Prinášame vám výber aktuálnych informácií Sociálnej poisťovne.
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
V týchto dňoch a týždňoch končia študenti stredných a vysokých škôl svoje štúdium. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že študent (žiak strednej školy alebo študent vysokej školy) nie je z dôvodu štúdia povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas trvania štúdia (ak nie je dobrovoľne poistený) neplatí poistné na sociálne poistenie a z dôvodu ukončenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať.
Povinnosti študenta a absolventa sa voči Sociálnej poisťovni začínajú až pri začiatku jeho zárobkovej činnosti.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, prihlasovacie a oznamovacie povinnosti a povinnosť odvádzať poistné Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ. Ako zamestnanec je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia) zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak bývalý študent začne podnikať, alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz sa mu posúdi povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2015. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa bude jeho povinnosť SZČO platiť poistné Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2016 v závislosti od toho, aké výšku príjmov z vykonávania činnosti dosiahne za rok 2015.
Sociálna poisťovňa upozorňuje: Dedenie v II. pilieri má svoje limity
Mnohí sporitelia v II. dôchodkovom pilieri sa spoliehajú na to, že nasporené peniaze v prípade ich úmrtia dostanú pozostalí. Neplatí to však v plnom rozsahu, naopak, dedenie v II. pilieri má svoje limity. Príbuzní zdedia celé úspory iba vtedy, ak sporiteľ zomrie ešte počas sporenia, teda kým mu nezačnú vyplácať dôchodok. Ak poberateľ doživotného dôchodku z II. piliera zomrie vtedy, keď začal poberať dôchodok z II. piliera, životná poisťovňa pozostalým vyplatí iba zvyšnú sumu, ktorá od úmrtia zostáva dočerpať do 7 rokov od začatia výplaty. Napríklad ak poberateľ dôchodku zomrie v štvrtom roku od začatia výplaty doživotného dôchodku, dedič dostane 3 x 12 mesačných doživotných dôchodkov a nie všetky peniaze, ktoré sporiteľ odviedol do II. piliera. Zvyšné peniaze zostanú životnej poisťovni. Ak poberateľ doživotného dôchodku zomrie po siedmich rokoch od začatia výplaty dôchodku, pozostalí nedostanú nič a peniaze zostanú v súkromnej životnej poisťovni.
Podľa štatistických údajov, dôchodcovia v SR poberajú dôchodok v priemere 19 rokov, životné poisťovne rozpočítali výplatu doživotného dôchodku dokonca až na 25 rokov. To vytvára veľký priestor na to, aby podstatná časť nasporených peňazí pripadla životnej poisťovni.
Pozostalí po dôchodcovi z I. piliera síce nededia priamo, ale majú nárok na pozostalostné dôchodky: vdovský, vdovecký a sirotský (sú vyplácané najmenej rok, ale aj doživotne).
Ak stratíte doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, požiadajte o kópiu
V prípade straty potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti Sociálna poisťovňa odporúča kontaktovať pobočku (v ktorej je poistenec nemocensky poistený, príp. podľa miesta pôsobnosti lekára) a požiadať o vyhotovenie kópie. Príslušný posudkový lekár vystaví fotokópie dielov, na ktorých uvedie, že ide o náhradu stratených dielov z potvrdenia o PN-ke. Na základe takto vyhotovených fotokópií si potom žiadateľ uplatní v Sociálnej poisťovni nárok na nemocenské, resp. náhradu príjmu.
Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti má päť častí. Dve z nich zasiela lekár priamo príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste pôsobnosti lekára na účely evidencie dočasných pracovných neschopností, ďalšie časti potrebuje žiadateľ k uplatneniu si nároku na nemocenské/úrazový príplatok (prípadne náhradu príjmu u zamestnávateľa) a jej vyplatenie. Nárok na dávku si poistenec uplatňuje v tej pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej je nemocensky poistený.
Zákon nestanovuje minimálnu materskú, možno ju však dorovnať do výšky rodičovského príspevku
Výška dávky materské, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa, predstavuje 65 % z vymeriavacieho základu (u zamestnankyne hrubého príjmu), z ktorého bolo odvádzané poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Zákon o sociálnom poistení stanovuje len maximálnu výšku materského. Tá sa určuje z maximálneho denného vymeriavacieho základu a v súčasnosti dosahuje pri 31-dňovom mesiaci sumu 819 eur.
Na rozdiel od maximálnej výšky materského minimálna výška dávky materské stanovená nie je. To znamená, že ak poistenkyňa dosahuje v zamestnaní hrubý príjem napr. 100 eur, dávku materské po splnení podmienok na jej priznanie bude poberať vo výške v priemere 65 eur na mesiac. V prípade, ak sa poistenkyni vypláca materské v sume nižšej ako je suma rodičovského príspevku (v súčasnosti je to 203,20 eur), môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o jej dorovnanie. Rodičovský príspevok priznávajú a vyplácajú úrady práce, nie Sociálna poisťovňa.
Ak ste naposledy pracovali v EÚ, o dávku v nezamestnanosti požiadajte v zahraničí
Sociálna poisťovňa upozorňuje občanov pracujúcich v členskom štáte Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a vo Švajčiarsku, že po ukončení zamestnania by si nárok na dávku v nezamestnanosti mali v zmysle európskej legislatívy uplatňovať v štáte posledného zamestnania. Sociálna poisťovňa im totiž po návrate na územie Slovenska dávku priznať nemusí napriek tomu, že preukážu – spolu s dobou poistenia v nezamestnanosti v štáte Európskej únie – 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných dvoch rokoch pred zaevidovaním sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Neprizná im ju v prípade, ak počas práce v zahraničí nemali na Slovensku zachované bydlisko, resp. centrum záujmov.
V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa pripomína, že pod bydliskom sa nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Kritériami na určenie centra záujmov sú: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, miesto, dĺžka a stabilita výkonu zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, miesto výkonu akejkoľvek nezárobkovej činnosti, bytová situácia a stabilita tejto situácie, miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Sociálna poisťovňa tieto skutočnosti posudzuje na základe Vyhlásenia žiadateľa na účely posúdenia bydliska, ktoré vyplní sám žiadateľ o dávku v nezamestnanosti, ako aj na základe ďalšieho individuálneho dokazovania.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ilustračné foto: najprávo.sk