Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania materiál s názvom „Návrh opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra“.
Základnými tézami pripravovaných opatrení sú:
- a) zúženie sústavy registrových súdov (zriadenie centralizovaného registrového súdu) s cieľom zlepšiť predvídateľnosť rozhodovania a postupu súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri,
- b) odbremenenie registrových súdov od registračnej (nesporovej) agendy súvisiacej so zápismi do obchodného registra presunom jej významnej časti na externých registrátorov,
- c) elektronizácia procesov s cieľom zvýšenia presnosti a zníženia chybovosti zapísaných údajov zavedením výlučnej elektronickej podoby podávania návrhov na zápis údajov, na zápis zmeny zapísaných údajov do obchodného registra a na výmaz zapísaných údajov z obchodného registra s preddefinovanými kontrolami,
- d) dosiahnutie efektívnejšieho prepojenia obchodného registra s referenčnými registrami a inými zdrojovými registrami, ktoré sú zdrojom informácií pre obchodný register, čo vytvorí predpoklad pre právnu záväznosť údajov o zapísaných osobách na internete.
Kto preberie úlohu registrových súdov?
V súčasnosti je príslušnosť na vedenie obchodného registra zverená ôsmim registrovým súdom (§ 279 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku), čo zodpovedá dlhodobému právnemu stavu v rámci organizácie registrových súdov. Ako konštatuje samotné ministerstvo, táto partikularita prináša viacero odlišností v postupoch jednotlivých súdov, čo pre zapísané osoby predstavuje právnu neistotu a nevyhnutnosť nastavovania sa na rozhodovaciu činnosť viacerých súdov.
Podľa ministerstva zriadením jedného centralizovaného registrového súdu sa dosiahne jednotné metodické centrum pre vedenie obchodného registra, ktoré bude zároveň zabezpečovať jednotnú aplikáciu procesných a hmotnoprávnych ustanovení právneho poriadku. Jeden centralizovaný registrový súd bude zameraný na agendu obchodného registra, ako aj na korporátnu agendu priamo súvisiacu so zapisovanými subjektami v obchodnom registri. Tento súd bude zvolený tak, aby bol primerane dostupný zo všetkých častí Slovenskej republiky. Bude vybraný z existujúcej siete súdov, ktoré v súčasnosti vedú agendu obchodného registra.
Externí registrátori
V Slovenskej republike sú vedenie obchodného registra a registrácia zverené výlučne registrovým súdom. To však nie je pravidlom vo všetkých krajinách OECD, keďže v niektorých krajinách je vedenie obchodného registra zverené iným štátnym inštitúciám, prípadne komorám alebo iným tzv. externým registrátorom. Najmarkantnejšie možno pozorovať presun agendy obchodného registra zo súdov na externých registrátorov v Českej republike, kde je zavedený dualistický systém, pri ktorom registráciu vykonávajú súdy a notári. Obdobne takýto odklon možno badať napríklad aj v Španielsku, kde notár po schválení príslušných dokumentov zástupcami spoločností, spoločnosť zaregistruje na daňový úrad a následne ju registruje v španielskom ekvivalente obchodného registra.
V prípade advokátov, výsledky analýzy poukázali, že by mohli vykonávať činnosť externého registrátora. Avšak, aj keď formálne spĺňali značné množstvo predpokladov na výkon takejto činnosti, bolo potrebné prihliadnuť najmä na riziko vzniku možného konfliktu záujmov. Toto riziko vnímali aj sami zástupcovia Slovenskej advokátskej komory ako riziko podstatné, najmä v spojení s možným zásahom do nezávislosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb prostredníctvom štátneho dohľadu nad výkonom slobodného povolania. Z uvedených dôvodov sa o advokátoch, ako o externých registrátoroch, ďalej neuvažovalo.
A čo integrované obslužné miesta?
V analýza sa ďalej konštatuje, že integrované obslužné miesta a jednotné kontaktné miesta by za splnenia určitých okolností boli vhodným variantom externého registrátora. Z analýzy vyplynulo, že hlavným nedostatkom tohto variantu potenciálnych externých registrátorov je v súčasnosti nedostatočne odborne pripravený personálny substrát a z toho vyplývajúca absencia právnej istoty, či poskytovania dostatočného proklientského prístupu. Presun vedenia časti nesporovej agendy obchodného registra na tieto subjekty by zahŕňal jednak potrebu dlhšieho časového úseku potrebného na zabezpečenie vyškolenia osôb, ktoré by vykonávali túto registračnú agendu, ako aj vyžadoval vynaloženie značných nákladov na ich odbornú prípravu.
Notári
Pri skúmaní predpokladov a podmienok na výkon činnosti externého registrátora sa v analýze ako najvhodnejší subjekt pre vykonávanie externých zápisov do obchodného registra javil notár. Za výhody notárov ako externých registrátorov možno v súlade s výsledkami analýzy označiť jednak skutočnosť, že notári už v súčasnosti vedú viacero registrov bez nároku na výdavky zo štátneho rozpočtu, ako aj zlepšenie dostupnosti registračných služieb v podobe zvýšenia počtu registračných miest z osem na 346 vzhľadom na existujúcu štruktúru a rozmiestnenie notárskych úradov.
Celý materiál si môžete prečítať TU
Zdroj: slov-lex.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk