Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dovolanie v trestnom konaní nahradí sťažnosť pre porušenie zákona

najpravo.sk • 26.10. 2015, 18:44

Novela zákona o prokuratúre, o ktorej v súčasnosti rokujú výbory Národnej rady SR by mala meniť aj zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, zákon o sudcoch a vo svojom štvrtom článku aj Trestný poriadok.

Rozhodnutie o zaistených peňažných prostriedkoch v prípravnom konaní

V návrhu novely Trestného poriadku sa navrhuje sa doplnenie právnej úpravy inštitútu zaistenia peňažných prostriedkov o nové § 95a a 95b. Navrhovanou právnou úpravou sa reaguje na poznatky z aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s uvedeným inštitútom a absenciou zákonnej možnosti riešenia prípadov, kedy trestné konanie nevedie k podaniu obžaloby, ale končí buď rozhodnutím policajta alebo prokurátora o zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, resp. je toto trestné stíhanie prerušené. Takéto situácie nastávajú napr. v prípadoch trestnej činnosti spočívajúcej v tzv. hacknutí účtu v banke (spravidla v zahraničí) a následnom prevedení týchto peňažných prostriedkov na iný účet vedený v banke, resp. pobočke zahraničnej banky bez akéhokoľvek právneho titulu. Na základe operatívnych informácií o nezákonnom prevode peňažných prostriedkov je začaté trestné stíhanie a prokurátor príkazom peňažné prostriedky na účte zaistí. 

Ďalej sa upravuje možnosť vrátenia peňažných prostriedkov ich vlastníkovi, keď je bez akejkoľvek pochybnosti (napr. v trestnom konaní alebo v inom súdnom konaní v cudzine) preukázané, že vlastníkom zaistených peňažných prostriedkov nie je osoba, na účet ktorej sú zaistené, ale iná osoba, ktorá si súčasne uplatnila nárok na ich vrátenie. O vrátení peňažných prostriedkov vlastníkovi bude rozhodovať sudca pre prípravné konania na návrh prokurátora uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Novela tiež reaguje na situáciu, kedy nie je bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, komu zaistené peňažné prostriedky patria, pričom nárok na ne si robia viaceré osoby. V prípade, že policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne o prerušení trestného stíhania, zastavení trestného stíhania alebo o postúpení veci, a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa príkazom sudcu pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátora uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní.

Obmedzenie subjektov oprávnených iniciovať zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia

Novela Trestného poriadku by mala nahradiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok sťažnosťou pre porušenie zákona. „Doterajšia právna prax odhalila nedostatky dovolania, ktoré nie je možné reparovať inak, než podstatným obmedzením subjektov oprávnených iniciovať zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Za takmer desať rokov účinnosti dovolania bol najaktívnejšou osobou pri jeho využívaní obvinený. Výrazná väčšina dovolaní obvinených bola však neúspešná, pretože obvinení sa nad rámec dovolacích dôvodov domáhali spravidla revízie skutkových zistení. Naopak, ostatné oprávnené osoby, t. j. generálny prokurátor Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky boli relatívne úspešnejšie, čo vyplýva zo skutočnosti, že disponujú odbornými znalosťami. U obvinených išlo skôr o pokus akýmkoľvek spôsobom zvrátiť právoplatné súdne rozhodnutie vo svoj prospech. V spojení s úzko zadefinovanými dovolacími dôvodmi tak dochádzalo k nadbytočnej zaťaženosti súdov a v konečnom dôsledku k formálnemu odmietaniu dovolaní. Inštitút dovolania nevytvára dostatočný priestor ani na riešenie závažných aplikačných problémov najvyšším súdom.“ uvádza predkladateľ novely.

Navrhovaná právna úprava inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona má tieto základné charakteristiky:

  • sťažnosť pre porušenie zákona sa podáva proti právoplatným rozhodnutiam súdov prvého alebo druhého stupňa, ktorým bol porušený zákon alebo ak v konaní, ktoré mu predchádzalo boli porušené ustanovenia zákona. Porušenie zákona nie je nijakým spôsobom legálne vymedzené a jeho obsah a rozsah sa ponecháva výhradne na rozhodovaciu (aplikačnú) prax. Ide o odraz značnej variability možných pochybení a neustálych zmien a doplnení trestnoprávnych noriem;
  • sťažnosť pre porušenie zákona je fakultatívnym opravným prostriedkom, ktorý nemôže podať akýkoľvek subjekt trestného konania, ale subjekt presne určený zákonom. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky predstavujú záruku pre správne a opodstatnené uplatnenie princípu právnej istoty ako elementárneho prvku právneho štátu. Mimoriadny opravný prostriedok je prípustný len za existencie okolností podstatného a presvedčivého charakteru, ktoré by odôvodnili odklon od tohto princípu. Posúdenie výnimočnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienené odbornosťou subjektov oprávnených ho podať. Generálny prokurátor Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona z vlastnej iniciatívy alebo na podnet osoby, ktorej sa rozhodnutie priamo týka. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky môže podať sťažnosť pre porušenie zákona len na základe takého podnetu;
  • o sťažnosti pre porušenie zákona koná výlučne Najvyšší súd Slovenskej republiky, t. j. orgán odlišný od subjektu, ktorý je oprávnený podať sťažnosť pre porušenie zákona. Okrem posúdenia zákonnosti sťažnosti pre porušenie zákona v konkrétnej trestnej veci bude úlohou najvyššieho súdu plniť aj zjednocovaciu funkciu za účelom jednotného výkladu a aplikácie zákonov.

„Navrhovaná zmena predstavuje podstatný zásah do mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorý je na hrane ústavnosti, respektíve za ňou, a preto je pomerne prekvapivé, že sa tak robí novelou nepriamou ako prílepok k obsiahlemu návrhu zákona o prokuratúre, pri ktorom zostal návrh zmeny Trestného poriadku prakticky nepovšimnutý, a to bez hlbšej odbornej diskusie, ktorá by zhodnotila doterajší inštitút dovolania, či možný rozpor navrhovanej sťažnosti pre porušenie zákona s článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, či článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a základných slobôd ako aj bez podrobnejšieho odôvodnenia, ktoré by obsahovalo aj porovnávanie mimoriadnych opravných prostriedkov v iných štátoch Európskej únie.“ uviedol sudca JUDr. Peter Šamko na webe www.pravnelisty.sk. „Kým konanie o dovolaní môžu iniciovať obidve nosné procesné strany v trestnom konaní (obvinený v zastúpení obhajcom ako aj prokuratúra v zastúpení generálnym prokurátorom), konanie o sťažnosti pre porušenie zákona bude mať oprávnenie iniciovať len generálny prokurátor (a v určitom smere aj minister spravodlivosti). Už z uvedeného je zrejmé že návrh novely Trestného poriadku celkom evidentne zasahuje do princípu rovnosti strán v súdnom konaní (tento princíp sa pritom uplatňuje aj v prieskumných konaniach týkajúcich sa riadnych, či mimoriadnych opravných prostriedkov) ako aj do práva obvineného na spravodlivé súdne konanie. Znovuzavedenie inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona totiž zvýhodňuje jednu procesnú stranu (prokurátora), ktorému vytvára „akýsi tretí stupeň“ a okrem práva na podanie odvolania mu priznáva (na rozdiel od obvineného) aj právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku, o ktorom bude rozhodovať Najvyšší súd SR.“ uvádza sudca JUDr. Peter Šamko.

Na margo tvrdení v dôvodovej správe, že za takmer desať rokov účinnosti dovolania bol najaktívnejšou osobou pri jeho využívaní obvinený, pričom výrazná väčšina dovolaní obvinených bola neúspešná uvádza sudca Šamko, že „ani nadmernú aktivitu jednej procesnej strany pri podávaní dovolaní nie je možné „trestať“ tak, že sa oprávnenie na využitie mimoriadneho opravného prostriedku ponechá len tej strane, ktorá býva častejšie úspešnejšia pri jeho využívaní a ktorá ho využíva menej (t. j. tej ktorá menej zaťažuje svojimi mimoriadnymi opravnými prostriedkami súd). To, že väčšina dovolaní podaných obvinenými je odmietnutá nie je rozhodujúca. Ak by sme dôsledne postupovali podľa tejto logiky dôvodovej správy museli by sme, vo vzťahu k obvinenému, zrušiť aj druhý mimoriadny opravný prostriedok obnovu konania, nakoľko aj tento opravný prostriedok využívajú najmä odsúdené osoby a sú spravidla neúspešné (taktiež by sme mohli zrušiť napríklad aj právo obvineného podať sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, nakoľko aj tá je väčšinou neúspešná). Rovnako tak by sme museli zrušiť možnosť osoby podať individuálnu sťažnosť na Ústavný súd SR, pretože aj tie sú najčastejšie odmietané z formálnych dôvodov. Narušenie princípu rovnosti strán v prospech jednej strany (či nadradenie jednej strany konania nad druhú) nie je možné odôvodniť tak, že riadne, či mimoriadne opravné prostriedky budú dostupné len tej strane, ktorá dostatočne „chápe ich obsah a zmysel“ s tým, že jedna z procesných strán (prokurátor) sa dokonca povýši na „univerzálneho strážcu správnosti súdnych rozhodnutí“.“

Celý návrh zákona si prečítajte TU.

Celý citovaný článok sudcu JUDr. Petra Šamka si prečítajte TU.

Zdroj: NR SR, pravnelisty.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1442

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: