Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Podnety sudcov na zrýchlenie trestného konania

najpravo.sk • 31.3. 2016, 16:19

Ako sme vás už informovali, Súdna rada Slovenskej republiky na svojom poslednom zasadnutí schválila koncepciu zmien v justícii s cieľom odstrániť príčiny, ktoré majú za následok sťažené podmienky výkonu súdnictva, čo má zásadný vplyv na efektivitu činnosti súdov.

Podnety, návrhy a námety na zmenu legislatívy podávali Súdnej rade SR aj iné subjekty, hlavne Sudcovské rady súdov. Vybrali sme z predložených podnetov tie, ktoré sa týkajú výlučne trestného konania.

Podmienky relatívnej a absolútnej neplatnosti dôkazov v trestnom konaní a iné

Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach v oblasti aplikačnej praxi súdov v rámci trestného konania navrhla nasledovné legislatívne zmeny:

V oblasti aplikačnej praxi súdov v rámci trestného konania poukázala na potrebu stanoviť v trestnom poriadku podmienky relatívnej a absolútnej neplatnosti dôkazov. Z ust. § 119 ods. 4 Trestného poriadku totiž vyplýva iba tá skutočnosť, že dôkaz získaný nezákonným donútením alebo jeho hrozbou sa nesmie použiť v konaní s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu použila. V ostatných prípadoch zákon ponecháva hodnotenie na orgány činné v trestnom konaní a súd, tzn. či získanie a vykonanie dôkazu je zákonné, t. j. či bolo získané zo zákonných zdrojov alebo nositeľov, či postup ich získania je zákonný a rovnako, či spôsob ich sprocesnenia je zákonný a tiež či spôsob ich použitia v rámci daného štádia trestného procesu je zákonný. „Máme za to, že v záujme predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a dodržiavania kontinuity rozhodovania, by zákonná úprava tejto právnej otázky bola pre trestné konanie užitočná.“

Možnosť obvineného byť účastný na vyšetrovacích úkonoch

Sudcovská rada na Krajskom súde v Košiciach sa tiež domnieva sa, že bude vhodné zaoberať sa aj otázkou poskytnutia obligatórnej možnosti účasti na vyšetrovacích úkonoch obvinenému, ktorý sa obhajuje sám aktívnou obhajobou. Podľa súčasnej právnej úpravy (§ 213 TP) obvinený, ktorý si nezvolí obhajcu a nejde o prípad povinnej obhajoby, je v nerovnakom postavení v porovnaní s obvineným, ktorý obhajcu zvoleného má a tým dochádza k porušeniu práva obhajoby, ako zásady trestného konania a tým aj čl. VI Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

„Vzhľadom na kontradiktórny charakter hlavného pojednávania je potrebné v Trestnom poriadku upraviť, aké dôkazy ako podklad pre rozhodnutie o vine, o treste, o ochrannom opatrení a náhrade škody môže súd vykonať bez návrhu strán. V záujme plynulého a bezprieťahového trestného konania bude tiež vhodné určiť lehotu na odôvodnenie odvolania pre strany v konaní pred súdom a dôsledky jej nedodržania pre samotné rozhodnutie v odvolacom konaní. Vzhľadom na už spomínaný princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý sa uplatňuje po rekodifikácii trestného poriadku od januára 2006, je nevyhnutné spresniť rozsah revízneho princípu v odvolacom konaní a v nadväznosti na to logicky upraviť aj tomu zodpovedajúci spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu, pretože súčasné ustanovenie § 321 a § 322 TP uvedenej požiadavke celkom nevyhovuje.“ vypočítava potrebné legislatívne zmeny Sudcovská rada KS v Košiciach. Tiež navrhla zvážiť i možnosť rozhodnutia odvolacieho súdu rozsudkom aj na neverejnom zasadnutí za splnenia zákonom určených podmienok a jeho verejnom vyhlásení po oznámení vyhlásenia zverejnenom na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonom určenej lehote.

Pojednávanie vecí od začiatku po odchode sudcu

Sudcovská rada Krajského súdu Trnava uviedla, že trestnom konaní za kľúčové považuje zmenu Trestného poriadku, aby v tzv. prvohlavových veciach po odchode sudcu do dôchodku, na materskú, alebo po preložení na iný súd sa nemusela celá vec začať pojednávať od začiatku, z čoho vznikajú veľké prieťahy v konaní.

„Tento inštitút sa zneužíva a trestné konania z tohto dôvodu niekedy trvajú vyše desať rokov a nakoniec obžalovaní z tohto ustanovenia ešte profitujú a podávajú na ústavný súd sťažnosti za prieťahy v konaní, uplatňujú si finančné odškodnenia a navyše súdy sú v zmysle európskej judikatúry pri takto dlhých sporoch nútené skracovať resp. znižovať tresty. Tento inštitút sa nepodarilo prelomiť už dlhé desaťročia, ale máme vedomosť, že aj prokuratúra má záujem na tejto zmene a sme toho názoru, že momentálne je vhodná doba na prelomenie týchto skostnatených ustanovení trestného poriadku.“ uviedli zástupcovia Sudcovskej rady Krajského súdu v Trnave v rámci podnetov na zmenu legislatívy a zlepšenie fungovania justície. Súdna rada SR však s týmto návrhom nesúhlasila, nakoľko podľa nej nesie takýto návrh výrazné náznaky porušovania základných zásad trestného konania a nerešpektuje konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1444

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: