Články
1. doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.
Cuibono? (nespravodlivá rovnováha v povinnom očkovaní z vôle ústavného súdu SR)
Kľúčová otázka neznie: zachovať povinné očkovanie, alebo ho zrušiť, ako to navodzoval Ústavný súd SR vo svojej úvahe o proporcionalite zásahu do súkromia. Tak vidia problematiku povinného očkovania iba radikálni extrémisti. Kľúčovou otázkou povinného očkovania je nájdenie spravodlivej rovnováhy medzi povinným očkovaním a ochranou základného práva na súkromie, lebo na Ústavnom súde SR sa táto otázka skúmala na zle kalibrovaných váhach.
2. JUDr. Peter Strapáč, PhD.
Prípustnosť dovolania vo veciach neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských veciach. Obsiahnutie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výroku rozhodnutia súdu
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je stále aktuálnou témou a súčasťou rozhodovacej praxe súdov. Autor sa v predkladanom článku zaoberá problematikou dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pričom bližšie rozoberá dovolací dôvod podľa § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Autor približuje rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a bližšie špecifikuje podmienku výslovného uvedenia neprijateľnej zmluvnej podmienky do výroku rozsudku prvostupňového súdu, ktorá musí byť splnená, aby vo veci bolo prípustné dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP a zároveň, aby vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľských veciach sa vzťahovala na všetky zmluvy so všetkými spotrebiteľmi dodávateľom poskytovanej služby.
2. JUDr. Radovan Blažek, PhD.
Oslobodenie spod obžaloby – existuje možnosť voľby?
Oslobodenie spod obžaloby je z pohľadu obvineného najpriaznivejšie rozhodnutie, ktoré prichádza do úvahy po skončení trestného konania. Rozsudok, ktorým súd zbavil obvineného viny, by mal nepochybne vyvolať úľavu na strane obvineného a jeho spokojnosť s výsledkom konania, pretože jeho obhajoba bola úspešná. Oslobodenie spod obžaloby môže však mať v praxi niekoľko podôb v závislosti od toho, ktoré „písmeno“ z možných siedmych možností súd vyberie ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby. Otázkou ostáva, či je obvinenému jedno, ktoré písmeno súd „zvolí“ ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby.
Judikatúra
- Občianske právo
Odňatie možnosti konať pred odvolacím súdom
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 271/2012.
Včasnosť odvolania podaného telefaxom
§ 42 Občianskeho súdneho poriadku
§ 57 Občianskeho súdneho poriadku
§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
Odvolanie podané telefaxom, ktoré bolo do troch dní doplnené predložením originálu, má účinky riadne a včas podaného odvolania.
V prípade, ak záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku nie je preukázaný mimo rozumných pochybností, musí súd vychádzať z predpokladu, že opravný prostriedok bol podaný v zákonnej lehote.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 149/2012
Vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie
§ 30 ods. 11, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
Exekučný súd nemôže bez návrhu oprávneného ustanoviť súdneho exekútora, ktorý bude pokračovať v exekúcii (§ 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov). Uvedená procesná pasivita oprávneného vedie k zastaveniu exekučného konania podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 E Cdo 166/2014.
Právo na spravodlivý proces
Interpretácia právnej normy
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 24 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
§ 1, § 117 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
Ústavný súd akceptuje len teleologický výklad právnej normy, ako interpretačný postup všeobecného súdu, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu.
Hoci ústavný súd nie je povolaný na prieskum správnosti výkladu a použitia podústavného práva, robí tak výnimočne vtedy, keď v dôsledku nesprávnej interpretácie a aplikácie zákonnej normy dochádza k porušeniu niektorého zo základných práv sťažovateľa. V posudzovanom prípade odvolací súd zatiaľ neposkytol rovnaký zákonný obsah a ochranu nájomcom bytu, keď ich znevýhodnil pri možnosti nadobudnutia bytu len preto, že ich byt sa nachádzal v budove, ktorá nemala charakter bytového domu.
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 650/2013 – upravený pre publikačné účely.
- Pracovné právo
Povinnosť nariadiť pojednávanie
§ 214 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
§ 9 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Občiansky súdny poriadok bližšie nešpecifikuje, ktoré konania sa považujú za konania vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, v ktorých je súd v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku povinný nariadiť pojednávanie.
Ak sa účastník v konaní domáha nárokov založených v dôsledku konkrétneho porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nie je rozhodujúce, či k porušeniu došlo v pracovnoprávnej, sociálnej, zdravotnej či inej právnej oblasti, a ani to, či účastník využije konkrétne právne nástroje na ochranu pred diskrimináciou upravené špeciálnym právnym predpisom v tej ktorej oblasti.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 56/2014.
- Obchodné právo
Dôkazné prostriedky
Ustanovenie znalca
Zmluva o dielo
§ 125, § 127 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
§ 536 Obchodného zákonníka
Pri znaleckom dokazovaní o cene diela zo zmluvy o dielo, znalec nie je oprávnený vypočítať cenu spôsobom, ktorý uzná za vyhovujúci.
Pri výpočte znalec musí rešpektovať dohodu účastníkov obsiahnutú v platnej zmluve.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Obo 11/2013.
Vedľajší účastník
Právny záujem na výsledku sporu
§ 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
Pojem „právny záujem na výsledku sporu“ vedľajšieho účastníka (podľa § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v rozhodnom čase) je určený úvahou súdu, na základe aplikácie a výkladu konkrétneho prípadu. Právny záujem tretej osoby (vedľajšieho účastníka) treba riešiť podľa hmotného práva. Základnou podmienkou vedľajšieho účastníka je podpora hlavného účastníka konania, na ktorého stranu pristúpil v konaní vedľajší účastník.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Obdo V 1/2012.
- Trestné právo
Súhrnný trest, upustenie od uloženia súhrnného trestu a fikcia neodsúdenia
§ 40, § 42, § 44 Trestného zákona
I. Ak sa upustilo od uloženia súhrnného trestu a neskôr vyjde najavo ďalšia časť súhrnu zbiehajúcej sa trestnej činnosti, treba (v tomto, v poradí už treťom konaní) spolu s uložením súhrnného trestu za celý súhrn zbiehajúcej sa trestnej činnosti zrušiť tak výrok o predchádzajúcom treste v prvom súdnom rozhodnutí (rozsudku, trestnom rozkaze), ako aj výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu v druhom súdnom rozhodnutí. Upustenie od uloženia súhrnného trestu (alebo ďalšieho trestu) podľa § 44 Trestného zákona totiž, na rozdiel od upustenia od potrestania podľa § 40 Trestného zákona, nemá za následok fikciu neodsúdenia. Aj upustenie od uloženia súhrnného trestu je takým výrokom o treste, ktorý treba pri ukladaní súhrnného trestu zrušiť.
II. Ak bol páchateľ odsúdený viacerými rozhodnutiami za trestné činy spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich, súd musí zrušiť výroky o treste vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v ustanovení § 42 ods. 1 Trestného zákona a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t. j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu).
Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 37/2010.
Náhrada nemajetkovej ujmy v adhéznom konaní
Závažná ujma
§ 46 ods. 1 a § 287 Trestného poriadku
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka
I. Vzhľadom na definíciu pojmu „poškodený“ a „škoda“ v § 46 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol nárok riadne uplatnený, sa vzťahuje tiež na škodu majetkovú, morálnu a inú, aj na porušenie či ohrozenie iných zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že „morálna škoda“ vo vzťahu ku škodlivému následku spôsobenému úmyselným násilným trestným činom treba v prípade smrti (ale napr. aj znásilnenia, sexuálneho násilia, poškodenia dobrého mena pri krivom obvinení) vykladať v súlade s výkladom pojmu „nemajetková ujma“ v občianskom súdnom konaní.
II. Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na základu škody v adhéznom konaní treba rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený, a ktorými sa aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, aj spôsob náhrady. Pri rozhodovaní aj o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa aplikuje § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
III. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy – v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu – existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 10/2011.
- Správne právo
Zaistenie cudzinca
čl. 3 a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
§ 3 ods. 2, 8, § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 244 ods. 1, § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
Ak je v dobe rozhodovania správneho orgánu o zaistení cudzinca zrejmé, že ide o cudzinca, ktorý na územie Slovenskej republiky vstúpil v úmysle požiadať o azyl, a je teda nepravdepodobné, že účel zaistenia, v danom prípade vrátenie na základe readmisnej dohody, bude realizovateľné práve pre prekážku azylového konania, ktoré právoplatne neskončilo, nebude možné zbavenie, či obmedzenie osobnej slobody, považovať za súladné s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti ochrany základných práv a podľa súčasného právneho stavu ani s ustanoveniami návratovej smernice.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sza 5/2013 – upravený pre publikačné účely.
Časopis Zo súdnej praxe si môžete predplatiť TU (KLIKNITE PRE VSTUP DO E-SHOPU).