Väzba

Ak všeobecný súd nesprávne poučí obvineného o lehote na podanie sťažnosti proti uzneseniu, ktorým rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby, je povinnosťou odvolacieho súdu sťažnosť podanú v takto určenej lehote meritórne prerokovať a rozhodnúť o nej. Dôsledky takéhoto pochybenia všeobecného súdu nemožno pričítať na ťarchu obvineného, a to ani v prípade, keď možno určitý podiel zodpovednosti za nesprávnu aplikáciu zákona pripísať aj na ťarchu jeho obhajcu.

Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje naprostá istota, že obvinený bude konať podľa § 71 Tr. por., ak nebude vzatý do väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti je reálna. Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obvineného, u ktorej existuje dôvodná obava vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude opakovať trestný čin, pre ktorý je stíhaný, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti.

Z hľadiska dôvodnosti pretrvávania dôvodov kolúznej väzby platí, že konkrétna obavabz marenia objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie môže vyplývať aj z charakteru činu, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, pokiaľ pretrváva dôvodnosť podozrenia z jeho spáchania. Tak tomu je aj v preskúmavanej veci, kde došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku pre skutok, spočívajúci v zabezpečení fyzickej likvidácie svedka.

V prípade slovného spojenia „konkrétna skutočnosť" sa v zákone síce neuvádza,čo si treba pod týmto pojmom predstaviť, ale v tomto prípade je posúdenie týchto skutočností vecou súdu, ktorý na základe skutkových okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci v čase rozhodnutia o väzbe (čiže aj o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvinenýchz väzby) posúdi, či vzatie obvinených do väzby a ich ďalšie držanie v nej, je opatrenímnevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno dosiahnuť inak. Konkrétne skutočnosti zakladajúce väzobné dôvody upravené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. môžu vyplývať z povahy a charakteru trestnej činnosti, ktorá je páchaná plánovite, organizovane a vyznačuje sa vysokým stupňom sofistikovanosti .

Pri rozhodovaní o väzbe obvineného v prípravnom konaní nie je možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu a z tohto pohľadu sa hodnotia aj doposiaľ získané dôkazy.

Pokiaľ obsahová náročnosť trestnej veci v rovine právnej ale tiež jej narastajúca rozsiahlosť aj pri plynulosti doposiaľ vykonaných procesných úkonov neumožňuje ukončenie prípravného konania ani v časovom úseku doterajšieho predĺženia lehoty väzby a početnosť procesných úkonov aj cezhraničnej povahy, ktoré je potrebné vykonať, si vyžaduje ďalší časový priestor a súčasne prepustením obvineného na slobodu by hrozilo zmarenie alebo podstatné sťaženie dosiahnutia účelu trestného konania, potom je daný dôvod pre ďalšie predĺženie trvania väzby.