GIBA, M.: Súdna kontrola ústavnosti vo Francúzsku. Bratislava : Wolters Kluwer. 2017. 280 s. ISBN: 978-80-8168-741-9, mäkká väzba
V oblasti ústavného práva, najmä v menších a mladších štátoch s kratšou demokratickou tradíciou, je bežné hľadať inšpirácie v systémoch, ktoré priniesla história či súčasnosť. Francúzsko spĺňa všetky parametre na to, aby bolo právom brané za referenciu v ústavnoprávnej oblasti. V našej doktríne sa viacero autorov venuje tomuto štátu a čiastkovým problémom jeho ústavného systému. Chýbalo však u nás dielo, ktoré by hlbším a komplexnejším spôsobom mapovalo podobu a fungovanie súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku vrátane jej genézy a najnovšieho veľmi podstatného vývoja.
Ponúkaná monografia vypĺňa túto medzeru, venuje sa súdnej kontrole ústavnosti vo Francúzsku v širších súvislostiach, analyzuje jej jednotlivé mechanizmy i vybrané judikáty v snahe prispieť do vedeckej diskusie, ktorá prospieva teórii i praxi. Autor, ktorý doktorskú dizertačnú prácu vypracoval a obhájil na parížskej Sorbonne, využíva svoje poznatky nadobudnuté dlhodobým úzkym kontaktom s francúzskym ústavnoprávnym prostredím.
Po inštitucionálnej stránke sa autor sústreďuje na systém súdnej kontroly ústavnosti, jeho nastavenie a logiku. Z judikatúry, ktorá je nekonečná, zase vyberá a analyzuje rozhodnutia kľúčového významu v miere potrebnej na poskytnutie komplexného pohľadu do francúzskej „ústavnoprávnej duše“. Publikácia demonštruje, napriek často opačnému názoru v našom prostredí, že v súčasnosti vo Francúzsku jednoznačne možno konštatovať existenciu ústavného súdnictva ako uceleného konceptu a že Ústavnú radu dnes už možno bez váhania označiť za ústavný súd, a že tu nejde len o akýsi model sui generis.
Analýza statickej (inštitucionálnej) stránky ústavného súdnictva zahŕňa jednak organické vymedzenie subjektov, ktoré ho realizujú, a tiež okruh referenčných noriem, ktoré slúžia ako kritérium na posúdenie súladu či nesúladu kontrolovaného aktu. Vo Francúzsku okruh referenčných noriem zďaleka nie je definovaný len Ústavou samotnou. Vo veľmi podstatnej miere k jeho vymedzeniu prispela judikatúra. Analyzované sú tie zložky judikatúry, ktoré participujú na vymedzení ústavného súdnictva samotného i na vymedzení ním používaných referenčných kritérií. Celá táto oblasť predstavuje kostru ústavného súdnictva, jeho pevný základ, preto časť I nesie názov Statická stránka ústavného súdnictva.
Druhá veľká oblasť, ktorá je predmetom analýzy, sa sústreďuje na samotnú rozhodovaciu činnosť ústavného súdnictva. Východiskom pre voľbu analyzovaných rozhodnutí bola miera ich vplyvu na formovanie, nastavenie a fungovanie ústavného systému, ktorá zároveň odhaľuje často veľmi inšpiratívny prístup a pozoruhodný spôsob uvažovania francúzskeho ústavného sudcu. Medzi analyzované oblasti, v ktorých ústavné súdnictvo zanechalo výraznú stopu so zásadnými dopadmi, radí autor problematiku referenda, vzťah Ústavy a ústavných zákonov, oblasť volebného práva a vyrovnanie sa s fenoménom európskej integrácie.
Napokon nemohol opomenúť ani zavedenie následnej kontroly ústavnosti zákonov formou question prioritaire de constitutionnalité, čo je podstatná inovácia vnesená do francúzskej koncepcie ústavného súdnictva v nedávnom období. Aktivita ústavného súdnictva v týchto oblastiach priniesla významné posuny v nastavení formy vlády aj modelu ochrany základných práv. Možno povedať, že francúzskemu ústavnému systému dodalo výraznú dynamiku, preto je časť II nazvaná Dynamická stránka ústavného súdnictva. Okrem analýzy súdnej kontroly ústavnosti vo Francúzsku stricto sensu autor formuluje, priebežne pri rozbore jednotlivých parciálnych otázok, a špecificky potom v závere, viacero možných inšpirácií či poučení pre slovenský ústavný systém.
„Neviem si predstaviť lepšie načasovanie takého publikačného počinu. Pomerne podrobný prierez históriou a súčasnosťou ochrany ústavnosti vo Francúzsku je napísaný tak, že každý, kto má záujem o kvalitu ochrany ústavnosti pochopí, že M. Giba vysiela odkazy aj nášmu systému ochrany ústavnosti. Dielo Mariána Gibu je súčasne aj „provokáciou“ pre ústavodarcu v našej krajine. Nemala by sa Národná rada Slovenskej republiky zamyslieť nad tým, prečo v inom členskom štáte EÚ funguje ochrana ústavnosti, ktorá nevzbudzuje takmer žiadne pochybnosti, kým u nás ťažkosti majú vzostupný trend.“ zamýšľa sa profesor JUDr. Ján Mazák, PhD. v predhovore diela.
Pár slov o autorovi:
JUDr. Marián GIBA, PhD. sa narodil 25. mája 1982 v Trebišove. Po úspešnom ukončení magisterského štúdia na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe nastúpil ako interný doktorand na Katedru ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvoval súbežne aj na Université Panthéon-Assas (Sorbonne) v Paríži, ktoré s vyznamenaním ukončil v roku 2010 ziskom štátneho doktorátu a bol prijatý za člena Francúzskej asociácie ústavného práva (AFDC). Titul PhD. v odbore ústavné právo získal tiež na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde v súčasnosti pôsobí ako prodekan a vedúci Katedry ústavného práva. Je autorom mnohých domácich i zahraničných vedených článkov a spoluautorom viacerých učebných pomôcok. V publikačnej činnosti sa orientuje najmä na inštitucionálnu oblasť ústavného práva, referendum a ústavnoprávne aspekty Európskej únie. Podstatná časť jeho vedeckej činnosti je dlhodobo orientovaná na otázky francúzskeho ústavného práva. Pravidelne sa zúčastňuje vedeckých podujatí vo Francúzsku, kde počas magisterského a doktorandského štúdia prežil niekoľko rokov života. Na fakulte pôsobí vo všetkých formách pedagogického procesu, je účastníkom domácich i zahraničných vedeckých konferencií, podieľa sa na riešení vedeckých projektov a grantových úloh. Od roku 2015 pôsobí tiež ako externý poradca prezidenta Slovenskej republiky pre ústavnoprávne otázky.
Túto jedinečnú publikáciu si môžete zakúpiť priamo u vydavateľa TU (VSTUP DO OBCHODU).