V roku 2012 bolo zaevidovaných na všetkých úrovniach prokuratúry, vrátane generálnej prokuratúry, celkove 96 987 trestných vecí, čo je v porovnaní s rokom 2011 menej o 3 019 vecí, konštatuje sa v Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012, ktorú zverejnila Generálna prokuratúra minulý týždeň.
Najviac trestných činov sa pácha stále v Bratislave
Najväčší pokles nápadu trestných vecí oproti roku 2011 bol opätovne zaznamenaný na:
- Krajskej prokuratúre Bratislava (o 965 menej), nasleduje
- Banská Bystrica (o 909 vecí menej),
- Žilina (o 493 menej),
- Nitra (o 386 menej),
- Košice (o 281 menej),
- Trenčín (o 98 menej) a
- Prešov (o 24 vecí menej).
Naopak, nárast, a to pomerne výrazný, zaznamenala jedine Krajská prokuratúra Trnava (o 201 viac). Potvrdil sa tak niekoľkoročný trend, že napriek najvýraznejšiemu poklesu trestných vecí v obvode Krajskej prokuratúry Bratislava, je jej nápad opakovane stabilne vysoko najvyšší v rámci Slovenskej republiky, a to celkove 19 920 trestných vecí.
Stúpa kriminalita cudzincov
V kalendárnom roku 2012 bolo vznesené obvinenie proti 57 041 osobám, čo je o 73 osôb viac ako v roku 2011. Z celkového počtu 54 100 obvinených osôb, proti ktorým bolo ukončené trestné stíhanie v roku 2012 bolo 85% mužov, 15% žien a 7% mladistvých.
Ako vyplýva zo správy, v minulom roku bol zaznamenaný aj nárast kriminality vo vzťahu k cudzincom, u ktorých bolo vznesené obvinenie proti 1 235 osobám, čo je o 124 viac ako v roku 2011. V porovnaní s rokom 2010 je to o 176 cudzincov viac.
Objasnenosť trestných činov stúpa
V roku 2012 stúpla objasnenosť trestných činov, keďže prokuratúry evidujú opäť pokles neobjasnených vecí na 54 276 (o 1 717 menej), čo je oproti roku 2011 o 3% menej a oproti roku 2010 pokles až o 9%.
Inštitút zmieru a následné zastavenie trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku boli v roku 2012 realizované proti 779 osobám. Je to o 337 menej než v roku 2011. Návrhom na dohodu o vine a trestne boli v roku 2012 skončené konania s 8 471 obvinenými v 7 334 veciach.
Prevažujú recidivisti
Skladba trestne stíhaných osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, je za ostatné roky relatívne stabilná. Významný podiel na páchaní trestnej činnosti, majú osoby, ktoré už boli v minulosti súdne trestané. Zo štatistických údajov vyplýva, že v roku 2012 bolo trestne stíhaných pre spáchanie 43 689 trestných činov 11 816 recidivistov, čo je nárast oproti roku 2011 o 954 osôb. Tvorili však až 21,79% z celkového počtu odstíhaných osôb v roku 2012.
Podľa zásady „trikrát a dosť" boli odsúdené len dve osoby
Osobitnou kategóriou sú osoby odsúdené za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona alebo § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb. (teda starého trestného zákona), t.j. obzvlášť nebezpeční recidivisti, proti ktorým bola uplatnená zásada „trikrát a dosť". Uvedená zásada sa uplatňuje od roku 2003 a v roku 2012 boli takto odsúdené 2 osoby, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov, čo je o 1 osobu menej ako v roku 2011, kedy boli odsúdené 3 takéto osoby. V roku 2010 to bolo až 15 osôb.
Zrušenie asperačnej zásady
Nálezom Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 (uverejnený v Zbierke zákonov 21. decembra 2012 pod č. 428/2012 Z. z.) bolo zrušené ustanovenie § 41 odsek 2 Trestného zákona veta za bodkočiarkou, ktorou sa prikazovalo súdu aplikovať asperačnú zásadu pri ukladaní trestov za zbiehajúce sa trestné činy (dva a viac), ktoré sú vo vzťahu reálnej konkurencie. Rozhodol tak v súlade so stanoviskom generálnej prokuratúry prezentovaným vo vyjadrení na žiadosť ústavného súdu.
Aj keď úprava sledovala legitímny cieľ a v zásade zákonodarca zvolil aj legitímny prostriedok, akým asperačná zásada je, spôsob zákonnej úpravy sa vo svojich dôsledkoch nezlučoval s princípom primeranosti sankcie, konštatuje sa v správe generálnej prokuratúry. „Nezabezpečoval spravodlivú rovnováhu medzi záujmom spoločnosti a ochranou základných práv jednotlivca, keďže obmedzoval právo na slobodu viac než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, čo nie je v súlade s ústavou."
Prečítajte si tiež:
Ústavný súd skorigoval asperačnú zásadu
Pár slov k nálezu ústavného súdu o asperačnej zásade
Kriminalita mladistvých každým rokom narastá na východnom Slovensku
Pre rok 2012 bol charakteristický pokles evidovanej kriminality mladistvých takmer vo všetkých jej ukazovateľoch. Trestné stíhanie bolo začaté len proti 4 452 mladistvým osobám, z toho voči 621 osobám vo veku 14 rokov.
Porovnanie podielu kriminality mladistvých, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie, na celkovom počte osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie skončené za posledné tri roky v rámci Slovenskej republiky, potvrdzuje pokračujúci trend znižovania podielu kriminality mladistvých páchateľov na celkovej objasnenej kriminalite.
Výskyt kriminality mladistvých v jednotlivých krajoch Slovenskej republiky je tradične výrazne rozdielny. Štandardne je najviac skončených trestných konaní vedených proti mladistvým páchateľom v obvodoch prokuratúr východného Slovenska – Košice a Prešov a ich počet každým rokom narastá.
Naopak, pravidelne najnižší počet skončených trestných stíhaní proti mladistvým páchateľom naďalej evidujú prokuratúry v trnavskom a trenčianskom kraji. V oboch krajoch je postupný pokles zaznamenávaný už od roku 2008.
Enormný nárast trestných činov v doprave
V roku 2012 bolo pre trestné činy v doprave stíhaných 7 738 osôb. V porovnaní s rokom 2011, kedy bolo pre tieto trestné činy stíhaných len 2 404 osôb, došlo k nárastu počtu stíhaných osôb pre tento druh trestnej činnosti o 5 334 osôb. Percentuálne robí nárast tohto druhu kriminality v porovnaní s rokom 2011 191,3%, čo je enormný nárast.
Skoro 6 tisíc osôb bolo stíhaných za alkohol za volantom
Najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom v doprave bol minulý rok prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona. Pri tomto protiprávnom konaní bol v roku 2012 zaznamenaný výrazný nárast z hľadiska počtu stíhaných (v nadväznosti na to aj žalovaných a odsúdených) osôb, pretože z celkového počtu osôb, proti ktorým bolo v doprave vedené trestné stíhanie, teda 7 738 osôb, bolo až v 5 876 prípadoch trestné stíhanie vedené práve pre spomínaný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona.
K tomuto nárastu došlo v dôsledku zmeny skutkovej podstaty tohto prečinu v tom smere, že podľa súčasnej právnej úpravy je osoba, ktorá jazdí pod vplyvom alkoholu, resp. iných omamných látok v stave, vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť, postihnuteľná trestnoprávne, pričom pôvodne to bolo len v priestupkovom konaní.
Analýza tohto druhu kriminality umožňuje urobiť záver, že medzi najčastejšie príčiny trestných činov v doprave patrí, okrem jazdy pod vplyvom alkoholu, predovšetkým neprimeraná rýchlosť jazdy, nevenovanie sa vedeniu vozidla a nedanie prednosti v jazde. Je alarmujúce zistenie, že pod vplyvom alkoholu, resp. iných omamných látok, jazdí také veľké množstvo vodičov, v priemere je každý deň prichytených pri riadení vozidla 16 vodičov, ktorí majú v krvi nad 1 promile alkoholu, pričom je samozrejmé, že aj pri tomto druhu trestnej činnosti je pomerne veľká latentnosť.
Z vyššie uvedených údajov vyplýva, že trestná činnosť tohto druhu má v roku 2012 zásluhou trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona stúpajúcu tendenciu. Do budúcnosti vystáva podľa generálnej prokuratúry potreba prehodnotiť druhy trestov pri tomto trestnom čine a zrejme klásť dôraz na väčší počet majetkových sankcií.
Kriminalita v Policajnom zbore
Z evidovaných štatistických údajov vyplýva, že v roku 2012 bolo trestne stíhaných 79 príslušníkov Policajného zboru, obžalovaných bolo 21 osôb a 22 osôb bolo odsúdených, v jednom prípade bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie. Trestné stíhanie v 12 prípadoch skončilo dohodou o vine a treste. Najčastejšie sa vyskytujúci trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie príslušníkovi Policajného zboru, bol trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona.
Zdroj: Generálna prokuratúra SR
Ilustračné foto: najprávo.sk