TlačPoštaZväčšiZmenši

Zdá sa vám sudca zaujatý?

18.6. 2011, 23:30 |  Edmund Horváth

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca.

Častokrát majú účastníci konania pocit, že konajúci sudca je voči nim zaujatý. Tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napríklad sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, alebo koná podľa účastníka príliš pomaly (alebo príliš rýchlo), je v priateľskom vzťahu s protistranou a podobne. Avšak nie každý subjektívny pocit účastníka o zaujatosti konajúceho sudcu zakladá právo na „výmenu" konajúceho sudcu.

Je potrebné vychádzať z toho, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Rozhodnutie o vylúčení sudcu z konania a rozhodovania veci je teda výnimkou z tejto ústavnej zásady.

Aký to je nestranný a nezaujatý sudca?

Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. 1Ndz/1/2011).

Kedy sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 14 až § 17 obsahuje právnu úpravu vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Východiskovým je ustanovenie § 14, podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zákon však obsahuje aj negatívnu definíciu, a teda aké okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Zrekapitulujme si to. Sudca je vylúčený z konania a rozhodovania ak

  1. pre jeho pomer k veci možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, inak povedané, ak sú tu pochybnosti o tom, že sudca by mal mať určitý záujem na spôsobe skončenia konania, je teda na výsledku konania zainteresovaný.
  2. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp. jeho zástupcom.

Okrem uvedených okolností sú vylúčení z konania na súde vyššieho stupňa (napríklad na krajskom súde) aj sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa (napríklad na okresnom súde) a naopak. Tu však ide o výnimočné situácie.

Najčastejšie sa v praxi vyskytujú zo strany účastníkov konania námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodov týkajúcich sa postupu sudcu v konaní, a teda že napríklad sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá dlhšie než účastník očakával a podobne. K uvedenému si dovoľujem odcitovať časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. 7. 2010, sp. zn. 1 Nc 20/2010, kde tento súd uviedol, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

V judikatúre možno nájsť tiež prípad, kedy účastník považoval sudkyňu za zaujatú z dôvodu, že rozhodla príliš rýchlo. Nuž, všetkým sa vyhovieť nedá. Čo na to povedal Najvyšší súd SR? Tvrdenie žalobcu, že členka senátu, sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zaujatá z dôvodu, že vo veci o odklade výkonu rozhodnutia bolo rozhodnuté rýchlo a toto rozhodnutie neobsahuje podľa žalobcu konkrétne dôvody, nie je dôvodom na vylúčenie menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodnutia vo veci. Vznesená námietka zaujatosti sa týka postupu konania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale nie je dôvodom na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania, s odkazom na ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p. Námietka zaujatosti z dôvodu obsahu rozhodnutia a rýchlosti vybavenia nezodpovedá dôvodu na vylúčenie v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. Z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, kedy sú sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení, za akých predpokladov. Rýchlosť vybavenia veci a namietané nedostatočné zdôvodnenia rozhodnutia je pre rozhodovanie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. právne irelevantné, dodal najvyšší súd.

Z judikatúry:

Účelom ustanovenia § 14 OSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku aj nepriamy záujem (napr. ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn. 6 Cdo 73/2010)

Stačia pochybnosti o nezaujatosti sudcu

Ako som už uviedol vyššie, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zamerajme sa na druhú časť tohto zákonného ustanovenia, a teda čo si predstaviť pod slovným spojením „pochybnosti o ich nezaujatosti".

Je to jednoduché. Zákon spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosti o ich nezaujatosti.

Z judikatúry:

Súdna prax už viackrát judikovala, že nestrannosť sudcov v konaní sa prejavuje v dvoch aspektoch. Ide o subjektívne kritérium, založené na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danej veci a o kritérium objektívne, spočívajúce v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Z hľadiska subjektívneho musí byť osobná nestrannosť sudcu predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Naproti tomu, z hľadiska objektívneho musí byť úplne oddelene od osobného správania sa sudcu zistené, že tu existujú skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. V tejto súvislosti sú dôležité dokonca čo i len náznaky takých skutočností a v prípade, že sa tieto u sudcu vyskytnú, existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, pre ktorý by mal byť sudca z konania vylúčený. Vzhľadom k uvedenému nie je možné uspokojiť sa iba so subjektívnym hodnotením sudcu o jeho nestrannosti (t.j. s jeho vyjadrením v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý) ale rozhodujúce je aj hľadisko objektívne, v rámci ktorého sa skúma existencia objektívnych skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu v očiach strán a verejnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 2 Nc 17/2010)

Môžu urážky sudcu zo strany účastníka konania spôsobiť zaujatosť sudcu?

V súdnych konaniach sa vyskytuje pomerne často, že nespokojná strana sporu prejaví svoje emócie z postupu resp. rozhodnutia nevhodným spôsobom vo forme rôznych urážlivých podaní adresovaných sudcovi. Otázka teda znie, či takéto urážlivé podanie môže mať vplyv na subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, laicky povedané, či sa môže sudca pod vplyvom takéhoto podania stať voči účastníkovi zaujatý.

Téme sa venovali viaceré súdne rozhodnutia. Dovolíme si odcitovať:

O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov. Nesmie dopustiť, aby v ňom niektorá skutočnosť týkajúca sa prejednávanej veci vyvolala pocity zakladajúce pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súčasťou takto vnímaného vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci a k účastníkom konania je tiež jeho schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu konania a s eventuálnou kritikou jeho konania. Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, nebol by spôsobilý vykonávať funkciu sudcu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010, sp. zn. 1 Nc 17/2010)

Skutočnosť, že odporca hrubo urážajúcim podaním invektuje zákonné sudkyne, ktoré zvažujú podanie trestného oznámenia voči jeho osobe, je takým vzťahom menovaných sudkýň k tomuto účastníkovi konania, ktoré vzbudzuje vážnu pochybnosť o ich nezaujatosti v ďalšom prejednávaní a rozhodovaní vo veci, ako aj ich osobné presvedčenie, ktoré im zjavne bráni rozhodovať vo veci nestranne resp. nezaujato. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 7. 2010, sp. zn. 4Ndob/37/2010)

Námietky zaujatosti ako nástroj obštrukčného správania účastníka

Námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi sa stávajú a vždy stávali nástrojom obštrukčného správania účastníka, ktorý chcel buď splnenie svojej povinnosti oddialiť alebo sa snaží o to, aby jeho vec bola pridelená inému („vhodnejšiemu") sudcovi.

Podanie trestného oznámenia na konajúceho sudcu (resp. sudcov) účastníkom konania alebo jeho zástupcom vo všeobecnosti automaticky nezakladá dôvod, pre ktorý by sudca mal byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože každý prípad je potrebné posudzovať individuálne, a zisťovať, či existuje zákonný dôvod podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p. na vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania konkrétnej veci. Námietka zaujatosti, uplatnená účastníkom konania voči sudcovi, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, nemôže sa zakladať na hypotézach, domnienkach alebo subjektívnych pocitoch účastníka, pretože potom by sa mohlo stať, že účastník by účelovo podával trestné oznámenie na konajúceho sudcu (resp. sudcov) za účelom dosiahnutia jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci s kalkuláciou, že týmto postupom dosiahne to, že jeho vec prejedná a rozhodne iný sudca (resp. sudcovia), ktorý podľa jeho subjektívneho názoru sa javí ako „vhodnejší". Práve osobnosť sudcu musí byť zárukou spravodlivého, nestranného a objektívneho súdneho konania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. 8. 2010, sp. zn. 2 Ndob 39/2010)

Podanie námietky zaujatosti

Ako už vyplynulo z textu, na zaujatosť môže poukázať nielen sudca sám, ale aj účastník konania, ktorý môže uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Dokedy treba uplatniť námietku zaujatosti?

Námietka zaujatosti nemôže byť podávaná kedykoľvek. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Je však možné, že o vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom konania sa účastník dozvie až neskôr. V takom prípade musí podať námietku zaujatosti do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (teda nie kedy sa reálne dozvedel, ale kedy sa objektívne o tomto dôvode mohol dozvedieť).

Aké náležitosti má mať námietka zaujatosti?

V námietke zaujatosti musí byť uvedené:

  • číslo konania resp. iná špecifikácia súdneho konania (napríklad 7C/152/2011 vec Janko Mrkvička proti Jožkovi Hruškovi o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom)
  • proti komu smeruje (teda meno a priezvisko sudcu)
  • dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený (opis vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom, ktorý zakladá pochybnosti o nezaujatosti sudcu)
  • kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel.

Pozor! Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti súd neprihliadne a ani vec nepredloží nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. V minulosti sa dosť často stávalo, že sa účelovo podávali neúplné a nejasné námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi s účelom predlžovať konanie, keďže súd následne musel účastníka vyzývať na doplnenie chýbajúcich údajov a predkladať súdny spis na rozhodnutie o námietke na nadriadený súd. V súčasnosti teda pri podaní námietky zaujatosti, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, alebo ide o námietku zaujatosti, ktorá je neprípustná, lebo sa týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, sa takáto námietka vôbec nerieši a vôbec sa na ňu neprihliada. Rovnako to platí aj v prípade, ak bola námietka podaná po zákonnej lehote.

Opakované námietky

Účastníci konania sa častokrát neuspokoja s vyriešením ich námietok resp. s rozhodnutím o ich námietkach a podávajú námietky zaujatosti opakovane z tých istých dôvodov (napríklad účastník znovu opakuje, že sudca je zrejme zaujatý, keď nevypočul jeho manželku a podobne). Zákon hovorí, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd. Ani v takýchto prípadoch sa vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke nadriadenému súdu.

Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do desiatich dní od predloženia veci v senáte (ak nadriadený súd zároveň rozhoduje aj o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, táto lehota neplatí).

Súd je povinný aj v prípade, ak vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil, teda musí listom oznámiť účastníkovi, prečo vec nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie! Nepostačuje, že súd námietku jednoducho odignoruje. Účastník, ktorý námietku podal má právo vedieť, prečo o nej nebude rozhodované. Súd však nie je povinný vydávať rozhodnutie s právom podať odvolanie, postačuje jednoduchá forma listu, keďže zákon hovorí len o upovedomení.

Dá sa podaním námietky zaujatosti stopnúť konanie súdu vo veci?

Účastníci súdnych konaní, najmä tí, ktorí sú si dobre vedomí svojich povinností, avšak sa snažia splneniu povinnosti vyhnúť, využívajú všetky možné procesné inštitúty, aby súdne konanie predĺžili či inak zmarili veriteľovi možnosť domôcť sa včas vydania exekučného titulu. Námietka zaujatosti je v tomto smere pomerne frekventovaným inštitútom.

Podanie námietky zaujatosti má vo vzťahu k priebehu konania niektoré závažné následky. Podanie námietky zaujatosti síce nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ale len ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

Nespokojnosť s rozhodnutím krajského súdu o námietke zaujatosti proti sudcovi okresného súdu

Pokiaľ krajský súd o námietke zaujatosti rozhodne, vzniká právna situácia, ktorú opísal Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 11. 1. 2011. Uviedol, že rozhodnutie krajského súdu o vylúčení sudcu okresného súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.) nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvého stupňa, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný na prejednanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodnutie o nevylúčení sudcu v zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. 

 Edmund Horváth

JUDr. Edmund Horváth
Okresný súd Rimavská Sobota 

 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 2331
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
pochybnosť o zaujatosti sudcu

Dobrý deň. prosím o radu, či je možné v našom prípade prijať námietku zaujatosti sudcu , ako píšete - pre pochybnosti o nezaujatosti. Prípad: Matka môjho dieťaťa podala už desiaty súdny návrh vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. Sudca, ktorý dostal prípad, konal takmer vo všetkých predchádzajúcich konaniach (7 z 9). Matka v jednom z prvých konaní písomne požiadala o pridelenie konania tomuto sudcovi (kópiu zo spisu samozrejme mám), sudca to konanie neskôr prevzal a rozhodol v prospech matky. Na moju sťažnosť predsedovi súdu súd odpovedal, že konanie bolo pridelené počítačom pri prerozdeľovaní prípadov iného sudcu, a nie na žiadosť matky. Faktom však ostáva, že v ďalších konaniach rozhodoval stále tento sudca (konania prebiehali súbežne a odôvodnenie súdu bolo, že súbežné konania v rovnakej veci sú pridelené sudcovi, ktorý konal vo veci prvý). V týchto konaniach sudca "prehliadol" dôkazne podložené protiprávne nakladanie s majetkom maloletého dieťaťa, ponechal matku beztrestne mariť styk s maloletým.dieťaťom - na návrh na súdny výkon rozhodnutia neprijal žiadne opatrenia na zabezpečenie dodržiavania rozsudku, resp. bez rozhodnutia prestal vo veci konať. Pri tomto novom návrhu súbežne neprebieha žiadne iné konanie v tejto veci (ak možno považovať konanie vo veci marenia styku za ukončené, hoci posledný mne známy úkon v r. 2013 bola výzva sudcu, vo veci nebolo ani pojednávanie ). Mám nádej na zmenu sudcu na základe horeuvedených skutočností? Ďakujem. sir

 
novinky | 20.02.2015 06:08
 
Námietka zaujatosti sudcu a strata dôvery k advoká

Prajem dobrý deň. V 6/2005 sa mi stal na brigáde pracovný úraz. Pri požiari na tlačiarenskom zariadení a jeho hasení CO2 prišlo k úniku ???, ktorých som sa nadýchala od toho okamihu nastali moje problémy s pľúcami a v súčasnosti prerástli až do pľúcnej fibrózy. Agentúra,ktorá ma na brigádu vyslala popierala existenciu pracovnoprávneho vzťahu (vyslala ma tam ako náhradu za dcéru), preto som z časových dôvodov podania Návrhu na súd zažalovala v 6/2008 závod, v ktorom sa mi to stalo podľa Občianskeho práva. Chcela by som vás poprosiť o pomoc v dvoch problémoch, ktoré mám v tejto súvislosti. 1. Súd mi pridelil advokáta ex offo (známeho z ´TV médií). Tento sa však nevenuje môjmu prípadu. Nevyhľadáva žiadne dôkazy, ani nevyvíja žiadnu iniciatívu v môj prospech (svedkov, listiny, znalecké posudky, atd.- §7 z 586/2003 v zn.n.p.) Všetky písomnosti si píšem sama, dokonca mu píšem koncepty žiadostí a vyjadrení, pod ktoré sa len podpíše. Podala som na neho sťažnosť na advokátsku komoru, ale reagovali až po mojej urgencii. Žiadajú doložiť všetkymoje tvrdenia a koncepty ktoré som písala - čo nie je problém. Chcela by som ho vymeniť a neviem ako postupovať. 2. Mám za to, že sudkyňa je voči tomuto prípadu zaujatá. Nie je to len môj subjektívny pocit, ale sú to aj objektívne dôvody jej správania. Sudkyňa sa mi verejne na súdnom pojednávaní vysmieva. Vyjadrila sa,že aj ona je vážne chorá, trpí Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc a bude si tiež žiadať náhradu od neviemkoho. Je ironická a arogantná. Pretože som bola z jej vystupovania zdesená, advokát ma už pri prvom pojednávaní upozornil na jej správanie a aby som si z toho nič nerobila. Jej správanie vyprovokovalo dôležitého a váženého svedka protistrany k tomu, aby vstal a chcelopustiť súdnu sieň,za čomu pohrozila pokutou (v zápisnici je to uvedené inak). Napriek tomu, že moje podanie je urobené v zmysle Občianskeho zákonníka, stále rieši pracovnoprávne vzťahy, slovne spochybňuje moje dôkazy a tvrdenia. Počas celého pojednávania sa zameriava na konkrétne okolnosti úrazu a nezaoberá sa nasledujúcimi okolnosťami, kedy protistrana sa najskôr snažila o mimosúdne vyrovnanie a keď sa jej to nepodarilo spolu s Agentúrou,ktorá ma na brigádu vyslala sfalšovali Záznam o úraze, takže Hygienický posudok,o ktorý sa opiera aj vyjadrenie príčinnej súvislosti je veľmi nekorektne spísaný. Už 7 rokov sa snažím od pneumológa získať obodovanie môjho zdravotného stavu, ale mi ho odmieta vystaviť. Už som sa sťažovala aj na Dohľad nad ZS,ale nič to nepomohlo. Sudkyňa však trvá stále na tom, aby som ho doniesla, aj keď mala zdokladované,že to lekár odmieta. Vypracovanie znaleckého posudku vzhľadom na zložitosť prípadu nielenže nenariadila, ale môj návrh (v pôvodnom Návrhu aj ústny pri pojednávaní) zamietla. Pri výsluchu svedka protistrany nám nedala dostatočný priestor na formuláciu otázok. Prosím o radu, ako ďalej postupovať pri výmene sudcu. 3. V roku 2008, kedy som podávala návrh, bol môj zdravotný stav asi o 1/3 lepší ako teraz. Nedá sa ustáliť, bude sa len zhoršovať. V podstate je to skrátenie života o pár rokov. (podľa zdrav. záznamov od 6/2005 sa mi každý rok zhorší stav o 5¨%, teraz mám pľúca funkčné na 53¨% a podala somsi žiadosť na invalidný dôchodok). Neviem ako sa dajú vyčísliť tieto roky - zvlášť, keď mám doma "iné" dieťa (poruchy autistického spektra). V pôvodnom podaní som žiadala náhradu vo výške cca 3.240€,teraz by som tochcela zvýšiť, aby som mohla zabezpečiť dcéru. V piatok 24.5.2012 som prevzala z advokátskej komory list, na ktorý mám reagovať do 7 dní. Nemám sa s kým poradiť čo robiť a tých 7 rokov čo sama musím "právnicky" bojovať voči nespravodlivosti, korupcii a rôznym nekalým praktikám ma už psychicky úplne vyčerpalo. Ďakujem Vám za skorú odpoveď a pomoc.

 
Lackie | 27.05.2012 19:07
 
RE: Námietka zaujatosti sudcu a strata dôvery k advoká

Navštívte Centrum právnej pomoci, kde vám poradia. Kontakty na centrum nájdete aj na tejto stránke. Môžete napísať aj na súd žiadosť o zmenu ustanoveného advokáta, avšak od 1.1.2012 už súdy advokátov nemajetným neustanovujú, už tak robí len Centrum právnej pomoci, takže súd by vedel len ukončiť zastupovanie Vašim advokátom. Odpoveď na Vašu otázku, ako postupovať ohľadom zaujatosti sudkyne je vyčerpávajúco zodpovedaná v článku - viď vyššie.

 
Maja | 01.06.2012 14:54

Najčítanejšie (Rady a vzory)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

NEODKLADNÉ OPATRENIA: Následky nedoručenia vyjadrenia k odvolaniu

Aj keď úprava rozhodovania o neodkladných opatreniach vykazuje oproti úprave civilného procesu vo všeobecnosti určité špecifiká a ...

DOBROVOĽNÉ DRAŽBY: Vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti

Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale ...

Hmotnoprávny vzťah po rozsudku ukladajúcom povinnosť vypratať byt po zabezpečení bytovej náhrady

Konštitutívnym rozsudkom súdu, ktorým sa privoľuje k výpovedi z nájmu bytu a ukladá žalovanému povinnosť byt vypratať po zabezpečení ...

CSP: Fikcia doručenia pri doručovaní na doručovaciu adresu uvedenú stranou sporu

Z dikcie ustanovenia § 106 CSP vyplýva, že oznámenie inej adresy na doručovanie zásielok je v plnej dispozícii adresáta. Na takto adresátom ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Trestnoprávna imunita prezidenta SR sa neobmedzíhttp://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-trestnopravna-imunita-prezidenta/403920-clanok.html

Trestnoprávna imunita prezidenta SR sa neobmedzí výlučne na výroky prednesené počas výkonu ...

Komora exekútorov: Zastavenie starých exekúcii povzbudí špekulantovhttp://www.teraz.sk/slovensko/komora-exekutorov-zastavenie-starych/403825-clanok.html

Zastavenie starých exekúcií, ktoré v stredu odobril parlament, môže povzbudiť špekulantov, ...

Pracujúcim má rodičovský príspevok vzrásť na 370 eurhttp://www.teraz.sk/slovensko/pracujucim-ma-rodicovsky-prispevok/403813-clanok.html

Rodičovský príspevok by mal od budúceho roka vzrásť.

Dočasne absentujúceho sudcu bude na súde zastupovať hosťujúci sudcahttp://www.teraz.sk/slovensko/docasne-absentujuceho-sudcu-bude-na-s/403801-clanok.html

Podľa ministerstva sú súdy v praxi konfrontované so situáciami, keď dočasný výpadok ...

Staré exekúcie začaté pred 1. aprílom 2017 sa ukončiahttp://www.teraz.sk/slovensko/stare-exekucie-zacate-pred-1-april/403794-clanok.html

Návrhom zákona chce ministerstvo poskytnúť aj pomoc občanom voči ktorým sú dlhodobo vedené ...

Počet dopytov od exekútorov smerom k Sociálnej poisťovni neklesáhttp://www.teraz.sk/ekonomika/pocet-dopytov-od-exekutorov-smerom-k-s/403893-clanok.html

Sociálna poisťovňa je zo zákona povinná poskytovať služby exekútorom.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Bulletin slovenskej advokácie 5/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Justičná revue 4/2019

Justičná revue 4/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Bulletin slovenskej advokácie 4/2019

Časopis Slovenskej advokátskej komory.

Súkromné právo 2/2019

Súkromné právo 2/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 2/2019

Zo súdnej praxe 2/2019

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 2/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

PoUtStŠtPiSoNe
: