Články
1. doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Prvky policajného štátu v právnom poriadku SR
Za spoločný znak narušenia verejnej moci v prospech ozbrojených zložiek štátu možno označiť stav, v ktorom činnosť ozbrojených zložiek buď vôbec nie je upravená právnym poriadkom, alebo je postavenie týchto zložiek upravené právnym poriadkom symbolicky, aby zákon nekládol prekážky ich činnosti. Túto podobu policajného štátu v nomenklatúre Ústavy založenej na rozlíšenie demokratického štátu a právneho štátu možno označiť za policajný štát odporujúci požiadavkám materiálneho právneho štátu. Metódy policajného štátu sú nebezpečné pre demokratickú formu vlády a zároveň ohrozujú, či dokonca obmedzujú základné práva a slobody.
2. JUDr. Peter Strapáč, PhD.,
Verejnoprávna zodpovednosť člena predstavenstva
Aspekty trestnoprávnej zodpovednosti člena predstavenstva akciovej spoločnosti
Trestná zodpovednosť právnických osôb je stále živou témou, ktorá sa v určitých cykloch pravidelne otvára na poli slovenskej právnej vedy. V Slovenskej republike nie je zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb aj keď evidujeme niekoľko neúspešných pokusov.
3. JUDr. Peter Šamko
K zákonnosti získavania dôkazov (nad jedným rozhodnutím Ústavného súdu SR)
Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že základom dokazovania v trestnom konaní je jeho zákonnosť, keďže za dôkaz v trestnom konaní môže slúžiť len to, čo sa získalo z dôkazných prostriedkov v zmysle Trestného poriadku, resp. podľa osobitného zákona. Zákonnosť dokazovania zvýrazňuje aj jedna zo základných zásad trestného konania uvedená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia len dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Ak bol dôkaz získaný v rozpore so zákonom je nielen nepoužiteľný v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu veci, ale nemôže byť ani predmetom hodnotenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, či súdu.
Judikatúra
- Občianske právo
Právomoc súdu
Poučovacia povinnosť súdu
§ 5 Občianskeho súdneho poriadku
§ 7 Občianskeho súdneho poriadku
§ 103 Občianskeho súdneho poriadku
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky
Predpokladom posúdenia právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie, čo má byť v zmysle návrhu predmetom konania. Súd nemôže zastaviť konanie z dôvodu absencie právomoci na prerokovanie veci vtedy, ak nie je dostatočne zrejmé, o akú vec ide. V občianskom súdnom konaní sa uplatňuje zásada „iuranovitcuria“ (práva pozná súd), preto právna kvalifikácia veci je vecou súdu.
Výnimka z poučovacej povinnosti súdu (§ 5 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku) ktorá dopadá na účastníka konania zastúpeného advokátom, sa týka iba poučenia o spôsobe a účinkoch výkonu práv a povinností procesnej povahy, v žiadnom prípade sa netýka jednotlivých (obsahových a formálnych) stránok procesných úkonov účastníka konania. Skutočnosť, že účastník je zastúpený advokátom, nemôže mať za následok zúženie rozsahu jeho procesných práv a povinností; opačný názor by odporoval zásade rovnosti účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 218/2013.
Súdny poplatok za dovolanie v konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
§ 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení pred 1. októbrom 2012
§ 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
§ 1, § 5,§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
položka 7 a Sadzobníka súdnych poplatkov prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení po 1. októbri 2012
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
Ak bolo dovolanie v konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov podané po 30. septembra 2012, aj keď samo konanie na súde prvého stupňa začalo prípadne do 30. septembra 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v dovolacom konaní už právna úprava účinná po 30. septembri 2012 (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 408/2015.
Nárok poisťovateľa proti poistníkovi za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
§ 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 427 Občianskeho zákonníka
Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol poistník v omeškaní s platením poistného. Nie je pritom rozhodujúce, kto vozidlo viedol a svojim zavinením spôsobil škodu; určujúcim je, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 326/2009.
Súdne poplatky a právo na súdnu ochranu
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Platenie súdnych poplatkov v dovolacom konaní
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky
§ 143 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 7 ods. 7 a 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
Všeobecne uznávaným účelom (funkciou) súdnych poplatkov je zabezpečiť sčasti úhradu nákladov, ktoré vznikajú štátu výkonom súdnictva (fiškálna funkcia), obmedzovať podávanie niektorých neuvážených či svojvoľných (šikanóznych) návrhov na začatie súdneho konania (regulačná funkcia) a pôsobiť na to, aby povinní dobrovoľne plnili svoje povinnosti (motivačná či prevenčná funkcia).
Uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch, môže založiť porušenie práva na prístup k súdu.
Poplatková povinnosť účastníka za dovolanie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (dovolateľa) sa vyrubuje len vo výške dvojnásobku poplatku stanoveného v položke 6 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 464/2010 – upravený pre publikačné účely.
- Obchodné právo
Nazeranie do súdneho spisu
Dôvody dovolania
Oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku
§ 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§237 Občianskeho súdneho poriadku
§156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
Nevedomosť účastníka konania podávajúceho odvolanie, o spisovej značke odvolacieho súdu, alebo kedy bude odvolací súd rozhodovať a akým spôsobom, nie je dovolacím dôvodom odňatia možnosti účastníka konať pred súdom.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 1 Obdo V 1/2010.
Pripustenie iného účastníka do konania
Podanie dovolania
§ 92 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku
§ 240 Občianskeho súdneho poriadku
Dovolanie podané pôvodným účastníkom (žalobcom) konania, ktorý ako poplatník poplatkového úkonu nepodal v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, je neoprávnenou osobou vo vzťahu k účastníkom konania, ako aj súdu.
Právne irelevantným v tomto vzťahu je aj dodatočný súhlas postupníka s podaním dovolania pôvodným žalobcom.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR,sp. zn. 2 Obdo V 14/2014.
- Trestné právo
Nikoho nemožno nútiť k tomu, aby seba samého obviňoval alebo usvedčoval
Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
I. Medzi medzinárodne uznávané štandardy spravodlivého konania v zmysle Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd patrí právo podozrivého, resp. obvineného neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu.
II. Právo neprispievať k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu spočíva v rešpektovaní práva mlčať a v zákaze akéhokoľvek donucovania k aktívnemu konaniu, ktoré by priamo alebo nepriamo viedlo k vlastnému obvineniu alebo usvedčeniu.
Právo neobviňovať seba samého v trestnom konaní však nezahŕňa použitie primeraného donútenia k tomu, aby podozrivý alebo obvinený (pasívne) strpel vykonanie úkonov, ktorých cieľom je získanie objektívne existujúcich dôkazov pre forézne vyšetrenie, napr. získanie vzorky dychu (pachu), moču, krvi a iných telesných tekutín na analýzu DNA.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 6/2013.
Vážne mienený odpor ženy a stav beznádejnosti odporu
§ 199 Trestného zákona
Na vážne mienený odpor ženy voči súloži v zmysle § 199 Trestného zákona možno usúdiť najmä z takého jej fyzického konania alebo emocionálneho prejavu, ktorými napadnutá žena nepochybným spôsobom prejavuje, že jej nesúhlas s pohlavným stykom je vážne mienený, a že sa snaží zabrániť konaniu útočníka.
Existenciuvážne mieneného odporu však nemožno vylúčiť v tých prípadoch, keď k jeho náležitému prejavu nedôjde len v dôsledku napr. emočného šoku, afektu strachu a pod., alebo preto, že útočník neumožnil, alebo zabránil napadnutej žene odpor prejaviť, resp. vytvoril stav beznádejnosti odporu.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 150/2008.
- Správne právo
Protiprávne konanie príslušníka policajného zboru
§ 17 ods. 1, § 43 ods. 3 písm. g) a h), § 48 ods. 3 písm. g) a h), § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
§ 244 ods. 1a 2, § 219 ods. 1a 2, § 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta, § 250ja ods. 2, § 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku
Zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany než je to u zamestnancov v pracovnom pomere a kladie na nich vyššie nároky a požiadavky na čestnosť a rešpektovanie zákona.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 18/2014.
Rozhodnutie riaditeľa školy
§ 5 ods. 3 písm. e), § 13 ods. 1, § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 2 písm. i), j), l) a s), § 6 ods. 1, § 7 ods. 3 a 5, § 9 ods. 3, 4 a § 94 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta § 250ja ods. 2 prvá veta, § 250j ods. 2 písm. a) a d), § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
Ak ide o rozhodnutie riaditeľa školy, ktorým sa zasahuje do práv a právom chránených záujmov žiaka, ktoré podlieha rozhodovaciemu postupu podľa § 5 ods. 3 písm. e) zákona č. 596/2003 Z. z., na takéto rozhodnutie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 47/2013.
Časopis Zo súdnej praxe si môžete predplatiť TU (KLIKNITE PRE VSTUP DO E-SHOPU).