa nebude vychádzať len zo samotnej hodnoty aktuálneho majetku dlžníka, avšak v prípade, že dlžník je objektívne schopný pokračovať v prevádzkovaní svojho podniku, tj. možno odôvodnene predpokladať, že dlžník bude schopný v budúcnosti dosahovať kladné hospodárske výsledky, pri stanovení predĺženia sa prihliadne aj na budúce hospodárske výsledky dosiahnuté v súvislosti s budúcou prevádzkou podniku.

V záujme umožniť podnikateľom aby sa financovali aj z finančných prostriedkov akcionára prípadne spriaznených osôb iným spôsobom ako len do základného imania v rámci definície predĺženia sa navrhuje, aby do sumy záväzkov na účely stanovenia predĺženia sa nezapočítavala suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, v zmysle Obch. zákonníka, ani suma tzv. kvázi podriadených záväzkov. Naproti tomu však veritelia z týchto záväzkov nebudú mať v konkurze ani v reštrukturalizácii možnosť ovplyvňovať priebeh týchto konaní hlasovaním vo veriteľských orgánoch a v prípadnom konkurze budú uspokojovaní až ako poslední v rámci skupiny podriadených pohľadávok. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze sa automaticky premietne aj do miery ich uspokojenia v prípadnej reštrukturalizácii.

Navrhnutá definícia predĺženia vychádza z osvedčených zahraničných insolvenčných úprav, kde týmto spôsobom je stav predĺženia upravený napr. v Nemecku prípadne Českej republike, ale aj v anglosaských a franko-hispánskych systémoch.

Negatíva teraz platnej definície predlženia: Doterajšia definícia predĺženia predstavuje len druhú formu platobnej neschopnosti, ktorá však nastáva omnoho neskôr ako samotná zákonom definovaná platobná neschopnosť. Platná právna úprava definuje predĺženie ako stav, keď hodnota splatných záväzkov presahuje hodnotu majetku, t.j. hodnotu majetku neporovnáva so sumou všetkých záväzkov avšak iba so sumou splatných záväzkov. Negatíva takejto právnej úpravy predĺženia sú najmä nasledovné:

o právna úprava umožňuje podnikať aj tým podnikateľom, ktorí dlhodobo vykazujú stratu, v dôsledku ktorej hodnota ich majetku nekryje ich záväzky. Takýto stav teraz platná úprava nielenže nesankcionuje ale svojim spôsobom právne dovoľuje a podporuje.

o právna úprava umožňuje zbavovať sa majetku dlžníkovi, ktorý je účtovne v predĺžení, avšak právne predĺžený nie je, t.j. takéto chovanie dlžníka nie je možné postihovať ani prostredníctvom odporovateľných právnych úkonov v rámci konkurzu, ani trestnoprávne, nakoľko dlžník, ktorý je účtovne / fakticky v predlžení nie je v predlžení v právnom slova zmysle.

o právna úprava podporuje financovania dlžníka zo strany akcionára, resp. spriaznených osôb, nie do equity, resp. základného imania ale spôsobom ako bežní veritelia, v dôsledku čoho akcionári, resp. osoby spriaznené s dlžníkom neskôr v priebehu konkurzu prípadne reštrukturalizácii zásadne ovplyvňujú, resp. deformujú priebeh týchto konaní v postavení bežných veriteľov anie v postavení akcionárov. Záujmy týchto „spriaznených veriteľov" sú však zásadne iné ako základný záujem sledovaný konkurzom, resp. reštrukturalizáciou, a to dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok.

K bodu 5

Ustanovenie sa dopĺňa tak, aby za spriaznenú osobu fyzickej osoby bola považovaná aj právnická osoba, v ktorej má blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa teraz platnej právnej úpravy pod spriaznenú osobu fyzickej osoby nepatrí napr. právnická osoba s účasťou manžela (manželky) dlžníka.

K bodu 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Spresňuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu likvidátor podáva v mene dlžníka nie vo svojom vlastnom mene.

K bodu 7

Ide o úpravu v nadväznosti na upravenú úpravu predĺženia ako aj otvorenie veriteľských návrhov. Pôvodná právna úprava ukladala povinnosť dlžníkovi podať návrh na vyhlásenie konkurzu, tak z dôvodu predĺženia, ako aj z dôvodu platobnej neschopnosti.

Navrhovaná právna úprava pre prípad platobnej neschopnosti dlžníka ponecháva moment iniciovania konkurzného konania z dôvodu platobnej neschopnosti iba výlučne na rozhodnutí zúčastnených strán, tj. buď dlžníka alebo veriteľa, pričom dlžníka z dôvodu platobnej neschopnosti prechodného charakteru nenúti iniciovať konkurzné konanie, pokiaľ veritelia takýto stav akceptujú, tj. sami sa nerozhodnú iniciovať konkurzné konanie.

K bodu 8

Novým spôsobom sa definuje oprávnenie veriteľa iniciovať konkurzné konanie. Navrhuje sa aby veriteľ bol oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch nesporných peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ako vyplýva z uvedeného, oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu môže veriteľovi založiť iba nesporný peňažný záväzok.

K bodu 9

Upravuje sa zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zodpovednosť sa navrhuje objektivizovať výškou dlžníkovho zapísaného základného imania, tj. v prípade, že dlžník sa stane predĺženým a štatutár nepodá včas návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný doplatiť do konkurznej podstaty sumu rovnajúcu sa zapísanému základnému imaniu dlžníka. Uvedený model zodpovednosti štatutárov sleduje princíp zachovania základného kapitálu, kde už predpisy obchodného práva ako aj príslušné smernice EU sú budované na princípe aby štatutári robili všetky opatrenia tak, aby došlo k zachovaniu základného kapitálu, ktorý je evidovaný v príslušných registroch, spravidla v obchodnom registri. V prípade, že zachovanie základného kapitálu nie je objektívne možné, tj. dlžník sa stane predĺžený, zákon automaticky nezakladá zodpovednosť štatutára, avšak len vyžaduje aby v ustanovenej lehote urobil príslušné opatrenia, tj. buď sa pokúsil o neformálnu reštrukturalizáciu alebo o formálnu reštrukturalizáciu alebo aby podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že štatutár tieto opatrenia včas urobí, zodpovednosť mu nevznikne.

Pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, že obsahovala mechanizmy aby ju bolo možné jednoduchším spôsobom vymedzovať, tieto mechanizmy v praktickom živote nefungovali.

K rýchlejšiemu ustáleniu a vyvodeniu zodpovednosti, za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu viď. mechanizmus upravený v §74 a.

V poslednej vete sa rieši prípad, pokiaľ členovia štatutárneho orgánu sú oprávnení konať iba spoločne. V takomto prípade, sa ten člen štatutárneho orgánu, ktorý v lehote na podanie návrhu uloží do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je predĺžená a že nedosiahol súhlas ostatných členov štatutárneho orgánu na podanie návrhu, sa zbaví zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 10

Zjednodušujú sa formálne náležitosti pri návrhoch podávaných orgánmi verejnej moci. V týchto prípadoch sa navrhuje aby sa nevyžadovalo úradné osvedčenie podpisu navrhovateľa.

Spresňuje sa, že každý navrhovateľ je povinný podať návrh v dvoch rovnopisoch, bez ohľadu, či ide o dlžníka, veriteľa, likvidátora, prípadne inú oprávnenú osobu.

K bodu 11 (§ 12 ods. 2)

Upravujú sa náležitosti veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť dlžníka a uvádza sa explicitný výpočet, akým spôsobom môže veriteľ svoju pohľadávku v návrhu doložiť.

K bodu 12 (§13 ods. 1)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 13 (§ 13 ods. 2)

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodom 14 a 15 (§ 14 ods. 1 a 2)

Upravuje sa vyzývacia povinnosť pre súd v prípade, že návrh nespĺňa všetky podstatné náležitosti. Podľa doterajšej úpravy súd navrhovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov, ale návrh rovno odmietol. Podľa novej právnej úpravy súd obdobne ako podľa OSP bude navrhovateľa vyzývať na odstránenie nedostatkov. Vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov má praktický význam, pričom samotný priebeh procesu to spravidla skôr urýchli ako skomplikuje.

K bodu 16

Ide o procesno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou predpisov obchodného práva.

K bodu 17 (§ 14 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov sa navrhuje poskytnúť dlžníkovi väčší časový priestor aby sa pokúsil riešiť svoj úpadok reštrukturalizáciou a to už v čase keď prebieha samotné konkurzné konanie, avšak ešte nedošlo k vyhláseniu konkurzu. V tomto smere sa navrhuje aby sa lehota počas ktorej sa preruší konkurzné konanie z dôvodu, že dlžníkom poverený správca pripravuje reštrukturalizačný posudok predĺžila z 30 dní na 60 dní.

K bodu 19 (§ 19)

V nadväznosti na spriechodnenie veriteľských návrhov sa novým spôsobom upravuje proces vyhlásenia konkurzu na základe veriteľského návrhu nasledovným spôsobom:

a) V písmene a, bod.1 sa upravuje okrem iného obsah výzvy, ktorú bude súd doručovať dlžníkovi do vlastných rúk, hneď v úvode konkurzného konania. Obsahom výzvy, je vyžiadanie si všetkých relevantných informácií, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie platobnej neschopnosti alebo platobnej schopnosti dlžníka, tj. súd vyzve dlžníka aby mu ku dňu začatia konkurzného konania predložil na jednej strane zoznam všetkých jeho splatných záväzkov 30 dní po lehote splatnosti a na druhej strane, prehľad finančného majetku dlžníka, tj. stav bankových účtov, pokladne a kvázy peňazí na ceste, tj. prehľad pohľadávok pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania.

b) V písmene a, bod. 2 sa upravuje, že súd hneď v úvode konkurzného kania je povinný určiť termín pojednávania, ako aj okruh účastníkov, ktorých musí predvolať a to dlžníka; prípadných veriteľov o termíne pojednávania súd len upovedomí. Je výlučne na ich rozhodnutí, či sa pojednávania zúčastnia alebo nie.

c) V písmene a, bod. 3 sa upravuje, že výzva súdu a možnosť dlžníka súhlasiť aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; tj. ide z pravidla najmä o prípady, keď úpadok dlžníka je evidentný, tj. pojednávať ohľadom úpadku dlžníka je zbytočné.

d) V písmene b) sa upravujú poriadkové lehoty, v ktorých sa ukladá súdu rozhodnúť vo veci vyhlásenia konkurzu, tj. či vyhlásiť konkurz, alebo zastaviť konanie.

e) V písmene c, sa upravuje rozhodovanie súdu vo veci vyhlásenia konkurzu; o vyhlásení konkurzu súd rozhodne vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, tj. je úlohou a povinnosťou dlžníka osvedčiť svoju platobnú schopnosť, tj. osvedčiť skutočnosť, že nie je v úpadku v podobe platobnej neschopnosti, tak ako ju zákon definuje v §3 ods.2; v tejto súvislosti postačuje, aby dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť, nevyžaduje sa preukázanie platobnej schopnosti. Pri osvedčovaní platobnej schopnosti dlžníka je ďalej významné uviesť, že z pohľadu záväzkov dlžníka sa neprihliada na tie dlžníkové záväzky, pri ktorých zo strany dlžníka bola osvedčená ich spornosť.

f) V písmene d) sa upravuje postup v prípade, ak sú pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, kedy v danom prípade súd pred vyhlásením konkurzu ustanoví do funkcie predbežného správcu.

K bodu 20 až 24 (§ 21 ods. 3)

V súvislosti s otvorením veriteľských návrhov ako aj novým spôsobom úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhov na vyhlásenie konkurzu sa upravujú lehoty v ktorých je predbežný správca povinný zistiť majetnosť alebo nemajetnosť dlžníka resp. hodnoty, z ktorých má predbežný správca vychádzať pri posúdení majetnosti, či nemajetnosti dlžníka.

Najmä v prípade veriteľských návrhov možno očakávať, že súčinnosť zo strany dlžníka bude problematická, pričom objektívne zistenie majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka si v týchto prípadoch bude vyžadovať dlhší časový priestor. Pre tieto prípady sa navrhuje, aby súd mohol predĺžiť lehotu predbežnému správcovi na podanie záverečnej správy o majetnosti a nemajetnosti dlžníka.

Z pohľadu novej úpravy zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu, sa navrhuje aby predbežný správca pri stanovení majetnosti dlžníka vychádzal aj z prípadnej pohľadávky voči štatutárom z titulu zodpovednosti, ktorú možno v prípadnom konkurze voči nim vymáhať v prospech všeobecnej podstaty.

K bodu 25 (§ 22 ods. 1)

Navrhuje sa skrátiť rozsah poučenia v uznesení o vyhlásení konkurzu v tom smere, aby sa neuvádzali úplné citácie všetkých ustanovení ale aby postačovalo odkázať na príslušné ustanovenia zákonov.

K bodu 26

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v nadväznosti na úpravu v bode 18, konkrétne viď. §19 ods.2

K bodu 28 až 31

Navrhuje sa aby obligatórnou náležitosťou návrhu na procesnú zmenu veriteľa v konaní, bol odkaz na príslušné položky zo zoznamu pohľadávok pod ktorými je pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok, tj. aby sa v návrhu na procesnú zámenu veriteľov vždy uviedlo aj číslo pohľadávky vedenej v zozname pohľadávok. Uvedené má za cieľ zjednodušiť proces rozhodovania o procesnej zámene veriteľov.

V bode 29 a 31 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32 (§ 27)

Ide o procesno-technickú úpravu. Upravujú sa konkrétne momenty, kedy veriteľovi zaniká postavenie účastníka konkurzného konania, ako aj procesný postup v prípade, že ohľadom zániku postavenia účastníka sú pochybnosti.

Upravuje sa tiež povinnosť veriteľa, bezodkladne písomne informovať správcu o každej skutočnosti, ktorá môže zakladať zánik jeho účastníctva. Prípadné vážne úmyselné porušenie tejto povinnosti zo strany veriteľa môže založiť aj prípadnú trestnoprávnu povinnosť z pohľadu marenia konkurzného konania.

K bodu 33 (§ 28 až 32)

Návrh zákona novým spôsobom upravuje spôsob prihlasovania, preskúmania, popierania a zistenia prihlásených pohľadávok, pričom oproti teraz platnej právnej úprave má za cieľ:

a) Zjednodušiť veriteľom spôsob prihlasovania pohľadávok

b) Umožniť veriteľom prihlásiť pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, tj. v zásade počas celého konkurzného konania.

c) Umožniť veriteľom popierať pohľadávky iných veriteľov.

Návrh zákona zakladá pravidlo, že každá pohľadávka, ktorá nie je výslovne definovaná ako pohľadávka proti podstate, musí byť v konkurze uplatnená prihláškou a to bez ohľadu na moment, kedy takáto pohľadávka vznikla, tj. či pred vyhlásením konkurzu alebo počas konkurzu.

Lehota na prihlásenie

Návrh zákona ponecháva v platnosti základnú lehotu na prihlásenie pohľadávok 45 dní od vyhlásenia konkurzu, avšak umožňuje veriteľom prihlásiť svoje pohľadávky aj po uplynutí tejto lehoty. Veriteľ, ktorý však prihlási svoju pohľadávku po základnej prihlasovacej lehote, stráca akúkoľvek možnosť ovplyvňovať priebeh konkurzu, nakoľko s oneskorene prihlásenou pohľadávkou nebudú spojené hlasovacie práva. Po základnej prihlasovacej lehote už bude možné pohľadávku vždy prihlásiť iba ako nezabezpečenú pohľadávku. Možnosť prihlásiť pohľadávku po určitej krátkej lehote od vyhlásenia konkurzu je v našej právnej úpravu novum, avšak v zahraničných právnych úpravách ide o bežnú procesnú možnosť veriteľov.

Možnosť veriteľov prihlásiť svoju pohľadávku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty okrem toho, že poskytuje veriteľom komfort z pohľadu prihlasovania pohľadávok, rieši najmä tieto problémy:

a) Pri zahraničných veriteľoch je otázne odkedy im plynie lehota na prihlásenie ich pohľadávok. Pri zahraničných veriteľoch, ktorý majú svoj domicil v krajinách EU sa vždy aplikuje nadriadená právna úprava Nariadenia EU v zmysle, ktorého je súd alebo správca vždy povinný informovať zahraničného veriteľa o vyhlásení konkurzu ako aj o lehotách v ktorých je zahraničný veriteľ povinný prihlásiť svoje pohľadávky. V tomto smere je sporné odkedy zahraničnému veriteľovi vlastne plynie lehota na prihlásenie jeho pohľadávky, tj. či od vyhlásenia konkurzu alebo od doručenia výzvy na prihlásenie pohľadávky. Uvedené v rámci teraz platnej právnej úpravy nie je uspokojivo judikované, avšak z pohľadu sledovania judikatúry iných čl. štátov prípadne ESD možno odôvodnene predpokladať, že pri zahraničnom veriteľovi by takáto lehota začala plynúť až doručením výzvy na prihlásenie pohľadávky.

b) Z pohľadu bežných, jednoduchých veriteľov, najmä niektorých živnostníkov prípadne menších firiem nie je reálne aby títo veritelia sledovali obchodný vestník a vždy sa včas dozvedeli o vyhlásení konkurzu. Pre týchto veriteľov následok zmeškania lehoty na prihlásenie pohľadávky znamená jednak účtovné problémy z pohľadu odpisu ich pohľadávky ako aj akákoľvek strata možnosti dosiahnuť aspoň čiastočné pomerné uspokojenie ich pohľadávok.

c) Procesný mechanizmus, ktorý vyžaduje aby pohľadávky boli prihlásené v určitej zákonom stanovenej lehote od vyhlásenia konkurzu automaticky tlačí na to aby pohľadávky, ktoré právne vzniknú až po uplynutí tejto lehoty, avšak vecne spravidla súvisia s obdobím pred vyhlásením konkurzu boli kvalifikované ako pohľadávky proti podstate, tj. ako náklady konkurzu. Takýto postup však deformuje pravidlá uspokojovania veriteľov v konkurze, absolútnym spôsobom demotivuje nezabezpečených veriteľov konať a vystupovať proaktívne a zásadným spôsobom zneisťuje zabezpečeného veriteľa v miere jeho uspokojenia. V prípade, že právna úprava umožňuje prihlásiť pohľadávku v zásade kedykoľvek, umožňuje tiež reštriktívnym spôsobom upraviť okruh pohľadávok proti podstate, tj. nákladov konkurzu.

Miesto prihlasovania

Oproti teraz platnej právnej úprave sa ďalej navrhuje aby sa pohľadávka obligatórne prihlasovala už výlučne u správcu, pričom poriadkovo sa prihláška môže doručiť aj na príslušný súd. V prípade, že veriteľ nedoručí svoju prihlášku na súd, nebude to mať pre veriteľa žiadne právne následky. Doručenie prihlášky na súd môže mať pre veriteľa už výlučne prevenčný charakter, pre prípady hrubého zlyhania správcu. Z pohľadu zachovania lehoty, tj. či prihláška bola alebo nebola doručená v základnej prihlasovacej lehote však bude vždy rozhodujúci okamih doručenia prihlášky správcovi.

Postavenie vecno-právneho zabezpečeného veriteľa

Návrh zákona v záujme komplexne riešiť majetkové pomery dlžníka, zvýšiť výťažok zo speňaženia majetku dlžníka, ako aj posilniť postavenie iba vecno-právneho zabezpečeného veriteľa v konkurze, upravuje právo ale aj povinnosť takéhoto zabezpečeného veriteľa, tj. obligačného veriteľa inej osoby ako úpadcu prihlásiť si zabezpečenú pohľadávku do konkurzu. Takýto veriteľ bude mať v konkurze plné procesné práva s tým rozdielom, že uspokojený môže byť iba do hodnoty zabezpečenia a hlasovacie práva môže v konkurze vykonávať tiež iba v hodnote zabezpečenia. V súvislosti s touto úpravou viď. tiež úpravu v bode 59.

Náležitosti prihlášky

Zrozumiteľným spôsobom sa definujú základné náležitosti prihlášky, ktoré musí obsahovať každá prihláška aby sa na ňu vôbec prihliadalo. V tomto smere sa v rámci nového znenia §30 upravuje aj procesný postup ako postupovať v prípade, že prihláška tieto základné náležitosti neobsahuje.

Doterajšia prax vyžadovala aby pre každú pohľadávku bola vždy podaná samostatná prihláška. Uvedené však bolo v niektorých prípadoch vyslovene nepraktické, prípadne spôsobovalo aplikačné problémy v tom smere, čo sa rozumie jednou pohľadávkou. V tomto smere jasné pravidlá v našom právnom poriadku nemáme.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje aby samostatná prihláška musela byť vždy podaná pre zabezpečenú pohľadávku, avšak pri nezabezpečených pohľadávkach sa pripúšťa aby tieto boli uplatnené prípadne aj jednou prihláškou. Samozrejme zhrnutie viacerých pohľadávok do jednej prihlášky musí spĺňať požiadavku prehľadnosti, inak sa veriteľ bude vystavovať riziku, že jeho pohľadávka môže byť popretá z dôvodu nepreskúmateľnosti.

Pokiaľ ide o tlačivo prihlášky prihlasovanie formou tlačív sa navrhuje ponechať, pričom sa uvažuje o zavedení zjednodušených tlačív práve pre prípad prihlasovania viacerých nezabezpečených pohľadávok.

Popieranie pohľadávok

Podľa teraz platnej právnej úpravy oprávnenie popierať pohľadávky veriteľov patrí výlučne správcovi. Navrhovaná právna úprava poskytuje právo popierať pohľadávky aj veriteľom. Aby popretie pohľadávky veriteľom bolo účinné, návrh zákona vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok a to: zrozumiteľnosť, viď. ods. 5, podanie na predpísanom tlačive viď. ods. 7 a zloženie preddavku na prípadné trovy konania viď. ods. 10. V súvislosti so zavedením práva veriteľov popierať pohľadávky iných veriteľov sa v § 32 rieši tiež rozhodovanie súdu o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretému iným veriteľom.

K bodu 34

Ide o procesno-technickú úpravu. Termín konania prvej schôdze veriteľov sa navrhuje posunúť tak, aby veritelia mali vhodný časový priestor oboznámiť sa s prípadným popretím ich pohľadávok, resp. ich zistením, najmä s ohľadom na skutočnosť či majú alebo nemajú hlasovacie práva.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na kompetenciu súdu rozhodovať o priznaní hlasovacieho práva v prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá iným veriteľom. Vo všeobecnosti právo hlasovať na schôdzi veriteľov majú iba veritelia pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Ak však pohľadávka veriteľa bola popretá iba iným veriteľom/nie správcom v takom prípade súd rozhodne či tomuto veriteľovi prizná alebo neprizná hlasovacie právo. Ak mu hlasovacie právo prizná veriteľ napriek tomu, že jeho pohľadávka je popretá, čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti, bude mať oprávnenie hlasovať na schôdzi veriteľov.

K bodu 36

Ide o zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. Podľa teraz platného právneho stavu, právo hlasovať na schôdzi veriteľov a tým ovplyvňovať priebeh konkurzu majú veritelia, ktorí sú spriaznení, resp. v minulosti boli spriaznení s úpadcom, vrátane akcionárov ako aj členov predstavenstva. Tieto osoby však z pravidla nesú zodpovednosť za úpadok dlžníka. Okrem toho v chovaní týchto veriteľov sa spravidla neprejavuje záujem na legitímnom cieli dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia ich pohľadávok, ale záujem zachovať status quo v právnych vzťahoch tak ako boli založené tieto právne vzťahy pred vyhlásením konkurzu, vrátane nespochybňovania akýchkoľvek úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, z ktorých z pravidla profitovali. Vzhľadom na tieto skutočnosti obdobne ako je tomu aj v zahraničných právnych úpravách sa navrhuje týmto veriteľom odňať hlasovacie právo. K vymedzeniu okruhu týchto osôb viď. znenie bodu 64.

K bodu 37 až 39

Návrh zákona dopĺňa právo veriteľov rozhodnúť o výmene správcov a to kedykoľvek počas konkurzu, ak sa na tom uznesie kvalifikovaná väčšina a to ¾ väčšina hlasov všetkých veriteľov.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 41

Ide o procesno-technickú úpravu. Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje aby správca pravidelne informoval veriteľský výbor v trojmesačných intervaloch. V prípade, že veriteľský výbor má potrebu byť informovaný v kratších intervaloch môže tým zaviazať správcu svojim uznesením.

K bodu 42

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov z pohľadu náležitostí, ktoré sa vyžadujú na prípadné plnomocenstvo pri zastupovaní veriteľa vo veriteľskom výbore. V prípade, že správca nemá pochybnosť o autenticite plnomocenstva, nie je dôvod vyžadovať aby veriteľ osvedčil svoj podpis na plnomocenstve. V prípade, že správca bude mať pochybnosti, vždy je oprávnený v zmysle kancelárskeho poriadku vyžadovať overenie podpisu veriteľa.

K bodu 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 44

V súvislosti s konaniami, ktoré sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu neprerušujú, navrhuje sa upraviť plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku tak, aby správca bol reálne schopný posúdiť všetky prípadné ešte neprávoplatné rozhodnutia a podať voči nim prípadný opravný prostriedok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 46

Ide o spresnenie ako posudzovať predmet zabezpečenia resp. rozsah oddelenej podstaty v prípade meniaceho sa predmetu zabezpečenia v dôsledku prevádzky podniku. Typicky ak sú predmetom zabezpečenia pohľadávky prípadne tovarové zásoby a pod. rozsah oddelenej podstaty sa určí ku dňu ukončenia prevádzky.

K bodu 47

Ide o úpravu v spojení s novou úpravou zodpovednosti štatutárov za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 48

Ide o procesno-technickú úpravu. Teraz platná 6 mesačná prekluzívna lehota v ktorej musia byť uplatnené všetky odporovacie žaloby, je v niektorých prípadoch objektívne krátka najmä ak dôjde k výmene správcu alebo ide o zložitý konkurz s vysokým počtom veriteľov a veľkým rozsahom konkurznej podstaty. V týchto prípadoch správca z objektívnych dôvodov nie je vždy schopný v 6 mesačnej lehote zistiť a posúdiť všetky potencionálne odporovateľné právne úkony a podať voči ním odporovacie žaloby. Z týchto dôvodov sa navrhuje prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva predĺžiť zo 6 mesiacov na 1 rok.

K bodu 49

V prípade, že pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, navrhuje sa aby spätné lehoty v ktorých možno postihovať právne úkony z pohľadu ich odporovateľnosti sa počítala nie od začatia konkurzného konania, ale už od začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51

Ide o zjednodušenie postupu akým spôsobom vymáhať pohľadávku voči štatutárom z titulu ich zodpovednosti za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. O zodpovednosti ako aj záväzku štatutára zaplatiť v prospech podstaty určenú sumu rozhodne konkurzný súd v rámci konkurzného konania na návrh správcu a to uznesením proti ktorému je prípustné odvolanie. V záujme spriechodniť vyvodzovanie zodpovednosti ako aj ustálenie zodpovednosti je v rámci tohto konania tiež upravené obrátené dôkazné bremeno, kde úlohou vyviniť sa zo zodpovednosti má štatutárny orgán.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53

Ide o procesno-technickú úpravu, kvalifikovane zostaviť prvý súpis majetku možno objektívne až po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty tj. v čase, keď sú už ustálené všetky zabezpečovacie práva, ktoré ovplyvňujú rozčlenenie konkurznej podstaty na všeobecnú podstatu a príslušné oddelené podstaty.

K bodu 54 a 55

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 56 (§ 78)

Podľa teraz platnej právnej úpravy v prípade, že správca konkurznej podstaty zapísal sporný majetok do súpisu, vyzval tretiu osobu, aby mu predložila dôkazy a listiny vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Následne, ak takéto listiny a dôkazy správca konkurznej podstaty neuznal, bol povinný vyzvať tretiu osobu, aby voči nemu podala žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu. Novelou sa navrhuje zvýšiť právna istota tretích osôb a to v tom smere, aby na podanie žaloby vyzýval tretiu osobu súd namiesto správcu konkurznej podstaty. Lehota na podanie žaloby zostala zachovaná, vrátane následkov jej zmeškania. Ide o lehotu hmotnoprávnu, t.j. žaloba musí byť v tejto lehote doručená príslušnému súdu, inak právo zanikne a súd takúto žalobu zamietne ako oneskorenú.

V záujme odstránenia právnej neistoty a rôznych legislatívnych výkladov, sa navrhuje určiť len jednu prekluzívnu lehotu, v ktorej musí byť uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Podľa novely sa vyžaduje, aby žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu bola podaná najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy súdu na podanie takejto žaloby. V prípade, že žaloba nebude v tejto lehote podaná právo na vylúčenie majetku zo súpisu zanikne a správca konkurznej podstaty je oprávnený tento majetok speňažiť.

Z dôvodu, precizovania právnej úpravy pri súbehu viacerých konkurzných konaní, v ktorých správcovia zapísali do súpisu totožný majetok, navrhuje sa úprava prednosti podľa zásady skorší v čase, silnejší v práve, pričom rozhodujúcim momentom pre posúdenie práva je zverejnenie zápisu majetku do súpisu v Obchodnom vestníku. V prípade, ak takéto zverejnenie nastane v ten istý čas, rozhodujúcim kritériom pre posúdenie oprávnenosti takéhoto zápisu je čas vyhlásenia konkurzu, tzn. že majetok po práve má byť zapísaný v tom konkurznom konaní, v ktorom bol vyhlásený konkurz skôr z časového hľadiska. Samozrejme správca konkurznej podstaty, ktorý bol povinný majetok vylúčiť zo súpisu, je oprávnený podať žalobu o vylúčenie majetku, ak sa domnieva, že vlastnícke právo svedčí jeho úpadcovi. Nutnosť zavedenia takejto právnej úpravy vyplynula zo skutočnosti, že viacerí správcovia konkurznej podstaty v praxi zapisovali totožný majetok do svojho súpisu a nastavali praktické problémy s jeho správou, nakladaním a pod.

Obdobne ako zaviedla novela OSP vykonaná zákonom č. 384/2008 Z. z. v § 44a z dôvodu ochrany práv a oprávnených záujmov tretích osôb, ktorých sa zápis do súpisu majetku týka, resp. nadobúdateľov tohto majetku, novela upravuje, aby správca konkurznej podstaty bol povinný takúto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu, ktorý vedie evidencii tohto majetku. Tento orgán je povinný skutočnosť, že tento majetok je zapísaný do súpisu majetku vyznačiť v poznámke alebo iným vhodným spôsobom.

K bodu 57

Návrh zákona upresňuje akým spôsobom postupovať v prípade, že pohľadávka veriteľa je zabezpečená majetkom inej osoby ako úpadcu tj. tretej osoby. Podľa teraz platnej právnej úpravy správca vyzýva tretiu osobu aby uhradila do príslušnej oddelenej podstaty sumu rovnajúcu sa pohľadávke zabezpečeného veriteľa bez ohľadu na skutočnosť aká bola hodnota samotného zabezpečenia. V tomto smere návrh zákona upravuje plnenie tretej osoby do výšky všeobecnej hodnoty majetku, ktorú určí správca s odbornou starostlivosťou. Návrh zákona ďalej výslovne rieši následky keď tretia osoba splní výzvu správcu. Dôsledkom splnenia je zánik zabezpečovacieho práva viažúceho sa k majetku tretej osoby.

K bodu 58 (§ 87) až 60

Novým spôsobom sa definuje okruh pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú náklady konkurzu, ktoré znášajú všetci veritelia. Rozhodujúcim kritériom pre určenie, či ide o pohľadávku proti podstate nie je moment vzniku tejto pohľadávky ale charakter tejto pohľadávky. Aby šlo o pohľadávku proti podstate, pohľadávka musí spĺňať všetky definičné znaky uvedené v § 87 ods. 2, resp. ods. 4.

Pre prípad, že výťažok zo speňaženej konkurznej podstaty nebude postačovať ani na úhradu všetkých pohľadávok voči podstate, upravuje sa poradie v ktorom sa majú tieto pohľadávky proti podstate uspokojiť.

Návrh zákona ďalej upravuje miesto, kde sa pohľadávky proti podstate uplatňujú a to u správcu ako aj postup pri riešení spornosti právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate v rámci incidenčného konania. Návrh zákona tiež upravuje zodpovednosť správcu veriteľom prípade iným osobám za škodu, ktorú im spôsobí nehospodárne alebo neúčelne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku, alebo na prevádzkovanie podniku.

K bodu 61 a 62

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s vymedzením nového okruhu pohľadávok proti podstate.

K bodu 63

Ide o úpravu v súvislosti s novým spôsobom riešenia, uplatňovania nárokov zabezpečeného veriteľa, ktorý nie je obligačným veriteľom úpadcu, viď. bod 33, §28 ods.7.

K bodu 64

Z teraz platného prelomenia zásady nemo plus iuris sa vylučuje prípad, pokiaľ nadobúdateľ nebol dobromyseľný, tj. prípad ak vedel alebo musel vedieť, že úpadca nie je vlastníkom veci.

K bodu 65 až 66

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s novou úpravou pohľadávok proti podstate.

K bodu 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v spojení s úpravou v bode 3. viď. legislatívnu skratku zavedenú v bode 3.

K bodu 68

Upravuje sa nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa navrhujú zaradiť, veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Súčasná úprava nevylučuje, v praxi je to dokonca bežné, že v konkurze ako významní veritelia vystupujú buď samotní štatutári, prípadne osoby priamo prepojené s akcionárom dlžníka alebo štatutárom dlžníka. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť, čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov ale zachovať v právnych vzťahoch status quo, ktoré bolo založené pred vyhlásením konkurzu. Odhliadnuc od toho spriaznení veritelia, mali spravidla možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z tohto podnikania profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. Nová trieda zohľadňuje aj túto skutočnosť. Nová trieda tzv. spriaznených veriteľov vychádza z konceptov, ktoré sú upravené v zahraničných právnych úpravách, či už v Nemeckej právnej úprave, príp. Anglosaských právnych úpravách.

Okrem spriaznených veriteľov sa do podriadenej triedy zaraďujú aj zmluvné pokuty, ktoré bez ekonomického zdôvodnenia zásadným spôsobom zvýhodňujú niektorých veriteľov na úkor iných veriteľov, resp. cez hlasovacie pomery deformujú konkurzné konania.

K bodu 69 až 71

V §96 až 98 sa upravuje postup, pri zostavovaní rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, resp. z oddelených podstát.

Postup, pri zostavení a schválení každého rozvrhu, či už rozvrhu zo všeobecnej podstaty alebo rozvrhu z oddelenej podstaty je nasledovný:

a) Rozvrhový proces začína tým, že správca zverejní v obchodnom vestníku zámer zostaviť rozvrh z príslušnej podstaty, návrh zákona ďalej ukladá správcovi zostaviť rozvrh vždy bez zbytočného odkladu po speňažení majetku príslušnej podstaty, s tým, že pokiaľ to povaha veci pripúšťa, zákon ukladá správcovi zostaviť aj čiastkový rozvrh výťažku. Viď. § 97 a 98 návrhu zákona.

b) Pred samotným zostavením rozvrhu z príslušnej podstaty správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje, tj. správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli, resp. majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do tejto podstaty. V takto zostavenom zozname pohľadávok proti podstate je správca okrem iného povinný uviesť zákonné poradie pohľadávok proti podstate a sumy, v akej boli alebo majú byť tieto pohľadávky proti podstate uspokojené.

c) Zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate, správca oznámi zverejnením v obchodnom vestníku.

d) Od zverejnenia informácie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate v obchodnom vestníku, začína plynúť veriteľom 30 dňová hmotnoprávna lehota na podanie prípadných námietok smerujúcich voči poradiu pohľadávok proti podstate. Námietka poradia pohľadávky proti podstate musí byť vždy odôvodnená a podaná včas, tj. v ustanovenej lehote u správcu na predpísanom tlačive, inak sa na ňu neprihliada. Námietkou poradia sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude spravidla namietať veriteľ pohľadávky proti podstate alebo námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, čo bude namietať spravidla veriteľský výbor alebo dotknutý zabezpečený veriteľ, ako aj námietka, že pohľadávka proti podstate má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu ako rozsahu určenom správcom, čo sa bude namietať v prípade sporu v akom rozsahu má byť pohľadávka proti podstate rozdelená medzi dve prípadne viaceré rôzne podstaty, napr. v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu z oddelenej podstaty a v akom rozsahu má byť zaradená do rozvrhu zo všeobecnej podstaty. Ten, kto podal námietku je povinný v lehote 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate, podať v rámci konkurzného konania návrh, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate, ak takýto návrh včas nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Viď. § 96 ods. 6

e) Po uplynutí 30 dňovej lehoty na podanie námietok, správca začne pripravovať rozvrh podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate ako aj uplatnených námietok, tj. správca upraví ním zostavený zoznam pohľadávok proti podstate podľa všetkých námietok, na ktoré sa prihliada, a na základe takto upraveného zoznamu pohľadávok proti podstate, v ktorom sú zapracované všetky riadne a včas doručené a „zažalované" námietky, pripraví rozvrh. Na zostavenie rozvrhu má správca lehotu 45 dní, ktorá začína plynúť odo dňa uplynutia lehoty na podanie námietok. Zoznam pohľadávok proti podstate sa neupravuje ani o námietky, pri ktorých nebol včas podaný návrh v zmysle odseku 6, nakoľko na tieto námietky sa zo zákona neprihliada.

f) Zostavený rozvrh správca predloží na schválenie príslušnému orgánu + určí mu lehotu na schválenie rozvrhu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, tj. buď nerozhodne alebo rozhodne zamietavo, správca predloží rozvrh na schválenie súdu. Súd môže rozvrh buď schváliť alebo vrátiť správcovi na prepracovanie, ak sú tu dôvody, pre ktoré rozvrh nie je možné schváliť.

K bodu 72 (§ 102 ods. 2)

Upravuje sa procesný postup súdu v prípade, že sa v priebehu konkurzu zistí, že tu nie sú niektoré predpoklady pre vedenie konkurzu. Napr. sa neprihlási žiadny veriteľ, súd nemá právomoc na konanie, prípadne je tu iná neodstrániteľná podmienka konania.

K bodu 73

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 74 (§ 103 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 75 (§ 105)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. V konkurze sa zostavuje zoznam pohľadávok, nie zoznam prihlášok.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby obligatórnou náležitosťou posudku bolo tiež podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť. Následne v rámci schvaľovania reštrukturalizačného plánu bude na komerčnom rozhodnutí veriteľov, či plnenie podľa plánu je pre nich priaznivejšie ako v alternatívnom konkurze v rámci ktorého by bolo možné odporovať právnym úkonom.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 78

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 79

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 80

V prípade pracovnoprávnych nárokov sa zjednodušuje spôsob ich posudzovania pre potreby reštrukturalizácie v tom smere, že v prípade ak reštrukturalizačné konanie začalo v priebehu mesiaca, nebude sa vyžadovať aby mzda sa rozdeľovala ale celý nárok zamestnanca za dotknutý kalendárny mesiac sa bude považovať za prednostnú pohľadávku.

K bodu 81

Návrh zákona upravuje prihlasovanie pohľadávok obdobne ako v konkurze a to v navrhnutom zjednodušenom režime.

K bodu 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 84 až 86

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 87

Vypúšťa sa zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, táto zodpovednosť neriešila prípady, pre ktorá bola apriori určená, naopak postihovala spravidla dobromyseľných veriteľov.

K bodu 88

Ide o procesno-technickú úpravu.

K bodu 89

V súlade s návrhom obmedziť ovplyvňovanie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania spriaznenými veriteľmi, navrhuje sa aby títo veritelia nemali vo veriteľských orgánoch hlasovacie právo obdobne ako v konkurze.

K bodu 90

Ide o zjednodušenie procesu pre veriteľov. Viď argumentáciu k bodu 40.

K bodu 91

Procesné ustanovenie.

K bodu 92

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere aby mal reálnu možnosť zabezpečiť si stanovenie hodnoty svojho zabezpečenia znaleckým posudkom a tým získať všetky potrebné informácie tak, aby sa s odbornou starostlivosťou mohol rozhodnúť, či hlasovať alebo nehlasovať za prijatie plánu, resp. aby mal k dispozícii dôkazný prostriedok pre prípad rozhodovania súdu o nahradení jeho súhlasu v rámci skupiny. Návrh zákona ukladá dlžníkovi aby súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku poskytoval bezodkladne a bezodplatne. Prípadné porušenie tejto povinnosti dlžníkom môže byť dôvodom na zastavenie RK a vyhlásenie konkurzu z dôvodu porušovania povinnosti dlžníkom.

K bodu 93

Upravuje sa rozhodný dátum, ku ktorému sa porovnáva uspokojenie veriteľov z pohľadu konkurzu a z pohľadu reštrukturalizačného plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, t.j. upraviť pre potreby reštrukturalizácie moment posudzovania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii ku dňu začatia reštrukturalizačného konania.

K bodu 94

Ide o spresnenie. Za preberajúcu osobu sa bude vždy považovať aj taká osoba, na ktorú bude v zmysle plánu prevedená podstatná časť majetku dlžníka.

K bodu 95

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5

K bodu 96

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečeného veriteľa v tom smere, že pre každú zabezpečenú pohľadávku, pri ktorej možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že majetok , ktorým je zabezpečená bude postačovať aspoň na jej čiastočné uspokojenie, sa v pláne vytvorí vždy samostatná skupina, tj. bez súhlasu zabezpečených veriteľov, týchto nebude možné zaradiť do tej istej skupiny.

Navrhuje sa aby sa samostatná skupina vytvárala tiež pre podriadené pohľadávky, resp. kvázi podriadené pohľadávky. Poradie uspokojovania veriteľov na základe reštrukturalizačného plánu musí sledovať poradie ich uspokojovania v prípadnom konkurze. Z toho dôvodu je nevyhnutné vytvoriť pre podriadené resp. kvázi podriadené pohľadávky vždy samostatnú skupinu.

K bodu 97

Ide o legislatívno-technické spresnenie. V prípade, že uspokojenie zabezpečenej pohľadávky možno riešiť v rámci jednej skupiny, je zbytočné pohľadávku rozdeľovať do dvoch skupín.

K bodu 98

Ide o spresnenie v súvislosti s doplnením § 137 ods. 5.

K bodu 99

Navrhuje sa posilniť postavenie zabezpečených veriteľov v tom smere, že právo hlasovať o prijatí plánu majú aj zabezpečení veritelia, ktorých pohľadávky sú popreté čo do zabezpečenia alebo poradia zabezpečenia, ak sú ich pohľadávky zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Tj. sú zistené resp. neboli popreté čo do ich právneho základu.

K bodu 100

Ide o úpravu v súvislosti s pravidlom vytvárať pre každého zabezpečeného veriteľa vždy samostatnú skupinu.

K bodu 101

Upravuje sa pravidlo, pokiaľ v skupine nehlasoval žiaden veriteľ, v takom prípade sa takáto skupina považuje zo zákona za súhlasiacu skupinu.

K bodu 102

Upravuje sa moment, ku ktorému sa posudzuje uspokojenie veriteľov predpokladané plánom s uspokojením veriteľov v prípadnom konkurze, tj. moment ku ktorému sa v rámci plánu simuluje uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze, je moment začatia reštrukturalizačného konania. K tomuto momentu sa robia tiež príslušné ocenenia majetku. Pri nahradení súhlasu skupiny súd vychádza apriori z údajov uvedených v reštrukturalizačnom pláne s tým, že dotknutý veriteľ môže preukázať opak, tj. že uspokojenie predpokladané plánom v rámci konkurzu nie je stanovené správne, napr. že v rámci konkurzu možno predpokladať iný / vyšší výťažok zo speňaženia, iné / nižšie náklady konkurzu, resp. iný / rýchlejší čas rozdeľovania výťažku veriteľov.

K bodu 103

Ide o upresnenie. Zabezpečenie pohľadávky treťou osobou môže zaniknúť alebo byť obmedzené iba výlučne v prípade, že s tým výslovne súhlasí veriteľ. Uvedené platí aj podľa teraz platnej právnej úpravy, s tým, že v tomto smere sa navrhuje dotknuté ustanovenie spresniť.

K bodu 104

Ide o procesno-technickú úpravu. V prípade osobného bankrotu je praktické, aby skúšobné obdobie administroval ten istý správca, ktorý administroval samotný konkurz, resp. vykonával funkciu v čase zrušenia konkurzu.

K bodu 105 až 108

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 109

Upresňuje sa pravidlo, podľa ktorého je odvolanie prípustné iba ak to ustanovuje tento zákon. V štádiu konania pred začatím konkurzného konania, resp. pred začatím reštrukturalizačného konania sa pripúšťa odvolanie vo všeobecnosti, tj. platí úprava OSP.

K bodu 110

Ide o usmernenie pre súdy, akým spôsobom formulovať výrok rozhodnutia. Návrh zákona vyžaduje aby súd vo výroku rozhodnutia vždy uviedol aj zákonný dôvod svojho rozhodnutia, čo vyplýva zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. že zastavuje konkurzné konanie pre nedostatok majetku, že zrušuje konkurz po splnení konečného rozvrhu, že zrušuje konkurz pretože zistil, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, že zrušil konkurz pretože majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a pod.

K bodu 111 a 112

Procesné ustanovenie.

K bodu 113

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 114

Upravujú sa lehoty.

K bodu 115

Ide o upresnenie v súvislosti s dlžníkmi, ktorí hospodária na poľnohospodárskej pôde. Pri týchto dlžníkoch je vylúčená aplikácia konkurzného práva v rozhodnom období, tj. v čase od 1. apríla do 30. septembra iba v časti konkurzu. Prípadná reštrukturalizácia takéhoto dlžníka v uvedenom období nie je vylúčená.

K bodu 116

Ustanovenie súvisiace s úpravou pohľadávok proti podstate (§ 87 ods. 2 písm. j)).

K bodu 117

Ide o prechodné ustanovenie v súvislosti s právnou úpravou vo vzťahu k EU.

K bodu 118 a 119

Technická zmena.

K Čl. II

K bodu 1

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti súdov na incidenčné spory.

K bodom 2 a 3

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Čl. III

K bodu 1

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.

K bodu 2

Navrhované ustanovenie reaguje na aktuálnu aplikačnú prax. Cieľom návrhu na odklad exekúcie má byť dosiahnutie stavu, kedy exekúcia v každom jej štádiu prebieha zákonne a sú tak splnené formálne i materiálne podmienky jej oprávnenosti. Na strane druhej je však potrebné zabezpečiť aj ochranu práv oprávneného v exekúcii, a to s ohľadom na vymáhateľnosť jeho nárokov. Z týchto dôvodov sa navrhuje ustanoviť, že v situácii, keď povinný podá opakovaný návrh na odklad po doručení dražobnej vyhlášky, exekútor bude môcť vykonávať aj iné ako zabezpečovacie právne úkony. Musí však ísť o návrh na odklad podaný opakovane a v čase po preukázateľnom doručení dražobnej vyhlášky povinnému. Vo vzťahu k ustanoveniu § 56 Exekučného poriadku ide o normu lex specialis, ktorá sa bude týkať výhradne exekúcie predajom nehnuteľností. Navrhovanou úpravou sa predíde prípadom zmarenia vykonania dražby, čo sa v niektorých prípadoch dosahovalo podávaním opakovaných návrhov na odklad exekúcie.

K bodu 3 a 4

Navrhovaná zmena reaguje na pretrvávajúce výkladové nejasnosti Exekučného poriadku a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Navrhovaným znením sa má dosiahnuť, aby sa o výšku dane z pridanej hodnoty zvyšovali aj náhrady, ktoré súdnemu exekútorovi patria podľa Exekučného poriadku. Uvedenou zmenou sa súčasne dosiahne vecné zjednotenie právnej úpravy režimu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k náhradám súdnych exekútorov podľa Exekučného poriadku s právnou úpravou náhrad iných regulovaných právnických profesií.

Upravuje sa tiež, kto znáša trovy exekúcie v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. O ich výške rozhodne na návrh exekútora súd.

K bodom 5 a 6

Názov transpozičnej prílohy a znenie odkazu sa dáva do súladu s Legislatívnymi pravidlami vlády SR.

K Čl. IV

Predloženým návrhom sa jednoznačne ustanoví deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a posudzovania nároku na dávku z garančného poistenia.

K Čl. V

Tieto zmeny súvisia so zavedením osobitnej príslušnosti súdov na incidenčné spory.

K Čl. VI

Úprava súvisiaca s podávaním špekulatívnych návrhov na vyhlásenie konkurzu.

K Čl. VII

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1061
PoUtStŠtPiSoNe
: