Judikatúra vo veciach zabezpečenia záväzkov, IURA EDITION, 2010
Na slovenskom knižnom trhu sa v minulom roku objavila nová zaujímavá knižka prezentujúca výber aktuálnej rozhodovacej činnosti slovenských a českých súdov v oblasti zabezpečovacích právnych inštitútov. Ide už o tretiu knižku z rozšírenej a v právnickej praxi, ale aj na univerzitných pôdach, obľúbenej edície výberu judikatúry, v rámci ktorej už bola knižne spracovaná judikatúra k podielovému spoluvlastníctvu (2008) či bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov (2008).
Knižná ponuka na trhu
V oblasti zabezpečenia záväzkov, a to či už obchodných alebo občianskych, nenachádzame na slovenskom knižnom trhu ponuku, ktorú by bolo možné charakterizovať ako bohatú.
Okrem tradičnej komentárovej literatúry, teda komentárov ku kódexom, za zmienku stojí:
- kvalitná a svojim obsahom jedinečná monografia JUDr. Daniela Jakuboviča, PhD: Zmluvná disciplína a zabezpečovacie právne inštitúty v obchodnom práve s relevantnou judikatúrou, ktorú vydalo vydavateľstvo EPOS v roku 2005
z českej literatúry treba spomenúť:
- publikáciu autorského kolektívu František Faldyna, Jan Hušek, Tomáš Pohl: Zajištění a zánik obchodních závazků, ASPI, Praha, 2007, prípadne
- publikáciu autorského kolektívu Giese/Dušek/Payne-Koubová/Dietschová s názvom Zajištění závazků v ČR vydanú vydavateľstvom C.H.Beck alebo
- „českého brata“ recenzovanej publikácie, knižku spracovanú JUDr. Ivanou Štenglovou s názvom Přehled judikatury ve věcech zajištění závazků vydanú vydavateľstvom ASPI, a. s., Praha 2007, ktorú som si dovolila, pre svoju obsahovú blízkosť, na niektorých miestach komparovať s recenzovanou knižkou.
Stručne k obsahu knihy
Ako konštatuje sám autor v predslove knihy, judikáty sú zozbierané k tzv. špeciálnym zabezpečovacím inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku, t. j. k takým, ktorých primárna funkcia je zabezpečovacia. V predslove autor polemizuje pri téme zabezpečenia záväzkov o vhodnosti výberu judikatúry v širšom rozsahu, teda aj k tým inštitútom, ktorých primárnou úlohou nie je zabezpečenie, zabezpečovaciu funkciu však nepochybne plnia. Takýmito inštitútmi sú napríklad dohoda o výške úrokov z omeškania alebo dohode o platbe vopred, výhrada vlastníckeho práva, zmenka a i. Na zabezpečenie splnenia záväzku slúži okrem iného aj zverejnenie dlžníka a ako je širokej verejnosti známe aj z médií, k tejto problematike už súdy u našich západných susedov vyprodukovali viacej zaujímavých rozhodnutí.
Autor publikácie k systematike svojho diela však uviedol, že spracovanie judikatúry k zabezpečeniu záväzkov v intenciách takto širšie poňatého pojmu „zabezpečenie záväzkov“ by narážalo na nekomplexnosť a presah do takých právnych inštitútov, kde zabezpečenie nie je ich primárnou funkciou.
Kniha pozostáva z deviatich kapitol, ktoré sú zoradené podľa frekvencie využívania jednotlivých zabezpečovacích prostriedkov v praxi:
1. Zmluvná pokuta
1.1 Všeobecne k zmluvnej pokute
1.2 Forma a obsah dojednania o zmluvnej pokute
1.3 Primeranosť výšky zmluvnej pokuty
1.3.1 Moderačné oprávnenie súdu
1.3.2 Dobré mravy a zásady poctivého obchodného styku
2. Ručenie
2.1 Všeobecne k ručeniu
2.2 Ručenie v občianskom práve
2.3 Ručenie v obchodnom práve
3. Záložná zmluva
4. Zádržné právo
5. Uznanie práva, dlhu, záväzku
6. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
7. Zabezpečovací prevod práva
8. Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
9. Banková záruka
Čím môže kniha zaujať?
Po podrobnom oboznámení sa s knižkou čitateľ v prvom rade ocení jej vysokú aktuálnosť a prehľadnosť. Hľadané rozhodnutie je v obsahu knihy možné nájsť podľa výstižného názvu rozhodnutia takmer okamžite (tieto vlastnosti čitatelia oceňovali už v spomínaných prvých dvoch publikáciách edície). Autor neselektuje rozhodnutia pri protichodných názoroch viacerých súdov. Dáva čitateľovi na výber, ktorý z názorov bude určujúcim pri tvorbe jeho vlastného právneho názoru. Pri niektorých problémoch je zaujímavý viditeľný a chronologicky usporiadaný vývoj judikatúry ohľadom konkrétneho problému.
Oceňujem tiež to, že judikáty pri každom inštitúte, napríklad zmluvnej pokute či ručení začínajú výberom názorov súdov k samotnému inštitútu, jeho funkciám a účelu (funkcie zmluvnej pokuty, charakter zmluvnej pokuty, komparácia ručenia a záložného práva a podobne). Výklad všeobecných pojmov zo strany orgánov aplikácie práva v jednotlivých súdnych rozhodnutiach je zaujímavý nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre študentov právnických fakúlt či podnikateľov. Až následne sú zaradené rozhodnutia obsahujúce názory s „hlbším významom“.
Pár slov k prínosu knihy
Autor sa vo svojej publikačnej činnosti viackrát zaoberal významom judikatúry. Zaujal názor, že „súdne rozhodnutia nie sú v našom právnom poriadku všeobecne právne záväzné, nenadobúdajú normatívny význam, zaväzujú v súlade s príslušnou právnou úpravou len v konkrétnom spore. Faktický význam súdnych rozhodnutí pre rýchle a jednotné rozhodovanie súdov, a teda následne aj pre upevňovanie elementárneho princípu právnej istoty, je zrejmý, čo nepopiera ani právna teória (pozri napríklad Tóthová, M.: Právna komparatistika - Veľké právne systémy, PF UPJŠ, 2009, str. 73 alebo Ottová, E.: Teória práva, Heuréka, 2006, str. 188-189 a i.) a už vôbec nie aplikačná prax, ktorá sa k rozhodnutiam v podobných sporoch stavia častokrát ako k fakultatívnym faktickým prameňom práva. Zákonodarca svoj postoj k naznačenej otázke vyjadril jednoznačne v novozavedenom ustanovení § 250ja ods. 7 OSP, ktorého zmyslom má byť zvýšenie efektívnosti práce a podľa ktorého ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“
Pre laickú verejnosť význam judikátov zostaviteľ objasnil v predslove publikácie s výberom judikatúry k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov. Škoda, že sa významom a hlavne záväznosťou judikátov nezaoberal aj v predslove recenzovanej knihy, aby napríklad podnikateľ bez právnického vzdelania neargumentoval prezentovanými právnymi názormi v svojom spore s očakávaním ich všeobecnej záväznosti. Publikácia je však určená predovšetkým pre odbornú aplikačnú prax (vyšší súdni úradníci, sudcovia, advokáti).
Ohľadom prínosu knihy musím zdôrazniť jednu skutočnosť. V článku Korektív dobrých mravov vs. princíp právnej istoty (Obchodné právo, Epos, 2007, č. 11) autor, ktorý je aj zostaviteľom recenzovanej publikácie, uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právnou normou s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou. Z toho dôvodu a pri súčasnej nemožnosti vylúčenia subjektívneho prvku pri jeho aplikácii sa výklad uvedeného ustanovenia pohybuje v pomerne širokých dimenziách, čo spôsobuje nejednotnosť v rozhodovacej činnosti súdov. Snahu autora zosumarizovať názory súdov k problematike súladu napríklad výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi treba vysoko oceniť, keďže sa v publikácii neobmedzil len na rozhodnutia konštatujúce potrebu posudzovania tohto súladu s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, ale zozbieral a zatriedil názory súdov posudzujúce konkrétnu výšku dojednanej zmluvnej pokuty, preto môžeme v knihe nájsť názory súdov na súlad dojednanej zmluvnej pokuty vo výške 0,33% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, 0,5% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ale aj vo výške 2% či 3% s dobrými mravmi. Takáto pomôcka je pre prax mimoriadne hodnotná.
Úroveň spracovania témy
Hodnotenie úrovne spracovania odbornej praktickej publikácie vykoná sama prax, ktorá vysloví verdikt tým, ako sa kniha na knižnom trhu ujme a ako ju bude právnická verejnosť vo svojej činnosti využívať.
Ako som sa však dozvedela od samotného autora, tvorba knihy pozostávala z čítania stoviek, ba aj tisícok súdnych rozhodnutí, a to nielen publikovaných, ale predovšetkým nepublikovaných rozhodnutí slovenských a českých súdov zo všetkých dostupných zdrojov. Autor podotkol, že situácia ohľadom zverejňovania súdnych rozhodnutí je v súčasnosti diametrálne lepšia než pred pár rokmi a verejnosť má sama možnosť sa s nimi oboznámiť v plnom znení na internetových stránkach súdov, či stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
K úrovni spracovania témy knihy mi však nedá neuviesť, že v publikácii Přehled judikatúry ve věcech zajištění závazků, ktorú sme spomínali pri analýze knižnej ponuky na trhu, môžeme nájsť napríklad k inštitútu zmluvnej pokuty 23 súdnych rozhodnutí bez bližšieho zatriedenia do podkapitol, pričom recenzovaná publikácia obsahuje k inštitútu zmluvnej pokuty 72 súdnych rozhodnutí zatriedených do podkapitol Všeobecne k zmluvnej pokute, Forma a obsah dojednania o zmluvnej pokute a Primeranosť výšky zmluvnej pokuty, ktorá sa ďalej člení na podkapitoly Moderačné oprávnenie súdu a Dobré mravy a zásady poctivého obchodného styku. Takáto komparácia s uvedenou publikáciou by kladne dopadla pre recenzovanú publikáciu aj pri iných inštitútoch (uznanie dlhu, ručenie a i.). Samozrejme, ide len o jedno hodnotiace kritérium, ktoré bolo vybrané pre názornosť úrovne spracovania knihy.
Záver a subjektívne sumárne hodnotenie publikácie recenzentom
Klady:
+ vysoká praktická využiteľnosť knihy pre aplikačnú prax
+ aktuálnosť a prehľadnosť spracovania
Zápory:
- menej prehľadné registre. Kniha obsahuje Register predpisov a Register spisových značiek. Úroveň spracovania týchto registrov však podľa môjho názoru nezodpovedá úrovni ostatného obsahu knihy. Pokiaľ súdne rozhodnutie súvisí s viacerými ustanoveniami zákona, je v registri zaradené len podľa ustanovenia uvedeného na prvom mieste. Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 5/2000 uverejnený na strane 21 pod názvom Nemožnosť sankcionovania odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve zmluvnou pokutou súvisí s ustanoveniami § 39, § 48 a § 544 OZ, avšak v Registri predpisov pri § 544 OZ by ho čitateľ hľadal márne. V tomto smere mi nedá nespomenúť kvalitu Prehľadu uverejnených judikátov podľa právnych predpisov, ktorý je používaný v už spomínanej českej publikácii výberu judikatúry k zabezpečeniu záväzkov vydavateľstva ASPI, a. s. Praha. Register spisových značiek by bolo podľa môjho názoru vhodné zatriediť chronologicky podľa dátumu vydania rozhodnutia resp. podľa samotnej spisovej značky, ináč je pre prax prakticky nevyužiteľný, keďže ide len o zoznam súdnych rozhodnutí v takej istej následnosti, v akej sú rozhodnutia zaradené v samotnej knihe.
- absencia vecného registra. Kvalite publikácie by nepochybne prospel vecný register, ktorý je nedielnou súčasťou publikácií výberu judikatúry českého vydavateľstva ASPI, a. s. Praha.
Janka Kotová
študentka Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach