DÔVODOVÁ SPRÁVA + SPOLOČNÁ SPRÁVA VÝBOROV NRSR
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády SR č. 591 z 8.9.2010 k návrhu krátkodobých štrukturálnych opatrení vlády SR, ktoré bolo prijaté na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala prehodnotiť uplatňovanie tlačového zákona a vykonať potrebné legislatívne zmeny.
Zásadnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je obmedzenie práva na odpoveď pre verejných funkcionárov a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu súvisiaceho s výkonom ich funkcie. Toto obmedzenie sa teda nebude vzťahovať na skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali osoby vykonávajúcej funkciu verejného funkcionára alebo predsedu či podpredsedu politickej strany alebo hnutia ako súkromnej osoby. Verejným funkcionárom je osoba uvedená v čl. 2 ústavného zákona č. zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z.. Verejní funkcionári majú k dispozícii dostatočné množstvo foriem prezentácie, ktorými môžu informovať verejnosť, vyjadrovať svoje názory a obhajovať svoje konanie. Dokumenty Rady Európy a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzujú, že hranice prípustnosti kritiky osôb verejného záujmu sú podstatne širšie, ako vo vzťahu k súkromnej osobe. Uvedené skutočnosti vo vzťahu k verejným činiteľom potvrdzuje aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 152/08-52
Tlačovým zákonom bol do právneho poriadku zavedený inštitút práva na odpoveď, ktorým sa priznáva osobám právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa doterajšej právnej úpravy predmetom práva na odpoveď je akékoľvek skutkové tvrdenie t.j. tak nepravdivé, ako aj pravdivé, týkajúce sa konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vzhľadom na funkciu periodickej tlače prinášať verejnosti pravdivé informácie sa návrhom zákona spresňuje charakter skutkového tvrdenia, vo vzťahu ku ktorému budú môcť dotknuté osoby uplatniť právo na odpoveď. Odpoveď bude možné uplatniť iba voči nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa zároveň dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.
Popri uvedených zásadných zmenách sa návrhom zákona upravuje a mení rozsah niektorých povinností súvisiacich s uverejnením opravy, odpovede a dodatočného oznámenia. Rozširuje sa okruh dôvodov, kedy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie na prípady, ak by bol ich uverejnením spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo s právom chránenými záujmami tretej osoby.
Podľa platnej právnej úpravy sú vydavateľ a tlačová agentúra povinní uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie na rovnocennom mieste ako bolo uverejnené napadnuté skutkové tvrdenie. Návrh zákona za takéto rovnocenné miesto považuje aj miesto vo vydaní periodickej tlače alebo v agentúrnom spravodajstve, ktoré vydavateľ alebo tlačová agentúra vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva za účelom pravidelného uverejňovania opráv. Vydavateľ a tlačová agentúra tak budú mať na výber, či opravy, odpovede a dodatočné oznámenia budú uverejňovať vždy na tom istom mieste, na ktorom bolo uverejnené napadnuté skutkové tvrdenie alebo si na ich uverejnenie zavedú pravidelnú rubriku.
Návrhom zákona sa ruší právo na uplatnenie primeranej peňažnej náhrady v prípade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia alebo nedodržania niektorých z podmienok na ich uverejnenie, ktorej výšku určoval súd. Súd bude rozhodovať iba o povinnosti vydavateľa a tlačovej agentúry uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie. V prípade, ak dôjde uverejnením určitého skutkového tvrdenia k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, dotknutá osoba sa môže na súde domáhať práva na ochranu svojej osobnosti a v rámci tohto konania má právo žiadať o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
Návrh zákona rozširuje aj okruh informácií, za obsah ktorých vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú. Sú to informácie poskytnuté ústavným činiteľom, ktoré sú uverejnené v pôvodnom znení a ich spracovaním pre uverejnenie sa nezmenil ich pôvodný obsah. Dôvodom takejto úpravy je tá skutočnosť, že ústavní činitelia tak, ako aj predstavitelia orgánov verejnej moci sú považovaní za dôveryhodný zdroj informácií.
Navrhuje sa vypustenie povinnosti vydavateľa periodickej tlače upravenej v § 6 ods. 3, ktorý je právnickou osobou, uverejniť v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. Štruktúra vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače je jedným z údajov, ktorý je zapísaný v zozname periodickej tlače. Zoznam je podľa tlačového zákona verejne prístupnou evidenciou periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky a zverejnený na webovom sídle Ministerstva kultúry SR, čím je dostatočne zabezpečená transparentnosť vlastníckych vzťahov v oblasti periodickej tlače.
S cieľom zabezpečiť právnu istotu žiadateľa pri doručovaní žiadostí o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia sa navrhuje podriadiť ich doručovanie ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku o doručovaní právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom.
Navrhuje sa taktiež spresnenie úpravy ochrany zdroja a obsahu informácií. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní zachovávať o týchto skutočnostiach mlčanlivosť, až kým ich tejto povinnosti mlčanlivosti nezbaví samotná fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla. Po jej smrti toto právo prechádza na jej blízke osoby. Navrhovaná úprava rieši situáciu, ak blízke osoby nedokážu v tejto otázke dospieť k zhode. Ak čo len jedna z nich neudelí súhlas na oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti, súhlas nie je platný.
Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška pokút zo slovenských korún na eurá.
V záujme zosúladenia dôvodov, ktoré umožňujú odmietnuť opravu vydavateľom, tlačovou agentúrou ako aj pre vysielateľom, sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Rozširuje sa rozsah zákonných dôvodov, kedy vysielateľ nie povinný odvysielať navrhované znenie opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov o právnickej alebo fyzickej osobe o prípady, ak by bolo jej odvysielanie v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x
A.3. Poznámky
Nepredpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Gestori s doložkou vplyvov súhlasia.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
Dôvodová správa
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Navrhovaná úprava spresňuje riešenie situácie v súvislosti s povinnosťou vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ktorá môže nastať po smrti osoby, ktorá predmetnú informáciu poskytla. Podľa súčasného znenia zákona, po smrti tejto osoby prechádza právo oslobodiť vydavateľa alebo tlačovú agentúru od povinnosti mlčanlivosti na blízke osoby. V praxi však môže nastať situácia, že blízke osoby nedospejú v tejto otázke k zhode. Preto podľa navrhovanej úpravy, ak čo len jedna blízka osoba odmietne takýto súhlas udeliť, súhlas nie je platný. Navrhované znenie sa uplatňuje aj v iných právnych predpisoch, napr. v § 7 ods. 9 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
Ustanovením § 5 ods. 2 je upravená zodpovednosť vydavateľa periodickej tlače a tlačovej agentúry za obsah informácií, ktoré sú verejne šírené periodickou tlačou a agentúrnym spravodajstvom. Zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry sú podľa platnej právnej úpravy vylúčené informácie poskytnuté orgánmi verejnej moci, nimi zriadenými rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami alebo právnickými osobami zriadenými zákonom a oznámenie v naliehavom verejnom záujme. Podmienkou vylúčenia zo zodpovednosti je uverejnenie informácie v pôvodnom znení, a tak, aby sa jej spracovaním pre uverejnenie nezmenil jej pôvodný obsah. Návrhom zákona sa zo zodpovednosti vylučujú aj informácie, ktoré poskytnú ústavní činitelia a predstavitelia orgánu verejnej moci, ktorých je možné vo vzťahu k verejnosti zaradiť do kategórie dôveryhodného zdroja. Predstaviteľom orgánu verejnej moci sa rozumie, každá fyzická osoba, ktorá je oprávnená poskytovať informácie za tento orgán.
K bodu 3
Podľa platnej právnej úpravy vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra s výnimkou vlastnej propagácie nezodpovedajú za pravdivosť informácií zverejnených v inzercii a za klamlivú reklamu alebo porovnávaciu reklamu. Nakoľko vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú s výnimkou zákonom stanovených dôvodov povinní podľa ustanovenia § 7 až 9 tlačového zákona uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie v znení, ktoré navrhne dotknutá osoba, navrhuje sa zo zodpovednosti vydavateľa a tlačovej agentúry vyňať zodpovednosť za pravdivosť informácií zverejnených v oprave, odpovedi a dodatočnom oznámení.
K bodu 4
Navrhuje sa vypustiť povinnosť vydavateľa periodickej tlače, ktorý je právnickou osobou, uverejniť v prvom čísle periodickej tlače vydanej v kalendárnom roku oznámenie o štruktúre vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka v rozsahu údajov podľa § 11 ods. 4 písm. j). Táto povinnosť je upravená v § 6 ods. 3 tlačového zákona a v záujme dosiahnutia transparentnosti vlastníckych vzťahov v oblasti periodickej tlače je možné ju považovať za redundantnú. Štruktúra vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače je jedným z údajov, ktorý je zapísaný v zozname periodickej tlače. Zoznam je podľa § 11 tlačového zákona verejne prístupnou evidenciou periodickej tlače vydávanej na území Slovenskej republiky a zverejnený na webovom sídle Ministerstva kultúry SR.
K bodu 5
Vypúšťa sa dôvod neuverejnenia opravy, ktorá smeruje proti skutkovému tvrdeniu uverejnenému v periodickej tlači na základe preukázateľného predchádzajúceho súhlasu žiadateľa o uverejnenie opravy. Keďže cieľom práva na opravu je zabezpečiť právo verejnosti na pravdivé informácie, nie je dôvod na to, aby vydavateľ alebo tlačová agentúra boli oprávnení odmietnuť uverejnenie opravy v prípade, ak chce dotknutá osoba opraviť nepravdivú informáciu, ktorú sama poskytla. Návrhom zákona sa zároveň rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní opravu uverejniť. Sú to prípady, ak by bol uverejnením opravy spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie opravy je možné aj vtedy, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.
K bodu 6
Tlačovým zákonom bol do právneho poriadku zavedený nový inštitút práva na odpoveď, ktorým sa priznáva osobám právo žiadať bezplatné uverejnenie odpovede, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Podľa platnej právnej úpravy je predmetom práva na odpoveď akékoľvek skutkové tvrdenie t.j. nepravdivé, pravdu skresľujúce ako aj pravdivé skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe. Vzhľadom na funkciu periodickej tlače prinášať verejnosti pravdivé fakty a informácie, návrhom zákona sa spresňuje charakter skutkového tvrdenia, vo vzťahu ku ktorému budú môcť dotknuté osoby uplatniť právo na odpoveď. Odpoveď bude možné uplatniť iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby. Návrh zákona týmto zosúlaďuje inštitút práva na odpoveď s Odporúčaním Rady Európy R (2004)16 o práve na odpoveď v prostredí nových médií, v ktorom boli vymedzené minimálne zásady rozsahu práva na odpoveď. Podľa tohto odporúčania by „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na národnosť či miesto pobytu mala mať právo na odpoveď či zodpovedajúci opravný prostriedok umožňujúci možnosť reagovať na akékoľvek informácie v médiách, ktoré prezentujú nepresné fakty o tejto osobe, a ktoré ovplyvňujú jej osobné práva".
Ak bolo v periodickej tlači alebo agentúrnom spravodajstve uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, súčasná právna úprava umožňuje dotknutým osobám vo vzťahu k tomuto nepravdivému skutkovému tvrdeniu uplatniť súčasne právo na opravu aj právo na odpoveď. Návrhom zákona sa zamedzuje vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu uplatniť obidva inštitúty a uplatnením práva na odpoveď zanikne dotknutej osobe právo žiadať v tej istej veci aj opravu.
K bodu 7
Navrhuje sa doplnenie nového ustanovenia, ktorým sa obmedzuje právo na odpoveď pre verejných funkcionárov, vymedzených v čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z.z. a predsedov a podpredsedov politických strán a politických hnutí. Obmedzenie práva na odpoveď sa týka iba tých skutkových tvrdení, ktoré sú v priamej súvislosti s výkonom ich funkcie, keďže verejní funkcionári majú na rozdiel od iných skupín osôb k dispozícii dostatočné množstvo foriem prezentácie, ktorými môžu informovať, vyjadrovať svoje názory a obhajovať svoje konanie.
Verejným funkcionárom je podľa zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z.z. napríklad prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, generálny prokurátor, verejný ochranca práv, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, štátny tajomník, člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starosta obce, poslanci mestského zastupiteľstva, rektor verejnej vysokej školy, predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov, štatutárny orgán Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, člen Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľa jej kancelárie, predseda Telekomunikačného úradu, predsedu Poštového úradu.
Navrhuje sa tiež obmedziť právo na odpoveď právnickým osobám, ak pôjde o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára alebo predsedu či podpredsedu politickej strany alebo hnutia pôsobiaceho v tejto právnickej osobe. Takejto právnickej osobe však ostáva právo na odpoveď zachované, ak pôjde o skutkové tvrdenie, ktoré je nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a dotýka sa jej názvu alebo dobrej povesti a súčasne nijako nesúvisí s výkonom funkcie verejného funkcionára alebo predsedu či podpredsedu politickej strany alebo hnutia, ktorý pôsobí v tejto právnickej osobe.
K bodu 8
V nadväznosti na úpravu ustanovenia § 8 ods. 1 a spresnenie, ktoré skutkové tvrdenie môže byť dôvodom uplatnenia práva na odpoveď sa upravujú náležitosti žiadosti o odpoveď. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí okrem iných zákonom predpísaných náležitostí obsahovať popis skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.
K bodu 9
Návrhom zákona sa rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní odpoveď uverejniť. Ak je odpoveď dotknutej osoby namierená voči skutkovému tvrdeniu, ktoré je súčasťou vyjadrenia tejto dotknutej osoby uverejneného v periodickej tlači (v správe, článku, rozhovore a. i.) v primeranom rozsahu a novinárskym spracovaním nebol zmenený alebo skreslený jeho pôvodný obsah a význam, vydavateľ a tlačová agentúra nie povinní túto odpoveď uverejniť. Rovnako ako pri práve na opravu vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní odpoveď uverejniť v prípade, ak by bol uverejnením odpovede spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie odpovede je možné aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.
K bodu 10
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 11
Rovnako ako pri práve na opravu a práve na odpoveď sa návrhom zákona rozširujú dôvody, kedy nie sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní dodatočné oznámenie uverejniť. Sú to predovšetkým prípady, ak by bol uverejnením dodatočného oznámenia spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo by jeho uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odmietnuť uverejnenie dodatočného oznámenia je možné aj v prípade, ak by to bolo v rozpore s právom chránenými záujmami tretej osoby.
K bodu 12
Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, ktorým sa osobám v prípade neuverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia alebo nedodržania niektorých z podmienok na ich uverejnenie priznávalo právo na uplatnenie primeranej peňažnej náhrady, ktorej výšku určoval súd. Súd bude rozhodovať iba o merite veci, teda o povinnosti zverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie. V prípadoch, kedy dôjde k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, má dotknutá osoba právo žiadať o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci konania o ochranu osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Cieľom navrhovanej úpravy je zabrániť prípadom dvojitého postihu vydavateľov a tlačovej agentúry.
K bodu 13
S cieľom zabezpečiť právnu istotu žiadateľa pri doručovaní žiadostí o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, navrhuje sa podriadiť doručovanie týchto žiadostí ustanoveniam § 48 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom zavedenia takejto právnej úpravy je skutočnosť, že zákon určuje prekluzívne lehoty v rámci ktorých má byť vydavateľovi doručená žiadosť o opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. V prípade pochybností je na žiadateľovi, aby uniesol dôkazné bremeno o tom, že žiadosť vydavateľovi alebo tlačovej agentúre skutočne doručil. Ak má teda žiadateľ dokázať, že žiadosť doručil, musia byť presne stanovené pravidlá, ktorými sa toto doručovanie riadi. Podľa uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
Podľa doterajšej právnej úpravy sú vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra povinní opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie uverejniť na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie. Vzhľadom na špecifickú úlohu periodickej tlače a tlačových agentúr, rôzny charakter a význam informácií, ktoré prinášajú v konkrétnom čase, sa návrhom zákona umožňuje vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre vopred vyhradiť miesto na uverejňovanie opráv, odpovedí a dodatočných oznámení vo vydaní periodickej tlače alebo v agentúrnom spravodajstve. Ak sa vydavateľ alebo tlačová agentúra rozhodnú opravy, odpovede a dodatočné oznámenia zverejňovať na takto vyhradenom mieste, sú povinní ich zreteľne označiť a odlíšiť od ostatného obsahu vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva, pričom je iba na rozhodnutí vydavateľa a tlačovej agentúry akú formu odlíšenia od ostatného obsahu zvolia.
K bodom 14 až 17
Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška pokút zo slovenských korún na eurá.
K bodu 18
Navrhuje sa právna úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k úpravám účinným od 1. júna 2011. Vzhľadom na vypustenie ustanovenia, podľa ktorého v prípade neuverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia mohol súd priznať osobám primeranú peňažnú náhradu až do výšky 4 979,09 EUR (150 000 Sk) sa upravuje, akým právnym predpisom sa riadi súd v súdnom konaní. Súdne konania o návrhu, ktorých súčasťou je aj návrh na priznanie primeranej peňažnej náhrady, a ktoré boli začaté pred účinnosťou tohto návrhu zákona, súd dokončí podľa doterajších právnych predpisov.
K čl. II
K bodom 1 až 3
S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vydavateľov, tlačové agentúry ako aj pre vysielateľov sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov. Upravuje sa ustanovenie týkajúce sa ochrany zdroja informácii a rozsah zákonných dôvodov kedy vysielateľ nie povinný odvysielať navrhované znenie opravy nepravdivých alebo pravdu skresľujúcich údajov o právnickej alebo fyzickej osobe.
K bodom 4 a 5
Legislatívno-technická úprava.
K čl. III
Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona 1.júla 2011.
Bratislava 2. marca 2011
Iveta Radičová, v. r.
predsedníčka vlády
Slovenskej republiky
Daniel Krajcer, v. r.
minister kultúry
Slovenskej republiky
Spoločná správa
výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 281) v druhom čítaní
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
I.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 355 z 23. marca 2011 pridelila vládny návrh zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 281) na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady SR,
Výboru Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny a
Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.
II.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III.
Vládny návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 78 z 10. mája 2011 s pripomienkami.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 3. mája 2011 odporučil vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.
Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 46 z 5. mája 2011 odporučil vládny návrh zákona schváliť s jednou pripomienkou.
IV.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
1. V čl. I v 2. bode sa v § 5 ods. 2 písm. a) slová „predstaviteľ orgánu verejnej moci" nahrádzajú slovami „orgán verejnej moci".
Vzhľadom na to, že v súčasnosti platný zákon č. 167/2008 Z. z. na viacerých miestach používa pojem „orgán verejnej moci" (napríklad § 2 ods. 7, § 3, § 6 ods. 1, § 9), navrhuje sa z dôvodu zachovania jednotnej terminológie používanej v zákone, nahradiť slová „predstaviteľ orgánu verejnej moci" slovami „orgán verejnej moci".
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
2. V čl. I v 5. bode sa v § 7 ods. 6 vypúšťa písmeno e).
Ide o spresnenie v záujme právnej istoty.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
3. V čl. I v 7. bode sa v § 8 ods. 2 vypúšťajú slová „a osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie".
Podľa § 8 ods. 2 návrhu zákona nemá právo žiadať o uverejnenie opravy, okrem iných osôb, ani osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie. Návrh zákona neviaže toto obmedzenie napríklad iba na skutkové tvrdenia, ktoré by sa týkali trestného konania a nepriznáva tak právo na opravu osobe, proti ktorej sa vedie trestné konanie vôbec. Osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie tak nemá právo na odpoveď ani proti skutkovým tvrdeniam, ktoré sa netýkajú trestného konania, ktoré sa proti nej vedie, ale napríklad iných oblastí jej života.
V zmysle Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec(2004)16 členským štátom o práve na odpoveď v novom mediálnom prostredí patrí právo na odpoveď každej fyzickej alebo právnickej osobe bez ohľadu na národnosť alebo bydlisko ako možnosť reagovať na nesprávne fakty uverejnené o jej osobe, ktoré sa dotýkajú jej osobných práv. Medzinárodné dokumenty upravujúce tento inštitút nevylučujú osobu, proti ktorej sa vedie trestné konanie z osôb, ktorým sa právo na odpoveď priznáva a skutočnosť, že sa proti osobe vedie trestné konanie nie je ani dôvodom na odmietnutie žiadosti o uverejnenie odpovede.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny
Gestorský výbor odporúča schváliť
4. V čl. I v 18. bode sa doterajší text § 13a označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Žiadosť o uverejnenie opravy (§ 7), žiadosť o uverejnenie odpovede (§ 8) a žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia ( § 9) týkajúce sa skutkového tvrdenia, ktoré bolo uverejnené pred 1. júlom 2011, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2011.".
Vzhľadom na skutočnosť, že návrhom zákona sa novým spôsobom upravujú prípady, v ktorých vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nie sú povinní uverejniť opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie, a zároveň sa v návrhu zákona definuje rovnocenné miesto, je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť postup, podľa ktorého sa budú posudzovať žiadosti o opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie týkajúce sa skutkového tvrdenia, ktoré bolo uverejnené pred účinnosťou tohto zákona, teda pred 1. júlom 2011.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
5. V Čl. II. sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 17 ods. 1 sa vypúšťa písm. c).
Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená c) až g)."
Pôvodné body 2 a 3 Článku II sa označujú ako body 3 a 4.
Vzťah vysielateľa a prevádzkovateľa retransmisie je vzťahom čisto súkromnoprávnej povahy. Tento vzťah je regulovaný ich vzájomnou dohodou a Autorským zákonom. Týmto návrhom sa odstraňuje duplicita súhlasu vysielateľa, nakoľko súhlas vysielateľa s použitím jeho vysielania je výlučne majetkovým právom vysielateľa, ktoré je vyjadrené jednak v legislatívnych aktoch ES (smernica 2006/115/ES), medzinárodných dohodách (Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielateľov (Rímsky dohovor) ako aj vo vnútroštátnej právnej norme (Autorský zákon). Udelenie súhlasu k použitiu alebo zákaz použitia vysielania je teda aktom spadajúcim do súkromnoprávnej roviny vzťahu vysielateľ a prevádzkovateľ retransmisie. Obdobná úprava je zakotvená napr. aj v Českej republike.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
6. V Čl. II. sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 7, ktoré znejú:
„4. V § 57 ods. 2 sa vypúšťa písm. d).
Doterajšie písmená e) až i) sa označujú ako písmená d) až h).
Predkladanie súhlasu spoločne so žiadosťou o registráciu retransmisie nie je obvyklou podmienkou pre tento akt ani v okolitých štátoch, napr. v Českej republike sa takáto podmienka nevyžaduje vôbec. Vyžadovanie tejto podmienky je navyše v poslednom čase predmetom diskusie odbornej aj laickej verejnosti. Plnenie tejto povinnosti je obchádzané prevádzkovateľmi retransmisie tým, že títo sa registrujú v štátoch kde sa plnenie tejto povinnosti nevyžaduje (napr. ČR), hoci reálne dochádza k poskytovaniu služby retransmisie na území SR. Takáto skutočnosť negatívne ovplyvňuje tu usadených a registrovaných prevádzkovateľov retransmisie a narušuje podmienky hospodárskej súťaže, má negatívny dopad na hospodárstvo SR, ako aj príjmy Audiovizuálneho fondu, ktorému prevádzkovatelia retransmisie registrovaní v SR odvádzajú časť svojich príjmov a z ktorého sú ďalej financované vybrané aktivity na podporu audiovizuálnej tvorby. Navrhovanou zmenou sa predovšetkým zrovnoprávnia v SR usadení prevádzkovatelia retransmisie s prevádzkovateľmi, ktorí sú síce formálne registrovaní mimo SR, avšak reálne priamo alebo nepriamo poskytujú retransmisiu na území SR. V prípade, ak by k poskytovaniu retransmisie dochádzalo v rozpore s právnym poriadkom existuje dostatok možností ako tento stav napraviť prostriedkami súkromnoprávnej povahy. Vypustenie predkladania vyhlásenia pôvodného vysielateľa o tom, že súhlasí s retransmisiou svojej programovej služby súvisí aj s navrhovanou zmenou uvedenou v bode 1 tohto návrhu.
5. V § 60 sa vypúšťa odsek 9.
Legislatívno-technická zmena spôsobená zmenou uvedenou v predchádzajúcom bode.
6. § 63 ods. 1 písm. d) znie:
„d) si prevádzkovateľ retransmisie nesplnil svoju povinnosť podľa § 17 ods. 1 písm. d)."
Legislatívno-technická zmena spôsobená zmenou uvedenou v bode 5 spoločnej správy.
7. § 67 ods. 1 písm. a) a b) znie:
„a) nesplnil povinnosti ustanovené v § 17 ods. 1 písm. a) až c) a g),
b) neoznámil zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu retransmisie v určenej lehote
podľa § 60 ods. 1 a 8,"."
Legislatívno-technická zmena spôsobená zmenou uvedenou v bode 5 spoločnej správy.
Pôvodné body 4 a 5 Článku II sa označujú ako body 8 a 9.
Výbor NR SR pre kultúru a médiá
Gestorský výbor odporúča schváliť
7. V čl. II sa za 3. bod vkladá nový 4. bod, ktorý znie:
„4. Za § 76dc sa vkladá nový § 76 dd, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠76dd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2011
Žiadosť o odvysielanie opravy (§ 21) týkajúca sa údaja, ktorý bol odvysielaný pred 1. júlom 2011, sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2011.".
Doterajšie 4. a 5. bod sa označujú ako 5. a 6. bod.
Keďže návrhom zákona sa rozširujú a novým spôsobom upravujú prípady, v ktorých vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť postup, podľa ktorého sa budú posudzovať žiadosti o odvysielanie opravy týkajúce sa údaja, ktorý bol odvysielaný pred účinnosťou tohto zákona, teda pred 1. júlom 2011.
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
V.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona (tlač 281) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s c h v á l i ť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať:
spoločne o bodoch 1 až 7 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor určil poslankyňu Katarínu Cibulkovú za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveruje ju, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá číslo 84 zo 17. mája 2011.
Bratislava 17. mája 2011
Dušan Jarjabek, v. r.
predseda
Výboru NR SR pre kultúru a médiá