Stratí rozhodcovské konanie svoj význam? Podporte hromadnú pripomienku

Dňa 20.12.2013 bol do medzirezortného pripomienkovania posunutý dlho očakávaný návrh Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za účelom „odstránenia súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch."

Pár dní pred koncom medzirezortného pripomienkového konania bola vytvorená hromadná pripomienka s cieľom poukázať na nedostatky navrhovanej právnej úpravy.

Podľa názoru gestora hromadnej pripomienky, navrhnuté znenie zákona je v rozpore s princípom demokratickej spoločnosti a právneho štátu. Nezaručuje právnu istotu účastníkov rozhodcovského konania. V demokratických štátoch platí, že právne normy majú upravovať vzťahy do budúcna, nie do minulosti. Ochrana občianskej slobody jednotlivca, rovnako ako jeho konania v minulosti, sa odvodzuje od princípu zákazu retroaktivity. Rovnako sú chránené právne účinky, ktoré z toho plynú. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na rozhodcovský rozsudok sa vzťahuje aj európsky ústavný princíp prezumpcie správnosti právnych aktov verejnej moci a ochrany dobrej viery jednotlivca v ich správnosť, čo uvedené znenie popiera (najmä možnosť podania žaloby ešte aj v exekučnom konaní). Navrhované znenie podstatným spôsobom prekračuje mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu ochrany spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní (dokonca ide podstatne nad rámec úpravy konania pred všeobecnými súdmi; predkladané znenie nemá obdobu v žiadnom štáte EU/EHP). Ochrana spotrebiteľa má taktiež svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné vnímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (NS ČR sp. zn. 23 Cdo 1201/2009). V prípade prijatia zákona v danom znení dôjde k zlyhaniu jednej z hlavných úloh právneho štátu, a to zabezpečenie ústavnoprávnej stability. Rozhodcovské konanie by ako také stratilo svoj význam.

Ak sa hromadná pripomienka stane zásadnou, a získa značnú podporu verejnosti (na pripomienku sa prihliada, ak ju podporí aspoň 500 ľudí), bude nielen podnetom pre otvorenie verejnej diskusie, ale tiež signálom navrhovateľovi, že táto problematika si vyžaduje väčšiu pozornosť.

Medzi najzávažnejšie pripomienky možno považovať:

1. Právna forma zriaďovateľa SRS

• predkladateľ v dôvodovej správe vôbec nezdôvodňuje, prečo môže byť zriaďovateľom len navrhnutý okruh osôb a prečo ním nemôže byť napr. obchodná spoločnosť,
• ak mal predkladateľ záujem podstatným spôsobom zmeniť zriaďovanie SRS, pričom sa uvedené dotkne už aj založených SRS a ich činnosť (prechodné a záverečné ustanovenia) je povinný odôvodniť, prečo je potrebné k uvedenej zmene zriaďovateľa pristúpiť; jeho zdôvodnenie by malo zároveň vychádzať z objektívnych a relevantných skutočností,
• gestor sa domnieva, že dôvod navrhovanej úpravy je totožný ako vyplýva z dôvodovej správy k novele zákona č. 244/2002 Z.z., t.j. iné právnické osoby (napr. obchodné spoločnosti) nebudú môcť byť zriaďovateľom SRS. Táto zmena má viesť k obmedzovaniu vzniku konfliktu záujmov medzi zriaďovateľom a požiadavkou na nestranné a spravodlivé riešenie sporov. Pokiaľ je SRS zriadený primárne za účelom generovania zisku pre svojho zriaďovateľa, vedie to k nezdravej motivácii rozhodovať čo najväčší počet sporov za účelom účtovania poplatkov za rozhodcovské konanie. To môže následne spôsobiť absenciu nestrannosti pri rozhodovaní sporov, ktorých účastníkmi sú strany, ktoré generujú podstatnú časť sporovej agendy konkrétneho rozhodcovského súdu.
• Podľa ustanovenia § 22f Občianskeho zákonníka, na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb. Uvedené teda nevylučuje založenie združenia právnických osôb aj za účelom dosahovania zisku
• Príjmom SRS sú len poplatky hradené účastníkmi konania, predkladaná novela zákona zároveň nevylučuje, aby takéto poplatky vyberali SRS, ktorých zriaďovateľom bude záujmové združenie právnických osôb, občianske združenie, alebo komora zriadená zákonom alebo na základe zákona. Predkladateľom načrtnutý údajný konflikt záujmov predkladanou novelou zákona nedosiahne,
• o. i. nie je zrejmé, z čoho a z akých zdrojov predkladateľ údajný konflikt vyvodzuje, t. j. či vychádza z objektívnych skutočností alebo je to len jeho subjektívny názor,
• efektívnejším spôsobom ako dosiahnuť výmaz neaktívnych SRS ako aj odstránenie údajného konfliktu, by bolo stanovenie povinnosti prevádzkovateľovi, aby mal ako jediný predmet činnosti zapísaný „zriadenie a prevádzkovanie stáleho rozhodcovského súdu" obdobne ako je tomu v prípade spoločností poskytujúcich právne služby, ktorých jediným predmetom podnikania môže byť len „poskytovanie právnych služieb"; ak by predkladateľ stanovil lehotu, v ktorej musia SRS uviesť svoje predmety činnosti do súladu s novelou (aby bol jedinou činnosťou prevádzkovanie a udržiavanie SRS), a v prípade jej nesplnenia bol následkom výmaz SRS, dosiahol by tým jednak výmaz neaktívnych SRS a zároveň kontinuitu tých SRS a rozhodovanie ich sporov, ktoré túto podmienku v stanovenej lehote splnia. Zároveň by sa tým odbremenili aktívne SRS, ktoré v zmysle predkladaného návrhu budú musieť vytvárať združenia resp. iné právne formy, aby splnili podmienku zriaďovateľa,

2. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddialenie nadobudnutia právoplatnosti

• lehota troch mesiacov je neprimerane dlhá v porovnaní s odvolacími lehotami podľa OSP, resp. lehotou na podanie dovolania; v takom prípade konanie pred všeobecným súdom, ktorého žalovaným účastníkom je spotrebiteľ, neposkytuje dostatočnú mieru ochrany spotrebiteľa v porovnaní s navrhovanou úpravou spotrebiteľského rozhodcovského konania pred SRS,
• rozhodcovské konanie stráca zmysel v jeho základnom atribúte – rýchlosti konania,
• možnosť umelo vytvárať prieťahy za účelom oddialenia exekúcie a zbavenia sa majetku neúspešným účastníkom konania,
• prelomenie právnej istoty - právoplatný rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou o zrušenie aj po niekoľkých rokoch, keď sa dodávateľ rozhodne dlh vymôcť exekučne, takáto právna úprava nemá obdobu v žiadnej zahraničnej právnej úprave a núti dodávateľa vymáhať dlh ihneď za účelom definitívneho vyriešenia „napadnuteľnosti" exekučného titulu, nie dobrovoľným plnením spotrebiteľa,
• tým, že spolu s rozhodcovským rozsudkom sa posiela aj vzor žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, je možné zároveň predpokladať, že každý spotrebiteľ takúto žalobu podá, čím dôjde v mnohých prípadoch k zaťaženiu (návalu práce) všeobecných súdov,
• exekučný súd posudzuje exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) už počas rozhodovania o (ne)udelení poverenia na vykonanie exekúcie, nie je preto dôvod tento exekučný titul preskúmavať opätovne po podaní námietok,
• inštitút námietok proti exekúcii stráca uvedeným ustanovením svoj zmysel.

3. Retroaktivita prechodných ustanovení

• prechodné ustanovenia zakotvujú retroaktivitu novej právnej úpravy, čo spôsobí rozsiahle aplikačné problémy nového zákona na konania začaté a rozhodcovské zmluvy uzavreté pred jeho účinnosťou, napr. v prípade ponechania ods. 1 by neboli nikdy splnené podmienky § 2 ods. 2, § 3, § 28 ods. 3, § 45 ods. 1 písm. e); nie je jasné, či v takom prípade predkladateľ zákona požaduje zosúladenie všetkých „starých" rozhodcovských zmlúv do podoby vyžadovanej novou právnou úpravou,
• zavedením retroaktivity dochádza k porušeniu základného právneho princípu demokratickej spoločnosti zaručujúci právnu istotu,
• na základe uvedeného je nevyhnutná štandardná úprava, podľa ktorej by sa na právne vzťahy a rozhodcovské konania začaté pred 1. 7. 2014 použili predpisy účinné do 30. 6. 2014
• podľa navrhovaného znenia musí dodávateľ - ak má záujem na zachovaní záväznosti „starej" rozhodcovskej zmluvy, zaslať v lehote do 1. 10. 2014 poučenia bez ohľadu na štádium vymáhania jeho pohľadávky, t.j. aj v prípade pohľadávok, ktorých uhradenia sa nedomáha prostredníctvom žaloby na súde, resp. ani nemá v pláne žalobu podať (nemá v úmysle vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdu, nakoľko dlžník – druhá zmluvná strana, si riadne a včas plní svoje zmluvné povinnosti), má zaslať vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
• chýba kontinuita - ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. júla 2014 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu (nie je OZ alebo ZZ), a pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu sa stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu za účelom splnenia týchto podmienok, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený v súlade s týmto zákonom týmto iným zriaďovateľom, ibaže sa strany rozhodcovskej zmluvy dohodli inak.
• oveľa efektívnejšie je, ak by zriaďovateľ mohol mať ako činnosť len zriadenie a prevádzkovanie SRS, ostatné činnosti by musel zrušiť v zákonom stanovenej lehote – uvedeným by sa dosiahla kontinuita ako aj by sa SRS odbremenili od povinnosti vytvárať združenia, transformácie atď.
• navrhovaná úprava absurdne núti zriaďovateľa rozhodcovského súdu stať sa členom občianskeho alebo záujmového združenia s min. ďalšími dvomi rozhodcovskými súdmi (tromi v prípade, ak sám nespĺňa podmienku 24 mes. tradície), čím chce zákonodarca umelo dosiahnuť zníženie počtu rozhodcovských súdov,
• predkladateľ nezdôvodnil prečo musí ísť o najmenej troch zriaďovateľov (pričom záujmové združenie právnických osôb môžu založiť aj len dve osoby) ako ani nezdôvodnil lehotu 24 mesiacov vykonávania činnosti,
• lehota na získanie licencie je neprimerane krátka,
• obdobná úprava za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa bola prijatá aj v ČR (bez retroaktivity už uzavretých rozhodcovských zmlúv a prebiehajúcich rozhodcovských konaní),

4. Časová limitácia exekvovania rozhodcovských rozsudkov vydaných do 31.06.2014

• lehota 3 mesiacov je nesplniteľná, na podanie návrhu na vykonanie exekúcie musí byť exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodcovskému súdu sa nemusí podariť vyznačiť doložku právoplatnosti na rozsudku vydanom pred 1.7.2014, napr. rozsudky vydané v druhom štvrťroku 2014, nemusí sa podariť doručiť rozsudok pre neoznámenú zmenu adresy, súd musí zisťovať novú adresu, prípadne doručovať prostredníctvom obce, alebo sa súdu nevráti v tomto čase doručenka, na vybavenie reklamácie má poštový doručovateľ 30 dní,
• právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok súdu, navrhované znenie je v rozpore s citovanou zásadou. Právoplatné rozhodnutie (rozhodcovského) súdu je pre jeho účastníkov záväzné a nezmeniteľné. Na rozhodcovský rozsudok sa nevyhnutne vzťahuje aj európsky ústavný princíp prezumpcie správnosti právoplatných aktov verejnej moci a ochrany dobrej viery jednotlivca v ich správnosť; navrhované ustanovenie ide nielen nad rámec ochrany spotrebiteľa ale aj princípu právnej istoty. Zároveň poukazujeme, že obdobné ustanovenie nie je ani vo všeobecnom predpise upravujúcim súdne konanie.

Celé znenie pripomienky možno nájsť na adrese:

https://lt.justice.gov.sk/Public/MassReviewSupportByUser.aspx?instEID=-1&matEID=6931&mrEID=348503

Ako podporiť pripomienku?

Ak chcete pripomienku podporiť, postupujte nasledujúcim spôsobom

1. V prehliadači otvorte adresu: https://lt.justice.gov.sk/Public/MassReviewSupportByUser.aspx?instEID=191&matEID=6931&mrEID=348503
2. Na ľavej strane kliknite na voľbu Registrácia (ak ste sa v minulosti už zaregistrovali, prejdite k bodu 4, 6, 7).
3. Zaregistrujte sa vyplnením požadovaných údajov.
4. Prihláste sa zadaním vášho prihlasovacieho mena a hesla prostredníctvom polí na to určených.
5. Na ľavej strane kliknite na voľbu Môj profil a nastavenia. Zadajte systémom požadované údaje pre podporenie hromadnej pripomienky (povinné sú: Meno, priezvisko, úplná adresa. Ostatné nie sú povinné).
6. Opätovne kliknite na adresu uvedenú v bode 1.
7. Kliknite na tlačidlo Podporiť, ktoré sa nachádza v spodnej časti stránky.

Pripomienku môže podporiť akákoľvek fyzická osoba. 

Ilustračné foto: sxc.hu