V priebehu decembra minulého roka sme vás na stránkach portálu najprávo.sk informovali o tom, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravilo návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
„Vďaka novému zákonu o trestnej zodpovednosti právnických osôb sa konkrétni páchatelia vybraných druhov trestných činov už nebudú môcť skrývať za činnosť obchodných spoločností ani iných právnických osôb." uviedlo Ministerstvo spravodlivosti SR pri predkladaní zákona do legislatívneho procesu.
Medzirezortné pripomienkové konanie k predmetnému návrhu zákona je ukončené, pričom zásadných pripomienok k tomuto návrhu zákona bolo vznesených pomerne dosť.
Podávanie trestných oznámení ako prostriedok konkurenčného boja
Slovenská obchodná a priemyselná komora, rovnako ako aj Klub 500 vo svojich pripomienkach poukázali na to, že aj keď Slovensko nemá osobitným zákonom zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb, neznamená to, že nie sú postihnuteľné jej trestné činy. „Každá právnická osoba má svoj štatutárny orgán, ktorý je zodpovedný za konanie spoločnosti. Trestnoprávna zodpovednosť naďalej ostáva v oblasti štátnej a nie európskej kompetencie. Návrh trestnej zodpovednosti právnických osôb svojou nedokonalosťou vytvára široký priestor pre voľnú úvahu policajných orgánov či v dôsledku konania fyzických osôb bude nastupovať zodpovednosť právnickej osoby. Toto je v priamom rozpore s ministerstvom deklarovaným materiálnym poňatím trestného činu a s požiadavkou právneho štátu na právnu istotu a predvídateľnosť práva." uvádza sa v zásadnej pripomienke komory.
Pri ministerstvom navrhovanej konštrukcii trestnej zodpovednosti právnických osôb sa podľa komory otvára priestor pre kriminalizáciu podnikateľského prostredia a účelové zneužívanie v podobe podávania trestných oznámení ako prostriedku konkurenčného boja.
Kolektívne tresty aj pre zamestnancov
Slovenská advokátska komora je taktiež proti tomu, aby sa osobitne nad rámec už platnej právnej úpravy trestnej zodpovednosti zaviedla trestná zodpovednosť právnických osôb. Dôvodom nie je len rozdielna konštrukcia zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby, či skutočnosť, že delikty právnických osôb aj v súčasnosti možno riešiť najmä cez normy správneho a obchodného práva.
„Zavedením zodpovednosti právnických osôb sa zavádza kolektívny trest aj pre zamestnancov právnickej osoby, ktorí nie sú zodpovední za protiprávne konanie štatutárnych orgánov, a to aj napriek návrhu ustanovenia § 11 ods. 2 návrhu, ktoré nakoniec samotné predpokladá negatívny vplyv na zamestnancov. Ide o porušenie zásady „nie dvakrát o tej istej veci". Zároveň je narušená v trestnom práve doteraz zaručená rovnosť trestnoprávnej zodpovednosti subjektov." uvádza Slovenská advokátska komora vo svojej pripomienke.
Trestná zodpovednosť má byť podľa komory založená na zodpovednosti za zavinenie (či už úmyselné alebo z nedbanlivosti), s vylúčením objektívnej zodpovednosti.
Návrhom zákona sa zavádza originálna trestná zodpovednosť právnickej osoby za chybné a nesprávne konanie jej vedenia, dokonca aj dozorných orgánov. Zavinenie právnickej osoby je pritom koncipované širšie ako pri fyzickej osobe a je založené na princípe objektívnej zodpovednosti, ktorá znamená, že vedúce osobnosti právnickej osoby svoje konanie, ktoré je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, podriaďujú cieľom a záujmom právnickej osoby.
„Trestná zodpovednosť právnickej osoby má charakter objektívnej, absolútnej zodpovednosti a je založená už tým, že konania, ktorým bola naplnená skutková podstata niektorého trestného činu sa dopustila niektorá z osôb taxatívne vymedzených návrhom zákona. Ak teda trestný čin spácha niektorá z týchto fyzických osôb pri konaní za právnickú osobu, vždy sa trestného činu dopustí aj táto právnická osoba." konštatuje komora.
To podľa nej v konečnom dôsledku znamená, že za jedno a to isté protiprávne konanie bude trestne stíhaná fyzická a aj právnická osoba. Takouto právnou úpravou je však porušená jedna zo základných zásad, keď za tú istú vec (za jedno a to isté protiprávne konanie), teda za jeden prejav vôle majú byť potrestané dve osoby, a to aj vtedy, keď toto protiprávne konanie možno pripísať konkrétnej fyzickej osobe. Objektívnou trestnou zodpovednosťou právnickej osoby, ktorú zavádza návrh zákona, sa teda podľa komory potiera princíp individualizácie zodpovednosti za spáchanie trestného činu.
Tresty pre spoločníkov
Slovenská advokátska komora poukázala tiež na to, že spoločníci, resp. akcionári obchodných spoločností v rozhodujúcej väčšine prípadov nemajú možnosť predísť páchaniu trestnej činnosti osôb konajúcich v mene právnických osôb, ktorých sú spoločníkmi, resp. akcionármi. Právnická osoba je fiktívnou osobou a svoju vôľu prejavuje navonok konaním štatutárneho orgánu. Ak osoba konajúca napríklad v mene kapitálovej obchodnej spoločnosti, poruší všeobecne záväzné právne predpisy, poruší ich tak nie z vôle spoločníkov, resp. akcionárov, ale zo svojej vôle, pričom trestami ktoré postihujú majetok právnickej osoby, budú postihnutí spoločníci, resp. akcionári a nie členovia štatutárneho orgánu tejto právnickej osoby.
Zásada oportunity
Generálna prokuratúra podala k návrhu desiatky pripomienok. Okrem iného navrhla zásadu legality pri trestnom stíhaní právnických osôb nahradiť zásadou oportunity, zavedením zákonom definovaných dôvodov pre upustenie od trestného stíhania právnickej osoby v prípadoch, ak by trestné stíhanie bolo zjavne neúčelné, či už z pohľadu naplnenia základného účelu trestného konania, alebo pre administratívne a finančné zaťaženie, teda keby viazanie ľudských zdrojov na strane orgánov činných v trestnom konaní a súdov nebolo úmerné spoločenskému prínosu, ktorý by mohol znamenať úspešný výsledok trestného stíhania.
Uplatnenie princípu legality pri trestnom stíhaní právnických osôb bude podľa prokuratúry neúčelné napríklad v prípadoch „schránkových" firiem, ktoré nedisponujú žiadnym majetkom, mimo spáchanú trestnú činnosť nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť, najmä ak voči ich štatutárnemu orgánu je už vedené trestné stíhanie ako proti fyzickej osobe a samotná existencia takejto právnickej osoby je alebo podľa očakávania bude predmetom konania o zrušení spoločnosti podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, príp. podľa iných predpisov. Podobne nevýhodné bude podľa prokuratúry trestné stíhanie právnickej osoby, ak pôjde o exces štatutára, spáchaný síce v rámci činnosti právnickej osoby, avšak výlučne vo vlastný prospech alebo v prospech inej, mimo štruktúry právnickej osoby stojacej osoby a podobne.
Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: najprávo.sk