NÁZOR: Som mediátor a čo ďalej...

S mediáciou som sa stretla v roku 2005. Čiste náhodou som si vypočula jeden kratučký rozhovor s mediátorkou v TV. Pretože som nemala dobré skúsenosti so súdmi, obsah tejto správy ma natoľko zaujal, že som okamžite začala pátrať po tom, čo to je mediácia, na čo je mediácia, pre koho je mediácia a ako pomôže nášmu právnemu systému. Internet bol hlavným zdrojom mojich informácií. Preštudovala som si, ako to funguje v iných krajinách EU, pretože, ako som sa dočítala, zavedenie inštitútu mediácie bolo na jednej strane dôsledkom harmonizácie nášho právneho systému so systémom EU a na strane druhej ako nástroj na odbremenenie našich súdov. Otázka je, koľko bežných ľudí, zavalených existenčnými problémami, ktorí sa dostanú do problémov, si sadne k internetu a bude hľadať niečo, čo mu môže pomôcť, keď ani nevie, čo to je a kde to hľadať?

Zákon o mediácii a desať rokov činnosti mediátorov od jeho prijatia rozhodne nie je pokus v zmysle, čo na to verejnosť, občania, či sa „chytí“ alebo nie. A ak sa nechytí, tak mu treba mediátorovi - podnikateľovi : -)

Bol predložený z iniciatívy ministerstva a z konkrétnych dôvodov - z dôvodu rastúceho objemu súdnych žalôb, predlžovania súdneho konania a prístup k spravodlivosti sťažuje aj kvantita a zložitosť legislatívy. Pilotné projekty tiež neboli vykonané v skupine osôb - mediátorov, aby testovali prostredie a záujem, ale boli vykonané na vybraných súdoch.

Možné účinky mediácie smerovali k súdnictvu

Legislatíva, upravujúca mediáciu mala byť prvým krokom, po ktorom malo nasledovať vytváranie vhodného prostredia. Zásadné opatrenia v tomto smere doposiaľ vykonané neboli.

Mediátor pracuje v podmienkach, ktoré sú mu zákonom dané. Nie je samozvanec, osvojil si zákon a jeho ciele ako výzvu a štát mediátora, ako osobu spôsobilú riešiť spory a konflikty mediáciou ,keď splnil podmienky, prijal. Mediátor vo všeobecnosti podmienky zákona splnil. Predpokladané podmienky vytvorenia prostredia pre mediácie s účinkom pomoci súdnictvu meškajú.

Nech je stav v mediácii a vo všeobecnej informovanosti o mediácii ponímateľný akokoľvek (čo je vždy uhol pohľadu, individuálna skúsenosť alebo skupinová zhoda názoru), je len odrazom snáh, aktivít a práce vykonaných zo strany samotných mediátorov. Alebo je postačujúci len fakt, že sme zaviedli mediáciu do nášho právneho systému? Treba veriť, že k zmene dôjde. Nielen k zmene zákona o mediácii.

Spomenula som si na odpoveď mojej chorľavej starej mamy na moju otázku že ako sa má: „Neviem, ešte nemám od lekára výsledky a neviem ani to, čo so mnou bude.“ ... Tak nejako sa cítim ako mediátor :-)