TlačPoštaZväčšiZmenši

Subjektívna premlčacia doba a bezdôvodné obohatenie v spotrebiteľských úverových vzťahoch

8.3. 2018, 15:34 |  najpravo.sk

Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré výkladové problémy spojené s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení vzniknutom v rámci spotrebiteľských úverových vzťahov. Autor osobitne poukazuje na (podľa názoru autora) nesprávny výklad právnej úpravy, ktorý sa objavil v rozhodovacej praxi niektorých súdov a zároveň uvádza možné riešenia zohľadňujúce požiadavky na zachovanie základného účelu plynutia subjektívnej premlčacej doby v praxi.

V posledných rokoch sa totiž súdy čoraz častejšie v spotrebiteľských úverových vzťahoch stretávajú s “otočeným postavením“ sporových strán – fyzické osoby spotrebitelia, vystupujú na strane žalobcov a domáhajú sa vrátenia časti plnenia uhradeného na účet poskytovateľov úveru, ktorými sú banky alebo nebankové spoločnosti. Ak poskytovateľ úveru v rámci spotrebiteľskej úverovej zmluvy poruší niektorú zo zákonom stanovených povinností, nastupuje zákonná sankcia – bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (viď. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Preto plnenie, ktoré spotrebiteľ uhradil nad rámec istiny poskytnutého úveru (teda prostriedkov, ktoré reálne dostal k dispozícii od poskytovateľa úveru), je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie na strane poskytovateľa úveru.

A.  Právna úprava plynutia premlčacej doby

Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom (OZ) stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna;začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne.

Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva jednoducho na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení.

Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 1 OZ stanovuje, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Právna úprava je pomerne stručná a vyplýva z nej, že v súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné zhodnotiť nasledovné skutočnosti:

  • a) kedy sa oprávnený subjekt (v našom prípade spotrebiteľ) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu; a
  • b) kedy sa oprávnený subjekt (spotrebiteľ) dozvedel, kto sa na jeho úkor obohatil.

Nejasnosti spôsobuje skutočnosť uvedená v písm. a) vyššie, a to posúdenie momentu, kedy sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.

B. Nesprávne posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby

Základom väčšiny nejasností, resp. nesprávneho posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia pri spotrebiteľskom úvere, ktorý je zo zákona bezúročný a bez poplatkov, bývajú skutkovo a právne “prázdne“ konštatovania ako napríklad: „2-ročná subjektívna premlčacia doba začala oprávnenému plynúť momentom, keď zaplatil splátku úveru, ktorou prišlo k bezdôvodnému obohateniu, a to vo vzťahu ku každej z takýchto splátok osobitne. V tento deň sa totiž oprávnený najneskôr dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“; takéto konštatovanie často vo svojich podaniach uvádzajú práve poskytovatelia úverov, a to bez základu v akejkoľvek preukázanej subjektívnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. V niektorých prípadoch bolo obdobné konštatovanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby aj nešťastne prevzaté zo strany súdov do samotného odôvodnenia rozhodnutí. Za účelom prehľadnosti bude autor ďalej v tomto článku takýto výklad (resp. zdôvodnenie) začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia označovať ako „Opačný výklad" a pokúsi sa vysvetliť dôvody jeho nesprávnosti.

Podľa Opačného výkladu začína subjektívna premlčacia doba plynúť najskorším možným termínom, a to spolu so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby. Odôvodnenie (podľa autora nesprávneho) Opačného výkladu spočíva najmä na dvoch skutočnostiach:

1. (prezumovaná) znalosť skutkových okolností

Znalosť skutkových okolností je tak podľa právnej úpravy („keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil“), ako aj podľa judikatúry skutočnosťou, s ktorou je potrebné sa vysporiadať za účelom zistenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Zo strany zástancov Opačného výkladu je preferovaný názor, že posúdenie skutkových okolností stačí obmedziť na:

  • zistenie vedomosti spotrebiteľa o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere;
  • zistenie vedomosti spotrebiteľa o tom, že plnil podľa uzatvorenej zmluvy o úvere na účet veriteľa splátky úveru.

Na základe uvedeného, bez posúdenia alebo skúmania akejkoľvek ďalšej skutočnosti, by podľa Opačného výkladu malo byť vždy automaticky konštatované, že oprávnený (spotrebiteľ) poznal všetky dôležité skutkové okolnosti (zmluvu o úvere a jej obsah, plnenie v podobe splátok úveru a obohatený subjekt). A teda zároveň, ak by časť splátok uhrádzaných spotrebiteľom podľa zmluvy o úvere bolo možné právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie (čo samozrejme poskytovatelia úveru striktne popierajú s poukazom na zákonnosť ich zmlúv o úvere, často až do momentu vydania súdneho rozhodnutia, v ktorom je nárok spotrebiteľa priznaný), potom spotrebiteľ o tomto obohatení podľa Opačného výkladu musel získať vedomosť momentom úhrady každej jednotlivej splátky zo zmluvy o úvere (samozrejme s automatickým predpokladom, že spotrebiteľ rovnako vedel určiť, a teda mal vedomosť o tom, ktorá časť z uhrádzaných splátok už predstavuje bezdôvodné obohatenie).

2. znalosť právnej kvalifikácie nie je dôležitá

Aj zástancovia Opačného výkladu si uvedomujú, že vedomosť o vyššie uvedených skutkových okolnostiach (a nepriame odvodzovanie predpokladov o vedomosti spotrebiteľa o bezdôvodnom obohatení z týchto okolností) sama o sebe ešte jednoznačne nie je schopná odstrániť nedostatok skutočnej vedomosti spotrebiteľa o bezdôvodnom obohatení. V reálnom živote totiž bežný spotrebiteľ má vedomosť len o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere s poskytovateľom úveru a že na jeho účet má splácať jednotlivé splátky podľa zmluvy, inak bude postihnutý sankciami. 

Túto zásadnú trhlinu v Opačnom výklade sa pokúšajú jeho zástancovia zaplátať odkazom na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (uvádzané nižšie v časti C bod 6), v ktorých tieto súdy riešili začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v skutkovo a právne absolútne odlišných prípadoch; z týchto rozhodnutí bola využitá (z kontextu vytrhnutá) časť argumentácie, ktorou sa súdy zaoberali, a ktorá znamená, že ust. § 107 Občianskeho zákonníka predpokladá len vedomosť o skutkových okolnostiach získania bezdôvodného obohatenia, a týmto ustanovením sa nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácie.

C.  Skutočný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

Za účelom prehľadnosti sa autor pokúsi postupne uviesť jednotlivé argumenty, prečo spôsob posudzovania začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby bezdôvodného obohatenia podľa Opačného výkladu (uvedený vyššie) nie je právne a ani logicky udržateľný a zároveň, akým spôsobom je vhodné začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posudzovať.  

1. Posúdenie existencie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení

Ako už bolo uvedené vyššie, v prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo že by sa to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov, vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (napríklad NS SR pod sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 413/2013 [1], NS ČR pod sp. zn. 30 Cdo 4366/2007[2], NS SR pod sp. zn. 5 Cdo 121/2009, NS ČR pod sp. zn. 33 Odo 477/2001[3])

2. Posúdenie rozsahu požadovanej skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení

Rozsah požadovanej skutočnej vedomosti vyplýva priamo z právnej úpravy a rozdeľuje sa na dve základné časti:

  • a) vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

Ak má byť dodržaný výklad posúdenia vedomosti o bezdôvodnom obohatení, ako ho opakovane konštatujú Najvyšší súd SR a Najvyšší súd ČR (t.j. požiadavka skutočnej, nie len predpokladanej alebo možnej vedomosti oprávneného subjektu), potom môžeme zároveň tvrdiť, že ak spotrebiteľ mal získať skutočnú (nie len predpokladanú) vedomosť o bezdôvodnom obohatení, musel poznať nasledovné skutočnosti:

(i) existencia (uzatvorenie) zmluvy;

(ii) rozsah povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy (obsah zmluvy) a samotné plnenie zo zmluvy;

Pre účely zjednodušenia tohto článku predpokladajme, že spotrebiteľ mal skutočnú vedomosť o týchto skutočnostiach.

(iii) skutočnosť, že na konkrétnu zmluvu o úvere sa vzťahuje zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti;

Ani samotná vedomosť o skutočnostiach podľa ods. (i) a (ii) by ešte sama o sebe neznamenala aj skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo je totiž zo zákona potrebné, aby sa uplatnila fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru a na uplatnenie tejto fikcie je zase potrebné, aby boli splnené predpoklady presne špecifikované v zákone o spotrebiteľských úveroch. Teda na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by skutočne vedieť, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti vyplývajúca zo zákona.

Dôvodom prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere prichádza k bezdôvodnému obohateniu na strane poskytovateľa úveru je práve a výlučne to, že zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje v presne špecifikovaných prípadoch fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Teda bez toho, aby ktokoľvek (či už spotrebiteľ alebo hoci aj sudca Ústavného súdu SR) vedel, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje táto fikcia, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení (vedomosť by mohla byť len prezumovaná). V prípade, ak spotrebiteľ (alebo ktokoľvek iný, vrátane sudcu Ústavného súdu SR) informáciu o uplatnení fikcie bezúročnosti a bez poplatkovosti na zmluvu o úvere nemá, potom sa jeho skutočná vedomosť obmedzuje na vedomosť o existencii zmluvy o úvere, v ktorej boli dohodnuté zmluvné podmienky, ktoré by mali byť dodržiavané – t.j. najmä plniť splátky v presne určenej výške a lehotách na účet veriteľa.

  • b) vedomosť o subjekte, ktorý sa obohatil; (v prípade bezdôvodného obohatenia z bezúročnej a bez poplatkovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevyvoláva vedomosť o subjekte ktorý sa obohatil takmer žiadne pochybnosti, a preto ju pre účely tohto článku bližšie autor nerozoberá).

3. Posúdenie skutočnej vedomosti s prihliadnutím na znalosť právnej kvalifikácie

Z judikatúry súdov o.i. v súvislosti s bezdôvodným obohatenímv niektorých prípadochvyplýva, žepri požiadavke na skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácie. Teda sa dostávame do situácie, kedy na prvý pohľad proti sebe stoja dva argumenty a síce, že (i) na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty pri bezdôvodnom obohatení sa bez výnimky vyžaduje skutočná vedomosť o jeho vzniku (ktorá nie je v prípade spotrebiteľských úverových zmlúv jednoducho možná bez toho, aby akýkoľvek subjekt zistil uplatnenie zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti na poskytnutý úver) a argument, že (ii) pri požiadavke na skutočnú vedomosť o bezdôvodnom obohatení sa nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácie.

V tomto prípade si autor nedovoľuje tvrdiť, že by niektorý z uvedených argumentov bol menej dôležitým alebo pravdivým, to nie je zmyslom tohto článku a ani tendenciou jeho autora. Naopak, je potrebné poukázať na to, že v skutočnosti žiadny rozpor argumentov neexistuje a oba argumenty je možné použiť popri sebe tak, že zároveň bude dodržaný aj základný, zákonodarcom mienený účel začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.

Základným pochybením pri použití argumentupri vedomosti o skutkových okolnostiach získania bezdôvodného obohatenia sa nemá na mysli znalosť právnej kvalifikácieje jeho výklad spôsobom, kedy sa na základe neho automaticky odôvodňuje existencia skutočnej vedomosti každého subjektu v akomkoľvek právnom vzťahu o bezdôvodnom obohatení (s použitím predpokladu vedomosti o  právnej úprave, o jej aplikácii na dotknutý právny vzťah a o všetkých dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú). Uvedené nie je správnym použitím tohto argumentu a samotné súdy, ktoré tento argument “vytvorili“, sa ním takýto cieľ ani nesnažili dosiahnuť. Zmyslom tohto argumentuje relevantne obhájiť skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť momentom, kedy sa oprávnená osoba skutočne dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jej práva na súde. Pri subjektívnej premlčacej dobe je vždy nevyhnutné skúmať subjektívny moment, ako to zdôrazňujú takmer všetky rozhodnutia sudov najvyššieho stupňa; teda v žiadnom prípade nejde o pokus o automatizáciu posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ako je to prezentované pri spotrebiteľských vzťahoch najmä zo strany poskytovateľov úverov a následne bez ďalšieho aj nesprávne prevzaté niektorými súdmi.

Uvedené môžeme demonštrovať na jednoduchom príklade: osoba A pošle omylom peniaze na účet osoby B. Ak oprávnený subjekt (osoba A) plnil na účet tretej osoby- povinného (osoby B), pričom na toto plnenie nemala povinná osoba B nárok, keďže medzi týmito osobami nikdy nevznikol žiadny právny vzťah a ani povinnosť plnenia (nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu, a to ani v ústnej forme), potom je zrejmé, že by nemala byť akceptovaná prípadná argumentácia oprávnenej osoby A o tom, že nepoznala právnu úpravu týkajúcu sa subjektívneho premlčania alebo plnenia bez právneho dôvodu; v takomto prípade oprávnená osoba A jednoznačne poznala rozhodné skutkové okolnosti (to, že neexistoval žiadny dôvod na plnenie) a nie je rozhodujúce, ak nevedela právne kvalifikovať a posúdiť, že v tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie a aké sú jeho účinky alebo podmienky uplatnenia. Pripustením obdobných námietok zo strany oprávnených osôb (vrátane osoby A) by skutočne mohlo prichádzať k zneužívaniu jednoduchého argumentu o právnej nevedomosti.

Teda dva argumenty uvedené v úvode tohto bodu navzájom nie sú vo vzájomnom rozpore, práve naopak, dopĺňajú sa. K zásade začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby až na základe nadobudnutia skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení (nie len predpokladanej alebo domnelej vedomosti) sa dopĺňa ďalšie možné výkladové pravidlo, podľa ktorého sa oprávnený subjekt potom, ako nastane subjektívny moment nadobudnutia skutočnej vedomosti o podstatných okolnostiach o bezdôvodnom obohatení, už nemôže odvolávať na to, že nepoznal právnu úpravu (napríklad upravujúcu podmienky bezdôvodného obohatenia alebo plynutia premlčacej doby). Teda tvrdenie, že právna kvalifikácia nie je podstatná, žiadnym spôsobom nepopiera zásadu nevyhnutnej existencie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o bezdôvodnom obohatení, ale sa uplatní len ako podporné výkladové pravidlo.

4. Posúdenie dôvodov (skutkových podstát) vzniku bezdôvodného obohatenia a nevyhnutnosť ich odlišovania

 Pri posúdení plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je bez významu ani určenie toho či v konkrétnom prípade ide o plnenie získané bez právneho dôvodu alebo o plnenie získané z neplatného právneho úkonu. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného na úkor spotrebiteľa v súvislosti so spotrebiteľskou úverovou zmluvou kvalifikácia skutkovej podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia nie je v rozhodovacej praxi súdov ustálená. Pravdepodobne všetci sa zhodnú na tom, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade vzniká z dôvodu uplatnenia zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere – t.j. aj napriek výslovnému zneniu uzatvorenej písomnej zmluvy o úvere (v rámci ktorej je upravená povinnosť plnenia istiny spolu s úrokom a poplatkami), sa v zákonom stanovených prípadoch časť zmluvy o úvere upravujúca povinnosť platiť úroky a poplatky nepoužije.

Teda v prípade zmluvy o úvere jednoznačne na začiatku existuje právny dôvod plnenia, ktorým je samotná písomná zmluva o úvere, na základe ktorej spotrebiteľ plní svoje povinnosti (ako mu vyplývajú zo zmluvy). Vzhľadom na uvedené teda nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení získanom bez právneho dôvodu (keďže právny dôvod existuje a je ním zmluva). Ako konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku pod sp. zn. 4 Cdo 237 / 2005 „O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od počiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

Zároveň je možné konštatovať, že v prípade zmluvy o úvere, na ktorú sa uplatňuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, sa táto fikcia uplatňuje od jej uzatvorenia; t.j. nejde o situáciu, kedy by dôvod plnenia dodatočne odpadol, keďže tento dôvod (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) podľa znenia zákona od počiatku nikdy neexistoval, a to bez ohľadu na to, že bol v zmluve výslovne upravený.

Výkladové nejasnosti v praxi pravdepodobne spôsobuje skutočnosť, že v prípade súdneho konania, ktorého predmetom je uplatnenie nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z úverovej zmluvy, súd neposudzuje neplatnosť zmluvy o úvere alebo jej časti, ale vzhľadom na znenie zákona o spotrebiteľských úveroch posudzuje len splnenie podmienok na určenie fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy. Vzhľadom na uvedené, keďže bezdôvodné obohatenie nevzniká priamo z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ale z dôvodu uplatnenia zákonnej fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti, súdy v niektorých prípadoch uvádzajú, že ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu.

Ak berieme do úvahy povahu jednotlivých dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia, a to

(i) plnenia z neplatného právneho úkonu, napríklad zmluvy,ktorá je absolútne neplatná z dôvodu jej rozporu so zákonom; a 

(ii) plnenia z dôvodu uplatnenia fikcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktorá (fikcia) sa uplatní z dôvodu rozporu zmluvy o úvere so zákonom,

pričom zároveň platí, že v oboch prípadoch existuje písomnázmluva, na základe ktorej zmluvné strany plnili, potom by sa na bezdôvodné obohatenie získané plnením spotrebiteľa z úverovej zmluvy, na ktorú sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti, malo nazerať ako na bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu. Ako je uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 237/2005 „V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamá, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.

Dodržiavať uvedený rozdiel je v rámci rozhodovacej praxe súdov dôležité, pričom Opačný výklad býva spojený s posúdením bezdôvodného obohatenia ako obohatenia získaného bez právneho dôvodu. V rámci argumentačnej línie Opačného výkladu dôvod na plnenie úrokov a poplatkov zo strany spotrebiteľa od počiatku neexistoval (plnilo sa bez právneho dôvodu) a z tohto dôvodu sa súdy presadzujúce Opačný výklad ďalej už absolútne nezaoberajú skutočnosťou, kedy sa oprávnený (spotrebiteľ) skutočne dozvedel o okolnostiach, na základe ktorých mohol zistiť vadnosť zmluvy o úvere, resp. jej rozpor so zákonom. V rámci Opačného výkladu tak prichádza k nesprávnosti posúdenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty aj z dôvodu nespráneho posúdenia samotného dôvodu vzniku bezdôvodného obohatenia. Pritom v prípade bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je absolútnou nevyhnutnosťou a štandardným postupom potvrdeným zo strany najvyšších súdnych autorít posudzovanie momentu, kedy sa oprávnený subjekt reálne o vadnosti úkonu (ako skutočnosti rozhodnej pre vznik bezdôvodného obohatenia) dozvedel.

V tejto súvislosti je možné poukázať napríklad na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, ktorý sa obdobnou situáciou zaoberal v konaní pod sp. zn. 25 Cdo 3306/2007 a svoj výrok odôvodnil nasledovne. „Odvolací soud sice vycházel z uvedených závěrů, avšak jeho právní posouzení počátku běhu subjektivní promlčecí doby nelze považovat za správné, pokud dovodil, že žalobce znal dostatek relevantních skutkových okolností pro závěr, že se na jeho úkor žalovaní bezdůvodně obohatili, resp. že mu v důsledku jejich jednání vznikla škoda, již v okamžiku podpisu prohlášení o přistoupení k BSH, tedy absolutně neplatného právního úkonu. Z jednání žalobce po podpisu prohlášení je zřejmé, že žalobce tento právní úkon považoval za platný, předpokládal, že se stal členem BSH, odvedl na účet BSH požadované platby, přičemž očekával, že mu ze strany BSH bude obstarána nemovitost. Za subjektivní moment, kdy žalobce jako oprávněný zjistil skutečnosti, z nichž mohl dovodit, že právní úkon, na jehož základě plnil, je neplatný, tj. zjistil, že prostředky vynaložil marně a že se mu nedostane očekávané (sjednané) protiplnění, je možno považovat jak vyplývá z obsahu spisu až společnou schůzku členů BSH konanou dne 22. 1. 2004.

Rovnako postupujú v rôznych prípadoch aj desiatky ďalších súdov. [4]

5. Prihliadanie na spotrebiteľský charakter získaného bezdôvodného obohatenia

Dôležité je nezabúdať tiež na to, že v rámci spotrebiteľských vzťahov sa niektoré právne zásady uplatňujú odlišným spôsobom (v civilnom práve sú obchodnoprávne vzťahy s najnižším stupňom ochrany, nasledujú občianskoprávne vzťahy a po nich spotrebiteľské vzťahy, ktoré nesú najvyšší stupeň právnej ochrany na strane spotrebiteľa).

Pripustime teda pre tento účel teoretickú správnosť Opačného výkladu. Celá argumentácia podporujúca Opačný výklad je založená výlučne na predpoklade, že neznalosť zákona neospravedlňuje, resp. znalosť zákona sa u každého subjektu automaticky predpokladá. Pri vstupe a posúdení spotrebiteľského prvku v rámci tejto argumentácie by sme ale dospeli k záveru, že takýto postup pri spotrebiteľských veciach nie je možné použiť, keďže bol prekonaný v rámci rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

V tejto súvislosti je zásadným faktom existencia ustáleného názoru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ktorý bol vyslovený v mnohých rozhodnutiach a podľa ktorého zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.[5]

V konaní vedenom Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 na podnet navrhovateľa (právneho nástupcu banky) podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie odôvodnené tým, že podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase uzavretia zmluvy o úvere povinný ako spotrebiteľ nemal povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mal vedieť so zreteľom na nevyvrátiteľnú domnienku o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov. Najvyšší súd však po posúdení veci konštatoval, že zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ musí v spotrebiteľských vzťahoch ustúpiť ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. Najvyšší súd tiež konštatoval, že „Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.

 Premlčanie a plynutie premlčacích lehôt je pritom jedným z ukážkových príkladov právneho inštitútu, ktorý spadá pod použitie zásady vigilantibus iura sripta sunt. Napríklad NS SR v konaní pod sp. zn. 1 M Cdo 8/2008 vyslovil záver, že „V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým)“. 

 Z uvedeného dôvodu je možné tvrdiť, že ak by aj bol správny Opačný výklad (čo podľa názoru autora nie je), potom by tento jednoznačne nebolo možné uplatniť v prípade, ak na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ. Dôvodom je skutočnosť, že celá oblasť spotrebiteľského práva a ochrana spotrebiteľa ako taká, jej zmysel a účel, sú založené jednak na predpoklade nerovného postavenia spotrebiteľa a potreby zvýšenej miery ochrany voči podnikateľským subjektom, ale aj na tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je možné a ani rozumné vyžadovať podrobnú znalosť právnej úpravy a vykonávanie úkonov zo strany spotrebiteľov s vynaložením odbornej starostlivosti a právnej perfektnosti. Ak by sme pripustili uplatnenie Opačného výkladu v konaniach, kde na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ, potom by sme nepriamo popreli zmysel veľkej časti právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, ktorá by sa na základe toho stala nepoužiteľnou v praktickom živote. 

6. K judikatúre súdov podporujúcej Opačný výklad

Podľa názoru autora je potrebné spomenúť tiež judikatúru súdov, najmä Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, na ktoré odkazujú rozhodnutia súdov nižšieho stupňa stotožňujúce sa s Opačným výkladom.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v žiadnom z posudzovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR alebo Najvyššieho súdu ČR (známych autorovi) nešlo o prípad, kedy na strane oprávneného subjektu stál spotrebiteľ – teda žiadny z týchto rozsudkov sa ani len teoreticky nezaoberal skutočnosťou, ktorou je odklonenie sa od záveru konštatovaného opakovane tak Najvyšším súdom SR, ako aj Ústavným súdom SR o prelomení zásady vigilantibus iura sripta sunt v prípade spotrebiteľských vecí (pričom prelomenie tejto zásady je zároveň nevyhnutným predpokladom, aby sa dalo o použití Opačného výkladu vôbec uvažovať). Práve naopak, súdy ktoré sa touto zásadou pri posúdení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v spotrebiteľských veciach reálne zaoberali, vždy celkom jednoznačne dospeli k tomu, že v prípade spotrebiteľských vzťahov nie je možné automaticky prezumovať vedomosť spotrebiteľa o právnej úprave a jej dôsledkoch, a teda nie je možné ani automaticky počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty spoločne s plynutím objektívnej premlčacej lehoty.

V druhom rade, po preštudovaní väčšiny z rozhodnutí, na ktoré býva odkazované na podporu Opačného výkladu je možné konštatovať, že tieto riešili zásadne odlišné skutkové a právne situácie, kedy bolo použitie argumentu „právna kvalifikácia nie je dôležitá“ skutočne namieste a zároveň nebol popretý základný zmysel plynutia subjektívnej premlčacej doby.[6]

D.  Záver

Oblasť ochrany spotrebiteľa je rozhodne jednou z najzásadnejšie sa vyvíjajúcich právnych oblastí, pričom jej cieľom počas nasledujúcich rokov by podľa názoru autora malo byť hľadanie akejsi rovnováhy medzi zabezpečovaním ochrany spotrebiteľa ako jednej zo základných úloh štátu a zároveň aj limitáciou možnosti zneužívania práv zo strany samotných spotrebiteľov, aby naopak neprichádzalo v neprimeranej miere k negatívnym zásahom do podnikateľského prostredia.

Opačný výklad, ako je popísaný v tomto článku, doslova a zásadným spôsobom obmedzuje spotrebiteľov v uplatnení oprávnených nárokov prostredníctvom súdu, pričom ide o nároky, ktoré vznikli výlučne z dôvodu porušenia právnej úpravy zo strany poskytovateľov úveru. Ide pritom o výklad, ktorý trpí zásadnými právnymi a logickými nedostatkami, ktorý je v priamom rozpore s hlavnou zásadou celej oblasti ochrany spotrebiteľa a argumentačným základom ktorého je v podstate len časť odôvodnenia vytrhnutého z kontextu súdnych rozhodnutí posudzujúcich odlišné právne a skutkové prípady. 

Skutočnosť, že Opačný výklad bol akceptovaný aj zo strany niektorých súdov je možné považovať pravdepodobne za pokus o postupné uvoľňovanie možno v niektorých prípadoch až prehnanej ochrany spotrebiteľa, avšak na celkom nesprávnom mieste, v nesprávnej situácii a za nesprávnych okolností.

JUDr. Vladimír Sidor
advokát
sídlo: Železničná 4/A
920 01 Hlohovec

http://vsadvokat.sk/



[1] Sťažovateľ tvrdí, že „treba zisťovať možnosť, kedy sa (oprávnený) mohol dozvedieť o (rozhodujúcich) skutkových okolnostiach“. Citovaný názor nie je v súlade s ustálenou judikatúrou súdov, ktorá jednoznačne konštatuje, že pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby... sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

[2] Pro počátek běhu dvouleté subjektivní promlčecí doby je rozhodný den, kdy se oprávněný v konkrétním případě skutečně dozví o tom, že došlo na jeho úkor k získání bezdůvodného obohacení a kdo je získal (není rozhodné, že měl možnost se potřebné skutečnosti dozvědět již dříve). Pro počátek běhu tříleté, popř. desetileté objektivní promlčecí doby je rozhodný den, kdy k bezdůvodnému obohacení skutečně (fakticky) došlo.

[3] Při posuzování otázky, kdy se poškozený dozvěděl o škodě,je třeba vycházet z prokázané vědomosti poškozeného o vzniklé škodě (nikoli z jeho předpokládané vědomosti o této škodě). Dozvědět se o škodě znamená, že se poškozený dozvěděl o majetkové újmě určitého druhu a rozsahu, kterou lze natolik objektivně vyčíslit v penězích, že lze právo na její náhradu důvodně uplatnit u soudu. 

[4] NS SR, sp. zn. 5 Cdo 121/2009 „..o tom, že na strane žalovanej došlok bezdôvodnému obohateniu, a to užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, došlonajneskôr dňom právoplatnosti rozsudku súdu, ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy, týkajúcej sa predmetných žalovanou užívaných nehnuteľností...“; alebo

Krajský súd Prešov, sp. zn. 19Co/254/2014 „V predmetnom prípade tento rozhodujúci subjektívny moment nastal právoplatnosťou rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej, teda po vyriešení prejudiciálnej otázky, že kúpna zmluva nebola platná.“ ; alebo

Krajský súd Bratislava, sp. zn. 8Co/256/2013 „V danom prípade tak súd prvého stupňa aplikoval pre subjektívnu premlčaciu dobu začiatok plynutia stanovený pre objektívnu premlčaciu dobu, teda počnúc dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu zaplatením jednotlivých mesačných splátok poistného došlo. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa navrhovateľ dozvedel o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, resp. o dôvodoch tejto neplatnosti, zakladajúcich bezdôvodné obohatenie.“; alebo

Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Obdo/34/2008 NS SR (odmietnutie dovolania), kde predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie získané z dôvodu, že žalovaný ako dodávateľ tepla si vyúčtoval cenu tepelnej energie v maximálnych cenách určených Okresným úradom v Lučenci, a nie podľa skutočne vynaložených ekonomicky oprávnených a primeraných nákladov v súlade s výmerom Ministerstva financií. Krajský súd vo veci uzavrel, že „Nie je sporné, že žalobca sa o tom, že žalovaný získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie, dozvedel na základe právoplatného rozhodnutia Ministerstva financií SR...“ Následne dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol.

a ďalšie.

[5] Najvyšší súd SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, 5 MCdo 50/2012, 5MCdo/11/2012, 6 Cdo 1/2012, 2 M Cdo 1/2012, 6 M Cdo 9/2012, 5 M Cdo 2/2012 a Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 258/2015­, III. ÚS 515/2015­14, III. ÚS 620/2015-12 a mnohé ďalšie.

[6] Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci vedenej pod sp. zn. 28 Cdo 685/2011 sa týkal posúdenia znalosti skutkových okolností zo strany štátu ako oprávnenej osoby (v zastúpení jeho organizačnou zložkou), ktorý skutočne mal k dispozícii všetky skutkové okolnosti na posúdenie toho, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu – išlo totiž o situáciu, kedy štát uhradil na účet tretej osoby viac, ako bol povinný (v dôsledku nesprávneho výpočtu výšky úroku z omeškania). V rámci rozhodnutia sa tiež konštatuje, že „Uvedený závěr platí tím spíš, že z pozice oprávněné v takových případech vystupuje stát, který je narozdíl od běžných adresátů právních norem vybaven k hájení svých zájmů širokým odborným aparátem finančně i personálně zajištěným ze státního rozpočtu“. ; alebo

V konaní vedenom Najvyšší súdom ČR pod sp. zn. 33 Odo 306/2005 bezdôvodné obohatenie spočívalo v úhradách nájomného z neplatnej nájomnej zmluvy. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza „Lze souhlasit s odvolacím soudem, že žalobce se rozhodující právní skutečnost z hlediska úvah o platnosti smlouvy o nájmu nebytových prostor, a sice zda uzavřel kupní smlouvu s vlastníkem nemovitosti, mohl dozvědět až po pravomocném ukončení tohoto soudního řízení, v němž soud mimo jiné řešil právní otázku, zda M. B. nabyla vlastnické právo k nemovitosti vydržením. Počátek běhu dvouleté subjektivní promlčecí doby na vydání plnění z bezdůvodného obohacení se proto váže k okamžiku, kdy se žalobce seznámil s rozsudkem odvolacího soudu, kterým byl potvrzen rozsudek soudu prvního stupně zamítající žalobu na požadované určení. V tomto okamžiku totiž žalobce získal subjektivně vědomost o všech rozhodných skutkových okolnostech, které mu umožnily žalobou u soudu uplatnit proti žalovanému nárok na vydání plnění z bezdůvodného obohacení.“ ; alebo

V súdnom konaní vedenom Najvyšším súdom ČR pod sp. zn. 33 Odo 528/2006 z ktorého citujeme podstatné časti: „Shodně se soudem prvního stupně rovněž dovodil, že nemohlo dojít podle § 107 občanského zákoníku (dále jen „obč. zák.“) k promlčení nároku na jeho vydání, když až na základě geometrického plánu ze dne 20. 5. 2002 se žalobkyně dověděla, že v rozsahu žalované částky se žalovaní na její úkor obohatili; do té doby odborně nezpůsobilá osoba nebyla schopna skutečnou délku plynovodního potrubí na pozemku žalovaných určit. Jinak řečeno pro počátek subjektivní promlčecí doby k uplatnění práva na vydání plnění z bezdůvodného obohacení je rozhodující subjektivní moment, kdy se oprávněný dozví takové okolnosti, které jsou relevantní pro uplatnění jeho práva u soudu...

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 157
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Aktívna vecná legitimácia správcu majetku obce, náhrada škody na obecnom majetku

Keďže správca majetku obce koná v mene obce pred súdmi, ako i pred inými orgánmi v tých veciach, ktoré sa týkajú majetku obce v jeho ...

Neprípustnosť preformulovania navrhovaného výroku v časti konkretizácie právneho úkonu

Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu ...

Právo novôt v mimosporových konaniach

Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od všeobecnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku je postavený na koncepcii úplného apelačného ...

Odpustenie zmeškania lehoty, práceneschopnosť počas plynutia lehoty na podanie odporu

Prekážka nemusí trvať počas celej lehoty, ale môže nastať aj na jej konci, t. j. aj deň pred skončením lehoty na podanie odporu proti ...

Zobraziť všetky Nové pracovné ponuky

Ponúkam

Advokátsky koncipient

Sme malá advokátska kancelária s mladým kolektívom, ale i bohatými skúsenosťami, ktorá na trhu pôsobí v rôznych podobách ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Práca v polícii neláka, zboru chýbajú stovky ľudíhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/

Práca v polícii neláka a v zbore chýbajú stovky ľudí. Zatiaľ nepomáha ani zvyšovanie ...

Post předsedy nejvyššího správního soudu? Zeman prý už svého kandidáta máhttps://www.denik.cz/z_domova/post-predsedy-nejvyssiho-spravniho-soudu-zeman-pry-uz-sveho-kandidata-ma-20180718.html

Prezident Miloš Zeman už má téměř jistě vybraného nástupce Josefa Baxy v čele ...

Fico: Vystúpenie Čižnára bolo dobre načasované, robí si svoju robotuhttp://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-vystupenie-j-ciznara-bolo-dobre-n/337447-clanok.html

Čižnár na pondelkovej tlačovej konferencii oznámil, že z celkovo preskúmaných 36 spisov vo ...

Rezort vnútra sa snaží zlepšovať situáciu na oddeleniach dokladovhttp://www.teraz.sk/slovensko/mv-sr-rezort-sa-opatreniami-snazi-zle/337438-clanok.html

Dovolenky pracovníčok plánujú tak, aby neohrozili letnú sezónu alebo vydávanie dokladov.

Mohli sme byť trochu ďalej, hovorí o vyšetrovaní vraždy Kuciaka Čižnárhttps://domov.sme.sk/c/20871770/pri-prvotnych-ukonoch-po-vrazde-kuciaka-boli-chyby-pripustil-ciznar.html

Pochybenia podľa generálneho prokurátora je možné odstrániť.

Rezort vnútra plánuje v Policajnom zbore ďalšie personálne zmenyhttp://www.teraz.sk/slovensko/mv-sr-rezort-planuje-v-policajnom-zbor/337173-clanok.html

Šéfka rezortu vnútra tak reagovala na výsledky prieskumu Eurobarometer, podľa ktorého má ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 6/2018

Bulletin slovenskej advokácie 6/2018

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Právny obzor 3/2018

Právny obzor 3/2018

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin slovenskej advokácie 5/2018

Bulletin slovenskej advokácie 5/2018

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Justičná revue 4/2018

Justičná revue 4/2018

Časopis pre právnu prax.

Právny obzor 2/2018

Právny obzor 2/2018

Teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2018

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2018

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: