Zamestnávatelia môžu dať skontrolovať svojich zamestnancov počas PN-ky

Ste zamestnávateľ a máte pochybnosti o skutočných dôvodoch „péenky“ svojho zamestnanca? Či náhodou nevyužil priazeň lekára a péenku nevyužíva na jarné práce v záhradke? Sociálna poisťovňa vo svojej aktuálnej tlačovej správe dáva do pozornosti, že dodržiavanie liečebného režimu môže dať skontrolovať aj zamestnávateľ.

Ako má zamestnávateľ dať podnet Sociálnej poisťovni

Podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnancov počas ich dočasnej pracovnej neschopnosti môže dať Sociálnej poisťovni aj ich zamestnávateľ. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie takejto kontroly. Podnet možno zaslať pobočke alebo ústrediu Sociálnej poisťovne (fyzicky do podateľne, poštou alebo prostredníctvom elektronickej podateľne na adresu: podatelna@socpoist.sk). Zamestnanci príslušnej pobočky vykonávajú kontrolu v byte poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa poistenec zdržuje. Ak Sociálna poisťovňa skontroluje takéhoto zamestnanca, o výsledku kontroly následne informuje zamestnávateľa.

Strata nároku na nemocenské dávky

Ak Sociálna poisťovňa zistí porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky. Jej výplatu Sociálna poisťovňa zastaví odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti (najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom).

„Sociálna poisťovňa vo februári 2017 skontrolovala dodržiavanie liečebného režimu 8 237 dočasne práceneschopných poistencov. Podozrenie na nerešpektovanie liečebného režimu pritom zistila u 1 891 osôb. Z tohto počtu ošetrujúci lekári následne ukončili práceneschopnosť 504 občanom. Porušenie liečebného režimu sa preukázalo v 25 prípadoch. Z dôvodu porušenia ďalších povinností dočasne práceneschopného poistenca Sociálna poisťovňa vo februári 2017 pokutovala 10 poistencov.“ uvádza Sociálna poisťovňa vo svojej správe. 

Čo hovorí zákon?

Právnu úpravu kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca upravuje § 155 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet

• a) posudkového lekára,
• b) ošetrujúceho lekára,
• c) zamestnávateľa; kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor,
• d) inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Kde sa vykonáva kontrola

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje. Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ak poistenec poruší liečebný režim na PN-ke, Sociálna poisťovňa mu udelí sankciu v podobe zastavenia výplaty nemocenských dávok. „Sociálna poisťovňa preto upozorňuje občanov, aby počas dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavali liečebný režim nariadený ich ošetrujúcim lekárom. Občan, ktorý poberá dávku nemocenské, je v súlade s určeným liečebným režimom povinný riadiť sa pokynmi lekára, užívať predpísané lieky, dodržiavať pokojový režim a oddych na lôžku či vystríhať sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie alebo sťažovať obnovovanie pracovnej schopnosti. Súčasťou dodržiavania liečebného režimu je aj rešpektovanie času vychádzok určených ošetrujúcim lekárom. Lekár zvyčajne určuje vychádzky v čase od 10.00 h do 12.00 h a od 14.00 h do 16.00 h a vyznačuje ho v tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.“

Iný názor posudkového lekára

Ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne v rámci kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu dospeje k záveru, že u poistenca vzhľadom na zdravotný stav nie je dôvod na trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti, dá podnet na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti a vykoná zápis z kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu na III. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti v časti ,,záznamy posudkového lekára“.

Samotné rozhodnutie týkajúce sa ďalšieho trvania resp. ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti je však výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára.

Ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne nesúhlasí s odbornou úrovňou posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a diagnostickým a liečebným procesom vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti, môže písomne prostredníctvom posudkového lekára koordinujúceho činnosť útvaru lekárskej posudkovej činnosti oznámiť postup ošetrujúceho lekára vedúcemu zdravotníckeho zariadenia, lekárovi samosprávneho kraja, resp. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenskej lekárskej komore.

Počas povolených vychádzok v rámci PN-ky si robila zápočet

Najvyšší súd SR v konaní vo veci 7So/67/2012 riešil prípad porušenia liečebného režimu študentkou vysokej školy. Krajský súd v predmetnej veci rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ústredia Sociálnej poisťovne, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - pobočky o nepriznaní nároku na výplatu nemocenského, a to od porušenia liečebného režimu, určeného ošetrujúcim lekárom, do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu a odvolanie žalobkyne zamietla.

Krajský súd považoval za preukázané, že žalobkyňa nedodržala liečebný režim, určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej práceneschopnosti tým, že v čase povolených vychádzok bola na zápočte na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Zdravotná dokumentácia a odborné vyšetrenia potvrdzujú, že žalobkyňa bola povinná dodržiavať kľudový režim. Samotné absolvovanie a vykonanie zápočtu z medicínskeho hľadiska malo nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav a narušilo liečebný režim. Časové hľadisko absolvovania zápočtu a spôsob vykonania zápočtu neboli pre posúdenie veci rozhodujúce.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že žalovaná nevykonala dokazovanie v dostatočnom rozsahu, lebo neskúmala spôsob vykonania zápočtu, hoci povinnosť vykonať dokazovanie jej vyplýva zo zákona o správnom konaní. Ďalej uviedla, že ak by vykonala zápis zápočtu len samotným zápisom do výkazu o štúdiu, tak by porušenie liečebného režimu nemohlo nepriaznivo ovplyvniť jej zdravotný stav. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa v daný deň absolvovala zápočet na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde je zapísaná ako riadna študentka externou formou štúdia na fakulte medzinárodných vzťahov. Nezdržiavala sa teda na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, lebo cestovala z T. do Bratislavy a späť, čím došlo porušeniu zákona o sociálnom poistení.

Hoci žalobkyňa tvrdí, že túto cestu vykonala v čase povolených vychádzok a mohla tento čas predĺžiť len o niekoľko minút, v správnom konaní a ani v súdnom konaní však svoje tvrdenie nijako nepreukázala. Najvyšší súd konštatoval, že žalobkyňa sa v predmetný deň nezdržiavala na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského, kedy vykonala cestu autom z T. do Bratislavy a späť za účelom vykonania pre ňu dôležitej činnosti, inej ako je účel povolených vychádzok, ktoré majú slúžiť na zlepšenie kvality liečby, čo znamená nedodržanie liečebného režimu, ktorý jej určila ošetrujúca lekárka. Postup žalovanej Sociálnej poisťovne zodpovedá oznámeniu posudkovej lekárky, podľa ktorej vykonať zápočet v čase povolených vychádzok nebolo možné. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že požiadavka žalobkyne, aby žalovaná skúmala akým spôsobom bol zápočet vykonaný, je v danej veci pre rozhodnutie skutkovo a právne bezvýznamné, pretože už samotná najrýchlejšia cesta z miesta bydliska žalobkyni (T.) do sídla univerzity (v Bratislave) trvá viac ako jednu hodinu a samotná žalobkyňa ani nenamietala, že sa zápočtu osobne nezúčastnila.

Zdroj: Sociálna poisťovňa, ASPI - Automatizovaný systém právnych informácií
Ilustračné foto: najprávo.sk