Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

K zákonu o upomínacom konaní bolo vznesených 181 pripomienok

najpravo.sk • 1.8. 2016, 17:54

Ako sme vás informovali na stránkach portálu najprávo.sk začiatkom júla tohto roka, Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona o upomínacom konaní. Návrh zákona sa predložil z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov. Návrh zákona nemá zaviesť do právneho poriadku výlučné elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu, ale by mal vytvoriť elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v osobitných ustanoveniach Civilného sporového poriadku.

Nový zákon o upomínacom konaní by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017, pričom na prejednávanie a rozhodovanie sporov o peňažných  nárokoch v upomínacom konaní by mal byť kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania k predmetnému návrhu zákona bolo vznesených 181 pripomienok, z toho 42 zásadných. Z pripomienok vyberáme:

AZZZ SR:

  • úrok z omeškania možno v návrhu uplatniť iba do dňa podania návrhu. Výška uplatňovaného nároku, vrátane príslušenstva, sa v návrhu musí vyčísliť. Ako ďalej s úrokmi z omeškania od podania návrhu do zaplatenia?
  • priznaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2000 eur Suma 2 000 eur je vysoká s prihliadnutím aj na to, že si musí uhrádzať svoje životné potreby. Zákonodarca si zo sumy 2 000 eur robí modlu (exekučný poriadok, zákon o dobrovoľných dražbách a teraz toto). Tí vychytanejší nikdy nebudú mať vyšší dlh –istinu ako 2 000 eur a veriteľ je bezmocný.

GP SR:

  • Koncentrácia príslušnosti na jeden súd v tomto smere neprinesie zrýchlenie rozhodovania, a to z dôvodu, že po podaní odporu môže súd vyzvať žalobcu, aby navrhol pokračovanie konania vo veci samej na súde príslušnom podľa CSP. Ak tak urobí, dôjde k postúpeniu veci príslušnému súdu podľa CSP, ktorý sa však s celým spisom musí oboznámiť nanovo.
  • Na rozdiel od dôvodovej správy, paragrafové znenie zákona neustanovuje, že upomínacie konanie sa ustanovuje ako elektronická alternatíva na uplatnenie peňažného nároku popri už upravenom režime platobného rozkazu v CSP.
  • Podľa návrhu zákona súd má možnosť povoliť plnenie priznaného nároku v splátkach. CSP však neumožňuje súdu povoliť plnenie v splátkach. Od 1. júla 2016 platí, že možnosť plniť v splátkach vyplýva iba z hmotného práva a nie je daná na úvahe súdu. Paradoxom by bolo, ak by existovala dvojkoľajnosť. Ak veriteľ podá žalobu, vie, že súd jeho nárok neprizná v splátkach bez jeho súhlasu. Ak by podal návrh na upomínacie konanie, existovalo by riziko, že súd povolí splátky aj proti jeho vôli. Mohlo by tu ísť o nerovné zaobchádzanie so žalovanými len na základe formy návrhu na vydanie platobného rozkazu (písomný v. elektronický), na ktorú žalovaní nemajú vplyv.
  • Podľa návrhu zákona, ak žalovaný podá odpor a ak faktúru uviedol v kontrolnom výkaze, musí zložiť žalované plnenie alebo poskytnúť zábezpeku, inak súd odpor odmietne. Súd odmietne odpor obligatórne, nemá možnosť uváženia. To znamená, že ak žalovaný nemá finančné prostriedky, získa žalobca exekučný titul. Takáto situácia je zásahom do práva žalovaného na prístup k súdu. Ak sa žalovaný bráni relevantným tvrdením v podanom odpore (že už zaplatil, že žalovanú sumu započítal) a ak faktúru uviedol v kontrolnom výkaze, musí zložiť žalované plnenie alebo poskytnúť zábezpeku, inak súd odpor odmietne. Zastávame názor, že súd je tým, kto má zvážiť stupeň osvedčenia žalovaného nároku a individuálne rozhodnúť o tom, či má žalovaný poskytnúť zabezpečenie ešte pred skončením procesu. Automatická povinnosť žalovaného, bez možnosti zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu, môže vyústiť do neprimeraných tvrdostí.
  • V navrhovanej právnej úprave absentuje spôsob zrušenia platobného rozkazu, t.j. nie je jednoznačné, či ho zruší súd alebo či sa zruší ex lege uplynutím lehoty bez rozhodnutia súdu. Ak nebol v zmysle návrhu zákona podaný návrh na pokračovanie konania vo veci samej a žalobca bol o nedoručení platobného rozkazu upovedomený, platobný rozkaz sa zrušuje. Avšak, ak žalobca návrh na pokračovanie podá, nastáva tiež potreba platobný rozkaz zrušiť. Táto situácia nie je v návrhu zákona riešená.
  • Z návrhu zákona nevyplýva jednoznačne, aký vzťah je medzi platobným rozkazom vydaným podľa tohto návrhu zákona a platobným rozkazom vydaným podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Ide o situáciu pri rozhodovaní súdu o neprípustnosti návrhu z dôvodu napr. existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Bude takéto rozhodnutie zakladať prekážku res iudicata a v danom rozsahu sa žalobca už svojho domnelého nároku nebude môcť domáhať vôbec? Bude v takomto prípade možné podať návrh na vydanie platobného rozkazu podľa CSP, resp. bude možné podať riadnu žalobu? Keďže návrh zákona je predložený z dôvodu urýchlenia konania o veľkom množstve podávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných pohľadávok žalobcov, potom tento zmysel sa úplne stratí, ak fyzické osoby nebudú mať aktivovanú elektronickú stránku a tak sa bude platobný rozkaz, rovnako ako aj odpor, doručovať štandardne. Preto navrhujeme, aby sa návrh zákona vzťahoval len na obchodnoprávne spory medzi podnikateľmi, u ktorých je väčší predpoklad na aplikáciu uvedeného návrhu zákona. Zamýšľané urýchlenie rozhodovania v dôsledku elektronizácie zavádzaného upomínacieho konania zrejme nastane vo veľmi obmedzenej miere. Platí totiž, že ak povinnému nebude možné platobný rozkaz zaslať prostredníctvom elektronických prostriedkov, zašle mu ho súd na jeho adresu v listinnej forme. Elektronizácia sa tak v podstate obmedzí iba na komunikáciu medzi žalobcom a súdom, čo nepredstavovalo doteraz problém v rýchlosti konania, pretože žalobca má záujem na rýchlom konaní a rozhodnutí. Na jednej strane, návrh na vydanie platobného rozkazu nepovažuje predkladateľ za žalobu. Na druhej strane, používa pojmy žalobca a žalovaný.

MV SR:

  • Odporúčame jednoznačne vyjasniť vzťah medzi konaním o platobnom rozkaze podľa Civilného sporového poriadku (§ 265 až 267) a konaním o platobnom rozkaze podľa navrhovaného zákona o upomínacom konaní. Upomínacie konanie je novo zavádzaný pojem (ak nerátame používanie tohto pojmu v rakúsko-uhorskom práve) v našom právnom poriadku, preto ho odporúčame v čl. I obsahovo vymedziť. Pokiaľ je spôsob uplatnenia nároku na navrhovateľovi, odporúčame v Civilnom sporovom poriadku uviesť formuláciu o tom, že návrh na vydanie platobného rozkazu možno podať aj podľa osobitného predpisu (s odkazom na zákon o upomínacom konaní). Osobitosti sa viažu aj na doručovanie rozkazu a odpor proti nemu, čiže aj tieto skutočnosti odporúčame vyjadriť v Civilnom sporovom poriadku.

MZVaEZSR:

  • Význam úrokov z omeškania je, že žalobca má právo na úroky z omeškania až do doby zaplatenia celej pohľadávky. Bez ohľadu na to, že zámerom upomínacieho konania je zrýchlenie konaní pri vydávaní a následnom výkone rozhodnutia vydaného v zrýchlenom konaní, nie je možné garantovať, že takéto konanie bude ukončené v konkrétnom časovom období (ak by tomu tak bolo, žalobca by sa mohol rozhodnúť, či pristúpi k uplatňovaniu svojho nároku prostredníctvom upomínacieho konania, berúc na vedomie obmedzenie doby, do ktorej je možné nárokovať úroky z omeškania). Z návrhu zákona rovnako nie je jasné, či v prípade pokračovania konania vo veci samej na súde príslušnom podľa predpisov o civilnom sporovom konaní, si bude môcť uplatniť žalobca úroky z omeškania aj v priebehu tohto konania.

RÚZSR:

  • Návrh zakladá neprípustnosť návrhu na podanie návrhu v upomínacom konaní ak uplatňovaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu. Nevidíme dôvod na takýto spôsob ochrany spotrebiteľa. Aj voči spotrebiteľovi má totiž platiť princíp, že záväzky sa majú platiť dobrovoľne, včas a v plnom dohodnutom rozsahu. Samotný fakt, že sa jedná o spotrebiteľa ho v tomto prípade žiadnym spôsobom nestavia do nevýhodnejšej pozície voči druhej zmluvnej strane, naopak druhá zmluvná strana je navrhovaným znením neprimerane obmedzená.

Slovak Business Agency:

  • Z predložených materiálov nie je zrejmé, či a v akom rozsahu predkladateľ konzultoval svoj zámer s dotknutými podnikateľskými subjektmi, aké pripomienky boli zo strany podnikateľskej verejnosti vznesené a následne zapracované, a to napriek zjavnému dopadu na podnikateľské prostredie. SBA navrhuje, aby predkladateľ usporiadal dodatočné konzultácie so zástupcami podnikateľskej verejnosti a na základe týchto konzultácií spracoval dôkladnú Analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie, ktorú napriek identifikovanému vplyvu k vlastnému materiálu nepredložil. Za žiaduce sa javí konzultovanie zámeru napríklad so Slovenskou advokátskou komorou, ktorá (resp. ktorej členovia) dokáže tento materiál posúdiť po vecnej stránke.

Slovenská advokátska komora:

  • Návrhom zákona nie je vylúčené podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu v režime § 265 a nasl. CSP. Podávanie týchto návrhov mimo upomínacieho konania možno očakávať v relevantnom množstve (napr. všetky návrhy podané inak ako elektronicky a pod.). Vypustenie § 265 ods. 2 CSP nie je z tohto hľadiska opodstatnené.
  • Ustanovenie, podľa ktorého sa podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zastavuje úročenie pohľadávky, neprimerane obmedzuje veriteľa, ktorý má na úrok z omeškania nárok priamo zo zákona, a to za celé obdobie omeškania. Máme za to, že ponechanie tohto ustanovenia v znení zákona bude mať za následok nevyužívanie inštitútu upomínacieho konania.
  • Rodné číslo žalovaného je chránený osobný údaj, ktorý žalobca v zásade nemá k dispozícii. Povinnosť uviesť rodné číslo by mu tým znemožňovala podať úplný návrh na vydanie platobného rozkazu. Túto vadu by objektívne nebol schopný odstrániť ani na základe výzvy súdu.
  • Pokiaľ ide o doručovanie platobného rozkazu, pri fyzických osobách (ak nie je možné platobný rozkaz doručovať ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu) v podstate zostala zachovaná pôvodná právna úprava, s tým, že okrem adresy, ktorú uviedol žalobca, doručuje súd platobný rozkaz aj na adresy žalovaného z registrov súdu alebo z registrov iných orgánov, ktoré má k dispozícii. Doručovanie sa teda, pokiaľ ide o fyzické osoby, v nijakom zmysle nezjednodušuje ani neurýchľuje. Keďže je náhradné doručenie v týchto konaniach vzhľadom na zrýchlenú povahu konania a absenciu pojednávania vylúčené, navrhujeme, aby platil inštitút dvoch doručení, a aby súd platobný rozkaz ďalej nedoručoval. Konanie by sa takýmto spôsobom mohlo zrýchliť. Dávame na zváženie tiež prevziať z úpravy európskeho platobného rozkazu možnosť doručiť platobný rozkaz právnemu zástupcovi odporcu.

VšZP:

  • pokiaľ sú splnené procesné podmienky, súdny poplatok bol zaplatený a neexistujú dôvody na odmietnutie návrhu, potom prípadné predlžovanie lehoty (umožnené formuláciou "spravidla do 10 pracovných dní od podania návrhu") sa javí neopodstatnené a v rozpore s deklarovanými cieľmi predkladaného návrhu zákona, a to zvýšenie kvality a urýchlenie predmetného konania.

Všetky pripomienky vrátane návrhu zákona si prečítajte TU.

Zdroj: Slov-lex
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2345

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: