Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Novela zákona o Súdnej rade SR bola dnes napadnutá na Ústavnom súde SR

najpravo.sk • 14.4. 2020, 19:23

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 25.03.2020 vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Predmetný zákon označený ako zákon č. 62/2020 nadobudol platnosť a účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov dňa 27.03.2020.

Skupina 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zastúpení advokátom JUDr. Róbertom Kaliňákom, Kallan Legal, s.r.o. doručila Ústavému súdu SR  návrh, ktorým sa domáha vyslovenia protiústavnosti zmeny, ktorá bola v rámci protipandemickej legislatívy vykonaná v zákone o Súdnej rade SR.

Znenie napadnutých ustanovení

(tmavým sú zvýraznené napadnuté časti)

Podľa § 4b ods. 2 Zákona o Súdnej rade SR:

Predseda súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie podpredsedovi súdnej rady, ak ho niet, vekovo najstaršiemu členovi súdnej rady. Funkcia predsedu súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia podľa prvej vety.

Podľa § 4b ods. 3 Zákona o Súdnej rade SR:

Návrh na odvolanie predsedu súdnej rady môžu podať najmenej piati členovia súdnej rady. Súdna rada môže predsedu súdnej rady odvolať, ak

a) jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva,

b) mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie, alebo

c) opakovane porušuje svoje povinnosti.

Podľa § 26 ods. 2 Zákona o Súdnej rade SR

Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena súdnej rady predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady zaniká dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady.

Podľa § 33 ods. 1 a 2 (Prechodné ustanovenie)

(1) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 26 ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia člena súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie člena súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona.

(2) Ak ku dňu účinnosti tohto zákona plynie lehota podľa § 4b ods. 2 v znení účinnom predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, funkcia predsedu súdnej rady, ktorý sa vzdal funkcie predsedu súdnej rady, zanikne deň nasledujúci po dni účinnosti tohto zákona.

Žiadna súvislosť so šírením Civid-19

„Z obsahu dôvodovej správy je zrejmé, že ku potrebe novelizácie napadnutých ustanovení z hľadiska rešpektovania princípov právneho štátu tak významných právnych predpisov akými sú zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch formou skráteného legislatívneho konania táto neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, rovnako ako neuvádza žiadnu súvislosť šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 {ktorú nepochybne možno považovať za mimoriadnu okolnosť, kedy môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti, ako predpokladu mimoriadneho legislatívneho postupu) s nevyhnutnou potrebou novelizácie ustanovení dotýkajúcich sa personálneho obsadenia Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR . Predpokladom možnosti pristúpiť ku skrátenému legislatívnemu konaniu je pritom existencia mimoriadnej okolnosti, hrozba vzniku následku v podobe ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo vzniku značných hospodárskych škôd štátu a príčinná súvislosť medzi nimi. Mimoriadna okolnosť musí spĺňať kritéria určitej kvality čo znamená, že za ňu možno označiť len také udalosti, ktoré nie sú bežné a vymykajú sa štandardným a predvídateľným dejom v spoločnosti bez ohľadom na to, či sú takéto udalosti následkom konania človeka alebo prírody.“ uvádzajú navrhovatelia v návrhu.

Neexistencia legitímneho cieľa

Navrhovatelia sú ďalej toho názoru, že navrhovateľ zákona má zákonnú povinnosť návrh na začatie skráteného konania riadne odôvodniť, na ktorú však v danom prípade podľa ich názoru úplne rezignoval, čo vyvoláva legitímne podozrenie z účelovosti takéhoto postupu navrhovateľa zákona - vlády v snahe presadiť zmeny v zákonoch vzťahujúcich sa na personálne obsadenie justičných orgánov bez ich podrobenia dôslednej verejnej a parlamentnej diskusii pred ich schválením. V kontexte uvedeného je podľa nich zrejmé, že samotné skutočnosti, že u piatich členov Súdnej rady SR došlo ku vzdaniu sa funkcie ani fakt, že Najvyšší súd SR nie je v súčasnosti obsadený predsedom ani podpredsedom (ktoré sú bežnými situáciami, ktoré možno predvídať), nie sú takými mimoriadnymi okolnosťami, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo k hrozbe vzniku značných hospodárskych škôd štátu. Fungovanie Súdnej rady SR , ako aj zabezpečenie vedenia NS SR v prípadoch vzniku personálnych zmien boli legislatívne upravené (aj keď podľa navrhovateľov nie ideálne) a neexistuje preto poľa nich legitímny cieľ odôvodňujúci prijatie novej zákonnej úpravy v skrátenom legislatívnom konaní v dôsledku šírenia COVID 19, ktoré s riadnym fungovaním týchto inštitúcií nijako nesúvisí.

Elektronické komunikácie

Národná rada Slovenskej republiky schválila toho istého dňa, t. j. 25.03.2020 v rámci vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii aj novelu zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Predmetný zákon označený ako zákon č. 62/2020 nadobudol platnosť a účinnosť vyhlásením v Zbierke zákonov dňa 27.03.2020, ktorý bol rovnako navrhovateľmi v návrhu napadnutý.

Celý návrh si môžete prečítať TU.

Zdroj: ustavnysud.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 822

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: