TlačPoštaZväčšiZmenši

Základy masmediálneho práva

21.3. 2011, 22:18 |  Monika Kiklicová

Základy masmediálneho práva, Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2008

V čase môjho štúdia právnickej fakulty sme v učebných osnovách predmet masmediálne právo nemali. Nemali sme ani žiaden iný predmet s obdobnou tematikou. S knihou Základy masmediálneho práva, ktorej autorom je JUDr. Ján Drgonec, DrSc., som sa stretla až vo svojej praxi. Okrem odpovedí na moje otázky ma kniha natoľko zaujala, že som ju prečítala celú.

Autor JUDr. Ján Drgonec, DrSc. hneď v úvode učebnice ozrejmuje čitateľom, o čom predmetná kniha je. Výstižný je názov Kapitoly 1 – Aby bolo jasné, o čom je reč. I keď sa má za to, že kniha by mala byť učebnicou masmediálneho práva pre študentov právnických fakúlt, ako sám autor uvádza, predkladaná učebnica je tu i pre právnikov, ktorí majú školské časy už dávno za sebou a ktorí sa vo svojej praxi či v reálnom živote stretli so spormi, či nevyriešenými otázkami ohľadom masmédií. V mojom prípade kniha svoj účel rozhodne splnila....

Učebnica má 15 kapitol, na jej konci nájdete zoznam použitej literatúry, internetové adresy pre vyhľadávanie rozhodnutí v masmediálnych veciach a v prílohe i judikatúru k danej problematike.

Úvodná 1 kapitola objasňuje základné právne významné pojmy – masmédiá a médiá, pojem masmediálneho práva, sloboda prejavu, subjekty masmediálneho práva, práva a povinnosti v masmediálnom práve ako i vývoj k platnému masmediálnemu právu a širšie spoločenské súvislosti.

„ Sloboda prejavu so sebou prináša povinnosti a zodpovednosť a každý, kto sa rozhodne zverejniť informácie, si musí starostlivo overiť v rozsahu primeranom okolnostiam, že tieto informácie sú presné a spoľahlivé." To je citácia z rozhodnutia z 3. mája 1988 Európskej komisie pre ľudské práva vo veci Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku, ktorá sa nachádza na úplnom začiatku knihy.

V 2 kapitole knihy, ktorá má názov Ústavné východiská a pramene masmediálneho práva, sa oboznámi čitateľ s Ústavou Slovenskej republiky – časť sloboda prejavu, právo na informácie, s ďalšími ústavnými normami upravujúcimi základné práva a slobody, s listinou základných práv a slobôd, s prameňmi práva so silou zákona, s rozhodnutiami Ústavného súdu SR.

Nasledujúca 3 kapitola s názvom Pramene medzinárodného masmediálneho práva, nadväzuje na medzinárodné právne pramene a medzinárodné dohovory, pred ktorými zaviedla Ústava SR výslovne doložku prednosti pred zákonmi Slovenskej republiky. Jedná sa o medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických či právnických osôb, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom ( Článok 7 ods. 5 Ústavy SR ), či už je to Pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsky dohovor o cezhraničnej televízií, Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a iné. Široký priestor v tejto kapitole dal autor i case-law, a to case-law Európskeho súdu pre ľudské práva s mnohými konkrétnymi prípadmi, či case-law Výboru OSN pre ľudské práva.

V 4 kapitole s názvom Inštitucionálne zabezpečenie záujmov štátu v oblasti masmediálneho práva sa vrátime späť na Slovensko a k jeho štátnym orgánom s pôsobnosťou v oblasti masmediálneho práva. Dozvieme sa čo za orgán je Rada pre vysielanie a retransmisiu , jej postavenie a poslanie, pôsobnosť, zloženie, členstvo, zabezpečenie jej činnosti, rokovanie Rady, čo má obsahovať Výročná správa Rady, ako sa podávajú sťažnosti Rade a pod.

Autor nám objasní i osobitné orgány verejnoprávnych masmédií a to Slovenskú televíziu či Slovenský rozhlas a Tlačovú kanceláriu SR. Bohužiaľ, v tejto časti učebnice už medzičasom nastali na politickej i spoločenskej scéne zmeny a došlo k zlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu do jednej verejnoprávnej inštitúcie s účinnosťou od 1.1.2011 s názvom Rozhlas a televízia Slovenska. Táto inštitúcia vznikla na základe zákona č. 532/2010 Z. z. , schváleného 15. decembra 2010, ktorým sa upravuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Rozhlasu a televízie Slovenska, jej orgánov, hospodárenia a financovania.

V 5 kapitole s názvom pôsobenie štátu v organizácií a činnosti masmédií si prečítame o dôležitosti vytvorenia duálnej sústavy, v ktorej existujú rozhlasové či televízne masmédiá ovládané štátom popri súkromných masmédiách, o pluralite informácií a priehľadnosti majetkových a personálnych vzťahov vo vysielaní ako i o organizácií prechodu na digitálne vysielanie , v súčasnej dobe tak pretraktované.

Kapitola 6 má názov Printové masmédiá a dozvieme sa v nej všetko podstatné a najdôležitejšie o printových – tlačených masmédiách. Printové masmédiá sú upravené zákonom č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve ( tlačový zákon ).

Kapitola 7 Verejnoprávne elektronické masmédiá je venovaná činnosti verejnoprávnych elektronických masmédií. Táto časť sa však znova dotýka už neexistujúcej právnej úprave – zákona o Slovenskom rozhlase a zákona o Slovenskej televízií a je neaktuálna na dnešné existujúce pomery.

Kapitola 8 s názvom Súkromné elektronické masmédiá popisuje vstup na trh elektronických masmédií, otázky podnikania v odbore rozhlasu a televízie, udeľovanie masmediálnych licencií a podmienky na udelenie licencie, konanie o udelenie licencie, rozhodnutie, platnosť či zánik licencie, konanie o registráciu retransmisie, žiadosť o registráciu retransmisie, rozhodnutie, rozhodnutie, zánik, zrušenie registrácie a pod.

Mňa osobne veľmi zaujala 9 Kapitola s názvom Práva masmédií a novinárov o redaktorskom práve, práve autora, o ochrane pred cenzúrou, ktorá úzko súvisí s právom na slobodu prejavu, slobodu tlače, o práve na kritiku, o právach osôb dotknutých kritikou ( právo na opravu, právo na odpoveď ) s množstvom užitočných citácií rozhodnutí súdov. V dnešnej prevládajúcej dobe „ novinárskej etiky a slušnosti „ v slovenských médiách je to zaujímavé, podnetné a inšpirujúce čítanie. Autor sa dotkne v tejto kapitole i práva masmédií na informácie.

Kapitola 10 Povinnosti masmédií a novinárov sa dotýka povinnosti chránenia zdroja svojich informácií ( redakčné tajomstvo ), ochrany zdroja informácií v elektronických masmédiách, v printových médiách ako i dodržiavania práv na ochranu osobnosti, práva na súkromie, na česť a dôstojnosť, dobrej povesti právnickej osoby s odkazmi na jednotlivé na vec sa vzťahujúce rozhodnutia súdov.

Masmédiá nemajú iba práva, majú i svoje povinnosti. Okrem vyššie uvádzaných povinností na ochranu osobnosti, práva na súkromie a iné vyššie spomínané, majú masmédiá i povinnosť dodržiavať ďalšie práva. Aké, to sa čitateľ dozvie v Kapitole 11. Ide o obmedzenia rasistického prejavu, prejavu propagujúceho totalitné zmýšľanie, či o ochranu morálky.

V 12 kapitole sa dozvieme o povinnostiach masmédií počas volebnej kampane. To je i názov tejto kapitoly ( volebné spoty, volebná reklama, obmedzenie slobody prejavu politikov ).

Zaujímavá je kapitola 13 Ochrana pred narušením slobody podnikania masmédiami. Ide o reklamu a telenákup, za príjmy ktoré získavajú masmédiá podstatnú časť financií na svoju existenciu. Najmä tie súkromné elektronické masmédiá. Podľa môjho názoru, ako i názoru väčšiny verejnosti, je tej reklamy na televíznych obrazovkách neúrekom. Z čoho vyvstáva otázka, či súkromné masmédiá berú ohľad i na svojho diváka.

V 14 kapitole s názvom Základné povinnosti vysielateľov a prevádzkovateľov retransmisie sa dočítame o základných povinnostiach vysielateľov a základných pojmoch vyplývajúcich z týchto povinností ( čo je to správa, čo je to názor, čo je komentár, čo je objektívnosť. Dočítame sa tu i o osobitných povinnostiach vysielateľa na základe zákona, vysielateľa s licenciou, o základných povinnostiach prevádzkovateľa retransmisie či o práve verejnosti na prístup k informáciám vo vysielaní televíznej programovej služby.

Pre mňa najzaujímavejšou kapitolou bola kapitola 15 s názvom Zodpovednosť v masmediálnom práve. Či už podľa Rady Európy, či v masmediálnom práve Slovenskej republiky s predpokladmi vzniku zodpovednosti, s vymedzením druhov zodpovednosti.

Na záver autor zaradil v prílohe niekoľko sporov o ochranu slobody prejavu v Slovenskej republike konaných pred Európskym súdom pre ľudské práva ( spor Marônek, Lešník, Feldek, Hrico, Klein, Rádio Twist a.s. na jednej strane proti Slovenskej republike ).

JUDr. Ján Drgonec, DrSc. napísal naozaj kvalitné dielo, zrozumiteľným a jasným jazykom. Táto kniha je vhodná nielen pre študentov, ale na svoje si príde i laická verejnosť či právnická obec. Čitateľ tejto učebnice získa nielen prehľad o mediálnom práve, ale s prehľadom si prečíta i množstvo judikatúry na vec sa vzťahujúcej, či právne normy Slovenskej republiky a medzinárodné akty danej oblasti. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1549
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

JUDIKATÚRA: Zaujatosť znalca a vykonávanie úkonu mimo zapísaného odboru

Najvyšší správny súd SR sa zaoberal otázkou zodpovednosti znalca za vykonávanie úkonu mimo zapísaného odboru a otázkou posudzovania ...

JUDIKATÚRA: Hmotnoprávna a procesnoprávna podmienka súhlasu poškodeného

Inštitút súhlasu poškodeného obsahuje hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky, ktoré musia byť naplnené kumulatívne.

JUDIKATÚRA: Spôsob hodnotenia dôkazov súdom a porušenie práv strany trestného konania

Najvyšší súd SR potvrdzuje svoju judikatúru, v zmysle ktorej Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ním navrhnutý ...

JUDIKATÚRA: Vnútroštátny orgán zodpovedný za uplatňovanie nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave

Môže členský štát zveriť svojim orgánom právomoc uložiť leteckému dopravcovi povinnosť zaplatiť cestujúcim náhradu na základe ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Nové časopisy

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2022

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2022

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Súkromné právo 4/2022

Súkromné právo 4/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 4/2022

Zo súdnej praxe 4/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Právny obzor 4/2022

Právny obzor 4/2022

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Súkromné právo 3/2022

Súkromné právo 3/2022

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Zo súdnej praxe 3/2022

Zo súdnej praxe 3/2022

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

PoUtStŠtPiSoNe
: