Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ústavný súd vs. SME

Admin 3 • 4.8. 2011, 09:29

Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil na svojej internetovej stránke stanovisko predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej ku komentáru redaktora denníka SME Mariána Leška, ktoré vám prinášame nekomentované a v plnom znení:

„Denník SME v tlačenej verzii uverejnil v pondelok 25. júla 2011 komentár redaktora Mariána Leška pod titulkom „Macejková s Ľalíkom" (v elektronickej verzii na www.sme.sk pod titulkom „Macejková s Ľalíkom sa odlíšili"), na ktorý musím reagovať, pretože jeho obsah tvorí celý rad konštatovaní, ktoré vychádzajú z nesprávnych informácií, domnienok a poloprávd. Dovolím si preto venovať sa postupne jednotlivým častiam jeho komentára.

1. Redaktor Leško v úvode komentára označil vyjadrenie právnych názorov predsedníčky a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky v odlišných stanoviskách k nálezu PL. ÚS 19/09 o súlade zákona o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic za „tristné" a za „to najmenšie, čo sa dá vedeniu Ústavného súdu v tejto kauze vytknúť".

Nebudem komentovať názor redaktora Leška týkajúci sa obsahu odlišných stanovísk sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (odlišné stanovisko dvoch sudcov neznamená, že aj ďalší sudcovia nemali zhodný názor so sudcami, ktorí pripojili odlišné stanovisko podľa § 32 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. - pozn.), pretože odlišné stanovisko sudcov je súčasťou rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, a nie jeho vedenia, preto spájať rozhodovaciu činnosť dvoch sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky s vedením Ústavného súdu Slovenskej republiky je zavádzajúce, nekorektné a účelové.

2. V súvislosti s pridelením návrhu na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic s Ústavou Slovenskej republiky redaktor Leško uviedol, že „na ústavnom súde sa prípady neprideľujú tak ako na ostatných súdoch, teda elektronicky, ale spôsobom, ktorý umožňuje, aby na výber sudcu spravodajcu mala jeho predsedníčka väčší vplyv ako náhoda". Pozornosti redaktora Leška pri tvorbe tohto komentára zrejme uniklo, že spôsob, akým sa rozdeľujú jednotlivé podania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, upravuje zákon č. 114/1993 Z. z. Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Ďalej poukazujem na skutočnosť, že k téme elektronickej podateľne zaujalo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky jednoznačné stanovisko uznesením z 28. 2. 2007 (http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2007/TS_20070405.pdf). Redaktor Leško toto rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky buď nezaregistroval, alebo túto informáciu zámerne ignoroval.

Podľa čl. 131 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Ústavný súd rozhoduje v pléne o úprave svojich vnútorných pomerov." Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky je toho názoru, že forma prideľovania došlých podaní patrí do vnútorných pomerov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ja ako predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky rozdeľujem došlé podania (návrhy a sťažnosti) na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky v prítomnosti všetkých trinástich sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a som presvedčená, že ide o najtransparentnejší spôsob prideľovania návrhov a sťažností.

3. Redaktor Leško sa dôsledne venoval celému procesu rozhodovania vo veci súladu zákona o mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic od podania až po zverejnenie nálezu. Ústavnému súdu Slovenskej republiky vytýkal dĺžku celého konania. Je na škodu veci, že rovnako nekomentoval aj podania, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky v súčasnom zložení v roku 2007 prevzal od Ústavného súdu Slovenskej republiky z predchádzajúceho funkčného obdobia, pričom išlo o podania, v ktorých sa nekonalo tri, štyri, päť rokov (celkom 80 návrhov – napríklad „krajinársky zákon", „zákon o interrupciách", „zákon o recyklačnom fonde" atď.). Navyše, Ústavný súd Slovenskej republiky sa pod mojím vedením vysporiadal nielen s týmto „dedičstvom", ale aj ďalšími 913 sťažnosťami popri bežnom počte podaní, ktoré každodenne dochádzali na Ústavný súd Slovenskej republiky.

4. Redaktor Leško znevažuje moje postavenie ako predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky a členky „Benátskej komisie". Odporúčam mu oboznámiť sa s čl. IV ods. 1 Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov – „Novinár nesmie znižovať dobré meno dotknutej osoby, jej česť a dôstojnosť, pokiaľ osoba sama nevyvoláva podozrenie, že postupuje protizákonne alebo vzbudzuje pohoršenie."

Keďže ma vláda Slovenskej republiky opätovne vymenovala za zástupkyňu Slovenskej republiky v „Benátskej komisii", zrejme bola a je toho názoru, že spĺňam všetky predpoklady na to, aby som zastupovala Slovenskú republiku v „Benátskej komisii" kvalitne a zodpovedne.

Som si istá, že redaktor Leško nemá ani dostatok znalostí a poznatkov o tom, akým spôsobom vôbec funguje „Benátska komisia", a som presvedčená, že moje pôsobenie v „Benátskej komisii" a moja aktivita v tejto komisii je prínosom pre Slovenskú republiku, čo je preukázateľné viacerými zverejnenými stanoviskami „Benátskej komisie" od roku 2008, ktoré boli poskytnuté ďalším štátnym orgánom Slovenskej republiky na oboznámenie sa s nimi a ktoré novinári, teda aj redaktor Leško, majú k dispozícii na internetovej stránke Ústavného súdu Slovenskej republiky www.concourt.sk.

Dovolím si povedať, že pred tým, ako som bola vymenovaná za zástupkyňu Slovenskej republiky v „Benátskej komisii", verejnosť ani redaktor Leško nemali k dispozícii ani zďaleka toľko informácií o dianí v „Benátskej komisii", ako je tomu dnes.

Podobne musím zareagovať aj na jeho článok z 22. júla 2011 pod titulkom „Pohoršený prezident", kde v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky o voľbe nového generálneho prokurátora uviedol: Ako povedali dvaja ústavní sudcovia, momentálne je na čele prokuratúry osoba, ktorá pre tento post „nedisponuje demokratickou ústavnou legitimitou".

Je neprofesionálne, bez znalosti veci a neobjektívne, ak pri svojom komentovaní redaktor Leško berie do úvahy len odlišné stanovisko dvoch sudcov z trinástich. Ako sa chce vysporiadať s právnym názorom jedenástich sudcov v uznesení, ktoré už bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorí práve naopak tvrdia, že táto osoba „disponuje demokratickou ústavnou legitimitou"?

Rešpektujem, že redaktor Leško ako tvorca komentárov má právo na vyjadrenie svojich názorov a postojov, ale aj hodnotiaci úsudok musí mať faktický základ. V obidvoch komentároch postupoval v rozpore s čl. II ods. 2 Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov z roku 2011, podľa ktorého: „Hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov."

Z týchto komentárov vyplýva, že redaktor Leško buď nepozná, alebo ak pozná, tak zámerne porušuje základné hodnoty Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov. Jeho komentáre z 22. júla 2011 a 25. júla 2011 nie sú nestranné, vyvážené a objektívne a keďže ich takto napísal, nekonal poctivo a neinformoval pravdivo.

Tieto komentáre redaktora Mariána Leška sú pre mňa z tohto pohľadu – povedené jeho slovami – deprimujúce čítanie a jeho názory považujem za tristné.

Preto sa pýtam šéfredaktora denníka SME či je správne, aby redaktor Leško, komentátor tohto denníka, ktorý vedome a úmyselne porušuje základné hodnoty a zásady Etického kódexu Slovenského syndikátu novinárov, mal mať priestor na prezentovanie takýchto názorov alebo by mal jeho miesto obsadiť redaktor, ktorý bude pri prezentovaní svojich názorov v plnom rozsahu dodržiavať základné hodnoty a zásady novinárskej etiky?"

Zdroj informácií: Tlačová správa ÚS SR uverejnená na www.concourt.sk
Ilustračné foto: www.najpravo.sk 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1111

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: